Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/331/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201474 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201474.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky G. W. rod. X., nar. XX.Y. XXXX, bytom X. XXX/XXX X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16.apríla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16.apríla 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 24.februára 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože nesúhlasila s percentuálnym vyjadrením jej zníženej pracovnej schopnosti ani so zamietnutím jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Namietala, že posudok posudkového lekára bol vypracovaný neobjektívne, pretože nebol zobraný do úvahy neurologický nález z 9.januára 2014 ale len výsledok neurologického vyšetrenia z 9.decembra 2013. Neboli zohľadnené všetky jej zdravotné ťažkosti - inkontinencia I.-II. stupňa a ani nepriaznivá prognóza ochorenia jej pohybovo-oporného aparátu. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že trpí ukrutnými bolesťami, necíti sa dobre, napriek tomu z odborných lekárskych nálezov vyplýva, že jej zdravotný stav je dobrý. Prácu opatrovateľky vykonáva už 20 rokov a jej ťažkosti sa postupom rokov zhoršujú. Má bolesti pri výkone svojej práce, keď musí nakupovať pre chorých ľudí, keď ich musí podopierať, kúpať a pod. Jediné liečebné metódy, ktoré sú u nej aplikované je užívanie liekov a obstreky. Predpísanú rehabilitáciu často krát nemôže ani absolvovať kvôli trvaniu jej pracovnej doby. Lieky proti bolesti jej už ani nezaberajú, keďže sa v práci neustále namáha. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach poukázala na obsah písomného vyjadrenia, v ktorom zdôraznila, že podaným odvolaním sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v súvislosti s opakovanými a zhodnými posudkovými závermi posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, ktoré potvrdili 20 % pokles jej pracovnej schopnosti, čo invaliditu nepodmieňuje. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 10.februára 2014 žiadosťou z 24.februára 2014. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 24.februára 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických, neurochirurgických vyšetrení, z MR C chrbtice a z EMG vyšetrenia z priebehu roku 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 47 ročná navrhovateľka s odborným vzdelaním bola vyšetrená na neurológii pre bolesti krčnej chrbtice. Potvrdený bol vertebrogénny algický syndróm a CC syndróm pri MRI zistenej kyfotizácii a spondylotických zmenách, osteochondróze aj s protróziou diskov, bez závažnej stenózy spinálneho kanála, bez prejavov cervikálnej myelopatie. Neurochirurg konštatoval, že operácia by požadovaný efekt nepriniesla. Okrem uvedeného bol u nej zistený syndróm karpálneho tunela, verifikovaný EMG vyšetrením, ľahšieho stupňa. V klinickom obraze neboli zistené prejavy akútneho radikulárneho syndrómu, prejavy hypotrofií svalstva, lýtka. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľke vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 4.novembra 2014 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z neurologických vyšetrení z roku 1990, 2009, 2013 a 2014, z neurochirurgických, urologických vyšetrení z roku 2014 a z MR C chrbtice a EMG vyšetrenia z roku 2013. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sa zvýraznili bolesti chrbtice v roku 2013. V zdravotnej dokumentácii nebola uvedená intenzívna, chronická, pravidelná a komplexná liečba týchto ťažkostí v predchádzajúcich rokoch (od roku 1990 do roku 2013). Aktuálne klinické nálezy boli podložené zobrazovacími vyšetreniami s preukázaním degeneratívnych zmien, bez útlaku okolitých štruktúr, v krčnej oblasti bez známok myelopatie. Potvrdená bola len mierna porucha statodynamiky, bez narušenia postoja, chôdze, bez trvalej radikulárnej symptomatológie, či prípadnej svalovej asymetrie a obmedzenia hybnosti. Mierne funkčné postihnutie bez obmedzenia pohybu v postihnutom úseku s intermitentnými prejavmi nervového a svalového dráždenia zodpovedá 20 % miere zníženej pracovnej schopnosti. Doplnil, že neurologické vyšetrenie z 9.januára 2014 bolo v objektívnom náleze úplne identické s vyšetrením z 9.decembra 2013. Vyjadril sa aj k pridruženým zdravotným ťažkostiam navrhovateľky tak, že neodôvodňujú percentuálne navýšenie zníženej pracovnej schopnosti. Urológom uvedenú inkontinenciu moča II. stupňa pri normálnom klinickom aj USG náleze neakceptoval s tým, že nebola preukázaná súvislosť týchto ťažkostí s rozhodujúcim ochorením pohybovo-oporného aparátu, pretože uvedenému nezodpovedali morfologické zmeny na chrbtici ( bez útlaku okolia) ani klinické nálezy, ktoré by dokumentovali prípadný perianogenitálny deficit. Syndróm karpálneho kanála vpravo I. a vľavo II. stupňa je na úrovni ľahkého postihnutia, preto nemá posudkový význam a v prípade zhoršenia je možné tento stav riešiť operačne. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky označila odporkyňa správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré s ohľadom na jeho funkčné prejavy správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a priznaný pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia podrobne, v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami zdôvodnila tak, ako to bolo vyššie konkretizované. Správne nevyužila možnosť percentuálneho navýšenia zníženej pracovnej schopnosti aj pre ďalšie zdravotné ťažkosti ktorými trpí, pretože syndróm karpálneho kanála obojstranne je na úrovni ľahkého postihnutia, čo nemá posudkový význam a v prípade zhoršenia je ho možné riešiť operačne. Popísaný stupeň urologických ťažkostí navrhovateľky nezodpovedal USG ani klinickému urologickému nálezu, preto ho posudkový lekár neakceptoval. Súvislosť urologických ťažkostí navrhovateľky s postihnutím jej pohybovo-oporného aparátu nebola preukázaná. Vyslovený posudkový záver a tým ani vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemohli ovplyvniť ani neurologické nálezy predložené navrhovateľkou na pojednávaní pred krajským súdom, pretože nedokumentovali iný, resp. závažnejší stav jej zdravotných ťažkostí než ten, z ktorého posudkoví lekári vychádzali. Na základe takto objektívne preukázaného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože táto dávka dôchodkového poistenia sa odvíja od vzniku invalidity poistenca. Napadnutým rozhodnutím preto správne rozhodla, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla. Krajský súd jej rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.