Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/241/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201537 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Y.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 2, XXX XX X. X., právne zastúpený Mgr. Františkom Popperom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného č. 49942-2/2014-BA a č. 49944-2/2014-BA, obe zo dňa 12. novembra 2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím č.: 700-2111806714-GC04/14 zo dňa 05.08.2014 predpísala Y.. Y. T. (žalobcovi) penále za obdobie január 2004 až máj 2004, júl 2004 až september 2004, november 2004 a december 2004, december 2005, január 2006 až jún 2006, júl 2007 až december 2007, január 2008 až december 2008 v sume 1227,32 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné) vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne alebo zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Sociálna poisťovňa ústredie, ako odvolací orgán (žalovaný), rozhodnutím č. 49942-2/2014-BA zo dňa 12.11.2014 odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že penále je zákonom ustanoveným právnym následnom nesplnenia odvodovej povinnosti a Sociálna poisťovňa je povinná penále predpísať, pretože jej to ukladá zákon. Neakceptoval odvolacie námietky odvolateľa, ktorý namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, pretože nebol zistený skutkový stav veci, vydané bolo v rozpore s platným právnym poriadkom, na základe nesprávnej interpretácie platných zákonov a navrhoval zrušiť prvostupňové rozhodnutie v dôsledku uznania dlhu a povolenia splátok dlžných súm, v dôsledku čoho nebolo možné predpísať penále. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 240 ods. 1, § 240 ods. 2, § 146 ods. 1, § 146 ods. 2, § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Konštatoval, že žalobca ako fyzická osoba mal povinnosť platiť poistné, ktoré sa platí za kalendárny mesiac pozadu, splatné je do 8.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti bola Sociálna poisťovňa povinná predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená. K dožadovaniu sa aplikácie ustanovenia § 146 ods. 4 odvolateľom, žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, nepovolila účastníkovi konania splátky dlžných súm poistného v zmysle § 146 zákona, ale súhlasila so zaplatením pohľadávky na poistnom za júl 2007 až september 2009 po častiach v zmysle „uznania dlhu“, dohodnutého podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte OZ). V rámci „uznania dlhu“ neboli dlžné sumy poistného zvýšené o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby. „Duplicitný úrok“ z omeškania, v rozpore s § 146 ods. 4 zákona, nebol vydaním prvostupňového rozhodnutia uplatnený. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím č. 700-2111806814-GC04/14 zo dňa 05.08.2014 predpísala žalobcovi penále za obdobie január 2009 až september 2009 v sume 697,95 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne alebo zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Žalovaný rozhodnutím č. 49944-2/2014-BA zo dňa 12.11.2014 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil rovnako ako predchádzajúce rozhodnutie č. 49942-2/2014-BA zo dňa 12.11.2014, keď sa vyporiadaval v odvolacom konaní s rovnakými odvolacími námietkami žalobcu, aké podal žalobca proti prvému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 49942-2/2014-BA zo dňa 12.11.2014 (sp.zn. 23S/241/2014) a č. 49944-2/2014-BA zo dňa 12.11.2014 (sp.zn. 23S/242/2014). V žalobách (v spoločnom podaní) namietal nezákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, ktoré navrhol zrušiť, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: 1. V zmysle § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vo všeobecnosti platí pravidlo, že Sociálna poisťovňa vždy vyrubí penále, ak sa platiteľ poistného dostane do omeškania s úhradou poistného, pokiaľ samotný zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení však platí, že „na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije“. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že v prípade, ak Sociálna poisťovňa povolí úhradu dlžných súm poistného v splátkach, tak vo vzťahu k tomuto dlhu už nemôže vyrubiť penále. 2. Osobitne len vo vzťahu k prvému rozhodnutiu žalovaného č. 49942-2/2014-BA zo dňa 12.11.2014 namietal, že Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, svojim prvým rozhodnutím č. 7002111806714-GC04/14 zo dňa 05.08.2014 žalobcovi vyrubila penále aj za obdobie január, február, marec, apríl, máj, júl a august 2004, tzn. po uplynutí lehoty 10 rokov od povinnosti odvádzať poistné a preddavky samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálnej poisťovni. Tvrdil, že ak je v zmysle platného právneho poriadku premlčacia lehota na vymáhanie pohľadávok a predpisovanie penále Sociálnou poisťovňou 10 rokov od splatného poistného, došlo zo strany Sociálnej poisťovne k porušeniu zákona. Voči vyrubenému penále za obdobie január, február, marec, apríl, máj, júl a august 2004 vzniesol námietku premlčania. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe vedenej pod sp.zn. 23S/241/2014 zo dňa 06.02.2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Nad rámec argumentácie uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále, ak nastanú právne skutočnosti, s ktorými citovaný zákon spája vznik penále. V súlade s § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže Sociálna poisťovňa povoliť splátky dlžných súm poistného, a to na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. Ak Sociálna poisťovňa povinnej osobe povolí splátky dlžných súm poistného, ustanovenie o predpísaní penále sa na povolené sumy splátok v súlade s 146 ods. 4 citovaného zákona nepoužije. Žalobcovi na základe predloženého Dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, zaniklo dňa 30.09.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto sa na neho od 01.10.2009 nevzťahovala odvodová povinnosť, t.j. nebol povinný platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie. Odvodová povinnosť žalobcovi nevznikla ani v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca nespĺňal základné podmienky podmieňujúce povolenie splátok dlžných súm poistného podľa § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Dňa 06.10.2010 žalobca na základe § 558 OZ písomne uznal svoj dlh voči Sociálnej poisťovni (pohľadávka na poistnom za obdobie júl 2007 až september 2009 v celkovej sume 2419,92 Eur), pričom sa súčasne zaviazal splácať pohľadávku pravidelne mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 30.10.2010. Sociálna poisťovňa nepovolila splácať dlžné sumy poistného podľa § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko tak nemohla z dôvodu nesplnenia nevyhnutných predpokladov zakotvených v tomto ustanovení, rovnako nemohla aplikovať pri predpísaní penále ani ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Napokon neaplikovala ani ustanovenie § 146 ods. 2 tohto zákona, keď pri povolení splátok dlžných súm nezvýšila dlžné sumy poistného o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby. K vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k prvému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca nevzniesol námietku premlčania, pričom na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Pobočka Sociálnej poisťovne podľa § 293ap zákona o sociálnom poistení rozhodla o odpustení povinnosti zaplatiť penále v sume 156,91 Eur, ktoré sa viaže na dlžné poistné za obdobie pred 01.01.2007 predpísané rozhodnutím č. 700-2111806714-GC04/14. Uvedenú skutočnosť oznámila žalobcovi listom zo dňa 15.12.2014. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe vedenej pod sp.zn. 23S/242/2014 zo dňa 06.02.2015 navrhol žalobu zamietnuť, keď trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Vo vyjadrení uviedol rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcom vyjadrení, s výnimkou stanoviska k námietke premlčania a o odpustení časti predpísaného penále, nakoľko toto sa vzťahuje len k prvému rozhodnutiu. Podľa § 112 ods. 1 O.s.p.; v záujme hospodárnosti konania súd spojil na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali pod sp.zn. 23S/241/2014 a sp.zn. 23S/242/2014, nakoľko veci spolu skutkove súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov s tým, že spoločné konanie sa ďalej vedie pod sp.zn. 23S/241/2014. Na prejednanie veci súd v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. nariadil pojednávanie, ktorého sa predvolaní účastníci konania zúčastnili. Žalobca trval na podaných žalobách v celom rozsahu. Uvádzal, že svoj záväzok vyplývajúci z uznania dlhu zo dňa 06.10.2010 splnil v celom rozsahu podľa povolenia splátok. Z listiny - Uznania dlhu vyplýva, že je na hlavičkovom papieri Sociálnej poisťovne, teda iniciatíva vyšla zo strany Sociálnej poisťovne a on takýto návrh akceptoval. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že splátkový kalendár nebol uzavretý v zmysle § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keď takúto obranu žalovaného považoval za nenáležitú a zdôraznil, že správny orgán v zmysle Ústavy SR koná len podľa zákona, v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení. Z ustanovenia § 146 ods. 1 tohto zákona nevyplýva, že by dohoda mohla byť uzavretá podľa Občianskeho zákonníka. Orgán verejnej moci môže konať len na základe zákona, a nie nad rámec zákona. Je potrebné vychádzať z obsahu listiny, ktorou došlo k povoleniu splátok. Uvádzal, že v danom prípade ide o nepovolenú rozširujúcu interpretáciu zákona orgánom verejnej moci. Podľa žalobcu je úplne jedno, či došlo k povoleniu splátok podľa zákona o sociálnom poistení alebo podľa Občianskeho zákonníka. Zo strany Sociálnej poisťovne ide len o formálne kľučkovanie medzi zákonmi. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, pretože Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak žalobcovi predpísala penále za to, že z jeho strany nebolo poistné zaplatené v lehote splatnosti. Opätovne uviedla, že v danom prípade nedošlo k povoleniu splátok v rámci § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože žalobca v čase žiadosti už nespĺňal zákonné podmienky k tomu, aby mu mohol byť povolený splátkový kalendár, pretože už nebol povinný platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie. Potom nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Napokon nedošlo ani k aplikovaniu § 146 ods. 2 tohto zákona. Zotrvávala na stanovisku, že uznanie dlhu je potrebné chápať ako jednostranný právny úkon žalobcu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná o zabezpečovací inštitút ich pohľadávky. To, že uznanie dlhu je na hlavičkovom papieri Sociálnej poisťovne, je z dôvodu, lebo Sociálna poisťovňa reagovala na žiadosť žalobcu. Pre schvaľovanie splátkového kalendára platí osobitný postup, a to na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby. V rámci tohto postupu sa posudzuje splnenie zákonných podmienok pre povolenie splátok a vydáva sa o tom rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona o sociálnom poistení. Súčasťou takéhoto rozhodnutia je potom aj aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, teda došlo by k zvýšeniu dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje ústredie Sociálnej poisťovne. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetných žalobách podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutia vrátane postupu žalovaného správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, pričom dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žalôb sú v súlade so zákonom, preto žaloby zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Z administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov konania súd zistil nasledovné skutočnosti. Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 17.09.2014, Obvodného úradu Banská Bystrica č. živ. reg. 601-3115, žalobca je držiteľom živnostenského oprávnenia od 01. júla 1991, stav trvá. Žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení. V evidencii samostatne zárobkovo činných osôb bol žalobca registrovaný od 02.10.1992 do 30.09.2009. Žalobca ako registrujúca fyzická osoba - SZČO vyplnil formulár - registračný list FO - odhláška dňa 06.09.2010 s vyznačeným dátumom zániku poistenia 30.09.2009. K zániku poistenia došlo na základe Dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Zánik poistenia a skutočnosť, že od 01.10.2009 sa na žalobcu nevzťahovala odvodová povinnosť, t.j. že nebol povinný platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie, nebola medzi účastníkmi konania sporná, rovnako ako aj skutočnosť, že odvodová povinnosť žalobcovi nevznikla ani v nasledujúcich rokoch. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.; zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.; samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; poistné poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2010 predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 Eur. Medzi účastníkmi konania nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca neodviedol splatné poistné riadne a včas, t.j. v prislúchajúcej sume v deň splatnosti, a teda sa dostal do omeškania s platením poistného za mesiace, za ktoré bolo predpísané penále. Spornou skutočnosťou bolo to, či Sociálna poisťovňa mohla penále predpísať, vzhľadom na znenie ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a na Uznanie dlhu č. 1100-2150053110-GC04/10 zo dňa 06.10.2010. Podľa § 146 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o sociálnom poistení „Povolenie splátok dlžných súm poistného“; sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti (1). V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, použije sa ročná úroková sadzba 10% (2). V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne (3). Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije (4). Súčasťou administratívneho spisu je listina „Uznanie dlhu č. 1100-2150053110-GC04/10 zo dňa 06.10.2010“. Z obsahu listiny vyplýva, že dolupodpísaný dlžník Y.. Y. T. uznáva dlh voči veriteľovi Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, ktorý ku dňu 06.10.2010 predstavuje 2419,92 Eur. Pohľadávka oprávneného, ako veriteľa, vznikla z titulu dlžných súm poistného za obdobie júl 2007 až september 2009. Dlžník sa zároveň zaviazal pohľadávku veriteľa splácať pravidelne mesačne vo výške 50 Eur, vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 30.10.2010. Zobral na vedomie, že v prípade neuhradenia splátky v správnej sume a včas sa stane dlh zročným a veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky cestou súdneho exekútora. Dlžník uznanie dlhu podpísal dňa 11.10.2010. Listina je vyhotovená na hlavičkovom papieri Sociálnej poisťovne s tým, že z obsahu listiny vyplýva, že dlžník bol vyzvaný po podpísaní listiny doručiť jedno vyhotovenie uznania dlhu Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica. Z vyjadrení účastníkov konania vyplynula skutočnosť, že dlžník v zmysle uznania dlhu a jeho záväzku pohľadávku veriteľovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach, dlh voči Sociálnej poisťovni vyrovnal tak, ako sa zaviazal. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd sa plne stotožňuje s konštatovaním žalobcu, že žalovaný ako správny orgán koná v zmysle článku 2 odsek 2 Ústavy SR v medziach zákona. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak predpísal penále v zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa zistiac zákonné podmienky pre vznik penále, má povinnosť penále predpísať. Odlišná právna úprava vyplývajúca z ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zakotvuje, že na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije, t.j. aby mohol správny orgán penále nepredpísať, musel by mať preukázanú skutočnosť, že došlo k povoleniu splátok dlžných súm poistného, tak ako predpokladá ustanovenie § 146 zákona o sociálnom poistení. Súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaného a rovnako ako žalovaný aj súd zastáva stanovisko, že vzhľadom na okolnosti predmetnej veci Sociálna poisťovňa bola povinná predpísať penále, pričom uznanie dlhu a zaplatenie dlhu žalobcom v dohodnutých splátkach nemožno považovať za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 zákona o sociálnom poistení. Inštitút povolenia splátok dlžných súm poistného upravený v ustanovení § 146 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje na poistencov, t.j. fyzické osoby alebo právnické osoby povinné odvádzať poistné. Je zrejmé, že v čase uznania dlhu dlžníkom dňa 11.10.2010, dlžník už nebol fyzickou osobou povinnou odvádzať poistné, keďže v zmysle preukázaného príjmu podľa Dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, zaniklo poistenie dňa 30.09.2009. Uvedená skutočnosť bola žalobcovi známa, keďže dňa 06.09.2010 vyplnil aj formulár - odhlášku z poistenia v zmysle registračného listu FO. Proces povoľovania splátok dlžných súm poistného predpokladá posudzovania zákonom stanovených podmienok. Vyžaduje sa podanie písomnej žiadosti osoby povinnej odvádzať poistné, ďalej preukázanie predpokladu, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, resp. preukázanie skutočnosti, že už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm je schopná plniť odvodové povinnosti. Je zrejmé, že už sama skutočnosť, že fyzická osoba prestala byť povinná odvádzať poistné v dôsledku zániku poistenia, vylučuje možnosť posúdenia a splnenie zákonom stanovených podmienok pre povolenie splátok. Proces povoľovania splátok je zavŕšený vydaním rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona o sociálnom poistení. V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm (§ 146 ods. 2, prvá veta, zákona o sociálnom poistení). Niet pochýb o tom, že listina - uznanie dlhu neobsahuje stať o navýšení dlžných súm o predmetný úrok. Z ničoho nevyplýva, že by dlžník Sociálnej poisťovne nemohol uznať dlh voči Sociálnej poisťovni ako veriteľovi, pričom takýto právny úkon by bol posudzovaný podľa Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že uznanie dlhu je potrebné chápať ako jednostranný právny úkon žalobcu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ako zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa. Dlžník sa zaviazal zaplatiť uznaný dlh v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, to znamená, že v prípade neuhradenia splátky v správnej sume a včas, by sa stal celý zostávajúci dlh zročným a veriteľ by pristúpil k vymáhaniu pohľadávky cestou súdneho exekútora. Splnením si záväzku v zmysle uznania dlhu zo strany dlžníka, aj podľa názoru súdu, nenastala situácia, že by Sociálna poisťovňa na sumy splátok dlžných súm nemala použiť ustanovenia o predpísaní penále. Ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje výlučne na povolenie splátok dlžných súm poistného, o ktorom by Sociálna poisťovňa rozhodovala v procedurálnom postupe posúdiac všetky zákonné predpoklady v zmysle odseku 1 citovaného ustanovenia, po navýšení dlžných súm o úrok v zmysle odseku 2. To, že sa nejedná o povolenie splátok dlžných súm poistného, aké má na mysli ustanovenie § 146 zákona o sociálnom poistení, preukazuje samotná forma listiny - uznanie dlhu, z ktorej táto skutočnosť nevyplýva. Nejedná sa o rozhodnutie, z ktorého by bolo možné zistiť, ako sa správny orgán vysporiadal so splnením zákonných predpokladov pre povolenie splátok, nevyplýva z neho, že došlo k navýšeniu dlžných súm o úrok z omeškania. Sociálna poisťovňa preto postupovala správne, ak uznanie dlhu a záväzok dlžníka dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, nepovažovala za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 a ak predpísala penále aj na to poistné, ktoré bolo zaplatené dlžníkom v zmysle uznania dlhu v splátkach. Uznaná pohľadávka oprávneného, ako veriteľa, vznikla z titulu dlžných súm poistného za obdobie júl 2007 až september 2009. Druhým rozhodnutím Sociálnej poisťovne bolo predpísané penále za oneskorenú úhradu poistného za mesiace január 2009 až september 2009, t.j. uznanie dlhu sa dotýkalo celého obdobia, za ktoré bolo predpísané penále. Prvým rozhodnutím bolo predpísané penále za dlžné poistné január 2004 až máj 2004, júl 2004 až september 2004, november 2004 a december 2004, december 2005, január 2006 až jún 2006, júl 2007 až december 2007, január 2008 až december 2008, t.j. uznanie dlhu sa dotýka časti dlžného poistného, z ktorého bolo predpísané penále, a to za obdobie júl 2007 až december 2008. Keďže uznanie dlhu zo strany dlžníka a záväzok zaplatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok nie je povolením splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 zákona o sociálnom poistení, predpísanie penále za dlžné poistné v mesiacoch júl 2007 až september 2009 je plne opodstatnené. Pokiaľ žalobca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k prvému rozhodnutiu ohľadom predpísania penále za dlžné poistné za mesiace január, február, marec, apríl, máj, júl a august 2004, súd poznamenáva, že z obsahu spisu vyplýva, že v celom konaní pred správnym orgánom ani v odvolaní žalobca námietku premlčania nevzniesol. Žalovaný preto nepochybil, ak potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pretože na námietku premlčania by mohol prihliadnuť len po jej vznesení. Súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Napokon pobočka Sociálnej poisťovne odpustila penále v sume 156,91 Eur zo sumy 1227,32 Eur predpísaného penále podľa prvého rozhodnutia č. 700-2111806714-GC04/14 zo dňa 05.08.2014, aplikujúc ustanovenie § 293ap zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z.. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalobcovi listom zo dňa 15.12.2014. Z vyššie uvedených dôvodov súd žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.