Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/237/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201502 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201502.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: TANK, s. r. o., so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, IČO: 36 057 568, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, konajúca konateľom JUDr. Mariánom Kurhajcom, advokátom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/394483/2014/5063 zo dňa 04.09.2014 a č. 1100307/1/440669/2014/5063 zo dňa 03.10.2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/1742060/2014/An zo dňa 06.05.2014 bolo rozhodnuté podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že vyrubuje platiteľovi dane DPH TANK, s. r. o., IČO: 36 057 568, DIČ: 2020082779, IČ DPH: SK2020082779, Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, rozdiel dane v sume 13 213,91 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Daňový úrad Banská Bystrica nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie za august 2013 v sume 11 877,25 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 1 336,66 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní bol 11 877,25 Eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane bola 1 336,66 Eur, rozdiel dane 13 213,91 Eur, rozdiel dane na úhradu 1 336,66 Eur. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100307/1/394483/2014/5063 zo dňa 04.09.2014 rozhodol tak, že Finančné riaditeľstvo SR podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614401/5/1742060/2014/An zo dňa 06.05.2014, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 13 213,91 Eur a nebol priznaný nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 11 877,25 Eur uvedený v daňovom priznaní a bola vyrubený vlastná daňová povinnosť v sume 1 336,66 Eur daňovému subjektu TANK, s. r. o., Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, IČO: 36 057 568, DIČ: 2020082779, IČ DPH: SK2020082779, potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (intrakomunitárne dodanie tovaru) je podmienené splnením zákonných podmienok definovaných v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Základnou podmienkou je, že dodaný tovar musí byť fyzicky odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, pričom ods. 5 citovaného zákona definuje ďalšie podmienky oslobodenia od dane. Až po preukázaní splnenia všetkých zákonných stanovených podmienok je daňový subjekt oprávnený uplatniť k dodávkam tovaru do iného členského štátu oslobodenie od dane. V danom prípade bolo sporným preukázanie skutočnosti, že tovar, ktorý bol predmetom konania, konkrétne PHM, fyzicky opustil tuzemsko. V súlade s ustanovením § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ten daňový subjekt, ktorý deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, je povinný preukázať, že predmet podania bol zaslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že tovar fyzicky opustil územie Slovenska, t. j. Slovenskú republiku. V prípade predaja tovaru formou tankovaním PHM priamo do nádrže motorových vozidiel maďarských daňových subjektov žalovaný zastáva názor, že správca dane správne posúdil a dostatočným spôsobom odôvodnil porušenie ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pri takomto spôsobe dodania PHM, a to že PHM boli tankované do vozidiel z dôvodu, aby uvedené vozidlá mohli používať a pohybom týchto vozidiel na území Slovenskej republiky začala ich spotreba, t. j. tento tovar tak, ako bol daňovým subjektom fakturovaný, neopustil Slovenskú republiku. Nešlo teda o transport, ani o odoslanie tovaru do iného členského štátu, napriek tvrdeniu daňového subjektu, že čerpacia stanica sa nachádza vo vzdialenosti iba niekoľko desiatok metrov od Maďarska. Už zo samotného charakteru dodávok PHM priamo do nádrží áut je evidentné, že svojou podstatou už v tomto prípade PHM tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s odoslaním alebo prepravou do iného členského štátu v nezmenenom stave a množstve, ale sú pohonnou látkou, potrebnou na priame a postupné použitie. V súvislosti s námietkou, že na preukázanie prepravy tovaru ako dôkaz podľa daňového subjektu slúži písomné potvrdenie o prijatí tovaru podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, žalovaný v kontexte s vyššie uvádzanými skutočnosťami uviedol, že predmetom tovaru (PHM) tak, ako bol fakturovaný, fyzicky neopustil územie SR, teda potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom v danom prípade neosvedčuje, že k preprave fakturovaného tovaru na územie Maďarska v skutočnosti došlo. Námietku daňového subjektu proti tvrdeniu správcu dane, že maďarskí odberatelia tankovali PHM priamo do motorových vozidiel, pričom podľa daňového subjektu malo ísť o kombináciu tankovania, keďže podľa jeho pozorovania väčšina týchto odberateľov čerpalo PHM do prepravných nádrží, žalovaný posúdil ako neopodstatnenú. Dôvodom je skutočnosť, že bolo na daňovom subjekte, aby preukázal, že uskutočňuje také dodanie tovaru, ktoré podlieha oslobodeniu od dane, teda že nedodáva tovar určený na priamu spotrebu. Z obsahu spisu vyplýva (vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 04.04.2014), že daňový subjekt predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré má k dispozícii, pričom žiaden z predložených dokladov neosvedčuje jeho tvrdenie o čerpaní PHM do prepravných nádrží. Za dôkaz nemožno podľa názoru žalovaného považovať pozorovanie, keďže v pozorovaní môže ísť len o vnímanie objektívnej reality, v danom prípade samotným daňovým subjektom, bez toho, aby bola zachytená v takej podobe, ktorá by bola spôsobila zdokumentovať, ktoré konkrétne zdaniteľné obchody sa uskutočnili takouto formou, t. j. identifikácia odberateľa, množstvo PHM a ceny. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie znalca, ako aj geodetické zameranie vzdialenosti medzi výdajným stojanom PHM a hranicou Maďarska, tieto v kontexte s vyhodnotením konkrétneho spôsobu dodania špecifického tovaru - PHM - ako tovaru určeného na spotrebu motorových vozidiel pri ich pohybe, a nie na dodanie tovaru, s ktorým je spojená preprava, žalovaný hodnotí ako dôkazy, ktoré nemôžu preukázať splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pri takomto spôsobe dodania PHM nemožno konštatovať, že daňový subjekt hodnoverne preukázal, že pri odjazde áut z jeho čerpacej stanice bol dodaný tovar fyzicky prepravený na územie iného členského štátu, teda že do Maďarska prešiel ten istý tovar a v nezmenenom stave, ktorý bol dodaný daňovým subjektom, čo nepreukazuje ani znalecký posudok, ani geodetické zameranie, pretože tieto nepreukazujú, že konkrétne fakturované PHM boli aj skutočne prepravené do Maďarska. K podávaniu súhrnných výkazov a hlásení žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť záverov správcu dane ohľadom posudzovaných zdaniteľných obchodov a na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/2915110/2014/An zo dňa 18.06.2014 bolo rozhodnuté podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že bola určená daňovému subjektu TANK, s. r. o., IČO: 36 057 568, DIČ: 2020082779, IČ DPH: SK 2020082779, Haličská cesta 3200, 984 03 Lučenec, rozdiel dane v sume 15 973,55 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2013. Nadmerný odpočet v sume 3 504,00 Eur bol vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v lehote 10 dní od skončenia kontroly. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: 1100307/1/440669/2014/5063 zo dňa 03.10.2014 rozhodol tak, že Finančné riaditeľstvo SR podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/2915110/2014/An zo dňa 18.06.2014, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že bola určená daňovému subjektu TANK, s. r. o., IČO: 36 057 568, DIČ: 2020082779, IČ DPH: SK 2020082779, Haličská cesta 3200, 984 03 Lučenec, rozdiel dane v sume 15 973,55 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2013, potvrdil. Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/257/2014. Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania spojil obidve veci na spoločné konanie na pojednávaní dňa 11.03.2015 s tým, že obidve spojené veci budú vedené pod spoločnou sp. zn. 23S/237/2014. Pokiaľ ide o dôvody žalôb, tieto boli obdobné, až na to, že v prvom prípade sa napádalo rozhodnutie v súvislosti so zdaňovacím obdobím august 2013, v druhom prípade v súvislosti s mesiacom november 2013. Žalobca v žalobách opísal svoj postup pri predaji pohonných hmôt (PHM) tak, že žalobca so všetkými maďarskými odberateľmi, ktorí sú platcami DPH v Maďarsku, má podpísanú kúpnu zmluvu o nákupe PHM. Registrácia týchto odberateľov za platcov DPH v Maďarsku bola overená na portáli terajšieho Daňového riaditeľstva SR. Zároveň každému takémuto odberateľovi žalobca vydá kartu na každé vozidlo, ktoré bude používať pri tankovaní PHM. Táto karta identifikuje konkrétneho odberateľa, žalobca tak vedie evidenciu jednotlivých odberateľov, pričom na konci mesiaca vytlačí sumár dodacích listov patriacich konkrétnemu odberateľovi. Žalobca za každý odber PHM odberateľom, ktorý získal, vytlačí dodací list s poradovým číslom, ktorý neslúži ako daňový doklad (je to na dodacom liste výslovne uvedené). Tento dodací list nie je vytlačený z ERP a nevstupuje do fiškálnej pokladne, slúži len ako podklad k vystaveniu súhrnnej faktúry. Zároveň odberateľ vyplní „Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom“, ktoré obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. a zároveň obsahuje aj vyhlásenie, že pre účely príjazdu na čerpaciu stanicu TANK, s. r. o., v Šiatorskej Bukovinke (SR), ako aj odjazdu späť do Maďarskej republiky, odberateľ použil PHM, ktoré nakúpil v Maďarsku. V každej zmluve s maďarským odberateľom sa v bode 5. okrem iného uvádza, že platba bude realizovaná v hotovosti pri každom odbere na základe vystaveného dodacieho listu a zároveň je tam uvedené, že v prípade, ak kupujúci je platcom DPH, po predložení potrebných dokladov, akým je aj registrácia IČ DPH HU v Maďarsku, bude dodávka účtovaná bez DPH po vystavení faktúry a príjmového dokladu z ERP ako daňový doklad. Na konci mesiaca august 2013 (v druhej veci november 2013) žalobca vystavil pre každého odberateľa z Maďarska súhrnnú faktúru za mesiac august 2013 (v druhom prípade za mesiac november 2013) s informáciou, že dodanie tovaru je oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Z ustanovení § 43 ods. 1 Zákona o DPH, ďalej § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH je potrebné, aby daňový subjekt preukázal, že: a) nadobúdateľ, t. j. kupujúci je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, čo bolo správcovi dane preukázané, b) došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu, pričom v zmysle ods. 5 písm. c) sa toto dodanie preukazuje: - kópiou faktúry, čo daňový subjekt preukázal správcovi dane pri daňovej kontrole a - potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, ak prepravu vykonáva sám odberateľ, čo je aj uvedený prípad. Jednotlivé potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom boli správcovi dane preukázané a predložené, v zmysle písm. d) inými dokladmi. Pokiaľ má daňový subjekt uvedené skutočnosti preukázané, dodanie tovaru je oslobodené od DPH. Zákon o DPH neukladá platiteľovi dane povinnosť skúmať, či odberateľ predmetný tovar skutočne viezol do iného členského štátu a akým spôsobom bolo toto dodanie vykonané. Je však povinný preukázať, že v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH sú splnené podmienky oslobodenia podľa ods. 1 a 4. V tomto prípade žalobca ako daňový subjekt preukázal zákonným spôsobom dodanie tovaru do Maďarska, čo má za následok oslobodenie od DPH. Aj usmernenie č. MF/19475/2005-73 uvádza, že podmienka preukázania prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa považuje za splnenú, ak dodávateľ bude mať k dispozícii doklad o tom, že tovar je prepravený do iného členského štátu, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný. Daňový subjekt túto podmienku v celom rozsahu spĺňa. Správca dane, ako aj žalovaný nesprávne zistili skutočnosť, že tovar skutočne nebol vyvezený do Maďarska, nakoľko za tým účelom nevykonali žiadne relevantné dôkazy, naopak sa len odvolali na konštatovanie, že keďže sa nedá preveriť smer jazdy auta, t. j. či tovar opustil územie SR, tak nejde o dodanie tovaru, preto správca uviedol, že nehodnotil splnenie ďalšej podmienky na uplatnenie oslobodenia. Správca dane postupoval v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko správca dane nedbal o to, aby táto skutočnosť bola zistená čo najúplnejšie, nakoľko za tým účelom nevykonal žiadny iný dôkaz, napr. výpovede svedkov a podobne. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súčasťou jednotlivých potvrdení o prijatí tovaru odberateľom je aj vyhlásenie odberateľa, že pre účely príjazdu na čerpaciu stanicu TANK, s. r. o., v Šiatorskej Bukovinke, ako aj odjazdu späť do Maďarskej republiky, odberateľ použil PHM, ktoré nakúpil v Maďarsku. Správca dane, ako aj žalovaný sa však v rámci kontroly, ako aj v napadnutých rozhodnutiach nijako s týmito dôkazmi nevysporiadal, ani ich nijako nekomentoval. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný nesprávne konštatoval, že maďarskí odberatelia natankovali PHM priamo do svojich vozidiel. Žalobcovi nie je známe, z akých skutočností a dôkazov správca dane vychádzal. Z doterajších pozorovaní žalobcu vyplýva, že väčšina týchto odberateľov tankuje PHM do prepravných nádrží a prepravných nádob, ako aj to, že autá prepravujúce PHM smerovali do Maďarskej republiky. Ďalej žalobca uviedol, že vzdialenosť od tankovacieho stojana po hranicu Maďarskej republiky je asi 60 metrov. Žalobca je teda toho názoru, že v prípade, keď maďarský odberateľ natankoval do nádrže, nemohlo dôjsť k spotrebe hmoty, ktorá bola natankovaná na čerpacej stanici žalobcu v Šiatorskej Bukovinke. Pri vstupnom pohovore správcu dane so žalobcom bolo uvedené, že maďarskí odberatelia tankujú PHM aj do prepravných nádob, čo však správca dane opomenul v protokole spomenúť. Žalobcovi zo zákona nevyplýva povinnosť skúmať a preukazovať, do čoho jednotliví odberatelia tankujú PHM. Žalobca ako daňový subjekt je len povinný preukázať, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu, a to preukazuje podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH písomné potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, ktorý sám zabezpečil prepravu tovaru. Zákon o DPH neuvádza, že platiteľ dane by okrem predmetného potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom musel preukázať iným spôsobom dodanie tovaru do iného členského štátu. Zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 5 presne určuje, akým spôsobom sa má preukazovať dodanie tovaru do iného členského štátu. Zákon o DPH nešpecifikuje, akým spôsobom, v akej forme má byť tovar do iného členského štátu odoslaný alebo prepravený. Platný Zákon o DPH jednoznačne určuje ustanovenie § 43 ods. 5 písm. c), že za dostatočný a plnohodnotný dôkaz sa považuje písomné potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, v prípade ak túto prepravu zabezpečuje sám odberateľ. Zákon o DPH nešpecifikuje, akým spôsobom, v akej forme má byť tovar do iného členského štátu odoslaný alebo prepravený. Žalobca poukázal na rozsudok SD C-250/11 z 19.07.2012, kde Súdny dvor v rámci argumentácie uviedol, že palivá dovezené z tretej krajiny v nádržiach motorových vozidiel sú oslobodené od dovoznej DPH, nie z dôvodu, že takýto spôsob prepravy nie je možný, ale z dôvodu neprimeranosti nákladov a nevýhod pre cestujúcich vzhľadom na sumu dovozného cla a DPH, ktoré by takéto overovanie mohlo priniesť. Naopak SD v rámci dovozu paliva v motorových nádržiach lokomotív uviedol, že takýto dovoz nie je oslobodený od cla a dovoznej DPH, nakoľko sa nezdá, že by systematické overovanie nádrží lokomotív prinášalo tie isté nevýhody. Z uvedeného vyplýva, že spôsob dopravy tovaru v nádržiach motorových vozidiel je možný. Uvedený rozsudok sa síce týka problematiky dovozu tovaru z tretích krajín, avšak je aplikovateľný aj na tento prípad, čo sa týka určenia spôsobu prepravy PHM v palivových nádržiach motorových vozidiel. Predmetom predložených kúpnych zmlúv je nákup pohonných hmôt. Zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 5 písm. d) uvádza, že dodanie sa preukazuje inými dokladmi, ako napr. Zmluvou o dodaní tovaru, nie o preprave tovaru. Na preukázanie prepravy tovaru slúži podľa názoru daňového subjektu písomné potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, ktorý sám zabezpečí prepravu tovaru do iného členského štátu uvedeného v písm. c) toho istého paragrafu zákona. Stojany čerpacej stanice sú vzdialené od hranice s Maďarskom len 64 metrov. Správca dane nebral do úvahy fakt, že motorové vozidlá, ktoré prišli na čerpaciu stanicu, už v palivovej nádrži mali PHM, ktoré im postačovali na jazdu smerom do Maďarska, t. j. na 64 metrov. Pokiaľ by odberateľ načerpal PHM do svojej palivovej nádrže, tak na území Slovenska nedôjde k spotrebe načerpaných PHM, nakoľko počas tejto vzdialenosti 64 metrov k hranici s Maďarskom sa spotrebuje palivo, s ktorým odberateľ prišiel na čerpaciu stanicu, t. j. načerpané PHM by opustili územie SR v nezmenenom stave a množstve. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na znalecký posudok znalca P.. N.. V zmysle rozsudku SD z 27.09.2007 č. k. C-4009/04 sa v bode 3. výroku uvádza, že vyhlásenie odberateľa môže byť doplňujúcim dôkazom pre účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. Ďalej súd uviedol, „keďže Smernica 2006/2011/ES neobsahuje konkrétne ustanovenia v súvislosti s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby im mohlo byť priznané oslobodenie od DPH, prináleží členským štátom v súlade s čl. 131 Smernice 2006/2011 stanoviť podmienky, za akých oslobodia od dane dodanie v rámci spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť akémukoľvek podvodu, daňovému úniku alebo prípadnému zneužitiu.“ Zákon o DPH jednoznačne v § 43 ods. 5 určuje, akými dokladmi sa preukazuje dodanie tovaru do iného členského štátu, resp. ktorými dokumentami je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa ods. 1 a 4. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a ak prepravu tovaru vykonal odberateľ, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. V tomto prípade ide o dôkaznú povinnosť, okrem písomného potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, zákon platiteľovi neukladá. Žalobca ďalej poukazoval, že u neho bola vykonaná kontrola aj za zdaňovacie obdobie mesiac júl 2012 a vtedy bolo konštatované, že neboli zistené žiadne porušenia Zákona o DPH. V tomto prípade získaval informácie aj od maďarských daňových orgánov, kým žalovaný vo veci takéto informácie nezabezpečil. K žalobám žalobcu podal vyjadrenia žalovaný, v ktorých navrhoval žaloby žalobcu zamietnuť. K veciam ďalej zhodne vo vyjadreniach uviedol, že žalovaný zotrváva na stanovisku, že v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov. Námietku žalobcu, podľa ktorej odberatelia PHM z Maďarskej republiky vykonávali kombinované tankovanie, a to jednak priamo do motorových vozidiel a do prepravných nádrží, považuje žalovaný za neopodstatnenú. Dôvodom je skutočnosť, že v súvislosti s § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. dôkazné bremeno v daňovom konaní spočívalo na žalobcovi, žalobca bol povinný preukázať, že uskutočňuje také dodanie tovaru, ktoré podlieha oslobodeniu od dane, teda že nedodáva tovar určený na priamu spotrebu. Z obsahu spisu vyplýva (vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 04.04.2014), že žalobca predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré má k dispozícii, pričom žiaden z predložených dokladov neosvedčuje jeho tvrdenie o čerpaní PHM do prepravných nádrží. Za dôkaz nemožno považovať pozorovanie, keďže v pozorovaní môže ísť len o vnímanie objektívnej reality, v danom prípade samotným žalobcom, bez toho, aby bola zachytená v takej podobe, ktorá bola spôsobilá zdokumentovať, ktoré konkrétne zdaniteľné obchody sa uskutočnili takouto formou, t. j. identifikáciu odberateľa, množstva PHM a ceny. Žalovaný zastáva názor, že PHM ako špecifický tovar boli čerpané priamo do motorových vozidiel z dôvodu, aby sa tieto motorové vozidlá mohli používať. Ich pohybom na území SR začala ich spotreba, teda tento tovar tak, ako bol žalobcovi fakturovaný, neopustil územie SR. Nešlo teda o transport, ani o odoslanie tovaru do iného členského štátu, a to i napriek tvrdeniu žalobcu, že čerpacia stanica sa nachádza vo vzdialenosti iba niekoľkých desiatok metrov od hranice s Maďarskou republikou. Už zo samotného charakteru PHM je evidentné, že svojou podstatou sú v tomto prípade špecifickým tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s odoslaním alebo prepravou na konkrétne miesto určenia v inom členskom štáte a v nezmenenom stave ani množstve, ale sú pohonnou látkou potrebnou na priame a postupné použitie. Vzhľadom na uvedené nebolo preto potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, pretože ich vykonanie nemohlo mať vplyv na základné charakteristiky takýchto dodávok tovaru. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie júl 2012, žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania je zdaňovacie obdobie august 2013, preto prípadné iné právne posúdenie veci v skutkových zhodných prípadoch môžu byť dôvodom na postup v zmysle § 77 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, t. j. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Osobitosť dodávok PHM je vyjadrená Zákonom o DPH, konkrétne § 55d ods. 5, z ktorého vyplýva, že PHM, ktoré dodáva platiteľ DPH na území SR zahraničným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte, sú považované za špecifický tovar, na ktorý sa neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, ale sa naň uplatňuje osobitný režim vrátenia dane za podmienok ustanovených v § 55a až § 55g Zákona o DPH. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia zákona, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa ods. 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia zákona, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Podľa § 55a ods. 5 zákona o DPH, žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a daň uplatnenú pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pretože svojou podstatou PHM je tovar, ktorý nebol spojený s dodaním tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu. Čerpanie pohonných hmôt sa využívalo za účelom priamych použití motorových vozidiel, za účelom uvedenia motorového vozidla do pohybu a v súvislosti s prepravným výkonom. Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že tovar - PHM boli načerpané priamo do motorových vozidiel na území SR, na území SR začala aj spotreba tohto tovaru, PHM tvorí špecifický tovar, ktorý tým, že sa nachádza v nádržiach motorového vozidla, sa cestou od čerpacej stanice, ktorá sa nachádza na území SR, až po určenie miesta nákladu na motorovom vozidle alebo sídla organizácie, postupne spotrebuje. Dodanie tovaru, ktorý sa využíva na prepravu motorového vozidla, nie je zabezpečené v takom množstve, v akom bol tovar na území SR zakúpený. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom neosvedčuje, že došlo k preprave takého množstva tovaru, aký bol zakúpený na území SR. Žalobca v priebehu správneho konania nepreukázal, že k dodaniu tovaru došlo aj do prepravných nádrží i napriek tomu, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Pokiaľ ide o možnosť vrátenia dane pre maďarských podnikateľov identifikovaných pre DPH v Maďarsku, títo môžu požiadať o vrátenie dane za podmienok stanovených Smernicou 2008/9/ES v nadväznosti na § 55d ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov upravujúcich podmienky na vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu z PHM nakúpených na území SR. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok SD C-250/11 z 09.07.2012 Súdneho dvora, tento rozsudok nie je použiteľný na daný prípad, nakoľko v prípade lokomotív sa jednalo o bežné používanie lokomotív v rámci štátov EÚ a nie o nákup pohonných hmôt od spoločnosti TANK, s. r. o., na čerpacej stanici PHM v Šiatorskej Bukovinke na základe kúpnej zmluvy uzavretej v zmysle Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. Aj podľa rozsudku C-409/04 zo dňa 27.09.2007 sa predpokladá, aby pre oslobodenie od dane bol tovar skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, pričom vyhlásenie odberateľa nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky vnútri spoločenstva EÚ. S prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu a vzhľadom aj na argumenty v súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora, je krajský súd toho názoru, že samotné vyhlásenie odberateľov nemôže byť pre posúdenie veci rozhodujúce, pretože v opačnom prípade by to dávalo veľkú možnosť pre zneužitie práva - priznania nadmerného odpočtu DPH. Žalobca ničím nepreukázal, že by pohonné hmoty, ktoré boli čerpané do nádrží automobilov na čerpacej stanici boli skutočne dodané odberateľom v Maďarsku, či teda došlo k transportu tovaru do iného členského štátu, či tento tovar v konečnom dôsledku nebol po načerpaní využívaný v Slovenskej republike. V danom prípade nebol preverovaný smer jazdy motorových vozidiel a v konečnom dôsledku ani preverovaný byť nemohol. Pre posúdenie veci nie je v danom prípade rozhodujúca daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, nakoľko ide o iné zdaňovacie obdobie a v prípade, že by zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu zákona, bola tu možnosť zjednať nápravu mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto po preskúmaní veci a postupu žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore so zákonom, a preto žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.