Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201388 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201388.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: I.. I. C., M. N. XX, XXX XX B., W.: XXXXXXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Ondrejka & Partners, s.r.o., J. Kozačeka 5, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/367618/2014/4937 zo dňa 14.8.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/367618/2014/4937 zo dňa 14. augusta 2014 m e n í tak, že I.. I. C., M. N. XX, XXX XX B., W.: XXX XXXXX, K.: XXXXXXXXXX, W. D. XXX XXX XXXX u k l a d á pokutu vo výške 60,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1, písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z. za nepodanie Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň za zdaňovacie obdobie jún 2012 v lehote podľa § 49 ods. 2, zákona č. 595/2003 Z. z., t. j. v lehote do 31. 7. 2012. Žalobca je povinný zaplatiť uloženú pokutu na účet Daňového úradu Banská Bystrica č. SK 37 8180 5002 5980 2513 2604, vedeného v Štátnej pokladnici, variabilný symbol XXX XXXXXXX do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 628,49 Eur, z toho náhrada súdneho poplatku 70,- Eur a trovy právneho zastúpenia 558,49 Eur a zaplatiť ich žalobcovmu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, pretože podľa žalobcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čím bolo nespravodlivé a nezákonné. Nezákonnosť videl v tom, že za rovnaké konanie bol predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného potrestaný miernejšie a to pokutou vo výške 60,- Eur. Predmetné predchádzajúce rozhodnutie bolo rozhodnutím krajského súdu č.k. 24S/246/2013-34 zo dňa 30.1.2014 v zmysle opravného uznesenia č. k. 24S/246/2013-45 zo dňa 17.3.2014 zrušené na základe žaloby podanej žalobcom. Podľa žalobcu právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí žalovaný napadnutým rozhodnutím nerešpektoval. Žalobca ďalej namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s jeho odôvodnením. Vo výroku je uvedené, že pokuta bola uložená za nepodanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie jún 2012 v zákonom stanovenej lehote. Odôvodnenie obsahuje odkazy na spáchanie dvoch deliktov a to za nepodanie prehľadu nielen za mesiac jún 2012, ale aj za mesiac máj 2012. Podľa žalobcu ak ho správca dane chcel potrestať za nepodanie prehľadu v dvoch po sebe idúcich mesiacoch, mal to vo výroku uviesť. Vzhľadom na to, že v odôvodnení sa uvádza, že žalobca nepodal prehľad aj za máj 2012, v žalobe uviedol, že prehľad za máj 2012 podal v zákonom stanovenej lehote, avšak nemôže túto skutočnosť dokázať, pretože elektronický systém v tom čase nevydával písomné potvrdenie. Toto potvrdenie sa len zobrazilo na obrazovke, ale nedalo sa vytlačiť. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý bol vyslovený v rozsudku č. k. 24S/246/2013-34 zo dňa 30.1.2014, bolo úlohou žalovaného tieto skutočnosti v konaní preukázať. Žalobca namietal, že uložením pokuty v dvojnásobnej výške bola porušená zásada reformatio in peius, podľa ktorej nemožno po zrušení rozhodnutia v prospech páchateľa uložiť prísnejší trest v následnom rozhodnutí. Takýto postup je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého trestanie za správne delikty podlieha rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho. K žalobným námietkam uviedol, že potom, ako bolo predchádzajúce rozhodnutia žalovaného zrušené rozhodnutím súdu žalovaný zrušil aj prvostupňové rozhodnutia. V ďalšom konaní posudzoval správca dane posudzoval závažnosť správneho deliktu a vzhľadom na to, že zo strany žalobcu v zdaňovacom období jún 2012 išlo o opakovaný správny delikt, sankciu uložil vo výške 120,- Eur. Výška sankcie v zmysle § 155 ods. 1 písm. e/ zák. č. 563/2009 Z.z. je v rozpätí od 60,- do 3000,- Eur, čím je vyjadrená aj miera prísnosti postihnutia. Správca dane za opakovaný správny delikt uložil žalobcovi pokutu vo výške 120,- Eur, čo je na spornej hranici rozpätia. Nikde v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sa neuvádza, v akej konkrétnej výške má byť sankcia v ďalšom konaní vyrubená. Krajský súd zaviazal žalovaného a následne správcu dane uložiť za opakujúce sa správne delikty jednu sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Bolo v kompetencii správcu dane uložiť pokutu v zákonom danom rozpätí. Žalovaný nezistil, že by správca dane porušil § 155 ods. 1 písm. e/ zák. č. 563/2009 Z.z. a ani to, že by správca dane nerešpektoval rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, tak ako to žalobca uvádza v žalobe. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobnou námietkou, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou z dôvodu nesúladu výroku a odôvodnenia. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie vo výroku spĺňa požiadavky uvedené v § 63 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať okrem všetkých povinných náležitostí, ktorými sú označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, čísla a dátumu rozhodnutia, mena, priezviska, adresy trvalého pobytu fyzickej osoby, alebo obchodného mena a sídla právnickej osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačného čísla daňového subjektu, poučenia o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné podanie odkladného účinku, vlastnoručného podpisu povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, otlačku úradnej pečiatky, musí obsahovať aj výrok rozhodnutia, ktorý je rozhodujúci a upravuje ho § 63 ods. 3 písm. d/ predmetného zákona. Výrok podľa tohto zákona obsahuje údaje podľa písm. c/, a to rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť splniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Výrok žalobou napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky tieto náležitosti. Z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že pokuta bola uložená podľa § 155 ods. 1 písm. e/ zák. č. 563/2009 Z.z. za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j/ tohto zákona, ktorý správca dane aj bližšie špecifikuje a to za nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie jún 2012 v lehote podľa § 49 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z., a preto nemôžu vzniknúť nijaké pochybnosti o tom, za aké zdaňovacie obdobie bola pokuta žalobcovi uložená. Preto napadnuté rozhodnutie netrpí nepreskúmateľnosťou ani zmätočnosťou. Takisto aj z odôvodnenia vyplýva, že pokuta bola uložená za zdaňovacie obdobie jún 2012. To, že v odôvodnení správca dane poukázal aj na nesplnenie povinností za obdobie máj 2012, s vecou priamo súvisí a správca dane tým poukazuje len na to, že išlo o opakované porušenie zákona zo strany žalobcu, čím zdôvodňuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a to závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu podľa § 155 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. Preto je žalobná námietka o nesúlade výroku a odôvodnenia neopodstatnená. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že za mesiac máj podal prehľad v zákonom stanovenej lehote, uviedol, že správca dane a žalovaný nemohli v konaní preukázať niečo, čo žalobca nevykonal. Mohli preukázať len to, že systém elektronického podávania dokumentov bol v danom období funkčný, čo preukázané aj bolo vyjadrením Service Desk Finančnej správy SR zo dňa 19.03.2013, z ktorého vyplýva, že systém finančnej správy bol v tom čase funkčný, pričom podanie žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie sa medzi podanými dokumentmi nenachádzalo, a to ani v eTAXE ani v EZU. Preto bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý podanie požadovaného prehľadu nepreukázal. Tvrdil, že pokiaľ by žalobca podal prehľad, mal by o tom doklad, ktorý by mohol kedykoľvek predložiť. To, že mu potvrdenie o splnení povinnosti bolo len zobrazené na obrazovke, ale vytlačiť sa mu nedalo, neznamená, že to nemohol preukázať inak. Mohol správcovi dane predložiť prehľad o elektronicky podaných dokumentoch, ktorý obsahuje všetky ním uskutočnené elektronické podania, teda aj predmetné podanie prehľadu za máj 2012. Tento prehľad o elektronických podaniach môže vytlačiť len daňový subjekt, a to kedykoľvek a aj spätne. Žalobca tým, že tvrdil, že elektronicky podal príslušný prehľad, sám potvrdil, že systém bol v danom čase funkčný. Prehľad, ktorý podal v listinnej forme 7.11.2012 bol podaný po zákonom stanovenej lehote a tým bola naplnená skutková podstata na uloženie pokuty. Žalovaný ale zdôraznil, že predmetom napadnutého rozhodnutia bola pokuta za zdaňovacie obdobie jún 2012. Žalobca na pojednávaní namietal, že nie je tvrdenie žalovaného o tom, že je možné vytlačiť prehľad o podaných elektronických podaniach aj za predmetné zdaňovacie obdobie máj 2012, pretože takáto možnosť je len za obdobie približne posledných dvoch rokov a nie za predchádzajúce obdobie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24S/246/2013-34 zo dňa 30.1.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 24S/246/2013-45 zo dňa 17.3.2014 boli zrušené rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/193032/2013/4937 a č. 1100301/1/193071/2013/4937 obidve z 22.4.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zrušenými rozhodnutiami boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými bola žalobcovi uložená za zdaňovacie obdobie máj 2012 pokuta vo výške 60,- Eur a za zdaňovacie obdobie jún 2012 pokuta vo výške 60,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku. Podľa odôvodnení zrušených rozhodnutí sa žalobca správnych deliktov dopustil tým, že nepodal prehľad o príjmoch zo závislej činnosti za obdobie máj 2012 a za zdaňovacie obdobie jún 2012 v lehote stanovenej zákonom. Rozhodnutia boli zrušené, nakoľko súd súhlasil s dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách, podľa ktorých rozhodnutia boli nezákonné z dôvodu, že žalovaný napriek tomu, že zistil, že žalobca spáchal dva správne delikty, rozhodol o nich dvomi rôznymi rozhodnutiami, a teda nepostupoval v zmysle zásad trestného práva a na námietku uplatnenú v odvolaní túto označil za irelevantnú. Súd v súvislosti s tým poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázkach správneho trestania. Súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že odporca je takým istým správnym orgánom, ako každý iný správny orgán a nie je najmenší dôvod, aby nepostupoval v súlade s judikatúrou NS SR len z toho dôvodu, že najvyšší súd ešte nerozhodoval o obdobnom prípade v daňových veciach. Rozhodnutie bolo nezákonné, pretože bolo o spáchaní dvoch správnych deliktoch potom, ako boli spáchané obidva, rozhodnuté dvomi rôznymi rozhodnutiami, a teda nebola aplikovaná absorpčná zásada pri správnom trestaní. To znamená, že za dva správne delikty sa uloží len jedna sankcia. Ďalej bolo žalovanému vytknuté, že pochybil, keď neodpovedal na všetky odvolacie námietky uplatnené v odvolaní, a to na námietku, že nebolo možné preukázať včasnosť elektronického podania z dôvodu, že systém neumožňoval oznámenie o doručení podania vytlačiť, ale ho len zobrazil na obrazovke počítača, naopak, svoje rozhodnutie postavil na tom, že daňový subjekt nepreukázal, že bolo podané včas a že správca dane zistil, že systém bol funkčný a elektronické podanie sa nenašlo v eTAXE, ani v EZU. Nástojil na tom, že daňový subjekt musí mať potvrdenie o tom, že elektronický príslušný prehľad podal. Žalovaný na základe vyššie uvedeného rozsudku tunajšieho súdu rozhodnutiami zo dňa 15.4.2014 zrušil prvostupňové rozhodnutia, ktorými bola uložená pokuta za nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške 60,- Eur, ako aj rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta za zdaňovacie obdobie jún 2012 vo výške 60,- Eur. Správca dane rozhodnutím č. 9611301/5/2019734/2014 zo dňa 20.5.2014 rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 120,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j/ zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku za nepodanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov na dani za zdaňovacie obdobie jún 2012 v lehote podľa § 49 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t.j. v lehote do 31.7.2012. Zároveň určil lehotu splatnosti pokuty a číslo účtu, na ktoré je potrebné pokutu zaplatiť. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia opísal predchádzajúce konanie. Ďalej dôvodil tým, že poukázal na odôvodnenie rozhodnutia tunajšieho súdu s tým, že podstata absorpčnej zásady spočíva v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Ak správny orgán bol toho názoru, že žalobca spáchal viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, podľa absorpčnej zásady mal uložiť len jednu pokutu podľa prísnejšej sadzby. Správca dane potom uzavrel, že na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane bol viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici a uložil žalobcovi pokutu za nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie jún 2012 v zákonnej lehote vo výške 120,- Eur. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici a s právnym názorom odvolacieho orgánu. Zdôraznil, že predchádzajúcimi zrušenými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená pokuta aj za nepodanie prehľadu v zákonnej lehote za zdaňovacie obdobie máj 2012. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, ktoré na strane 7 uvádza, že bolo potrebné aplikovať absorpčnú zásadu, podľa ktorej zbiehajúce delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Ďalej, že krajský súd podotkol, že ak správny orgán bol toho názoru, že žalobca spáchal viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Konštatoval, že z predloženého spisu vyplýva, že žalobca sa dopustil dvoch správnych deliktov za dva zdaňovacie obdobia, za čo mu správca dane bol povinný uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici aj keď sa daňový subjekt dopustil dvoch správnych deliktov za dve zdaňovacie obdobia, t.j. za máj a jún 2012, bolo potrebné v danom prípade prihliadnuť na absorpčnú zásadu a uložiť mu sankciu len jednu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Správca dane v zmysle tohto právneho názoru uložil teda len jednu pokutu za zdaňovacie obdobie jún 2012 vo výške 120,- Eur. Odvolací orgán pri uložení tejto pokuty nezistil pochybenie zo strany správcu dane, ani porušenie daňového poriadku. Správca dane vychádzal z § 155 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., to znamená, že prihliadal na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, v zmysle čoho určil aj výšku uloženej pokuty, pričom túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí aj odôvodnil. Pokutu uložil vo výške zodpovedajúcej nižšej hranici rozpätia stanoveného v § 155 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku. Odvolaciu námietku o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú, keď rozhodnutie má všetky náležitosti, ktoré predpisuje daňový poriadok, a preto nemôže byť ani zmätočné, ani nepreskúmateľné. To, že sa správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolal na zdaňovacie obdobie máj 2012 s vecou priamo súvisí a správca dane tým poukázal na opakované porušenie zák. č. 595/2003 Z.z. zo strany žalobcu a tým odôvodnil závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu podľa § 155 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. Podľa § 154 ods. 1 písm. j/ zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i). Podľa § 155 ods. 3 daňového poriadku správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa žalobca dopustil skutku, o ktorom bolo vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené, že je konaním napĺňajúcim objektívnu stránku správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku. Podľa § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku je správnym deliktom nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca mal povinnosť predložiť správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch podľa § 39 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. za mesiac jún 2012 a že tak neurobil v stanovenej lehote do 31.7.2012, ale až 2.8.2012. Sporné bolo to, či sa žalobca dopustil obdobného správneho deliktu tým, že nepodal včas prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za mesiac máj 2012. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje s odôvodnením a že nie je jasné, za čo bola pokuta uložená, nie je v súlade so znením výroku tak napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Preto táto námietka nemohla obstáť. Žalovaný vo výroku jasne, presne a zrozumiteľne uviedol, že žalobca spáchal správny delikt tým, že nepodal v zákonnej lehote prehľad o zrazených preddavkoch za obdobie jún 2012 a že pokuta je uložená za porušenie tejto povinnosti uloženej žalobcovi zákonom o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia tiež preto, že žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobca nepodal prehľad v zákonom stanovenej lehote aj za obdobie máj 2012. Podľa žalobcu to spôsobuje zmätočnosť a nie je jasné, či žalobca bol potrestaný aj za to, že v máji 2012 nemal podať prehľad, alebo len za to, že tento prehľad nepodal za mesiac jún 2012. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výrokovej vety nie je možné zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo ak je výrok vnútorne rozporný. Pôjde o prípady, kedy nie je možné rozoznať, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo nie je možné z rozhodnutia zistiť, kto je účastníkom konania, alebo komu bola uložená povinnosť. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia môže spôsobiť aj to, že výrok je v rozpore s odôvodnením. Tiež to, keď chýba v odôvodnení označenie rozhodujúcich skutočností alebo ich právneho posúdenia. Napadnuté rozhodnutie takouto vadou nezrozumiteľnosti netrpí. Odôvodnenie tak prvostupňového rozhodnutia, ako aj druhostupňového rozhodnutia obsahuje označenie skutočností, na základe ktorých bolo rozhodnuté. To, že správca dane ako aj žalovaný poukázali na skutočnosti, ktoré boli v správnom konaní zisťované v období pred zrušením predchádzajúceho druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia vo veci uloženia pokuty za mesiac máj 2012, nespôsobilo nezrozumiteľnosť alebo zmätočnosť toho rozhodnutia. Možno ale súhlasiť so žalobcom, že v odôvodnení sa majú nachádzať len tie skutočnosti, ktoré odôvodňujú to, ako bolo vo veci rozhodnuté. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia neuviedol, tak ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, že výšku pokuty uložil vzhľadom na závažnosť spáchania správneho deliktu, ktorá mala spočívať v tom, že ide o opakované spáchanie správneho deliktu. Naopak, odôvodnenie výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí absentuje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj vyjadrenia žalovaného k žalobe a jeho prednesu na pojednávaní je zrejmé, že správny orgán nerozhodol o tom, že žalovaný spáchal dva správne delikty jedným rozhodnutím len preto, že podľa neho to v zmysle daňového poriadku nie je možné urobiť jedným rozhodnutím. Zvolil teda takú cestu, že rozhodol len o spáchaní jedného správneho deliktu, t.j. len o tom, že žalovaný porušil povinnosti nepredložením prehľadu za mesiac jún 2012 v zákonnej lehote a uložil sankciu vo výške, ktorú prispôsobil aj tomu, že žalovaný mal porušiť povinnosti opakovane. Takýto postup nie je súladný so zákonom. Pokiaľ žalovaný nerozhodol o tom, že žalobca sa určitým konaním dopustil správneho deliktu vo výroku rozhodnutia, nemôže v odôvodnení konštatovať, že sa tak stalo. Inak povedané, pokiaľ správny orgán nerozhodol o tom, že bol spáchaný správny delikt nepodaním „prehľadu“ za máj 2012, nemôže za takéto porušenie povinností ukladať sankciu. Navyše daňový poriadok v § 155 ods. 3 stanovil kritériá, ktoré je správca dane pri určovaní výšky pokuty povinný zobrať do úvahy a na ktorých je povinný svoje správne uváženie o výške pokuty založiť. Podľa § 155 ods. 3 daňového poriadku správca dane pri určení výšky pokuty prihliadne na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Z toho vyplýva, že zákon ho neoprávnil, aby zobral do úvahy osobu páchateľa správneho deliktu, teda aby prihliadol na to, či ide o opakované porušenie z jej strany, alebo nie. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ale ani druhostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu, t.j. dvojdňové omeškanie s podaním prehľadu. Závažnosť porušenia povinností treba posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému záujmu, ktorý sa uložením zákonnej povinnosti chráni. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ani to, ako bolo vyhodnotené to, že išlo o len minimálne meškanie dvoch dní, teda ako bolo zobraté do úvahy trvanie protiprávneho stavu, ani to aké malo porušenie povinností následky. Z uvedeného vyplýva, že sankcia mala byť uložená len za správny delikt, o ktorom bolo rozhodnuté vo výroku správneho rozhodnutia. To znamená, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak ako rozhodol žalovaný. Súd po vyhodnotení uvedených skutočností dospel k záveru, že z obsahu správneho spisu nevyplývajú, a teda neexistujú žiadne okolnosti, pre ktoré bolo možné odkloniť sa od predchádzajúceho posúdenia závažnosti, trvania a následkov protiprávneho stavu, na základe ktorého správca dane pôvodne určil výšku sankcie za nepredloženie „prehľadu“ za jún 2012 na dolnej hranici zákonnej sadzby v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí. Neboli zistené žiadne nové skutočnosti, a preto neexistoval dôvod, aby prvostupňový správny orgán určil pokutu vo vyššej sume. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že o výške sankcie malo byť rozhodnuté na dolnej hranici, nakoľko správca dane rozhodol len o spáchaní jedného správneho deliktu. Treba zdôrazniť, že správny orgán nerozhodol o tom, že žalobca spáchal dva správne delikty, pretože vo výroku napadnutého resp. prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, je rozhodnuté o spáchaní jedného správneho deliktu. To je aj odpoveď na neistotu žalobcu vo vzťahu k žalovaným tvrdenému porušeniu povinnosti, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že nepodal prehľad včas aj za máj 2012. Ďalšie konanie a rozhodnutie o správnom delikte, ktorý mal byť spáchaný nepodaním prehľadu za máj 2012 by vzhľadom na to, že o správnom delikte za rok 2012 bolo už právoplatne rozhodnuté, bolo konaním, ktorým by žalovaný postupoval v rozpore s právnym názorom vyplývajúcim zo zrušovacieho rozsudku tunajšieho súdu, ktorým bolo súčasne zrušené rozhodnutie o pokute za včasné nepodanie „prehľadu“ za mesiac máj 2012 a aj rozhodnutie o pokute za včasné nepodanie „prehľadu“ za mesiac jún 2012, práve aj preto, že za tieto dva správne delikty mala byť uložená len jedna sankcia. Na základe uvedeného súd podľa § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného tak, že zmenil výšku uloženej pokuty na 60,- Eur, čo predstavuje dolnú hranicu zákonom stanoveného rozpätia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný súd priznal náhradu trov konania. Žalobca so vyčíslil trovy, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku a z odmeny za zastupovanie za 3 úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na súdnom pojednávaní podľa § 13a ods. 1 písm. a/ až c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 134,- Eur za jeden úkon, spolu za 3 úkony 402,- Eur, zvýšené o DPH 85,29 Eur, spolu 511,76 Eur, plus 3 x režijný paušál vo výške 24,47 Eur a ďalej z cestovných náhrad spojených s cestou osobným motorovým vozidlom na súdne pojednávanie zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,8l na 100 km a cene paliva 1,35 Eur vo výške 3,67 Eur a základnej náhrady určenej za 1 km podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 Eur krát 40 km, spolu 7,32 Eur cestovné náhrady spolu 10,99 Eur zvýšené o DPH 2,19 Eur, čo je spolu 13,18 Eur. Ďalej trovy zástupcu žalobcu pozostávali z náhrady za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávanie a späť za dve začaté polhodiny, čo je 2 x 13,98 Eur zvýšené o DPH, spolu 33,55 Eur. Žalobcove trovy celkom 628,49 Eur (70,- Eur súdny poplatok, 511,76 Eur odmena za poskytnuté úkony právnej služby, cestovné náhrady 13,18 Eur a náhrada za stratu času 33,55 Eur). Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca žiadal, aby náhrada trov bola poukázaná jeho právnemu zástupcovi na účet vedený v P. a.s., pobočka X.. IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Poučenie: Podľa § 250ja O.s.p. proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti O.s.p., ak nie je ustanovené inak. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.