Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201404 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201404.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. XXXX/XX, XXX XX S., zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 5N 177/2014-KaBB zo dňa 17.09.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 177/2014-KaBB R.z. 54177/2014 zo dňa 17.09.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 324,40 Eur titulom trov právneho zastúpenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím sp. zn. 5N 177/2014-Kabb zo dňa 17.09.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o žiadosti navrhovateľa ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi 17.07.2013 rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“). Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca mal z údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z., a preto mu nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľ predložil fotokópiu Zmluvy o nájme bytu z 01.09.1996 a Návrh o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.01.2011. Odporca svojím rozhodnutím zo dňa 20.08.2013 rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci pre žiadateľa, nakoľko už z predložených dokladov o príjme žiadateľa a príjmu s ním spoločne posudzovanej osoby bolo zrejmé, že príjem je vyšší ako zákonom stanovená hranica materiálnej núdze. Na základe žalobcom podaného odvolania rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom sp. zn. 24Sp/48/2013 zo dňa 14.11.2013 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Rozsudkom č. k. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014 tak, že Rozsudok krajského súdu č. k. 24Sp/48/2013 zo dňa 14.11.2013 v časti výroku vo veci samej zmenil a to tak, že rozhodnutie odporcu z 20.08.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že „napadnuté rozhodnutie odporcu preto neobstojí a je na mieste ho zrušiť s tým, že v novom konaní odporca znovu preskúma žiadosť navrhovateľa, a to aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b Zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.“ Nakoľko žiadateľ v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nespĺňal podmienku stavu materiálnej núdze, odporca sa otázkou zrejmej bezúspešnosti, ako ďalšej kumulatívnej podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nezaoberal. Odporca preto v tomto konaní znovu posúdil žiadosť žiadateľa (žalobcu) s prihliadnutím na dikciu ust. § 6 zák. č. 327/2005 Z.z. Z predložených listín mal odporca za preukázané, že žiadateľ v postavení nájomcu a prenajímateľ uzatvorili dňa 01.09.1996 zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú. Žiadosťou o prevod vlastníctva bytu zo dňa 06.09.1999 žiadateľ požiadal prenajímateľa o odkúpenie nehnuteľností, a teda prevod vlastníckeho práva. Nakoľko táto žiadosť bola podľa jeho tvrdení bezvýsledná, dňa 31.01.2011 podal na Okresnom súde Zvolen „Návrh o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“, v ktorom žiadal, aby na základe zmluvy o prevode vlastníctva mu bol byt predaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 1.659,68 Eur. Odporca poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. a/ a § 16 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 182/1993 Z.z.“). Žiadateľ v podanom návrhu o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu mal za to, že na základe uvedeného ust. § 16 zák. č. 182/1993 Z.z. je prenajímateľ povinný s nájomcom uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, avšak podľa odporcu „jeho konkrétny prípad nemá oporu v zákone.“ Vlastníka veci nemožno žiadnym spôsobom nútiť, aby nakladal so svojou vecou, t.j. aby ju previedol, prenajal, keďže toto oprávnenie patrí výlučne jemu. Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 5M Cdo/1/2011. Odporca vyvodil záver, že nájomcovi je garantované v súlade s dikciou zákona len to, že v prípade, ak by sa prenajímateľ, t.j. vlastník nehnuteľností rozhodol previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je povinný previesť ho nájomcovi. Tým nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Bez vôle vlastníka ho nájomca nemôže nútiť s vecou nakladať. Z uvedeného vyvodil, že v danej veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Odporca v odôvodnení citoval ust. § 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a a § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. a s poukazom na cit. ustanovenia konštatoval, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Proti rozhodnutiu odporcu podal žiadateľ (navrhovateľ) v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že na Okresnom súde vo Zvolene sa návrhom na začatie konanie domáha nahradenia prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní. Okresný súd vo Zvolene v konaní vedenom pod č. 14C/21/2011 žalobcovi neustanovil právneho zástupcu v konaní a odkázal ho, aby požiadal o ustanovenie zástupcu odporcu. Odporca podľa názoru navrhovateľa neskúmal dôvody žaloby okrem splnenia/nesplnenia podmienky príjmu žalobcu ako žiadateľa, pričom zohľadňoval len príjem žiadateľa, nie aj jeho výdavky. Takýto postup pri posudzovaní žiadosti o priznanie právnej pomoci nepovažoval navrhovateľ (ako žiadateľ) za správny, a preto podal žalobu na Krajskom súde v Banskej Bystrici, o ktorej rozhodol súd Rozsudkom č.k. 24Sp/48/2013 zo dňa 14.11.2013 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že na základe navrhovateľom podaného odvolania rozhodol Najvyšší súd SR tak, že tento rozsudok prvostupňového súdu zrušil (správne malo byť v odvolaní uvedené, že Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie odporcu), pričom žalovaný sa žiadosťou navrhovateľa opätovne zaoberal. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že Najvyšší súd SR vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že „v novom konaní má odporca znovu preskúmať žiadosť navrhovateľa, a to aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b Zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní“. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že odporca vôbec nepostupoval v zmysle najvyšším súdom vysloveného právneho názoru, ale začal skúmať splnenie podmienky úspešnosti/bezúspešnosti sporu a rozhodol tak, že v danej veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa názoru navrhovateľa teda odporca rozhodol predčasne, bez toho, aby preskúmal žiadosť navrhovateľa z hľadiska možnej aplikácie § 6b zák.č. 327/2005 Z.z., čím postupoval v rozpore s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom. Žiadal preto rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.10.2014 poukázal na doterajší priebeh konania a vydané rozhodnutia tak odporcu, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že nakoľko žiadateľ v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nespĺňal podmienku stavu materiálnej núdze, odporca sa otázkou zrejmej bezúspešnosti, ako ďalšej kumulatívnej podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nezaoberal. V tomto konaní preto znovu posúdil žiadosť žiadateľa s prihliadnutím na dikciu § 6 zák. č. 327/2005 Z.z. v platnom znení. Odporca pri posudzovaní nároku postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z. v spojení s § 8 cit. zákona. Zopakoval dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. prejednal vec na pojednávaní dňa 31.03.2015 a v súlade s § 250q ods. 1 O.s.p. sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami: Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci doručenou odporcovi 17.07.2013, ktorou navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci „Návrhu o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“ podaného na Okresnom súde vo Zvolene, Zmluvou o nájme bytu z 01.09.1996 návrhom navrhovateľa podanom na Okresnom súde Zvolen dňa 04.02.2011, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 06.12.2012 o určení výšky starobného dôchodku manželky navrhovateľa od 01.01.2013, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 06.12.2012 o určení výšky starobného dôchodku navrhovateľa od 01.01.2013, Rozhodnutím odporcu č. 6285/2013-5 zo dňa 20.08.2013, ktorým nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, odvolaním navrhovateľa z 05.09.2013, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/48/2013-16 zo dňa 14.11.2013 v spojení s Opravným uznesením č. k. 24Sp/48/2013-25 zo dňa 13.12.2013, odvolaním navrhovateľa proti predmetnému rozsudku zo dňa 06.12.2013, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014, výpismi z Obchodného registra a Živnostenského registra SR, lustráciou v katastri nehnuteľností, Zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.12.1972, výpisom z katastra nehnuteľností (čiastočný výpis z LV č. XXXX k. ú. L.), fotokópiou dokladov predložených navrhovateľom o výdavkoch navrhovateľa súvisiacich s nákupom liekov a platením inkasa a úhrad za telefóny, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 o určení výšky starobného dôchodku manželky navrhovateľa od 01.01.2014, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 o určení výšky starobného dôchodku navrhovateľa od 01.01.2014. Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených. Poukázal na to, že postup odporcu bol v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v Rozsudku zo dňa 27.02.2014, ktorým odporcovi výslovne uložil, aby sa v ďalšom konaní zaoberal otázkou možnej aplikácie a splnenia podmienok na posúdenie jeho žiadosti aj v intenciách § 6b zák. č. 327/2005 Z.z., pričom odporca evidentne takýmto spôsobom nepostupoval, keď sa zaoberal len skúmaním otázky alebo vyslovením záveru, že sa jedná o zrejme bezúspešný spor. Takýto postup navrhovateľ považuje za nezákonný a trval na dôvodoch uvedených v odvolaní týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia takéhoto rozhodnutia. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poverený zástupca odporca na pojednávaní uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v rozhodnutí, ako aj na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu. Uviedol, že návrh bol zamietnutý z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu po posúdení podmienok stanovených v § 6 zák. č. 327/2005 Z.z. K otázke, či posudzoval predmetnú žiadosť v intenciách § 6b, keďže to z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, poverený zástupca žalovaného uviedol, že žiadosť bola posudzovaná len v intenciách § 6 a po zistení, že nebola splnená jedna z podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, a to podmienka, že nejde o zrejme bezúspešný spor, už ďalej nepostupoval v zmysle svojich interných predpisov a túto žiadosť navrhovateľa nepredložil do Bratislavy na prípadné posúdenie žiadosti a vydanie rozhodnutia v intenciách § 6b cit. zákona, ktorý hovorí o posúdení materiálnej stránky z dôvodov osobitného zreteľa. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol, aby súd toto rozhodnutie potvrdil. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou doručenou 17.07.2013 vo veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene sp. zn. 14C/21/2011 „o návrhu na nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“. Odporca o predmetnej žiadosti rozhodol rozhodnutím sp. zn. 6285/2013-5 zo dňa 20.08.2013 (ďalej len „rozhodnutie odporcu z 20.08.2013“) tak, že mu nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal s odôvodnením, že po preskúmaní príjmovej situácie žiadateľa a jeho manželky G. F. ako spoločne posudzovanej osoby, na základe predložených listinných dôkazov (Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012, ktorým bol starobný dôchodok žiadateľa od 01.01.2013 zvýšený na 383,70 Eur a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012, ktorým bol starobný dôchodok manželky žiadateľa od 01.01.2013 zvýšený na 218,90 Eur) zistil, že započitateľný príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby spolu vo výške 602,60 Eur presahoval v rozhodnom období výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a zároveň presahoval výšku 1,6-násobku životného mimina pre dve plnoleté fyzické osoby, čím žiadateľ nesplnil podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Odporca poukázal na ust. § 4 ods.1 písm. i/, § 4ods.2 , § 6 a § 6a zák. č. 327/2005 Z.z. Odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní čistého príjmu neprihliada na výdavky žiadateľov, ani na exekučné zrážky. Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24Sp/48/2013-16 zo dňa 14.11.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 24Sp/48/2013-25 zo dňa 13.12.2013 tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa 20.08.2013 potvrdil. Proti predmetnému Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s Opravným uznesením podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Rozsudkom č. k. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014 tak, že predmetný rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením v časti výroku vo veci samej zmenil tak, že rozhodnutie odporcu z 20.08.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia vyslovil Najvyšší súd SR názor, že „pokiaľ navrhovateľ žiadal o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci s plnou úhradou, je na mieste túto jeho žiadosť posudzovať ako žiadosť pre všetky formy právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytované odporcom v zmysle Zákona o bezplatnej právnej pomoci. Sám fakt, že právna pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v režime § 6b Zákona o bezplatnej právnej pomoci je „možnosťou“ a je na posúdení odporcu, či sú tu také skutočnosti predpokladané zákonom, neznamená, že odporca nemá povinnosti tieto skutočnosti skúmať, prihliadajúc tak na celkovú situáciu žiadateľa.“ Najvyšší súd v súvislosti s aplikáciou cit. ust. § 6b zák.č. 327/2005 Z.z. uviedol, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, ak je naplnená požiadavka § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona, t.j. že nejde o prípad tzv. zrejmej bezúspešnosti (nepostačuje, že túto nemožno vylúčiť) a že hodnota sporu, ak je vyčísliteľná, presahuje sumu minimálnej mzdy. Napadnuté rozhodnutie odporcu preto zrušil s tým, že uložil odporcovi povinnosť „v novom konaní znovu preskúmať žiadosť navrhovateľa, a to aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b Zákona o bezplatnej právnej pomoci a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.“ Odporca následne výzvou z 13.06.2014 navrhovateľa (žiadateľa) vyzval na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, na základe ktorej navrhovateľ predložil odporcovi fotokópiu Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 01.12.1972, čiastočný výpis z LV č. XXXX k. ú. L., potvrdenie o vyšetrení navrhovateľa v chirurgickej ambulancii z 27.02.2014, fotokópie dokladov osvedčujúcich výdavky navrhovateľa: pokladničné bločky z Lekárne ENERGIA z 24.06.2014 a z Lekárne MEDEA zo dňa 13.06.2014, poštové poukazy o úhrade 7,32 Eur pre Slovak Telekom a.s. a pre Orange Slovensko a.s. o úhrade 9,46 Eur (bez dátumu), fotokópiu výpisu z účtu vedeného v Uni Credit Bank zo 17.06.2014, z ktorej vyplýva výška mesačných výdavkov na bývanie v sume 275,38 Eur, fotokópie dokladu o zaplatení inkasa za máj 2014 vo výške 44,82 Eur a jún 2014 vo výške 85,76 Eur, fotokópie Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa na sumu 392,50 Eur mesačne od 01.01.2014 a fotokópie Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľovej manželky na sumu 227,70 Eur od 01.01.2014. Odporca ďalej rozhodnutím zo dňa 05.08.2014 vyzval žiadateľa na doručenie vyjadrenia, na základe akých skutočností podal návrh o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vrátane predloženia dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia a z akých skutočností vychádzal, keď označil konanie vlastníka nehnuteľností, (t.j. neprevedenie vlastníckeho práva) za nezákonné. Navrhovateľ na základe predmetnej výzvy predložil fotokópiu Žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 06.09.1999 adresovaného navrhovateľom pre Bučina -BYTY s.r.o. Zvolen, vrátane odpovede tohto subjektu zo dňa 27.09.1999. Ďalej predložil vyjadrenie z 18.08.2014, z ktorého vyplýva, že žiadateľ - navrhovateľ sa domnieva, že s poukazom na § 4 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. má nárok na prevod vlastníctva bytu, ktorého je nájomcom, pričom vlastník bytu v zákonnej lehote napriek žiadosti byt do jeho vlastníctva nepreviedol. Odporca následne vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.09.2014, ktorým nepriznal navrhovateľovi - žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. § 4 ods.1 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a a § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. a uviedol, že na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na odporcu obrátil, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Ďalej v odôvodnení poukázal na doterajší priebeh správneho konania začatého na základe žiadosti navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci s tým, že zo žiadateľom - navrhovateľom predložených listín, zistil, že žiadateľov nárok uplatnený na Okresnom súde vo Zvolene v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu vychádza z jeho právneho názoru, že podľa § 16 zák. č. 182/1993 Z.z. je prenajímateľ povinný s nájomcom povinný uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Odporca s poukazom na cit. ust. § 4 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 5M Cdo/1/2011 dospel k záveru, že právny názor žiadateľa - navrhovateľa nemá oporu v zákone. Svoj názor odôvodnil tým, že vlastnícke právo je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omnes. Vlastníka veci nemožno žiadnym spôsobom nútiť, aby nakladal so svojou vecou, t.j. aby ju previedol, prenajal, keďže toto oprávnenie patrí výlučne jemu. Nájomcovi je garantované v súlade s dikciou zákona len to, že v prípade, ak by sa prenajímateľ, t.j. vlastník nehnuteľností rozhodol previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je povinný previesť ho nájomcovi. Tým nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Bez vôle vlastníka ho nájomca nemôže nútiť s vecou nakladať. Na základe uvedeného odporca dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, splnením ďalších podmienok nezaoberal. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Keďže z údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov má odporca preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, rozhodol tak, že žiadateľovi - navrhovateľovi nárok na priznanie právnej pomoci nepriznal. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu 1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1 a 2 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. (2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd v preskúmavacom konaní z predloženého administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o nahradenie prejavu vôle predávajúceho zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu vedenom na Okresnom súde vo Zvolene. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, z dôvodov uvedených v odvolaní, súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Cieľom zákonodarcu v Zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi zák. č. 372/2005 Z.z. bolo upraviť práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou osôb v materiálnej núdzi a konanie Centra právnej pomoci pri rozhodovaní o žiadostiach žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci. Predmetný zákon vo svojich ustanoveniach určuje podmienky, za ktorých vzniká fyzickej osobe právo na priznanie takejto právnej pomoci. Pre úspešnosť žiadateľa v tomto konaní je preto potrebné splniť podmienky stanovené v § 6 a nasl. cit. zákona, pričom odporca je povinný žiadosť žiadateľa posudzovať ako žiadosť pre všetky formy právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytované odporcom v zmysle cit. zákona. V preskúmavanom prípade odporca o podanej žiadosti navrhovateľa rozhodol pôvodne rozhodnutím zo dňa 20.08.2013 tak, že navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal s odôvodnením, že nespĺňa podmienky stanovené v § 6 ods. 1 a § 6a cit. zákona, pretože príjem navrhovateľa a jeho manželky, ktorú zákon považuje za spoločne posudzovanú osobu, prekračuje zákonom ustanovenú hornú hranicu príjmu - hranicu hmotnej núdze tak, ako je vymedzená v ust. § 4 ods. 1 písm. i/ cit. zákona, pričom už neskúmal ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom. Na základe navrhovateľom podaného odvolania bolo v preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. predmetné rozhodnutie odporcu z 20.08.2013 zrušené Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014 s tým, že „odporca v novom konaní znovu preskúma žiadosť navrhovateľa, a to aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b zák. č. 372/2005 Z.z., pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca následne po doručení predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR navrhovateľa vyzval na doplnenie údajov k žiadosti a rozhodnutím z 05.08.2014 konanie prerušil. Navrhovateľ odporcovi predložil fotokópie nových Rozhodnutí Sociálnej poisťovne z decembra 2013 o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa a jeho manželky od 01.01.2014, ako aj fotokópiu dokladov osvedčujúcich výšku pravidelných mesačných výdavkov, ktoré navrhovateľ zo svojho príjmu uhrádza. Ďalej predložil požadované doklady, ktoré mali osvedčiť dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku na Okresnom súde vo Zvolene. Odporca následne napadnutým rozhodnutím opätovne rozhodol o podanej žiadosti tak, že nárok na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi nepriznal. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia odcitoval ust. § 4 ods. 1 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a a § 8 zák. č. 372/2005 Z.z. a poukázal na žiadateľom predložené doklady, ktorými preukazoval opodstatnenosť jeho nároku uplatneného v konaní na Okresnom súde vo Zvolene (č. k. 14C/21/2011) vo veci návrhu o „nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ v čase podania žiadosti nespĺňal podmienku stavu materiálnej núdze, a preto sa odporca nezaoberal otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu. V novom konaní skúmal splnenie tejto podmienky a dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, preto žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že odporca v zmysle najvyšším súdom vysloveného právneho názoru, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepostupoval, keď skúmal len splnenie podmienky, či nejde o zrejme bezúspešný spor bez toho, aby žiadosť navrhovateľa preskúmal z hľadiska možnej aplikácie § 6b cit. zákona a rozhodnutie náležite odôvodnil. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa sú dôvodné. Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Odporca sa citovaným ustanovením O.s.p. neriadil, a to napriek tomu, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie odporcu z 20.08.2013, odporcovi uložil, aby sa v novom konaní o žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci zaoberal splnením podmienok na poskytnutie každej formy právnej pomoci, t.j. aby skúmal žiadosť navrhovateľa aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b zák. č. 372/2005 Z.z. a svoje rozhodnutie odôvodnil. Odporca svoje rozhodnutie vo vzťahu k skúmaniu podmienok možnej aplikácie ust. § 6b zák. č. 372/2005 Z.z. neodôvodnil vôbec. V odôvodnení jednak neuviedol podmienky, za ktorých môže odporca poskytnúť právnu pomoc podľa cit. ustanovenia a to citovaním predmetného ust. § 6b zák. č. 372/2005 Z.z., jednak z neho nevyplýva, či a s akým výsledkom skúmal okolnosti žiadanej právnej pomoci bez finančnej účasti (v intenciách ust. § 6b ods. 1 cit. zákona), alebo s finančnou účasťou oprávnenej osoby (v intenciách ust. § 6b ods. 2 cit. zákona). Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca v novom konaní síce požiadal navrhovateľa o predloženie dôkazov o svojej majetkovej a príjmovej situácii, vrátane predloženia dôkazov osvedčujúcich jeho výdavky, ako aj dokladov, ktorými môže osvedčiť svoj nárok uplatnený v konaní vedenom pred Okresným súdom vo Zvolene, navrhovateľom predložené dôkazy (okrem dôkazov týkajúcich sa samotného žiadateľom uplatneného nároku vo vzťahu k skúmaniu otázky, či nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva) však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol. Neuviedol ani to, ktoré skutočnosti z nich zistil a tieto nevyhodnotil vo vzťahu k skúmaniu splnenia podmienok všetkých foriem poskytnutia právnej pomoci podľa § 6, § 6a a 6b cit. zákona. V rozhodnutí absentuje aj správna úvaha vo vzťahu k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým rozhodnutie odporcu z 20.08.2013 zrušil a ktorým je odporca v zmysle § 250r O.s.p. viazaný, preto nepostačuje, aby sa odporca obmedzil výlučne na skúmanie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ cit. zákona. Na povinnosti preskúmať žiadosť navrhovateľa z hľadiska splnenia podmienok ustanovených cit. zákonom, a to aj z hľadiska možnej aplikácie ust. § 6b cit. zákona nemení nič ani skutočnosť, že aplikácia ust. § 6b zák. č. 372/2005 Z.z. prichádza do úvahy, ak je naplnená požiadavka § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ cit. zákona, t.j. že nejde o prípad tzv. zrejmej bezúspešnosti sporu (nepostačuje teda, ako to v tomto prípade konštatoval odporca, že túto nemožno vylúčiť) a že hodnota sporu, ak je vyčísliteľná, presahuje sumu minimálnej mzdy. Pre úplnosť súd uvádza, že § 8 cit. zákona príkladmo vypočítava dôvody zrejmej bezúspešnosti sporu, avšak tak z výrazu „zrejmé“, ako aj z príkladmo vypočítaných dôvodov bezúspešnosti, je nepochybné, že musí ísť o taký dôvod, ktorý je bez ďalšieho zrejmý, priamočiary, nevyhnutný a nepotrebuje zložitý právny rozbor a posudzovanie. V tomto prípade odporca skúmal otázku zrejmej bezúspešnosti výlučne na základe argumentácie použitej navrhovateľom (ktorý nemá právnické vzdelanie) a to vo vzťahu k ním cit. ust. § 16 zák. č. 182/1993 Z.z., z ktorého žiadateľ (navrhovateľ) odvodzoval svoj nárok. Neskúmal však, či sa v tomto prípade vzhľadom na subjekt prenajímateľa nejedná o prípad, kedy by prípadne vlastníkovi bytu vznikla povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s nájomcom (napr. s poukazom na § 29 zák. č. 182/1993 Z.z.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň tým, že sa odporca neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorým bol v zmysle § 250r O.s.p. viazaný, zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preto napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu uplatnených trov konania vo výške 324,40 Eur. Za žalobcove účelne vynaložené trovy konania súd považoval trovy vzniknuté titulom trov právneho zastúpenia, keďže žalobca sa dal v konaní zastupovať advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským na základe plnej moci zo dňa 27.03.2015, ktorý vyčíslil náhradu trov konania podaním doručeným súdu 31.03.2015. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za právne zastupovanie za 2 úkony právnej služby spolu vo výške 279,66 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - [ďalej len „vyhláška“]) vo výške 139,83 Eur, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 31.03.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške 139,83 Eur, pričom hodnota 1 úkonu právnej služby bola stanovená v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky vo výške 1/6-iny výpočtového základu), ďalej z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 16,78 Eur v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky (režijný paušál 2 x 8,39 Eur) a z náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b/ a § 17 ods. 1 vyhlášky spolu vo výške 26,96 Eur (cesta zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť za dve začaté polhodiny 2 x 13,98 Eur). Ďalšie trovy si navrhovateľ neuplatnil. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania priznaných navrhovateľovi spolu vo výške 324,40 Eur na účet jeho právneho zástupcu vedený v G., a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poučenie: Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.) v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.