Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/307/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201387 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201387.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky V. K., nar. X.V. XXXX, bytom A. A., J. XXXX/XX, ako súdom ustanovenej opatrovníčky nesvojprávneho W. K., nar. XX.N. XXXX, bytom tamtiež, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.augusta 2014 v znení rozhodnutí totožného čísla z 26.novembra 2014 a 7.apríla 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.augusta 2014 v znení rozhodnutí totožného čísla z 26.novembra 2014 a 7.apríla 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmien odporkyňa priznala W. K. s poukazom na zákonné ust. § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení invalidný dôchodok vo výške 210,40 € mesačne od 19.mája 2014. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že splnil zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že posudkovým lekárom sociálneho poistenia bol uznaný invalidným od 19.mája 2014 so 100 % poklesom jeho pracovnej schopnosti a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu invalidného dôchodku určila ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, ktorý určila z rozhodujúceho obdobia rokov 1996 - 2014 po úprave vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení vo výške 0,5104, z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (3 714 dní) spolu s pripočítaním obdobia od vzniku jeho invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku (10 414 dní), celkom 38,7069 rokov a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty určenej zákonom, ktorá bola k 19.máju 2014 10,2524 €. Takto určenú sumu invalidného dôchodku 202,60 € mesačne podľa valorizačného ust. § 82 cit. zákona zvýšila o 7,80 € mesačne na celkovú sumu 210,40 € mesačne. Poukazom na aplikované zákonné ustanovenia a konkrétny matematický výpočet odôvodnila výšku priznanej dôchodkovej dávky. Prílohou rozhodnutia z 22.augusta 2014 bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté započítané obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období. Rozhodnutím z 26.novembra 2014 bola odstránená vada prvého označeného rozhodnutia v tom zmysle, že jeho prílohou bol aj odborný posudok o invalidite 15.júla 2014, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku. Navrhovateľka ako súdom ustanovená opatrovníčka svojho invalidného a spôsobilosti na právne úkony pozbaveného syna W. K. sa voči všetkým označeným rozhodnutiam odporkyne odvolala. Voči prvému z označených rozhodnutí vzniesla námietku, že je v rozpore so zápisnicou o ústnom pojednávaní, s lekárskou správou posudkového lekára, ktorý konštatoval 100 % pokles pracovnej schopnosti jej syna, napriek čomu bolo v rozhodnutí uvedené, že bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z toho vyvodila, že zdravotný stav jej syna bol podhodnotený a zavádzajúci. Konkretizovala stav jeho ťažkého zdravotného postihnutia, pre ktoré mu bol priznaný peňažný príspevok vo výške 36,78 € mesačne. Z invalidného dôchodku ani v spojení s peňažným príspevkom na kompenzáciu jeho ťažkého zdravotného postihnutia nie je možné pokryť všetky náklady, ktoré so starostlivosťou oňho súvisia. Žiadala, aby bol invalidný dôchodok priznaný od 19.mája 2014 vo výške odvodenej zo 100 % poklesu jeho pracovnej schopnosti. Domáhala sa tiež jeho zvýšenia pre bezvládnosť. Na podanom odvolaní zotrvala aj po vydaní zmenových rozhodnutí a žiadala, aby súd vydal rozsudok, že jej syn „spĺňa podmienky priznania 100 % invalidity“ od 19.mája 2014 a aby bol v súvislosti s uvedeným invalidný dôchodok zvýšený. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podaných odvolaniach. Podľa jej názoru ani rozhodnutia odporkyne z 26.novembra 2014 a 7.apríla 2015, ktoré menili prvé vydané rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok z 22.augusta 2014 neboli správne, pretože v skutočnosti nebola vykonaná žiadna zmena. Naďalej bola suma invalidného dôchodku jej syna vypočítaná z poklesu pracovnej schopnosti v rozpätí od 70 - 100 %, s čím sa nemôže stotožniť, pretože jeho zdravotný stav zodpovedá 100 % poklesu pracovnej schopnosti. Keďže k prvému vydanému rozhodnutiu nebola pripojená lekárska správa posudkového lekára, ktorá by potvrdzovala 100 % pokles jeho pracovnej schopnosti, vyjadrila názor, že ani zmenové rozhodnutia neboli dostatočné napriek tomu, že k rozhodnutiu z 24.novembra 2014 bola pripojená dotknutá lekárska správa. Vyjadrila presvedčenie, že suma invalidného dôchodku nebola vypočítaná zo 100 % poklesu jeho pracovnej schopnosti a žiadala, aby uvedené bolo napravené. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmien rozhodnutiami z 26.novembra 2014 a 7.apríla 2015 potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Vyjadrila presvedčenie, že zmenovými rozhodnutiami bolo požiadavkám navrhovateľky vyhovené, bola v nich vyjadrená invalidita jej syna so 100 % poklesom jej pracovnej schopnosti a tiež jej bolo vysvetlené, že pri invalidite v rozpätí nad 70 % do 100 % poklesu pracovnej schopnosti poistenca už nemá konkrétne percentuálne vyjadrenie vplyv na výšku dôchodkovej dávky, pretože už pri 71 % poklese pracovnej schopnosti sa určuje maximálna výška dôchodkovej dávky. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmien i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou jej syna o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia, so zdravotnou dokumentácia W. K., s rozhodnutím súdu o ustanovení navrhovateľky za jeho opatrovníčku, so znaleckým posudkom o jeho pozbavení spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, s prvotnými podkladmi pre určenie výšky dôchodkovej dávky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmien bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods.4, 5 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. F, pol. 1, písm. e) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po zlomeninách kostí lebky (stavy po kraniocerebrálnych poraneniach) s ťažkou poruchou narušujúcou integritu mozgových funkcií vyjadriť v rozpätí 80 % - 100 %. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 70 % určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60 - 64 cit. zákona. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že W. K. požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 19.mája 2014 žiadosťou z 15.júla 2014. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici 15.júla 2014. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil stav po vnútrolebkovom poranení so zaradením pod kapitolu XV., odd. F, pol. 1, písm. e) a pokles jeho pracovnej schopnosti pre toto zdravotné postihnutie vyjadril 100 %, pretože od úrazu trvá stav bdelej kómy. Dátum vzniku invalidity určil dňom prepustenia z hospitalizácie na neurologickej klinike, tj. od 19.mája 2014, od kedy jeho zdravotný stav svojím charakterom opodstatňoval vznik jeho invalidity. Na základe uvedeného posúdenia jeho zdravotného stavu a vzniku jeho invalidity vydala odporkyňa 22.augusta 2014 rozhodnutie, ktorého prílohu bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté zistené obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období. V rozhodnutí bolo konštatované, že bol uznaný za invalidného s viac ako 70 % poklesom jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že pre určenie výšky invalidného dôchodku je konkrétny percentuálny pokles pracovnej schopnosti poistenca v rozpätí medzi 71 % - 100 % nepodstatný, pretože jeho prípadnou zmenou nedochádza k zníženiu alebo zvýšeniu dôchodkovej dávky. Lekárska správa posudkového lekára, ktorá bola podkladom pre uznanie jeho invalidity a následného priznania invalidného dôchodku bola pripojená až k zmenovému rozhodnutiu z 26.novembra 2014. V zmenovom rozhodnutí zo 7.apríla 2015 bolo konkrétne uvedené, že W. K. bol za invalidného uznaný z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 100% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Obsahom odôvodnenia všetkých označených rozhodnutí bol konkrétny matematický výpočet výšky priznaného invalidného dôchodku s poukazom na aplikované zákonné ustanovenia. V preskúmavanom konaní bola sporná otázka obsahu rozhodnutia odporkyne v znení jeho zmien, keď navrhovateľka namietala nesprávne, v rozpore s posudkom posudkového lekára, vyjadrenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti jej syna pri vzniku jeho invalidity. Považovala za nesprávne, že pokles jeho pracovnej schopnosti bol pôvodne v rozhodnutí odporkyne vyjadrený len tak, že jeho pracovná schopnosť poklesla o viac ako o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo podľa jej názoru nevyjadrovalo závažnosť jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na takto vyjadrený percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrila pochybnosti aj o správne určenej výške invalidného dôchodku. Preskúmaním konania odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmien a po oboznámení sa s označenými rozhodnutiami dospel krajský súd k záveru, že odvolanie navrhovateľky nebolo dôvodné, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vyššie cit. zákonných ustanovení a § 250i ods. 3 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V konaní bolo nesporné, že syn navrhovateľky bol uznaný invalidným so 100 % poklesom jeho pracovnej schopností. Takýto záver prijal posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne po preskúmaní jeho zdravotného stavu a to ako subjekt výlučne kompetentný na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich invalidizácie a na zhodnotenie konkrétnej percentuálnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Jeho odborné posudkové stanovisko bolo obsahom lekárskej správy z 15.júla 2014, ktorá je súčasťou rozhodnutia o dôchodkovej dávke formou jeho prílohy. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú údajmi, ktoré spadajú do súkromnej sféry, preto správne neboli v podrobnostiach uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ani v znení zmenových rozhodnutí, pretože tieto sú verejnou listinnou. Správne boli uvedené údaje obsahom lekárskej správy, ktorá verejnou listinnou nie je a ktorá je pre potreby ďalšieho použitia ako aj v súvislosti s nevyhnutnou požiadavkou preskúmateľnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní dôchodkovej dávky jeho prílohou. Správne mala byť uvedená lekárska správa už prílohou prvého vydaného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku W. K., tj. rozhodnutia z 22.augusta 2014. Tento nedostatok v postupe odporkyne bol odstránený vydaním zmenového rozhodnutia z 26.novembra 2014. Išlo o nedostatok v postupe správneho orgánu, ktorý nemal vplyv na zákonnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku (výrok rozhodnutia), preto na túto vadu, ktorá bola vydaním zmenového rozhodnutia odstránená, súd neprihliadal. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným a okrem toho získal aj potrebné obdobie dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Po naplnení všetkých 3 predpokladov prichádza do úvahy rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku ako dávky dôchodkového poistenia v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu. Suma invalidného dôchodku sa podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odvíja od zisteného priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty v prípade, že pracovná schopnosť poistenca poklesla o viac ako o 70 %. Pokiaľ pokles pracovnej schopnosti poistenca bol konštatovaný v rozpätí medzi 71 % - 100 %, diferencie v percentuálnom vyjadrení nemajú vplyv na výšku dôchodkovej dávky, pretože už pri 71 % poklese pracovnej schopnosti poistenca sa poistencovi priznáva „plný“ invalidný dôchodok a súčin označených činiteľov neznižuje konkrétny percentuálny pokles pracovnej schopnosti poistenca ako je to v prípade, keď je poistenec invalidný s poklesom pracovnej schopnosti v rozpätí od 41 % do 70 %. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že suma invalidného dôchodku navrhovateľa bola správne určená zo zisteného a v konaní nesporného obdobia jeho dôchodkového poistenia, zo správne vypočítaného priemerného osobného mzdového bodu, tak ako to bolo konkrétne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá bola platná v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, tj. 19.mája 2014 a ktorá sa pre každý rok určuje zákonom. Zistené obdobie jeho dôchodkového poistenia vyplynulo z prvotných evidenčných podkladov, tj. z potvrdení jednotlivých zamestnávateľov navrhovateľa a z potvrdení o jeho evidovanej nezamestnanosti (ktoré bolo v období od 1.januára 2000 do 31.decembra 2003 obdobím dôchodkového poistenia len v prípade vyplácania podpory v nezamestnanosti a po 1.januári 2004 je obdobie evidovanej nezamestnanosti poistenca obdobím jeho dôchodkového poistenia len v tom prípade, ak bol dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou). Keďže pre určenie výšky invalidného dôchodku Petra K. bolo správne započítané zistené obdobie jeho dôchodkového poistenia, správne bol zistený jeho priemerný osobný mzdový bod zo zárobkov, ktoré boli potvrdené jeho jednotlivými zamestnávateľmi, so zohľadnením získaných náhradných dôb tak, ako to bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, bez zníženia súčinu týchto činiteľov, tj. v maximálnej možnej výške, nebolo odvolanie navrhovateľky v tomto smere dôvodné. Už pri vzniku invalidity poistenca so 71 % poklesom jeho pracovnej schopnosti sa priznáva invalidný dôchodok v maximálnej možnej výške s ohľadom na zistené vyššie uvedené činitele a konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti v rozpätí od 71 % do 100 % nemá vplyv na výšku dôchodkovej dávky. V týchto súvislostiach nebola dôvodná ani námietka navrhovateľky ohľadom všeobecne vyjadreného poklesu pracovnej schopnosti jej syna pri vzniku jeho invalidity slovami „ o viac ako o 70 %“, pretože pre určenie výšky dôchodkovej dávky je konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca, ak prevyšuje 71 %, nepodstatné. Navyše táto námietka navrhovateľky bola zohľadnená v zmenovom rozhodnutí zo 7.apríla 2015, v ktorom odporkyňa konkrétne uviedla, že invalidita jej syna bola konštatovaná so 100% poklesom jeho pracovnej schopnosti. Týmto postupom odporkyňa vyhovela požiadavke navrhovateľky. Keďže údaje o zdravotnom stave poistenca majú byť a správne boli uvedené v lekárskej správe posudkového lekára, ktorá bola prílohou napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmien. Nebolo možné vyhovieť požiadavke navrhovateľky ani na zvýšenie invalidného dôchodku jej syna pre jeho bezvládnosť, pretože takýto postup zákon o sociálnom poistení neumožňuje. Právny inštitút zvýšenia sumy dôchodkovej dávky pre bezvládnosť nie je súčasťou platnej právnej úpravy, ktorá upravuje dôchodkové zabezpečenie poistencov v prípade straty príjmu dôsledkom zhoršeného zdravotného stavu. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci s poukazom na vyššie cit. zákonné ust. a ich právne vyhodnotenie krajský súd napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmien rozhodnutiami z 26.novembra 2014 a 7.apríla 2015 potvrdil ako zákonné a vecne správne. Ohľadom výšky invalidného dôchodku W. K. v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie označených rozhodnutí, ktorých obsahom bol konkrétny matematický výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky, pretože bol realizovaný správne. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.