Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/355/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201558 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201558.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa C. H., nar. XX.P. XXXX, bytom C. B. XXXX/XX, A. A., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.augusta 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXXX XXXX z 27. augusta 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 12.augusta 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 20 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože s ním nesúhlasil, bez uvedenia konkrétnych dôvodov jeho nesprávnosti. Žiadal, aby ho krajský súd zrušil a vec vrátil odporkyni s právnym názorom na ďalšie konanie. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Nesprávnosť rozhodnutia videl v tom, že po rozhodnutí odporkyne sa pokúsil zamestnať, ale pracovať vydržal len krátku dobu, opäť sa stal práceneschopný na pol roka. Momentálne je opäť zamestnaný a pokiaľ nemá povinnosť zdvihnúť niečo ťažšie tak je schopný pracovať, avšak do jeho pracovnej náplne patrí aj dvíhanie ťažších predmetov, napr. motorov a vtedy mu začínajú problémy. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na opakované posúdenie zdravotných ťažkostí navrhovateľa s rovnakým posudkovým záverom o tom, že jeho invalidita nevznikla. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 12.augusta 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 12.augusta 2014 vychádzal posudkový lekár z neurologických vyšetrení v roku 2013 a 2014 a z MR vyšetrenia LS chrbtice z februára 2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil dorzalgie so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že 54-ročný navrhovateľ, vyučený ako prevádzkový elektromontér bol stále zamestnaný ako elektrikár. Viac rokov mal bolesti chrbtice, ktoré boli ambulantne sporadicky liečené. Boli potvrdené degeneratívne zmeny na chrbtice aj vyklenutie platničiek v driekovom úseku. V objektívnych nálezoch sú dokumentované občasné prejavy koreňového dráždenia s miernou až stredne ťažkou poruchou dynamiky chrbtice, chôdza je bipedálna, bez opory. Nebolo zistené poškodenie periférnych nervov, deficit svalov, či poruchy zvieračov. Pri uvedenom miernom funkčnom náleze, ktorý bol zistený aj pri vyšetrení posudkovým lekárom bol pokles jeho pracovnej schopnosti zhodnotený na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Posudkový lekár svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom a uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 26.novembra 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených neurologických vyšetrení z júla a septembra 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že navrhovateľ mal prvé ťažkosti zo strany chrbtice v roku 1989, kedy bol liečený pre akútny vertebrogénny algický syndróm s výraznejšou funkčnou poruchou hrudnej a krčnej oblasti. Išlo o akútny stav, ktorý po liečbe ustúpil. V roku 2004 bol opakovane vyšetrený neurológom pre bolesti v krížoch, CT vyšetrenie driekovej chrbtice potvrdilo vyklenutú medzistavcovú platničku L5- S1 a L4-5. Zároveň boli popísané degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách v zmysle lumbálnej osteochondrózy. Stav bol neurológom hodnotený ako vertebrogénny algický syndróm s lumboischiadickým syndrómom L5-S1 vľavo. Napriek uvedenému nálezu si jeho stav v minulosti nevyžadoval intenzívnejšiu analgetickú ani myorelaxačnú liečbu. Zhoršenie jeho ťažkostí je dokumentované od júna 2014, kedy bol 2x ošetrený neurológom pre lumboischiadtický syndróm s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia, s poruchou funkcie driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa (Lassegue vľavo pozitívny od 70°; hypestéza vľavo, fenomén palca vľavo pozitívny, nižšie reflexy L5-S2 vľavo). Kontrolné vyšetrenie driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou potvrdilo vysunutú medzistavcovú platničku L4-5 s útlakom koreňa L5, čo bolo zistené už pri CT vyšetrení v roku 2004. Zatiaľ nebol konzultovaný neurochirurgom. Neurológ zvolil konzervatívny postup v liečbe vzhľadom na stredne ťažkú poruchu statiky a dynamiky driekovej chrbtice len s občasnými prejavmi koreňového dráždenia, ktoré si zatiaľ nevyžadovali intenzívnejšiu liečbu. Pri tomto zdravotnom postihnutí, miernej funkčnej poruche s občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia je priznaný 20 % pokles pracovnej schopnosti adekvátny vzhľadom na ľahšiu funkčnú poruchu bez potreby intenzívnejšej liečby. Pridružené zdravotné ťažkosti a to vysoký krvný tlak, dobre ovplyvnený liečbou, kompenzovaný, poruchu metabolizmu tukov, ktorá je zvládnutá liečbou, či obezitu s BMI 36,61 nepovažoval za posudkovo závažné, pretože pokles jeho pracovnej schopnosti nenavyšujú. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne preukázaných zdravotných ťažkostí navrhovateľa označil správne jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a vzhľadom na objektívne zistený stupeň funkčného postihu, bez potreby intenzívnejšej liečby vyjadril pokles jeho pracovnej schopnosti v rámci zákonných možností na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nepovažoval za posudkovo významné pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa, pretože nedosahovali taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Na základe takto zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich posudkového vyhodnotenia dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jeho invalidita nevznikla. Z tejto skutočnosti vyvodila správny právny záver, že mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože bez vzniku invalidity poistencovi nárok na invalidný dôchodok nevzniká. Správne preto napadnutým rozhodnutím jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom potvrdil. Neurologické nálezy z roku 2015, ktoré navrhovateľ predložil na pojednávaní pred krajským súdom ani výsledok MR vyšetrenia LS chrbtice z júna 2015, či RTG C chrbtice z januára 2015 nemohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože nedokumentovali výrazné, dlhotrvajúce a liečbou neovplyvniteľné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa z hľadiska funkčných prejavov, ktoré je pre posúdenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia podstatné. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.