Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/160/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201543 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201543.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: G. L., M. XXX/ XX, XXX XX G., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/397680/2014/14003 zo dňa 08.09.2014 a č. 1100301/1/470282/2014/5098 zo dňa 23.10.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/397680/2014/14003 zo dňa 08.09.2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/1705004/2014/StrM zo dňa 02.05.2014 a rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/470282/2014/5098 zo dňa 23.10.2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/1704799/2014/StrM zo dňa 02.05.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 825,- Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 685,- Eur a iné trovy konania vo výške 140,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.11.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/397680/2014/14003 zo dňa 08.09.2014 (ďalej „napadnuté rozhodnutie žalovaného- december 2012“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 9601403/5/1705004/2014/StrM zo dňa 02.05.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie - december 2012“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 2.358,- Eur za zdaňovacie obdobie december 2012. Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.01.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/470282/2014/5098 zo dňa 23.10.2014 (ďalej „napadnuté rozhodnutie žalovaného - novmber 2012“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 9601403/5/1704799/2014/StrM zo dňa 02.05.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie - november 2012“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel DPH vo výške 3.780,20 Eur za zdaňovacie obdobie november 2012. Žalobca v žalobách uviedol, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, žalobca bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, správca dane i žalovaný posudzovali vec neobjektívne, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého správne rozhodnutia vychádzali, je nepostačujúce na posúdenie veci. Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly porušil zákonom stanovené práva daňového subjektu a skutkový stav vyhodnotil nesprávne a účelovo. Rozhodnutia správcu dane sú pre nedostatok dôvodov nezákonné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, a to § 3 ods. 1 a 3, pričom správca dane, ani žalovaný vôbec nevzal do úvahy dôkazy v prospech daňového subjektu (žalobcu). Správca dane nepostupoval ani v zmysle § 3 ods. 2 a 8 Daňového poriadku, t.j. v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom nepostupoval ani podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, má správca dane oznámiť tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca poukázal na to, že v protokole o daňovej kontrole správca dane uviedol vykonané miestne zisťovania v Urbárskej lesnej spoločnosti - Pozemkové spoločenstvo Málinec, Bučina DDD s.r.o. a vykonané miestne zisťovania u dotknutých subjektov správca dane vyhodnotil tak, že získané informácie v súvislosti s výkonom miestneho zisťovania nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Správca dane však neuviedol, za akým účelom vykonával miestne zisťovania a čo bolo predmetom týchto zisťovaní, čím porušil § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku. Správca dane v rámci vykonaného dokazovania v protokole o daňovej kontrole, ani v odôvodnení rozhodnutí o dorubení rozdielu dane tieto listiny nevyhodnotil dostatočne, t.j. nie je zrejmé, za akým účelom boli tieto dôkazy vykonané, ani ich súvislosť s predmetným konaním. Správca dane sa neriadil ustanoveniami § 3 ods. 3 a § 34 ods. 2 Daňového poriadku a pokiaľ správca dane v daňovom konaní a v odôvodnení rozhodnutí neprihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo, tieto nevyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, sú takéto rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalovaný ako odvolací orgán túto námietku daňového subjektu v odvolacom konaní považoval za nedôvodnú, podľa žalobcu porušil § 3 ods. 9 a 10 Daňového poriadku, pretože nedbal na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca takúto námietku čo do obsahu aj rozsahu uplatnil aj v odvolacom konaní voči rozhodnutiu správcu dane o dovyrubení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, pričom v tomto odvolacom konaní žalovaný uvedenú námietku posúdil ako dôvodnú. Pokiaľ správca dane uviedol, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“), pretože tovar, z ktorého nadobudnutia si odpočítal daň, nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, správca dane podľa žalobcu neuviedol, ako k tomuto záveru dospel. S uvedenou námietkou uplatnenou v odvolaní sa dostatočne a zrozumiteľne nevysporiadal ani žalovaný. Žalobca poukázal na to, že v protokole bola nesprávne uvedená citácia § 69 ods. 5 Zákona o DPH, ktorá skutočnosť bola v zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k protokolu o výsledku daňovej kontroly, opravená, avšak správca dane neurčil ani v protokole, ani pri ústnom pojednávaní, v ktorom konkrétnom prípade bola vystavená daňovým subjektom vyššia suma dane, ako bol povinný platiť, správca dane neoznačil žiadnu konkrétnu faktúru, ktorú by vystavil žalobca nesprávne. Žalobca namietal, že správca dane uviedol, že v rámci daňovej kontroly vykonal miestne zisťovanie za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu v subjektoch Urbárska lesná spoločnosť - Pozemkové spoločenstvo Málinec a Bučina DDD s.r.o. Zvolen, o čom boli spísané zápisnice o miestnom zisťovaní. Na druhej strane však správca dane uviedol, že informácie v rámci miestneho zisťovania nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Uvedené tvrdenie je v logickom rozpore s výsledkom miestneho zisťovania. Správca dane porušil ust. § 47 písm. h/ Daňového poriadku, pretože protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Predmetný protokol o daňovej kontrole však neobsahuje všetky preukázané kontrolné zistenia zistené správcom dane. Žalobca namietal, že pri hodnotení dôkazov sa správca dane nezaoberal predloženými dôkazmi zo strany daňového subjektu, pričom boli predložené nielen faktúry, ale aj doklady o zaplatení, dodacie listy, doklady o preprave. Správca dane pri miestnom zisťovaní v spoločnosti Bučina DDD s.r.o. mal zistiť aj skutočnosť, že niektoré dodávky boli realizované vozidlami odberateľa, t.j. spoločnosťou Bučina DDD s.r.o. a jedným z miest nakládky tovaru bola aj píla p. A., čo je jasným dôkazom o preukázateľnosti materiálnej pravdy deklarovaných obchodov so E. A.. V prípade dodania pilín prepravu tovaru vždy zabezpečovala spoločnosť Bučina DDD s.r.o., pretože na prepravu tejto komodity sa vyžaduje špeciálny kontajner z dôvodu špecifických vlastností tohto druhu tovaru, ktorý je drobným, sypkým, ľahko rozprašujúcim materiálom. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že daňový subjekt má dôkaznú povinnosť, avšak správca dane zámerne zamlčal dôkazy a skutočnosti, ktoré museli vyjsť najavo pri vykonaní miestneho zisťovania v spoločnosti Bučina DDD s.r.o., čím správca dane porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Pokiaľ správca dane uviedol, že E. A. nepredložil pri ústnom pojednávaní žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pričom správca dane uvádza, že u E. A. - REK prebiehala daňová kontrola a z predložených dokladov a evidencií zistil, že v r. 2012 deklaroval nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o., na druhej strane správca dane zámerne zamlčal skutočnosť, že daň z vystavených faktúr pre kontrolovaný daňový subjekt bola uvedená v evidencii DPH, daň bola priznaná a odvedená. Správca dane neuviedol, či v r. 2012 boli spoločnosti KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o. jedinými a výlučnými dodávateľmi drevnej hmoty pre E. A. - REK, alebo sa správca dane zameral práve na týchto dodávateľov. Žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov, pretože správcovi dane boli predložené všetky relevantné doklady, ktorými sa v bežnej obchodnej praxi preukazuje dodanie tohto druhu tovaru. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa E. A. - REK, Lučenec za zdaňovacie obdobie november 2012 (faktúry č. 31102012 vystavenej 31.10.2012 za dodanie pilín, č. 315112012 vystavenej 15.11.2012 za dodanie pilín a č. 11112012 vystavenej 14.11.2012 za dodanie ihličnatej vlákniny) a za zdaňovacie obdobie december 2012 (č. 191120212 vystavenej 27.11.2012 za dodanie pilín a odreskov, č. 1912201212 vystavenej 17.12.2012 za dodanie odreskov). Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane s odvolaním sa na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH s tým, že vyfakturovaný tovar žalobca nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Úvahu, ako správca dane dospel k tomuto záveru, správca dane neuviedol. Zo svedeckej výpovede p. Reháneka na základe predvolania zo dňa 09.07.2013 vyplynulo, že faktúry vystavil p. A., podľa jeho vyjadrenia tento tovar nenakúpil, pretože sa jedná o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva. Nevedel uviesť všetkých svojich dodávateľov, uviedol dvoch svojich dodávateľov DREVO BB - Export s.r.o. a DREVO DM s.r.o., pričom drevo bolo spracované na píle p. A. v Lučenci - areál bývalej ZŤS. Prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ dopravnými prostriedkami a tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci. P. A. ako svedok uviedol, že pri nakladaní tovaru boli prítomní šofér odberateľa a zamestnanec p. A.. Správca dane však v rozhodnutiach uviedol, že neuznáva odpočítanie dane z uvedenej faktúry na základe toho, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemských dodávateľov a E. A. pri podaní svedeckej výpovede nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu p. A. z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012 a zistil, že v r. 2012 p. A. deklaroval nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o. Správca dane si však podľa žalobcu len na základe spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012 nemôže urobiť úsudok o tom, že dodávateľ p. A. nemal drevnú hmotu, pretože túto si mohol obstarať v inom zdaňovacom období. Zistenia správcu dane o daňovom subjekte E. A. - REK boli zo strany správcu dane vykonané nedostatočne, pretože podľa doplnených zistení, ktoré získal žalobca od svojho dodávateľa, správca dane (Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen) v r. 2012 vykonával u E. A. - REK daňovú kontrolu, pri výkone daňovej kontroly boli zamestnanci správcu dane aj v prevádzkových priestorov tohto daňového subjektu v Lučenci na Fiľakovskej ceste v bývalom areáli ZŤS, kde dňa 25.09.2012 spísali zápisnicu o ústnom pojednávaní zamestnanci správcu dane vykonávajúci túto daňovú kontrolu a títo zamestnanci majú vedomosť o tom, že v r. 2012 E. A. - REK prevádzkoval pílu. Správca dane mohol nazrieť do spisu aj ďalších daňových kontrol vykonaných u E. A. - REK, ktoré boli vykonávané v relevantnom časovom horizonte v r. 2012 a ktoré preukazujú reálnosť vykonávanej činnosti - prevádzkovania píly. Taktiež v spoločnosti DREVO DM s.r.o. boli v r. 2012 vykonávané daňové kontroly podľa poskytnutých informácií od konateľa spoločnosti p. G., dňa 07.11.2012 boli v prevádzkových priestoroch v Lučenci na Fiľakovskej ceste v bývalom areáli ZŤS zamestnanci Daňového úradu Banská Bystrica, ktorí môžu potvrdiť, že v danom relevantnom čase na prevádzke tejto spoločnosti bol reálne tovar. Správca dane sa v tomto prípade neriadil ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Rovnaké námietky sa týkajú aj obdobia november 2012. Pokiaľ správca dane ako ďalšie dôkazy o neuskutočnení dodávky tovaru uvádza zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté policajnými orgánmi, žalobca namietal, že tieto výsluchy svedkov neboli vykonané orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, a preto nemožno tieto výsluchy svedkov považovať za dôkaz získaný podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky ustanovené v § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, tieto svedecké výpovede neboli vykonané v súlade s Daňovým poriadkom, a preto na ne nemožno prihliadať ako na zákonné dôkazy. Daňový subjekt namietal, že nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky. Žalobcovi nikdy nebolo umožnené nahliadnuť do zápisníc z týchto svedeckých výpovedí, čím došlo k porušeniu práv žalobcu. O týchto predmetných výpovediach počas výkonu daňovej kontroly žalobca nebol nikdy oboznámený, správca dane tieto výpovede uviedol až do protokolu z daňovej kontroly, doručením protokolu je podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku daňová kontrola ukončená, a preto práva daňového subjektu podľa § 46 ods. 1 písm. c/ až f/ Daňového poriadku boli porušené. Týmto bola tiež porušená základná zásada daňového konania, ktorá sa vzťahuje aj na výkon daňovej kontroly, a to zásada úzkej súčinnosti s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca poukázal na argumentáciu správcu dane, pokiaľ správca dane bez náležitého odôvodnenia uviedol, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a E. A. - REK a žalobca si preto neoprávnene uplatnil odpočet dane podľa § 49 Zákona o DPH, rozhodnutia správcu dane, ako i žalovaného sú v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Pokiaľ sa jedná o fakturáciu odreskov a o fakturáciu dodávky pilín, tieto sú bežným využiteľným odpadom na každej fungujúcej píle, pričom táto píla bola v danom čase v prevádzke, o ktorej skutočnosti má vedomosť aj správca dane, nakoľko boli u E. A. vykonávané miestne zisťovania inými zamestnancami správcu dane, ktorí mali možnosť fyzicky si overiť, že píla reálne fungovala a mala skladové zásoby. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly žalobcu nevyzval na predloženie iných skutočností súvisiacich s obstaraním predmetného tovaru, správca dane mohol vypočuť zamestnancov daňového subjektu, ako aj zamestnancov jeho dodávateľa a odberateľa. Správca dane navyše nebral do úvahy ani dôkazy, ktoré vyšli pri výkone daňovej kontroly najavo, napríklad pri miestnom zisťovaní spoločnosti Bučina DDD. Pokiaľ správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom REK s.r.o. za dodávku ihličnatej guľatiny, žalobca poukázal na to, že správca dane vypočul ako svedka p. A., ktorý obchody potvrdil, uviedol, že tovar bol odovzdávaný na píle v Lučenci, prítomní boli zamestnanci píly v Lučenci. Správca dane spochybnil pravdivosť výpovede p. A. na základe skutočnosti, že doklady spoločnosti REK s.r.o. v čase výpovede už nevedel predložiť, pretože tieto odovzdal novému konateľovi p. I.. Pokiaľ správca dane uviedol, že doklady spoločnosti REK s.r.o. boli zničené pri požiari, a preto ich nebolo možné overiť, žalobca poukázal na výpoveď p. A., z ktorej vyplýva, že niektoré doklady spoločnosti sa nachádzajú na Daňovom úrade Zvolen. Správca dane sa touto informáciou nezaoberal. Pokiaľ sa touto námietkou nezaoberal ani žalovaný, porušil § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože sa nevysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu uvedenými v odvolaní. Pokiaľ správca dane uviedol ako dôkazy zápisnice o výsluchu svedkov vykonané policajnými orgánmi, ktoré sa týkali spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., neodôvodnil, ako tieto skutočnosti súvisia so spoločnosťou REK s.r.o. ani uznaním odpočítania dane z faktúry ním vystavenej. Pokiaľ správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za dodanie dubových pryziem od dodávateľa DREVO BB - Export s.r.o. Málinec, žalobca namietal, že správca dane nemôže konštatovať, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného obchodu s týmto subjektom, ak neuvádza, že dodávateľ daň z uskutočneného zdaniteľného plnenia neuviedol do záznamov DPH, daň neodviedol a nepriznal. Takéto vyjadrenie správcu dane protokol neobsahuje. Spoločnosť DREVO BB - Export s.r.o. daň priznala a odviedla. Správcovi dane okrem faktúr boli predložené aj iné súvisiace doklady s týmto obchodom, ktorých obsahom sa však správca dane nezaoberal. Žalobca namietal, že správca dane nemôže odmietnuť nárok na odpočet dane len z dôvodu, že subdodávateľ dodávateľa daňového subjektu so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosti KEVOLA a KALIPO s.r.o. neboli priamymi dodávateľmi daňového subjektu a správca dane nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom svoje tvrdenie, že spoločnosť KALIPO s.r.o. bola subdodávateľov daného tovaru dodávateľa. Nie je ani zrejmé, ako správca dane dospel k záveru, že spoločnosť KALIPO bola najväčším obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA, ak zároveň uvádza, že ku kontrole za r. 2012 táto spoločnosť nepredložila doklady okrem zdaňovacieho obdobia máj 2012. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2011, ktoré sa týkali otázky rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Ďalej poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach č. C-354/03 Optigen, C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Daňový subjekt podľa žalobcu s poukazom na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Pokiaľ žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že k rozsudkom Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca v odvolaniach poukázal nemožno prihliadnuť, pretože skutkový stav v týchto rozsudkoch sa líši od prejednávaných vecí predovšetkým tým, že v nich ide o obchodné vzťahy medzi podnikateľmi so sídlom v rôznych členských štátoch EÚ žalobca argumentoval, že takéto odôvodnenie odvolacieho orgánu nie je správne, pretože pokiaľ sa jedná o skutkovo zhodné okolnosti zdaniteľných obchodov v reťazci, je irelevantné, či tieto obchody sú v rámci tuzemska alebo v rámci EÚ. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2011, na ktorý žalobca v odvolacom konaní poukázal sa týka výlučne zdaniteľných tuzemských obchodov. Žalovaný sa nevyjadril ani k námietke žalobcu, že správca dane nemôže v tomto prípade aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax plc, pretože správca dane nepreukázal v tomto prípade zneužívanie systému DPH, ktoré by viedlo k získaniu daňovej výhody, naopak, daňový subjekt (žalobca) predložil všetky relevantné doklady a dôkazy, ktoré potvrdzujú reálnosť uskutočnení nadobudnutých dodávok tovaru. Žalobca namietal, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva daňového subjektu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom o DPH, ktorý bol predmetom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november a december 2012, rozhodnutia boli vydané na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré nemožno v daňovom konaní použiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na miestne zisťovanie z 26.03.2013 vykonané zamestnancami správcu dane v mieste podnikania žalobcu v bývalom areáli JRD Málinec za účelom overenia prevádzky, o čom bola spísaná zápisnica z miestneho zisťovania, v ktorej správca dane uviedol, že v priestoroch prevádzky sa nachádza nakúpené drevo - guľatina, vláknina, kálané palivové drevo v paletách, pryzmy. Z uvedeného miestneho zisťovania teda vyplýva, že žalobca skutočne obchodoval s rôznymi komoditami dreva a prevádzkoval pílu. V daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej tými istými zamestnancami správcu dane, boli predložené aj záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy - stasky za r. 2012 a výpis z tachografických kariet na USB zariadení, čo je zapísané aj v zápisnici o ústnom pojednávaní z 20.11.2012. Týmito údajmi sa správca dane nezaoberal a nevyhodnotil ich ani v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2012, ani november a december 2012, napriek tomu, že ich mal k dispozícii. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 23.01.2015 (zdaňovacie obdobie december 2012) uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že daňová kontrola bola začatá 26.03.2013, o jej výsledku správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 17.02.2014, ktorý bol doručený žalobcovi 21.02.2014, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená. Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, ktoré bolo prerokované so splnomocneným zástupcom žalobcu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 30.04.2014. Následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie z 02.05.2014, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.358,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane na základe uvedených skutočností neuznal žalobcovi odpočítanie dane, ktoré si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012 uplatnil z dodávateľských faktúr za tovar od dodávateľov E. A. - REK, Lučenec a DREVO BB - Export s.r.o. Málinec. Z dôvodu, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal nadobudnutie tovaru práve týmito platiteľmi uvedenými na predmetných faktúrach. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal, pričom žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil také dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom preukázali splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH zo sporných faktúr. Žalovaný sa následne podrobne vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. K námietke o nesprávne a účelovo vyhodnotenom skutkovom stave, keď v protokole správca dane uviedol vykonané miestne zisťovania u rôznych subjektov, pričom neuviedol, za akým účelom boli vykonané a čo bolo predmetom týchto zisťovaní, žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí uviedol zdôvodnenie, prečo považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú, ako aj to, že miestne zisťovania boli vykonané v súvislosti s daňovou kontrolou a správca dane nimi preveroval odberateľské a dodávateľské vzťahy medzi žalobcom a preverovanými daňovými subjektami, ktoré zistenia podľa žalovaného nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Pokiaľ žalobca namietal, akým spôsobom správca dane vyhodnotil zistenia u dodávateľa E. A. - REK týkajúce sa jeho dodávateľov drevnej hmoty - KEVOLA s.r.o. a DREVO- DM s.r.o., pričom tvrdil, že predložil všetky dôkazy v zmysle zákona a správca dane ho nevyzval na predloženie iných skutočností v súvislosti s obstaraním predmetného tovaru, napriek tomu, že vykonal u jeho dodávateľa daňovú kontrolu za r. 2012, pričom zistenia z uvedenej kontroly nevyužil v daňovej kontrole vykonávanej u žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane nerozporoval skutočnosť, že by žalobca nepredložil doklady v zmysle zákona, ale sú to len listinné dôkazy, daňový subjekt je povinný preukázať, že deklarované plnenia boli skutočne uskutočnené a to tým daňovým subjektom, ktorý je uvedený na faktúre. Žalobca sa zúčastnil svedeckej výpovede E. A. a svedkovi nepoložil žiadnu otázku. Zo spisu vyplýva, že žalobca okrem listinných dôkazov nepredložil iné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali uskutočnenie zdaniteľných plnení a nenavrhoval ani vypočutie svedkov, ktorí by potvrdili a preukázali jeho tvrdenia. Žalovaný poukázal na ustanovenia Daňového poriadku, podľa ktorých má daňový subjekt právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane. Žalovaný poukázal na to, že pri správe daní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia, nie vyhľadávacia zásada, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane len prejednáva dôkazy predložené platiteľom, keďže dôkazná povinnosť je na strane platiteľa. Pokiaľ žalobca namietal využitie svedeckých výpovedí uvedených v zápisniciach poskytnutých policajnými orgánmi s tým, že tieto nemožno považovať za dôkaz získaný podľa Daňového poriadku, keďže daňový subjekt nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že k týmto námietkam sa vyjadril v napadnutom rozhodnutí, pričom uviedol všetky objektívne skutočnosti týkajúce sa dodávok drevnej hmoty vrátane zistení dodávok od subdodávateľov a ich obchodných aktivít, na základe ktorých si urobil úsudok a prijal záver. Rovnako vo vzťahu k zisteniu skutočností o spoločnostiach KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. zistil skutočnosti a vykonal dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy. Pokiaľ žalobca poukázal na judikáty Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora, ktoré boli vydané vo veci riešení dôkazného bremena a k námietke o nemožnosti aplikácie rozsudku súdneho dvora vo veci C-255/02 Halifax žalovaný uviedol, že s uvedenými námietkami žalobcu nesúhlasí, trval na svojich vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí. K rozsudku C-255/02 Halifax plc. žalovaný uviedol, že správca dane síce naň poukázal, avšak neaplikoval v prejednávanej veci jeho závery. Vo svojom prijatom závere správca dane i žalovaný jednoznačne vychádzali z porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 Zákona o DPH, pretože žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky v zmysle uvedených ustanovení pre uplatnenie odpočtu boli žalobcom splnené. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku, rovnako v súlade s Daňovým poriadkom postupoval aj v rámci dokazovania a žalobcovi bol vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 v súlade so Zákonom o DPH. Žiadal preto žalobu týkajúcu sa napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia december 2012 zamietnuť. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 26.02.2015 týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobie november 2012 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly spolupracoval s daňovým subjektom a postupoval podľa Daňového poriadku. Dňa 21.02.2014 bola žalobcovi doručená výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole spolu s Protokolom z daňovej kontroly. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku mal daňový subjekt právo do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na písomné vyjadrenie k Protokolu a na označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca na túto výzvu správcovi dane predložil písomné vyjadrenie, avšak nepredložil žiadne dôkazy o tom, že sa zdaniteľný obchod reálne uskutočnil tak, ako je uvedené vo faktúrach predložených ku kontrole. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky na odpočítanie DPH boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH bol podľa žalovaného v súlade s platnými právnymi predpismi. Vyjadrenie k Protokolu o daňovej kontrole nemá vplyv na výsledok daňovej kontroly. Správca dane prerokoval pripomienky predložené žalobcom k Protokolu zo dňa 17.02.2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Správca dane zistil kontrolou také objektívne skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil z dodávateľských faktúr od dodávateľov E. A. - REK a REK s.r.o., pretože žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami boli aj reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho a účelového vyhodnotenia skutkového stavu a k námietke, že v protokole správca dane uviedol vykonané miestne zisťovania u subjektov, pričom neuviedol, za akým účelom boli vykonané a čo bolo predmetom týchto zisťovaní, žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí postupoval v súlade so zákonom, uviedol zdôvodnenie, prečo považuje námietku žalobcu za nedôvodnú s tým, že miestne zisťovania boli vykonané v súvislosti s daňovou kontrolou a správca dane nimi preveroval dodávateľsko- odberateľské vzťahy medzi žalobcom a ním uvedenými daňovými subjektami. Správca dane v Protokole uviedol, že informácie z miestneho zisťovania nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Správca dane pri daňovej kontrole preveroval faktúry vystavené dodávateľmi a faktúry vystavené pre odberateľov, ktoré boli predmetom účtovníctva žalobcu. Kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr, ale predovšetkým na realitu vecného plnenia. Žalovaný poukázal na to, že správca dane za účelom overenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia od dodávateľa E. A. - REK, Lučenec predvolal ako svedka E. A., o svedeckej výpovedi bol upovedomený aj žalobca, ktorý sa jej zúčastnil. Podľa vyjadrení svedka v zdaňovacom období november 2012 obchodoval so žalobcom, predmetné faktúry vystavil a podpis na faktúrach bol jeho. Tovar na faktúrach od nikoho nekúpil, jedná sa o vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe a spracovaní dreva. Ako svojich dodávateľov dreva uviedol spoločnosti napr. DREVO BB - Export s.r.o. a DREVO-DM. Prepravu zabezpečoval sám odberateľ - žalobca svojimi dopravnými prostriedkami, tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci za prítomnosti šoféra odberateľa a jeho zamestnanca. Meno vodiča nevedel uviesť. Žalobca nepoložil svedkovi žiadnu otázku. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu E. A. - REK, Lučenec za zdaňovacie obdobie november 2012 a zistil, že tento daňový subjekt deklaroval nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o. Šahy, DREVO-DM s.r.o. Halič. Správca dane preverovaním zistil, že v spoločnosti KEVOLA s.r.o. došlo k zmene konateľa a v čase výkonu daňovej kontroly sa ním stal p. K. N., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Bývalý konateľ spoločnosti p. H. R. ako svedok ústne potvrdil zdaniteľné obchody, ale nevedel ich preukázať, doklady mal odovzdať novému konateľovi. Vo vzťahu k prevereniu druhého dodávateľa REK s.r.o. vypočul E. A., ktorý bol v rozhodnom období konateľom spoločnosti, pričom výsluchu svedka sa zúčastnil aj žalobca. Poukázal na obsah výpovede p. A., o.i. na to, že dodávateľmi spoločnosti REK s.r.o. boli rôzne spoločnosti, pôvod tovaru nevedel uviesť, doklady nemá, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi, spoločnosť nemala žiadne motorové vozidlá, prepravu vykonával buď dodávateľ spoločnosti REK, prípadne zabezpečoval p. A. prostredníctvom iných prepravcov. Guľatina mohla byť prevzatá priamo odberateľom spoločnosti REK s.r.o. v mieste nakladania - nákupu tovaru, nevedel presne uviesť miesta a osoby prítomné pri nákupe tovaru. Tovar mal byť odovzdávaný na píle v Lučenci, prípadne si odberateľ tovar prevzal priamo od dodávateľa spoločnosti REK s.r.o. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že správcovi dane boli poskytnuté informácie získané Finančným riaditeľstvom od policajných orgánov vo veci výsluchov svedkov, predmetom ktorých boli okolnosti súvisiace s výkonom obchodnej činnosti spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. za obdobie r. 2010, r. 2011 a r. 2012, pričom ako svedkovia vypovedali bývalí konatelia týchto spoločností (M. O., G. L., H. R. a G. W., ktorá vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť KEVOLA s.r.o.). Z výpovedí je zrejmé, že obe spoločnosti nevykonávali riadnu ekonomickú činnosť, konatelia boli len dosadenými osobami, spoločnosti boli riadené niekým iným. Pokiaľ žalobca namietal skutočnosti uvedené v Protokole z daňovej kontroly týkajúce sa výsledkov miestneho zisťovania vykonaného u daňových subjektov Urbárska lesná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Málinec a Bučina DDD s.r.o., žalovaný poukázal na to, že uvedené zistenia nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, že sa správca dane nezaoberal žalobcom predloženými dôkazmi, ktorý predložil ku kontrole nielen faktúry, ale aj dodacie listy, doklady o zaplatení a doklady o preprave. Správca dane v Protokole z daňovej kontroly tieto všetky daňové a účtovné doklady predložené ku kontrole uviedol, z čoho je zrejmé, že sa nimi zaoberal, avšak uviedol, že pre uplatnenie nároku na odpočet je rozhodujúce nielen predloženie dokladov, čo je len formálna stránka, ale najmä preukázanie, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené, a to práve osobou uvedenou vo faktúre. Žalovaný poukázal na podmienky uplatnenia nároku na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, ako aj § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že žalobca napriek formálnemu dodržaniu zákonom stanovených podmienok vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že predmetné zdaniteľné plnenia uvedené na dodávateľských faktúrach reálne prijal od dodávateľov uvedených na faktúrach. Pokiaľ žalobca namietol, že zápisnice ČVS vo veci svedeckých výpovedí neboli vykonané v súlade s Daňovým poriadkom a nemožno na ne prihliadať ako na zákonné dôkazy pri správe daní, žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný uzavrel, že žalobca nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné nadobudnutie tovaru od dodávateľov uvedených vo faktúrach, t.j. od E. A. - REK a REK s.r.o. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie bolo náležite odôvodnené a bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhol žalobu týkajúcu sa napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2012 zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/160/2014-46 zo dňa 02.10.2015 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu G. L., Málinec proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/160/2014 a 24S/12/2015 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 24S/160/2014 s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. následne preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie a rozhodnutia, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloby sú dôvodná. Splnomocnený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval žaloby a dôvodov v nej uvedených, pre ktoré považoval rozhodnutia správcu dane i žalovaného za nezákonné. Tvrdil, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nezaoberal sa tým, ako skutočne a či došlo k plneniu. Správca dane zobral do úvahy faktúry p. A., ktorými nadobudol guľatinu, toto zrejme považoval za preukázané, ale pokiaľ p. A. guľatinu opracoval, pri ktorom procese vznikol v podstate drevný odpad (piliny a pryzmy), ktorý sa nijakým spôsobom neeviduje, bolo ťažko preukazovať, koľko mohlo z takéhoto množstva guľatiny vzniknúť odpadu, ktorý sa vyviezol cez žalobcu do Bučiny. Žalobca na pojednávaní uviedol, že odoberal guľatinu od Urbárskeho spoločenstva Málinec, ktorý viedol evidenciu, a to cca v objeme 3,5 až 4 m3 dreva. Toto drevo dodával p. A., ktorý ho spracoval a žalobca od neho odoberal piliny a dodával ich Bučine, pretože mal s ňou zmluvu, keďže Bučina by od p. A. priamo piliny neodobrala. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní trval na zákonnosti rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane z dôvodov uvedených v odôvodnení týchto rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Navrhol žaloby zamietnuť. Poukázal na dôvody, pre ktoré nebol uznaný odpočet a to, že v daňovom konaní boli zistené také skutočnosti, z ktorých správne orgány dospeli k záveru, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru dodávateľmi žalobcu a potom následne teda ani nepovažovali za preukázané nadobudnutie tovaru od tohto dodávateľa, ktorý bol uvedený na predmetných faktúrach, ktoré neboli uznané. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 04.03.2013 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 11.03.2013. Dňa 26.03.2013 správca dane so žalobcom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 Daňového poriadku, o.i. o práve predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť najneskôr do dňa jej ukončenia (písm. c/), o práve nahliadať do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu (písm. d/), o práve o práve klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní (písm. e/), vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (písm. f/), ako aj o povinnostiach podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, o.i. o povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/). Z predmetnej zápisnice ďalej vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, o.i. dodávateľské faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.08.2013, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka E. A. v súvislosti s výkonom daňových kontrol, o.i. daňovej kontroly za december 2012 vykonávanej u žalobcu, na ktorej sa na základe upovedomenia žalobca zúčastnil, z výpovede svedka E. A. - REK vyplýva, že v rozhodnom období (december 2012) obchodoval so žalobcom, jednalo sa o obchodovanie s drevom, preprava. Potvrdil, že vystavil faktúry č. 09122012 zo dňa 17.12.2012 za dodávku odrezkov a č. 19112012 zo dňa 27.11.2012 za dodávku pilín a odrezkov. Uviedol, že uvedený fakturovaný tovar od nikoho nenakúpil, jedná sa o vedľajší produkt získaný pri výrobe a spracovaní dreva, ktoré drevo nakúpil od rôznych odberateľov (napr. DREVO BB - Export, DREVO-DM s.r.o.), pričom drevo bolo spracovávané na jeho píle v Lučenci - areál bývalej ZTS. Opísal okolnosti realizácie dodávky s tým, že prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ sám svojimi dopravnými prostriedkami, tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci, pri nakladaní tovaru na píle bol prítomný šofér odberateľa a zamestnanec E. A., meno a identifikačné údaje vodiča nevedel uviesť, avšak typ a evidenčné číslo vozidla bolo uvedené na dodacom liste. Zo Zápisnice o miestnom zisťovaní z 26.03.2013 vyhotovenej zamestnancami správcu dane za účasti žalobcu vyplýva, že bolo vykonané miestne zisťovanie - overenie prevádzky - Píla Málinec, ktorej vlastníkom je žalobca. Zo zápisnice vyplýva, že na prevádzke sa nachádza budova, sklady, garáže, v ktorých sú umiestnené píly na spracovanie dreva. Opravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na vozidlách TATRA a MANN. Ďalej sa v priestoroch prevádzky nachádzalo zakúpené drevo - guľatina, kálané palivové drevo na paletách, pryzmy. V spise sa nachádza ďalej upovedomenie žalobcu o vypočutí svedka G. G. v súvislosti s výkonom daňových kontrol DPH u žalobcu. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 22.08.2013, predmetom ktorej bolo vypočutie svedka G. G., o.i. v súvislosti s daňovou kontrolou za mesiac december 2012 u žalobcu, na ktorom vypočutí sa zúčastnil žalobca, vyplýva, že svedok G. G., konateľ spoločnosti DREVO-DM s.r.o. potvrdil obchodovanie s p. L., ktorému dodával drevo a žalobca pre túto spoločnosť robil služby - prepravu a tovar. Správca dane podaním z 30.01.2014 doručeným žalobcovi 05.02.2014 písomne oboznámil žalobcu s výsledkom daňovej kontroly, ako aj s úkonmi vykonávanými v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou (konkrétne s obsahom výsluchu svedka E. A.), z ktorej vyvodil záver, že faktúry vystavené E. A. pre žalobcu, z ktorých si v zdaňovacom období december 2012 žalobca odpočítal DPH, boli vystavené formálne, daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemských dodávateľov, E. A. v postavení svedka zdaniteľné obchody ústne potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Správca dane žalobcu oboznámil s tým, že nahliadol do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 vykonávanej u E. A. - REK, pričom z predložených dokladov zistil, že daňový subjekt E. A. - REK deklaroval v r. 2012 nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a DREVO-DM s.r.o. Kontrolou predložených dokladov a evidencií správca dane zistil, že deklarovaným dodávateľom drevnej hmoty spoločnosti DREVO-DM s.r.o. mala byť spoločnosť KEVOLA. Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Nitra, pobočka Levice vyplynulo, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa stal p. K. N., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Bývalý konateľ H. R. v postavení svedka na ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce tieto obchody. Správca dane ďalej zistil, že najväčším obchodným partnerom pre spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy bol daňový subjekt KALIPO s.r.o. Bratislava, s ktorým mala spoločnosť KEVOLA s.r.o. uzatvorenú Rámcovú zmluvu z 20.11.2010, predmetom ktorej bola dodávka potravinárskeho tovaru, ako aj Zmluvu o sprostredkovaní z 02.01.2011, na základe ktorej sa sprostredkovateľ KALIPO s.r.o. zaväzoval zabezpečiť požadované objednávky pre obchodných partnerov záujemcu KEVOLA s.r.o. a to surovinu - drevo, produkty z dreva, listnaté, ihličnaté, odrezky a produkty. Zo strany dodávateľa KALIPO s.r.o. sa podľa správcu dane nedalo preveriť uskutočnenie obchodov, nakoľko daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje a doklady ku kontrole nepredložil. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z tohto dôvodu nemohli byť uskutočnené. Správca dane konštatoval, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za nadobudnutie tovaru od dodávateľa E. A. - REK, nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu medzi daňovým subjektom medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi a konštatoval, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrami č. 19112012 a 09122012 uskutočnil. Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že žalobcovi nie je možné priznať nárokovaný odpočet dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2012. Vo vzťahu k uplatnenému odpočtu DPH vo výške 5.001,12 Eur z tovaru fakturovaného faktúrou č. 179/12/2012 od dodávateľa DREVO BB - Export s.r.o. Málinec z 28.12.2012 správca dane uviedol, že spoločnosť DREVO BB - Export s.r.o. deklarovala nákup dubových pryziem v r. 2012 od dodávateľov KEVOLA s.r.o. Šahy a REK s.r.o. Lučenec. Vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. zistil obdobné skutočnosti ako boli uvedené v súvislosti s preverovaním dodávateľských faktúr od E. A. - REK a vo vzťahu k spoločnosti REK s.r.o. správca dane zistil nahliadnutím do spisu daňovej kontroly vykonávanej u tohto subjektu, že spoločnosť REK s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, nepreberá zásielky, tieto sa vracajú s poznámkou adresát neznámy, na základe miestneho zisťovania na adrese sídla spoločnosti nebola spoločnosť REK s.r.o. nijako označená, spoločnosť zmenila konateľa, nový konateľ so správcom dane nespolupracuje. Správca dane konštatoval, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z uvedenej faktúry. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9601401/5/630395/2014/StrM zo dňa 17.02.2014, ktorý spolu s Výzvou zo dňa 17.02.2014 doručil žalobcovi dňa 21.02.2014. Žalobca v stanovenej lehote správcovi dane doručil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, ktoré bolo prerokované správcom dane so splnomocneným zástupcom žalobcu - spoločnosťou PRONARDI s.r.o. dňa 30.04.2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že správcovi dane bolo 14.03.2014 doručené vyjadrenie k Protokolu o daňovej kontrole prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktoré sa síce v administratívnom spise nenachádza, avšak obsah vyjadrenia je uvedený v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 30.04.2014. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že žalobca o.i. namietal závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálnosť uskutočnených nadobudnutých dodávok tovaru a splnenie podmienok na odpočet dane, tvrdil, že predložil všetky relevantné doklady a so záverom správcu dane o neuznaní odpočtu nesúhlasí. Ďalej žalobca namietal svedecké výpovede fyzických osôb uvedených v Protokole, ktoré boli zachytené v zápisniciach ČVS, pretože tieto výsluchy svedkov neboli vykonané v súlade so zákonom. Zistenia správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za obdobie december 2012 zo dňa 17.02.2014 boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 02.05.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel DPH vo výške 5.358,- Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na vykonané dokazovanie v predmetnej veci, špecifikované zhodne, ako v Protokole z daňovej kontroly, na ktoré súd odkazuje, so záverom, že pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012 mal správca dane zistené, že žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatňoval odpočítanie dane na základe faktúry č. 19112012 zo dňa 27.11.2012 za dodávku pilín a odrezkov a na základe faktúry č. 09122012 zo dňa 17.12.2012 za dodávku odrezkov od dodávateľa E. A. - REK Lučenec, pričom z dokazovania vykonaného výsluchom E. A. - REK správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané skutočné nadobudnutie tovaru od tohto dodávateľa, pretože neboli predložené relevantné dôkazy o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle uvedených faktúr od E. A. - REK Lučenec, pretože E. A. nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili. V odôvodnení ďalej uviedol, že za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a E. A. - REK bolo nahliadnuté do spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 vykonávanej u E. A. - REK. Z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil záver, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za nadobudnutie tovaru, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, v prípade dodávateľa E. A. - REK neprišlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a týmto dodávateľom, keďže tento sa vyjadril, že tovar deklarovaný na faktúrach od nikoho nenakúpil, jedná sa o vedľajší produkt získaný pri výrobe a spracovaní dreva. Drevo bolo nakúpené od rôznych dodávateľov za účelom jeho ďalšieho spracovania. Nevedel presne uviesť všetkých svojich dodávateľov, ale boli to napr. DREVO BB - Export s.r.o., DREVO-DM s.r.o. Správca dane poukázal na obsah výpovede E. A.. Ďalej poukázal na to, že kontrolou predložených dokladov a evidencií zistil, že E. A. - REK deklaroval v r. 2012 nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o. Šahy a DREVO-DM s.r.o. Halič, pričom správca dane poukázal na výsledky zistení Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, z ktorých vyplýva, že v spoločnosti KEVOLA s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly došlo k zmene konateľa, ktorým je K. N., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Správca dane ďalej uviedol, že najväčším obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bol daňový subjekt KALIPO, s ktorým mala spoločnosť KEVOLA s.r.o. uzatvorenú o.i. Zmluvu o sprostredkovaní z 02.01.2011 týkajúcu sa zabezpečenia požadovaných objednávok pre obchodných partnerov záujemcu KEVOLA s.r.o. - surovina: drevo, produkty z dreva, o.i. aj pre žalobcu, spoločnosti DREVO BB - Export s.r.o. Málinec, DREVO-DM s.r.o. Halič, REK s.r.o. Lučenec, E. A. - REK, PEROSA s.r.o. Lučenec. Uskutočnenie obchodov u dodávateľa KALIPO s.r.o. sa nedalo preveriť, nakoľko tento subjekt so správcom dane nekomunikoval a doklady ku kontrole nepredložil. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca si odpočítal DPH vo výške 5.001,12 Eur z tovaru fakturovaného dodávateľskou faktúrou č. 179/12/2012 zo dňa 28.12.2012 za dodávku dubových pryziem od dodávateľa DREVO BB - Export s.r.o. Málinec, pričom zamestnanci správcu dane vykonávajúci daňovú kontrolu u tohto subjektu, zistili, že táto spoločnosť deklarovala nákup dubových pryziem v r. 2012 od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. Vo vzťahu k zisťovaniu reálnosti uskutočnenia deklarovaných obchodov vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol rovnaké dôvody, ako boli zistené v súvislosti s deklarovaným dodávateľom E. A. a vo vzťahu k spoločnosti REK s.r.o. správca dane uviedol, že spoločnosť REK s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, zásielky nepreberá, na adrese sídla spoločnosti nesídli, zmenila konateľa a nový konateľ so správcom dane nespolupracuje. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej poukázal na získané informácie a kópie dokumentov poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP Banská Bystrica, pričom poukázal na obsah Zápisníc o výsluchu svedkov M. O., G. L., H. R. a G. W., z ktorých vyvodil, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z toho dôvodu nemohli byť uskutočnené. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za nadobudnutie tovaru, z ktorých si uplatnil odpočítane dane podľa § 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade deklarovaných dodávateľov E. A. - REK a DREVO BB - Export s.r.o. neprišlo k žiadnemu zdaniteľnému obchodu medzi daňovým subjektom G. L. a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, a preto si žalobca neoprávnene uplatňoval odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov s vyššie uvedenými dodávateľmi, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s uvedenými spoločnosťami predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľné obchody deklarované vyššie uvedenými faktúrami uskutočnili, že žalobca tovar reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH a vyrubil mu rozdiel dane v sume 5.358,- Eur. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predložením faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Zistenia správcu dane ohľadne dodávateľov daňového subjektu E. A. - REK a DREVO BB - Export s.r.o. vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve týmito platiteľmi a tieto pochybnosti sa daňovému subjektu nepodarilo odstrániť. Správca dane poukázal na rozsudok ESD č. C-255/02 Halifax plc., podľa ktorého, ak správca dane napriek formálnemu dodržaniu podmienok zo strany daňového subjektu preukáže zneužívanie systému DPH, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody, je oprávnený považovať od daňového subjektu s retroaktívnym účinkom zaplatenie odpočítaných čiastok. V odôvodnení rozhodnutia správca dane citoval ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH a to § 49 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 51 ods. 1 a konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s citovanými ustanoveniami. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.09.2014 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012 podľa Zákona o DPH, počas ktorej zistil, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 Zákona o DPH, a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012 uplatnil na základe dodávateľských faktúr za tovar od dodávateľov E. A. - REK Lučenec (faktúra č. 19112012 zo dňa 27.11.2012, faktúra č. 09122012 zo dňa 17.12.2012) a DREVO BB - Export s.r.o. Málinec (faktúra č. 179/12/2012 zo dňa 28.12.2012. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane. Správca dane zdaniteľné obchody deklarované predmetnými dodávateľskými faktúrami preveroval aj u dodávateľov uvedených na dodávateľských faktúrach, pričom ako svedkov vypočul E. A. a konateľa spoločnosti DREVO-DM s.r.o. M. G.. Poukázal na obsah výpovedí uvedených svedkov, ako aj na zistenia získané zo spisov daňovej kontroly vykonávanej za predmetné zdaňovacie obdobie u dodávateľa E. A. - REK a DREVO BB - Export s.r.o. Pri výkone predmetnej daňovej kontroly správca dane využil aj ďalšie zistenia v znení ich konaní, pričom poukázal na obsah svedeckých výpovedí z výsluchu svedkov bývalých konateľov spoločností KALIPO s.r.o. M. O. a G. L., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. a účtovníčky tejto spoločnosti, ktoré výsluchy svedkov boli vykonané policajnými orgánmi. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správca dane všetky zistené skutočnosti vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k predmetnej daňovej kontrole faktúry od deklarovaných dodávateľov E. A. - REK a DREVO BB - Export s.r.o., ktorými deklaroval nadobudnutie tovaru (piliny, odrezky, dubové pryzmy), z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, bolo zistené, že nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, a preto si žalobca uplatnil odpočítanie dane neoprávnene. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobcovi bola doručená výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly dňa 21.04.2014, žalobca mal možnosť vyjadriť sa a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku, avšak nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili tak, ako sú uvedené na faktúrach. Žalovaný poukázal na to, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, len prejednávať dôkazy predložené daňovým subjektom. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že by sa správca dane nezaoberal predloženými dôkazmi zo strany žalobcu, ktorý predložil ku kontrole nielen faktúry, ale aj dodacie listy, doklady o zaplatení, doklady o preprave. Žalovaný preskúmaním spisu zistil, že správca dane v Protokole z daňovej kontroly uvádza všetky daňové a účtovné doklady predložené ku kontrole, z čoho je zrejmé, že sa nimi zaoberal. Pre uplatnenie nároku na odpočet však je rozhodujúce nielen predloženie dokladov, čo je len formálna stránka, ale najmä preukázanie, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani za dobromyseľnosť platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č. 5Sžf/32/2011 z 31.05.2012. Predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že žalobca sa napriek formálnemu dodržaniu zákonom stanovených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 Zákona o DPH) vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že predmetné zdaniteľné plnenia uvedené na dodávateľských faktúrach, reálne prijal od dodávateľov uvedených na faktúrach. Pokiaľ žalobca namietal zápisnice ČVS vo veci svedeckých výpovedí, ktoré neboli vykonané podľa žalobcu v súlade so zákonom a nemožno na ne prihliadať, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok NS SR č. 6Sžf/10/2012 vo veci rozloženia dôkazného bremena, podľa ktorého nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom nesúhlasil ani s poukázaním na rozsudky ESD v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Zo spisového materiálu podľa žalovaného nevyplýva, že by správca dane zaťažoval dôkazným bremenom žalobcu, právnymi vzťahmi týkajúcimi sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné nadobudnutie tovaru od dodávateľov uvedených na faktúrach, teda od E. A. - REK a spoločnosti DREVO BB - Export s.r.o. Správca dane v predmetnej veci nespochybnil, že tovar dodaný bol, avšak žalobca nepreukázal a ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že tovar bol dodaný v deklarovanom rozsahu práve uvedenými dodávateľmi na predložených dokladoch daňovým subjektom. Žalovaný uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom preukázali splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH zo sporných faktúr. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane počas daňovej kontroly vypočul žalobcu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní z 26.03.2013, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobca obchoduje s drevom, pričom drevo má od rôznych dodávateľov podľa predložených dokladov. Má pílu, vrátane skladových priestorov na bývalom JRD v obci Málinec. Zo Zápisnice o miestnom zisťovaní z 26.03.2013 vyplýva, že správca dane overoval prevádzku žalobcu - pílu Málinec a zistil, že vlastníkom je žalobca a v prevádzke sa nachádza budova, sklady, garáže, v ktorých sú umiestnené píly na spracovanie dreva, vysokozdvižné vozíky, opravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na nákladných vozidlách. V prevádzke sa nachádzalo nakúpené drevo - guľatina, vláknina, kálané palivové drevo v paletách, pryzmy. Z fotokópie faktúry č. 19112012 zo dňa 27.11.2012 vyplýva, že dodávateľ E. A. - REK Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku pilín v množstve 160 prm s jednotkovou cenou 4,24 Eur, spolu 678,40 Eur + DPH a odrezky v množstve 60,6 prm s jednotkovou cenou 10,- Eur, spolu 606,00 Eur + DPH, spolu vo výške 1.541,28 Eur. K faktúre je pripojená fotokópia dodacieho listu z novembra 2012 opatrená pečiatkou dodávateľa s vyznačením názvu a druhu tovaru - piliny a odrezky s uvedením dňa dodávky 16.11. piliny s uvedením ev. č. motorového vozidla Q. dňa 21.11. - odrezky ev. č. motorového vozidla Q a dňa 27.11. - piliny ev. č. motorového vozidla Q v celkovej hodnote 1.542,- Eur. Z fotokópie faktúry č. 09122012 zo dňa 17.12.2012 vyplýva, že dodávateľ E. A. - REK Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku odrezkov s dátumom dodania 12.12.2012 v množstve 50 prm s jednotkovou cenou 10,- Eur, cena 500,- Eur bez DPH + 20% DPH 100,- Eur, spolu 600,- Eur. K faktúre je pripojená fotokópia dodacieho listu z 12.12.2012 osvedčujúca dodávku odrezkov v množstve 50 prm s uvedením ev. č. motorového vozidla PT636AK, opatrená pečiatkou a podpisom dodávateľa. Z fotokópie faktúry č. 179/12/2012 zo dňa 28.12.2012 vyplýva, že dodávateľ DREVO BB - Export s.r.o. Málinec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku dubových pryziem v množstve 45,30 m3 s jednotkovou cenou 552,- Eur, spolu 25.005,60 Eur + 20% DPH, spolu 30.006,72 Eur. Faktúra je opatrená poznámkou, že faktúra slúži zároveň ako dodací list. Faktúra je ďalej opatrená pečiatkou a podpisom dodávateľa. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane 20.08.2013 vypočul ako svedka E. A. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj žalobca. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že E. A. potvrdil, že v rozhodnom období obchodoval so žalobcom (drevo, preprava), potvrdil vyhotovenie faktúry č. 19112012 zo dňa 27.11.2012 a č. 09122012 zo dňa 17.12.2012 za dodávku pilín a odrezkov a uviedol, že predmetný tovar od nikoho nenakúpil, jedná sa o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva. Drevo nakúpil od rôznych dodávateľov za účelom jeho ďalšieho spracovania (napríklad DREVO BB - Export s.r.o., DREVO-DM s.r.o.). Drevo bolo spracovávané na jeho píle v Lučenci - areál bývalej ZŤS. K dodaniu tovaru pre žalobcu uviedol, že prepravu si zabezpečoval žalobca, údaje o vozidle sú na dodacom liste, pričom tovar si prevzal na píle v Lučenci. Pri nakladaní tovaru na píle bol prítomný šofér odberateľa a jeho zamestnanec. DPH z faktúr bola priznaná a odvedená v jednotlivých príslušných zdaňovacích obdobiach. Všetky účtovné doklady za r. 2010 až 2012 odovzdal pri výkone daňovej kontroly kontrolórom na Daňovom úrade vo Zvolen. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane dňa 22.08.2013 vypočul ako svedka G. G. konateľa spoločnosti DREVO-DM s.r.o. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly žalobcu, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj žalobca. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že konateľ spoločnosti potvrdil, že v rozhodnom období obchodoval so žalobcom, dodával mu drevo, žalobca pre neho robil služby a dodával mu tovar. Tovar bol prepravovaný dodávateľom alebo prostredníctvom prepravnej spoločnosti a bol skladovaný na Vajanského ul. v Lučenci, po presťahovaní v areáli bývalého ZŤS, Fiľakovská cesta Lučenec. Všetky údaje o dodávateľoch a preprave boli uvedené na dodávateľských faktúrach, resp. dodacích listoch. DPH bola priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach. Z listiny označenej ako „Oboznámenie daňového subjektu s výsledkom daňovej kontroly zo dňa 30.01.2014“ súd zistil, že obsahom predmetného podania obsahujúceho výsledky zistení z daňovej kontroly nie sú uvedené skutočnosti týkajúce sa výsluchu svedkov H. R., G. W., M. O. a G. L., zápisnice o výsluchu týchto svedkov sa nenachádzajú v administratívnom spise, hoci sú uvedené v Protokole zo 17.02.2014 o výsledku daňovej kontroly a z predmetného Protokolu okrem obsahu týchto výpovedí vyplýva, že tieto mali byť poskytnuté žalovanému Prezídiom Policajného zboru, odbor stred, Banská Bystrica. Predmetný Protokol o daňovej kontrole zo dňa 17.02.2014 bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole správcom dane dňa 21.02.2014. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 07.03. 2013 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 14. 03. 2013. Dňa 11. 04. 2013 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 Daňového poriadku v rozsahu, ako je uvedené pri zápisnici zo dňa 26. 03. 2013 týkajúcej sa daňovej kontroly za mesiac december 2012. Z predmetnej zápisnice vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, o.i. dodávateľské a odberateľské faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, evidencia DPH za november 2012. Súčasťou administratívneho spisu je Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 08. 2013 č. 9601403/386255/2013/StrM, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka E. A. - REK v súvislosti s výkonom daňovej kontroly daňových kontrol vykonávaných u žalobcu, t.j. aj za mesiac november 2012, na ktorom sa na základe upovedomenia správcu dane zúčastnil aj žalobca. Obsah výpovede E. A. je špecifikovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia na č. l. 13 s tým, že E. A. o. i. potvrdil aj to, že vystavil faktúry č. 31102012 zo dňa 31. 10. 2012 za dodávku pilín, faktúru č. 11112012 zo dňa 14. 11. 2012 za dodávku ihličnatej vlákniny a faktúru č. 15112012 zo dňa 15. 11. 2012 za dodávku pilín a odrezkov. E. A. bol súčasne vypočutý ako svedok aj v postavení konateľa spoločnosti REK s.r.o., o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601403/3862651/2013/StrM zo dňa 20. 08. 2013, v ktorej potvrdil obchodovanie so žalobcom, ako aj vystavenie faktúry č. 02102012 zo dňa 02. 10. 2012 za dodávku ihličnatej guľatiny. Dodávateľmi spoločnosti boli rôzne subjekty, ktoré boli uvedené na jednotlivých dokladoch. Svedok uviedol, že nemá žiadne doklady k dispozícii, pretože tieto odovzdal novému konateľovi p. I. I. z F., prípadne sú na Daňovom úrade vo Zvolene. Popísal okolnosti realizácie dodávok tovaru pre žalobcu, pričom prepravu si zabezpečoval buď odberateľ svojimi dopravnými prostriedkami, alebo niekedy prepravu zabezpečoval svedok. Tovar bol uskladnený na píle v Lučenci. Typ a evidenčné čísla motorových vozidiel boli uvedené na dodacích listoch. DPH bola priznaná a odvedená. Z úradného zoznamu zo dňa 12. 09. 2013 vyhotoveného zamestnancami správcu dane vyplýva, že títo nazreli do spisov z daňových kontrol DPH vykonávaných u spoločnosti REK s.r.o. a zistili, že spoločnosť REK s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, zásielky sa vracajú nedoručené, na adrese sídla spoločnosti nie je spoločnosť REK s.r.o. nijako označená. Spoločnosť dňa 11. 12. 2012 zmenila majiteľa a nový konateľ G. I. so správcom dane nespolupracuje. Účtovné doklady za mesiace júl až október 2012 (t.j. nie za obdobie, ktoré je predmetom daňovej kontroly - november 2012) zhoreli. V administratívnom spise sa uvedené spisy z daňových kontrol DPH vykonávaných u spoločnosti REK s.r.o. nenachádzajú. V administratívnom spise (t.j. nie za obdobie, ktoré je predmetom daňovej kontroly - november 2012) zhoreli. V administratívnom spise sa uvedené spisy z daňových kontrol DPH vykonávaných u spoločnosti REK s.r.o. nenachádzajú. V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 26. 03. 2013, z ktorej vyplýva, že správca dane v Urbárskej lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Málinec preveroval dodávateľsko-odberateľské vzťahy tejto spoločnosti so žalobcom za mesiac január až október 2012, ktoré miestne zisťovanie sa netýka obdobia, ktoré je predmetom daňovej kontroly - DPH za zdaňovacie obdobie november 2012. Zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 26. 04. 2013 vyplýva, že správca dane preveroval dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou Bučina DDD s.r.o. Zvolen v období rokov 2010, 2011 a 2012. Zistil, že žalobca obchodoval s touto spoločnosťou - dodával drevo, poskytoval prepravu + manipuláciu s drevom na základe objednávok. Následne Bučina s.r.o. vystavila súhrnné faktúry, ktoré boli riadne evidované. Dodávky boli realizované kamiónmi, povolenia na vstup do areálu sa vydávali na konkrétne štátne poznávacie značky, tieto autá sa prevážili a zaevidovali do informačného systému. Správca dane podaním zo dňa 30. 01. 2014 doručeným žalobcovi 05. 02. 2014 písomne oboznámil žalobcu s výsledkom daňovej kontroly, ako aj s úkonmi vykonávanými s súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou, konkrétne aj s výsluchom svedka E. A.. Z výsluchu svedka vyplynuli pre správcu dane závery, ktoré sú zhodné so závermi uvedenými v Oznámení správcu dane zo dňa 30. 01. 2014 týkajúcom sa daňovej kontroly DPH u žalobcu za mesiac december 2012, ako sú uvedené na strane 14 až 15 tohto rozsudku. Rovnako ako v prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012 správca dane oboznámil žalobcu s tým, že nahliadol do spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 vykonávanej u E. A. - REK a poukázal na zistenia týkajúce sa tohto živnostníka, ako aj nim deklarovaných dodávateľov - spoločnosti KEVOLA s.r.o., DREVO - DM s.r.o., resp. subdodávateľa KALIPO s.r.o. Z týchto zistení vyvodil záver, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2012. Konštatoval, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov predložením dôkazov o tom, že obchody deklarované faktúrami č. 31102012, 11112012 a 15112012 sa uskutočnili. Vo vzťahu k uplatnenému odpočtu DPH vo výške 3 274,20 Eur z tovaru fakturovaného faktúrou č. 02102012 od dodávateľa REK s.r.o. Lučenec, správca dane uviedol, že z výsluchu konateľa tejto spoločnosti, ako aj zo zistení správcu dane dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z uvedenej faktúry. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9601403/5/631788/2014/StrM zo dňa 17. 02. 2014, ktorý spolu s Výzvou zo dňa 17. 02. 2014 doručil žalobcovi dňa 21. 02. 2014. Žalobca v stanovenej lehote správcovi dane doručil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, ktoré bolo prerokované správcom dane so splnomocneným zástupcom žalobcu - spoločnosťou PRONARDI s.r.o. zo dňa 30. 04. 2014, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že správcovi dane bolo 14. 03. 2014 doručené vyjadrenie k Protokolu o daňovej kontrole prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktoré sa síce v administratívnom spise nenachádza, avšak obsah vyjadrenia je uvedený v predmetnej Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 30. 04. 2014. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca o. i. namietal závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálnosť uskutočnených nadobudnutých dodávok tovaru a splnenie podmienok na odpočet dane, tvrdil, že predložil všetky relevantné doklady a so záverom správcu dane o neuznaní odpočtu nesúhlasil. Ďalej žalobca namietal svedecké výpovede fyzických osôb uvedených v Protokole, ktoré boli zachytené v zápisniciach ČVS, pretože tieto výsluchy svedkov neboli vykonané v súlade so zákonom. Zistenia správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za obdobie november 2012 zo dňa 17. 02. 2014 boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 02. 05. 2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 3 780,20 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na vykonané dokazovanie v predmetnej veci, ktoré bolo špecifikované zhodne, ako v Protokole z daňovej kontroly, na ktoré súd odkazuje zo záverom, že pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2012 mal správca dane zistené, že žalobca si v predmetnom zdaňovacom období neoprávnene uplatňoval odpočítanie dane na základe faktúry č. 31102012 zo dňa 31. 10. 2012, 11112012 zo dňa 14. 11. 2012 a č. 15112012 zo dňa 15. 11. 2012 od dodávateľa E. A. - REK, Lučenec a č. 02102012 zo dňa 02. 10. 2012 od dodávateľa REK s.r.o., Lučenec. Poukázal na výsledky dokazovania zistené z výsluchu E. A. - REK, ako aj E. A. v postavení konateľa spoločnosti REK s.r.o., Lučenec. Ďalej poukázal na výsledky zistenia z predložených dokladov a evidencií, pričom konštatoval, že E. A. - REK deklaroval v roku 2012 nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o., Šahy a Drevo - DM s.r.o. Halíč, pričom správca dane poukázal na výsledky zistení Daňového úradu Nitra pobočka Levice, ktoré súviseli s preverovaním činnosti spoločnosti KEVOLA s.r.o., Šahy a jeho dodávateľa KALIPO s.r.o., ktoré sú zhodné s výsledkami zistení týkajúcimi sa daňovej kontroly DPH žalobcu za mesiac december 2012. Rovnako správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol výsledky zistení týkajúcich sa spoločnosti REK s.r.o., a poukázal na získané informácie a kópie dokumentov poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP Banská Bystrica, poukázal pritom na obsah Zápisníc o výsluchu svedkov M. O., G. L., H. R. a G. W., z ktorých vyvodil, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z toho dôvodu nemohli byť uskutočnené. Správca dane z vykonaného dokazovania napokon vyvodil záver, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za nadobudnutie tovaru, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade deklarovaných dodávateľov E. A. - REK a REK s.r.o. Lučenec neprišlo k žiadnemu zdaniteľnému obchodu medzi daňovým subjektom G. L. a daňovými subjektmi z tuzemska, ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, a preto si žalobca neoprávnene uplatňoval odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Nepreukázanie relevantných dôkazov správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí za november 2012 odôvodnil zhodne ako v prvostupňovom rozhodnutí za mesiac december 2012 tak, ako je uvedené na strane 17 tohto rozsudku. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 23. 10. 2014 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2012 žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2012 podľa zákona o DPH, počas ktorej zistil, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 zákona o DPH, a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2012 uplatnil na základe dodávateľských faktúr za tovar od dodávateľov E. A. - REK, Lučenec (faktúry č. 31102012, 11112012 a 15112012) a REK s.r.o., Lučenec (faktúra č. 02102012). Žalovaný rozhodnutie odôvodnil v podstate zhodne, ako svoje rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2012 tak, ako je uvedené na strane 17 až 19 tohto rozsudku. Z fotokópie faktúry č. 15112012 zo dňa 15. 11. 2012 vyplýva, že E. A. - REK, Lučenec vyfakturoval žalobcovi, ako odberateľovi dodávku pilín zo dňa 02. 11. 2012 v množstve 80 prm s jednotkovou cenou 3,37 Eur, spolu cena 270,- Eur a odrezkov zo 06. 11. 2012 v množstve 50 prm s jednotkou cenou 9,20 Eur, spolu 460,- Eur, celková suma 876,- Eur vrátane DPH. K faktúre je pripojená fotokópia dodacieho listu opatrená pečiatkou dodávateľa o dodávke pilín zo dňa 02. 11. 2012 v cene 270,- Eur+ DPH s uvedením evidenčného čísla motorového vozidla Q.-XXX-V. a dodávka odrezkov dňa 06. 11. 2012 v hodnote 460,- Eur + DPH s uvedením evidenčného čísla motorového vozidla D.-XXX-K.. Z fotokópie faktúry č. 11112012 zo dňa 14. 11. 2012 vyplýva, že dodávateľ E. A. - REK vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku ihličnatej vlákniny v množstve 50 m3 s jednotkovou cenou 23,- Eur spolu 1 150,- Eur + 20 % DPH , spolu 1 380,- Eur. Faktúra je opatrená poznámkou, že slúži zároveň ako dodací list. Prílohou faktúry je fotokópia dodacieho listu vystaveného dňa 14. 11. 2012 opatrená pečiatkou a podpisom dodávateľa E. A. - REK a podpisom odberateľa G. L. z ktorej vyplýva, že bol dodaný tovar listnatá vláknina - výrezy 4 m v množstve 5 m3. Z fotokópie faktúry č. 31102012 zo dňa 31. 10. 2012 vyplýva, že dodávateľ E. A. - REK vyfakturoval žalobcovi, ako odberateľovi dodávku pilín v množstve 80 prm v jednotkovej cene 3,75 Eur, spolu 300,- Eur a pilín v množstve 80 prm s jednotkovou cenou 4,36 Eur, spolu 350,- Eur, celková cena vrátene DPH 780,- Eur. Prílohu tejto faktúry tvorila fotokópia dodacieho listu opatrená pečiatkou dodávateľa Slavomíra A. - REK o dodávke pilín dňa 17. 10. 2012 v hodnote 300,- Eur s DPH, s uvedením EVČ motorového vozidla Q.-XXX-R. a o dodávke pilín zo dňa 25. 10. 2012 v hodnote 350,- Eur s DPH s uvedením EVČ motorového vozidla Q.-XXX-R.. Z fotokópie faktúry č. 02102012 zo dňa 02. 10. 2012 vyplýva, že dodávateľ REK s.r.o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku ihličnatej guľatiny v množstve 218,28 m3 s jednotkovou cenou 75,- Eur, spolu v hodnote 16 371,- Eur +DPH 3 274,20 Eur, spolu 19 645,20 Eur. Faktúra je opatrená poznámkou, že slúži zároveň ako dodací list a je ďalej opatrená pečiatkou a podpisom dodávateľa. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení účinnom k 31.12.2012 dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, a teda medzi účastníkmi konania bolo sporné, či správca dane pri výkone daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november a december 2012 postupoval podľa Daňového poriadku. Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, ktorú si uplatnil v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach november a december 2012 z faktúr uvedených daňových priznaniach od dodávateľov E. A. za dodávku pilín, odrezkov (december 2012), za dodávku pilín, ihličnatej vlákniny (november 2012), od dodávateľa DREVO BB - Export s.r.o. Málinec za dodávku dubových pryziem (december 2012), od dodávateľa REK s.r.o. Lučenec za dodávku ihličnatej guľatiny (november 2012), pričom žalobca súčasne namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Medzi účastníkmi konania bola sporná aj otázka rozloženia, resp. rozsahu dôkazného bremena. Z vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že správca dane daňovou kontrolou zisťuje, alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§44 ods. 1), pričom má povinnosť postupovať podľa daňového poriadku, riadiť sa základnými zásadami správy daní (§3), umožniť kontrolovanému daňovému subjektu uplatňovať práva a vyžadovať od neho plnenie povinností stanovených v § 45 a nasl. Daňového poriadku. Súd v preskúmanom prípade zistil, že správne orgány sa vyššie citovanými ust. Daňového poriadku neriadili, čím daňové konanie zaťažili takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutí správcu dane i napadnutých rozhodnutí žalovaného. Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali jednak z dôkazov predložených počas daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia november a december 2012 samotným žalobcom a jednak z dôkazov, ktoré vykonal, resp. zabezpečil správca dane počas daňového konania. Žalobca počas daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane za obdobie december 2012 správcovi dane o. i. predložil doklady, ktorými osvedčoval uplatnenie odpočtu DPH z dodávateľských faktúr č. 19112012 zo dňa 27. 11. 2012, č. 09122012 zo dňa 17. 12. 2012 (dodávateľ E. A. - REK) a dodávateľskej faktúry č. 179/12/2012 zo dňa 28. 12. 2012 (dodávateľ DREVO BB - Export s.r.o., Málinec) a za november 2012 z dodávateľskej faktúry č. 31102012 zo dňa 31. 10. 2012, č.11112012 zo dňa 14. 11. 2012 a č. 15112012 zo dňa 15. 11. 2012 (dodávateľ E. A. - REK) a z dodávateľskej faktúry č. 02102012 zo dňa 02. 10. 2012 (dodávateľ REK s.r.o.) a to: faktúry, dodacie listy, doklady o zaplatení - príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Správca dane za účelom overenia splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane vykonával ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedkov: konateľa dodávateľa REK s.r.o., Lučenec, výsluchom dodávateľa E. A., konateľa spoločnosti DREVO DM s.r.o., Halič, pričom zo Zápisníc o výsluchu svedkov vyplýva, že títo potvrdili tak vyhotovenie faktúr, ako aj dodanie tovaru žalobcovi s poukazom na predložené listinné dôkazy a ich obsah. Žalobca bol prítomný pri výsluchu týchto svedkov, preto jeho právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku nebolo porušené. Súd však z administratívnych spisov zistil, že správca dane počas daňových kontrol nepostupoval v súlade § 3 ods. 2 Daňového poriadku v úzkej súčinnosti s žalobcom, keď žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november a december 2012 a s výsledkami týchto zistení, pričom žalobcovi súčasne neumožnil nahliadať do Zápisníc z miestneho zisťovania vykonávaného u iných daňových subjektov v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), čím bolo súčasne porušené právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. d/a f/ Daňového poriadku. Súčasťou administratívneho spisu sú úradné záznamy o tom, že správca dane nahliadal do spisovou týkajúcich sa daňových kontrol za zdaňovacie obdobie november a december 2012 vykonávaných u dodávateľov žalobcu REK s.r.o., Lučenec, DREVO BB - Export s.r.o., Malinec, ako aj u dodávateľa žalobcu E. A. - REK Lučenec v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu. O týchto úkonoch a výsledku zistení žalobca nebol počas daňových kontrol preukázateľne správcom dane informovaný, pričom v administratívnych spisoch sa žiadne listinné dôkazy, ktoré boli správcom dane preverované, resp. oboznamované (zápisnice o miestnych zisťovaniach, faktúry, dodacie listy, protokoly o výsledku predmetných daňových kontrol vykonávaných u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu a pod.) nenachádzajú. Skutočnosť, že správca dane vyššie uvedené úkony a zistenia vykonával, sa žalobca mohol dozvedieť až po doručení Protokolu o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2012 a Protokolu o výsledku kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012, t.j. až po ukončení predmetných daňových kontrol. Z administratívnych spisov ďalej vyplýva, že správca dane v priebehu daňových kontrol žalobcu neinformoval ani o výsledku zistení získaných zo Zápisníc o výsluchu svedkov vykonaných policajnými orgánmi. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že vyššie uvedeným postupom správcu dane nebolo žalobcovi umožnené využiť právo podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, keďže o obsahu uvedených zápisníc sa mohol dozvedieť najskôr po doručení Protokolov o daňových kontrolách, t.j. po ukončení daňových kontrol za príslušné zdaňovacie obdobie november a december 2012, za ktorý deň sa podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku považuje deň doručenia Protokolu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, pričom daňový poriadok príklad mu uvádza druhy dôkazov, za ktoré by mohli byť (za splnenia zákonných podmienok) považované aj svedecké výpovede získané orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak za predpokladu, že správca dane umožní v priebehu daňovej kontroly žalobcovi oboznámiť sa s týmito dôkazmi, predkladať alebo navrhovať dôkazy preukazujúce žalobcove tvrdenia a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo. Pokiaľ teda (ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov, ako aj z odôvodení prvostupňových rozhodnutí správcu dane i rozhodnutí žalovaného) v priebehu daňových kontrol za zdaňovacie obdobie december a november 2012) vznikli na strane správcu dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti, alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom (žalobcom), alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane bol povinný podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku tieto pochybnosti žalobcovi oznámiť a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z tvrdenia žalobcu, ako aj z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že správca dane vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, žalobcu v priebehu daňových kontrol za zdaňovacie obdobie december a november 2012 o vzniku pochybnosti neinformoval (a to ani ústne, ani písomne), ani mu nedoručil výzvu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (v priebehu daňového konania) nemôže nahradiť výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, ktorou bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku daňovej kontroly za mesiac december resp. november 2012, keďže predmetné daňové kontroly boli dňom doručenia Protokolov ukončené. Nič na tom nemení ani fakt, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v predmetných Protokoloch na základe výziev podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku mohol vyjadriť. Rovnako skutočnosť, že žalobca bol v Zápisniciach o začatí daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november a december 2012, ako aj v Zápisniciach o ústnych pojednávaniach poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, nemôže nahradiť povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku potom, ako v priebehu daňovej kontroly, resp. daňových kontrol vznikli u neho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predloženým daňovým subjektom - žalobcom (v tomto prípade pochybnosti o reálnosti uskutočnenia žalobcom deklarovaného plnenia - dodávok tovaru od dodávateľov E. A. - REK, Lučenec, REK s.r.o., Lučenec a DREVO BB - Export s.r.o. Málinec). Vyššie uvedeným postupom správcu dane počas daňovej kontroly, resp. daňových kontrol, ktorý nebol v súlade s § 3, § 45 ods. 1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, správny orgán zaťažil konania takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí, a preto súd považujúc túto námietku žalobcu za dôvodnú, rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorými boli prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdené, zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Žalobca ďalej podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že mu správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od E. A. - REK, Lučenec za dodanie tovaru - pilín a odrezkov, a to napriek tomu, že predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy, a pričom správca dane, rovnako i žalovaný konštatovali, že faktúry boli vystavené formálne a neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Súčasne namietal, že uvedený záver správne orgány vyvodili bez toho, aby sa zaoberali všetkými žalobcom predloženými dokladmi a napriek tomu, že správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázali aj na dôkazy zadovážené správcom dane v daňových konaniach, z rozhodnutí navyše nie je zrejmé, aké skutočnosti boli z niektorých dôkazov zistené a nie je ani zrejmé, akými úvahami sa správne orgány riadili pri vyvodení záveru, že žalobca porušil ust. § 49 zákona o DPH, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane i rozhodnutí žalovaného. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí ďalej nevyplýva ani úvaha, na základe ktorej správca dane, resp. žalovaný dospeli k záveru, že dodávateľ žalobcu E. A. nemohol mať drevnú hmotu, pretože nákup drevnej hmoty deklaroval od spoločností KEVOLA s.r.o. a DREVO DM, u ktorých subjektov nebolo v roku 2012 preukázané, že nadobudli drevnú hmotu, keďže z úvahy správnych orgánov nie je zrejmé, ako si urobili úsudok o tom, či dodávateľ p. A. nemal túto drevnú hmotu zaobstaranú v inom zdaňovacom období. Správca dane ani žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli, ako vyhodnotili dôkazy zabezpečené samotným správcom dane, ktoré preukazovali reálnosť vykonávanej činnosti u E. A. - REK - prevádzkovanie píly, resp. svedecké výpovede konateľa spoločnosť DREVO DM, s.r.o., p. G., resp. E. A., ktorý potvrdili dodávku tovaru pre žalobcu. Súd považoval námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za dôvodné. Z obsahu administratívnych spisov vplýva, že v daňovom konaní žalobca správcovi dane predložil doklady, ktorými preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za dodávku pilín a odrezkov od dodávateľa E. A. - REK Lučenec podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Okrem predložených faktúr, ktoré obsahujú náležitosti podľa § 71 zákona o DPH, žalobca predložil dodacie listy osvedčujúce dodanie predmetného tovaru, ktorého cena bola predmetnými faktúrami vyfakturovaná a v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné ani zaplatenie týchto dodávok. Na dodacích listoch boli uvedené EVČ motorových vozidiel, ktorými mali byť predmetné dodávky uskutočnené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu (žalobcu) tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH. Z dôkazov vykonaných v daňovom konaní správcom dane - Zápisnica o výsluchu svedka E. A. - REK Lučenec - dodávateľa žalobcu vyplýva, že dodávateľ potvrdil dodanie tovaru - pilín a odrezkov, ako aj vystavenie faktúr, pričom uviedol, že piliny a odrezky nenakúpil od žiadneho dodávateľa, pretože sa jedná o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva a prepravu predmetného tovaru si zabezpečil žalobca svojimi dopravnými prostriedkami. Samotný správca dane v úradnom zázname, ktorý je obsahom administratívnych spisov uviedol, že preveroval predmetný obchod medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, nahliadal do spisu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu a zistil, že doklady predložené E. A. súhlasia s predloženými dokladmi žalobcu. Pokiaľ teda správca dane, ako aj žalovaný, z vyššie uvedených dôkazov vyvodili záver, že žalobca nepreukázal v daňovom konaní splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, pretože nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so E. A. - REK Lučenec, t.j. medzi žalobcom a jeho dodávateľom E. Rehánekom nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, takéto zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutia správcu dane i žalovaného vychádzali, je v rozpore s obsahom administratívnych spisov, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250 ods.2 písm. b/ O.s.p. Z odôvodnení predmetných rozhodnutí nie je zrejmé, ako boli správnymi orgánmi vyhodnotené žalobcom predložené doklady - faktúry a dodacie listy, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania okolností prepravy tovaru, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane. Z odôvodnení rozhodnutí ďalej nie je zrejmé, aké doklady dodávateľa žalobcu (E. A.) predložené k jeho daňovej kontrole, boli predmetom preverovania a aké skutočnosti v nich boli zistené. Preto je nedostatočne odôvodnený záver správcu dane i žalovaného, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov a nebolo preukázané, že platiteľ reálne nadobudol tovar (piliny a odrezky), čo rovnako spôsobuje nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí. Táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane podľa § 250 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že okrem úradného záznamu zo dňa 23. 01. 2013 sa v administratívnych spisoch nenachádzajú žiadne doklady týkajúce sa daňových kontrol, daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa žalobcu E. A. (napr. zápisnice, daňové doklady, protokoly o daňovej kontrole). Rovnako z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k dodávateľovi E. A. - REK nie je zrejmé, či E. Rehánek - REK v roku 2012 nakupoval drevnú hmotu aj od iných dodávateľov, než od správcom dane preverovaných dodávateľov KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o., resp. KALIPO s.r.o. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane navyše vyplýva, že vo vzťahu k uplatneniu odpočtu dane z faktúr od dodávateľa E. A. - REK, REK s.r.o. i DREVO BB - Export s.r.o. sú rozhodnutia založené na skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú z dôkazov zadovážených správcom dane, s ktorými žalobca v priebehu daňových kontrol tak, ako bolo vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, nebol oboznámený, nemal možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť, nemal možnosť nahliadať do príslušných zápisníc, listinných dôkazov získaných z predmetných daňových kontrol, resp. do protokolov z týchto daňových kontrol, pričom správcom dane súčasne nebol oboznámený o vzniku pochybností správcu dane o úplnosti, pravdivosti a správnosti žalobcom predložených dokladov. Správca dane odkazuje v odôvodnení svojich rozhodnutí na nahliadnutie do spisov z daňových kontrol vykonaných na DPH za príslušné zdaňovacie obdobia u daňových subjektov E. A. - REK, REK s.r.o., DREVO BB - Export s.r.o., pričom mal z predložených dokladov a evidencií zistiť, že tieto spoločnosti preverované drevné hmoty mali nadobudnúť od spoločnosti KEVOLA s.r.o., resp. DREVO DM s.r.o., a poukázal na výsledok miestnych zisťovaní prostredníctvom Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, ako aj na Rámcovú kúpnu zmluvu a Zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. Z administratívnych spisov však nevyplýva, že by vyššie uvedené dôkazy, ktoré boli správcom dane vyhodnocované, boli v čase vydania rozhodnutí správcu dane i žalovaného, súčasťou správnych spisov. Súčasťou administratívnych spisov sú len úradné záznamy o tom, že nahliadnutie do listín predložených uvedenými spoločnosťami daňovým kontrolám bolo vykonané. Pokiaľ sa jedná o informácie získané z dokumentov obsahujúcich výsluchy svedkov M. O., G. L., H. R. a G. W., ktoré boli Finančným riaditeľstvom SR postúpené Daňovému úradu vykonávajúcemu kontrolu daňového subjektu KEVOLA s.r.o. súd uvádza, že správca dane v prvostupňových rozhodnutiach poukázal na ich obsah, ako i na vyhodnotenie týchto dôkazov príslušným Daňovým úradom vykonávajúcim daňovú kontrolu u spoločnosti KALIPO s.r.o., avšak napadnuté rozhodnutia neobsahujú vyhodnotenia týchto dôkazov (s ktorými navyše žalobca v rozpore s Daňovým poriadkom nebol v priebehu daňových kontrol za december a november 2012 oboznámený a nemal možnosť sa k ním vyjadriť) samotným správcom dane, ktorý vykonával daňové kontroly u žalobcu. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutých rozhodnutiach odkázal na skutočnosti zistené správcom dane, pričom konštatoval, že z vyššie uvedených dôkazov nebolo vierohodne preukázané reálne dodanie tovaru od dodávateľov žalobcu, takéto odôvodnenie nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na rozsah dôkazného bremena daňového subjektu, súd zhodne s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z judikatúry NS SR poukazuje na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane a žalovaný tvrdili v preskúmavanom prípade porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH žalobcom. Dôkazné bremeno daňového subjektu tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. jeho subdodávateľa (porovnaj napr. rozsudok NS SR č. 3Sžf1/2011). Predmetné rozhodnutie vychádza z rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354-03 (Optigen), C-355-03 (Folcrum Electronics), C-484-03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Obdobne sa v rozsudku NS SR č. 6Sžf/10/2012 uvádza, že daňový subjekt nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Rovnako NS SR v rozsudku č. 8Sžf/9/2013 dospel k záveru, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku o dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania“. K námietke žalobcu, že správca dane ako i žalovaný nepostupovali v preskúmavanom prípade v intenciách judikatúry NS SR, ako i judikatúry Súdneho dvora EÚ, súd uvádza nasledovné: v súvislosti s DPH Súdny dvor rozsudkom zo dňa 12. 01. 2006 vo vzťahu k 6. Smernici o DPH čl. 2 bod 1 a čl. 4 ods. 1,2 a čl. 5 ods. 1 k odpočítaniu DPH ... plnenia, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca zahrňujúceho subjekt, ktorý si neplní záväzky ..., podvod typu kolotoč v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 vyhlásil rozsudok v ktorom poukázal na to, že právo na odpočet upravené, v čl. 17 a nasl. 6. Smernice je pevnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Uplatňuje sa bezprostredne na celkovú výšku daní zaťažujúcich plnenia uskutočnené na vstupe. Otázka, či DPH platná vo vzťahu k prechádzajúcim, alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola, alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Ďalej poukázal na to, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že podľa základnej zásady, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH a vyplýva z čl. 2 bod 1.6. Smernice sa DPH uplatňuje na všetky plnenia, výroby a distribúcie po odpočítaní daňou, ktoré boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Európsky súdny dvor súčasne zdôraznil, že plnenia, ktoré nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovaru uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1 a čl. 4 a 5 ods. 1, 6. Smernice, ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu, ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel, alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Ďalším rozsudkom v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 vo vzťahu k DPH, odpočítanie dane zaplatenej na vstupe, podvod typu kolotoč, zneužitie práva, operácie uskutočnené s jediným cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu, strata práva na odpočítanie dane, Súdny dvor okrem vyššie uvedeného právneho názoru poukázal na to, že ak platiteľ dane aj vie, že je súčasťou širšej operácie zameranej na vyhnutie sa plateniu daňovej povinnosti, a drží sa bokom od protiprávnej dohody, jeho právo na odpočet nie je dotknuté. Podľa názoru súdu sa žalovaný v zmysle citovaných judikátov ESD s odvolaním žalobcu dostatočne nevysporiadal, preto súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodoval na návrh žalobcu (§ 151 O.s.p.), ktorý mal v konaní plný úspech, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom na základe plnej moci zo dňa 26.11.2014, ktorý vyčíslil trovy konania spolu vo výške 1.058,69 Eur: náhrada súdneho poplatku 140,- Eur (2 x 70,- Eur), trovy právneho zastúpenia vo výške 918,69 Eur, z toho odmena za zastupovanie podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“) za 1 úkon právnej pomoci 134,- Eur + 26,80 Eur DPH a paušálna náhrada v sume 8,04 Eur + 1,60 Eur DPH, t.j. za 1 úkon právnej pomoci vrátane DPH suma 170,44 Eur a za 1 úkon - účasť na pojednávaní pri spojení vecí zvýšený podľa § 13 ods. 3 cit. vyhlášky o 1/3, t.j. suma 178,66 Eur + 20% DPH, t.j. 214,39 Eur a paušálna náhrada v sume 8,04 Eur + 1,60 DPH, t.j. suma 224,03 Eur. Spolu účtoval náhradu za 4 úkony právnej pomoci 2 x prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x vypracovanie žaloby, spolu 681,76 Eur + 1 úkon účasť na pojednávaní 224,03 Eur, t.j. spolu 905,79 Eur. Zároveň si účtoval náhradu cestovného za cestu zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť - 40 km, motorovým vozidlom Audi A4, ev. č. XXXCK vo výške 12,90 Eur (kombinovaná spotreba 10,4l nafty na 100 km - náhrada za cenu pohonných hmôt 1,4299 Eur/1l, koeficient 0,140 Eur spolu za 1 km 0,140 Eur + 0,183 Eur, t.j. za 1 km 0,323 Eur). Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 685,- Eur (vrátane cestovného), pričom vychádzal z vyúčtovania žalobcu, avšak vzhľadom na to, že súd s poukazom na § 112 O.s.p. spojil konanie o žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vedených na tunajšom súde pod č.k. 24S/160/2014 a č.k. 24S/12/2015 na spoločné konanie, žalobcovi nepriznal náhradu odmeny za zastupovanie v uplatnenej výške, pretože bol povinný aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odmena za 1 úkon právnej služby bola preto určená vo výške 178,66 Eur (134,- Eur - hodnota 1 úkonu právnej služby bola stanovená v súlade s § 11 ods. 4 cit. vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu + 44,66 Eur). Trovy právneho zastupovania pozostávajú z odmeny za právne zastupovanie za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky, spísanie žaloby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky, účasť na pojednávaní dňa 02.10.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky), spolu 535,98 Eur (3 x 178,66 Eur) a 3 x náhrady hotových výdavkov - režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 24,12 Eur (3 x 8,04 Eur) + 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky 112,- Eur (20% zo sumy 560,10 Eur), keďže zástupca žalobcu je platiteľom DPH, o čom predložil ako dôkaz osvedčenie platcu DPH a náhrady cestovného v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky (základná náhrada + spotrebované pohonné hmoty) spolu vo výške 12,90 Eur podľa vyúčtovania splnomocneného zástupcu žalobcu. Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 140,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie dvoch žalôb (2 x 70,- Eur). Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania priznané žalobcovi v celkovej výške 825,- Eur (súdny poplatok 140,- Eur + trovy právneho zastúpenia vrátane cestovného 685,- Eur) splnomocnenému zástupcovi žalobcu s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V Banskej Bystrici dňa 2. októbra 2015