Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/164/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201574 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201574.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, zastúpeného JUDr. Tomášom Suchým, advokátom, konateľom spoločnosti, proti žalovanému Daňový úrad Banská Bystrica, so sídlom Nová ulica 13, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o žalobe proti nečinnosti žalovaného vo veci odmietnutia žalovaného zaoberať sa odvolaním žalobcu zo dňa 23.09.2014, takto
r o z h o d o l :
Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalovaný rozhodnutím č. 9600302/5/4114364/2014/Pup zo dňa 08.09.2014 („rozhodnutie o uložení pokuty“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 60,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) za nepredloženie súhrnného výkazu na dani s pridanej hodnoty za obdobie prvý štvrťrok 2012 v lehote do 20. 04. 2012. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo žalobcovi doručené dňa 11.09.2014. Proti rozhodnutiu žalovaného o uložení pokuty žalobca písomne podal odvolanie zo dňa 23.09.2014, v ktorom navrhol, aby bolo predmetné rozhodnutie žalovaného zrušené. Žalovaný informoval žalobcu Oznámením č. 9600302/5/4435757/2014/Pup zo dňa 30.09.2014 (ďalej len „Oznámenie“), že podanie zo dňa 24.09.2014, doručené žalovanému dňa 26.09.2014, týkajúce sa odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty za podanie súrneho výkazu za zdaňovacie obdobie za prvý štvrťrok 2012 sa považuje za nepodané, s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 5 a § 14 Daňového poriadku. Predmetné Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 03.10.2014. Žalobca dňa 04.12.2014 podal žalobu proti nečinnosti žalovaného vo veci odmietnutia žalovaného zaoberať sa odvolaním žalobcu zo dňa 23.09.2014 žiadal, aby krajský súd prikázal žalovanému rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 23.09.2014 proti rozhodnutiu žalovaného o uložení pokuty č. 9600302/5/4114364/2014/Pup zo dňa 08.09.2014 podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku, prípadne toto odvolanie postúpiť na rozhodnutie odvolaciemu orgánu podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku, alebo aby prikázal žalovanému vyzvať žalobcu podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku na odstránenie nedostatkov podania dňa 23.09.2014 označeného ako odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty zo dňa 08.09.2014 vykonaním tohto podania cez elektronickú podateľňu finančnej správy, alebo portálu verejnej správy a pri splnení tejto povinnosti v lehote podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku prijať podanie ako účinné. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že z Oznámenia žalovaného vyplýva, že odvolanie zo dňa 23.09.2014 považuje za nepodané a nemieni sa ním ďalej zaoberať. Predmetné odvolanie žalovaný nepostúpil ani na rozhodnutie odvolaciemu orgánu v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Z uvedeného konania žalovaného jasne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie č. 9600302/5/4114364/2014/Pup zo dňa 08.09.2014 žalovaný považuje za konečné a právoplatné. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu označené, ako oznámenie je nielenže nezákonné a vzhľadom na jeho obsah, ale
navyše neobsahuje ani zákonnom predpísanú náležitosť, a to poučenie o odvolaní (rozklade). Poučenie správneho orgánu je nedostatočné v tom smere, že neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku. Nedodržanie formálnych záležitostí má za následok zrušenie rozhodnutia súdom. Žalobca namietal, že žalovaný ho v rozhodnutí o uložení pokuty v časti poučenie informoval o možnosti podať odvolanie podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku písomne, alebo ústne do zápisnice do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedené poučenie považuje žalobca za nejasné, nepresné a zavádzajúce, nabádajúce k nesprávnemu spôsobu podania odvolania, nakoľko obsahu neúplnú informáciu o spôsobe podania odvolania. Žalobca poukázal na ust. § 19 ods. 1 správneho poriadku. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný s ním po celý čas komunikoval zásadne písomnou formou, t.j. rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 08.09.2014, ako aj Oznámenie zo dňa 30.09.2014 mu bolo doručené v listinnej forme prostredníctvom pošty. Je preto zarážajúce, že žalovaný považuje jeho podanie urobené rovnakou formou, t.j. v listinnej forme prostredníctvom pošty za nepodané. Rozhodnutie a postup žalovaného považuje žalobca za nezákonný a odmietnutím odvolania žalobcu zo dňa 23.09.2014 podľa žalobcu porušil jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Tvrdil, že žalovaný mal odvolanie k dispozícii v zákonnej lehote, čo potvrdzuje Oznámením o odmietnutí zo dňa 30.09.2014. Odvolanie obsahuje dôvody a právnu argumentáciu, pre ktorú možno považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne. Žalovaný s týmto vedomím považuje v čas doručené odvolanie za nepodané s odkazom na ust. § 14 ods. 1 písm. c/ a na ust. § 13 ods. 5 Daňového poriadku a nemieni sa ním ďalej zaoberať. Žalovaný vychádzal z názoru, že žalobca je spoločnosť, ktorá je ako platiteľ DPH podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku odkázaná výlučne na podanie cez portal verejnej správy podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, podanie sa bude považovať za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy. Podľa zákona je povinnosťou daňového orgánu vyzvať daňový subjekt odstrániť nedostatky podania podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku a podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku. Orgány daňovej správy sú povinné dodržiavať zásadu súčinnosti s účastníkom, ktorej vyjadrením je vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 13 ods. 8 Daňového poriadku a v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku. Následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami, teda podľa žalobcu nie je odmietnutie podania, žalovaný nie je oprávnený podanie odmietnuť a považovať ho za nepodané bez vyzvania daňového subjektu na odstránenie prípadných nedostatkov tohto podania. Žalovaný nepostupoval podľa žalobcu v súlade so zákonom ani v tom prípade, keď potom, ako nevyhovel v plnom rozsahu riadne doručenému odvolaniu zo dňa 23.09.2014, nepostúpil toto odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, k čomu ho zákon jasne zaväzuje. Žalovaný rozhodol o odvolaní vo forme „Oznámenia“ zo dňa 30.09.2014, v ktorom žalobcovi oznámil, že uvedené podanie považuje za nepodané, pričom bol povinný odvolanie postúpiť na rozhodnutiu odvolaciemu orgánu, ak mu nevyhovel v plnom rozsahu, čo ale neurobil. Žalovaný tak konal v rozpore so zákonom. Keďže z postu žalovaného vyplýva, že predmetné odvolanie považuje za nepodané a nemieni sa ním ďalej zaoberať, možno konštatovať, že je v konaní nečinný. Žalobca s poukazom na § 250t O.s.p. uviedol, že nečinnosť v danom prípade spočíva v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon, teda vyhovieť odvolaniu v plnom rozsahu, alebo ho postúpiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania. Žalobca sa domnieva, že žalovaný nekoná bez vážneho dôvodu. Žalovaný sa snaží svoju nečinnosť oprieť o tvrdenie, že odvolanie zo dňa 24.09.2014 mu nebolo doručené vzhľadom na to, že nebolo podané v súlade s § 14 ods. 1 a § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca považuje odvolanie zo dňa 24.09.2014, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 26.09.2014 riadne doručené a teda žalovaný nekoná bez vážneho dôvodu vo veci priatia odvolania a rozhodnutia o ňom. Žalovaný svojím nezákonným konaním odňal zástupcovi možnosť obrany, čím sa dopustil závažného procesného pochybenia. Nečinnosťou žalovaného bolo porušené právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.02.2015 navrhol, aby súd žalobný návrh zamietol, ako neprípustný z dôvodu, že žalobca nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p. V prípade, ak nevzhliadne dôvody pre postup podľa § 250t ods. 1 O.s.p., navrhol žalobu zamietnuť podľa § 250t ods. 4 posledná veta ako nedôvodnú. Poukázal na to, že rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 08.09.2014 bolo žalobcovi doručené dňa 11.09.2014. Dňa 26.09.2014 bolo správcovi dane doručené odvolanie žalobcu voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podané písomnou formou v pošte dňa 24.09.2014. Správca dane odvolanie dostal v pošte na vybavenie dňa 30.09.2014 a v deň, keď mu bolo fyzicky doručené odvolanie zaslal žalobcovi o Oznámenie, nakoľko toto odvolanie nebolo v súlade s § 14 Daňového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že
podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 5 a § 33 ods. 2 Daňového poriadku žalobcovi, ako daňovému subjektu, ktorý je platiteľom dane s pridanej hodnoty vyplýva s ustanovení Daňového poriadku povinnosť doručiť podanie správcovi dane elektronickými prostriedkami, čo však v zákonnej lehote do dňa 26.09.2014 nevykonal. Podanie bolo doručené len poštou prepravou dňa 30.09.2014. Doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o uložení pokuty, ktoré nebolo doručené žalovanému zákonom doručeným spôsobom, považoval žalovaný za zákonne nesúladné, z toho dôvodu, že daňový subjekt uvedený v § 14 ods. 1 Daňového poriadku je povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami. Odvolanie je samostatným podaním, a preto ho žalobca nemôže doručovať osobne, ale poštovou prepravou, ako prílohu podania, a pokiaľ takéto odvolanie bolo správcovi doručené v zákonom ustanovenej lehote, ale nebolo doručené zákonom ustanoveným spôsobom, žalovaný považuje za nepodané. Žalovaný nebol v tomto prípade nečinný a nespôsobil daňovému subjektu odňatie možnosti na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom z toho dôvodu, že odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu nebolo správcovi dane doručené zákonným spôsobom. Pokiaľ žalobca namietal, že písomná reakcia žalovaného oznámenia zo dňa 30.09.2014 na písomne podané odvolanie je nezákonná a vzhľadom na jeho obsah neobsahuje ani zákonom predpísané náležitosti rozhodnutia, podľa Správneho poriadku, táto námietka je neopodstatnená, pretože v danom prípade je oznámenie vydané podľa Daňového poriadku, ktoré formu oznámenia záležitosťami rozhodnutia neopravuje. Správu daní žalovaného upravuje Daňový poriadok, a nie Správny poriadok, na ktorý sa žalobca v žalobe odvoláva. Pokiaľ žalobca poukazuje na rôznu formu komunikácie žalovaného tým, že písomnosti od žalovaného sú doručované písomne a nie elektronicky, žalovaný uviedol, že elektronické doručovanie v danom prípade od žalobcu, ako platcu DPH je upravené v § 13 ods. 5 a § 14 ods. 1 Daňového poriadku, kým doručovanie písomností od žalovaného je upravené podľa § 31 ods.1 Daňového poriadku. Žalobca o elektronické doručovanie v zmysle § 32 ods. 3 Daňového poriadku žalovaného nepožiadal. V zmysle § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. V zmysle § 250t ods. 1, 4 a 7 O.s.p. (1) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. (4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. (7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a príslušný na konanie o žalobe podanej v zmysle § 250t O.s.p. (§ 246 ods. 1 O.s.p.) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 O.s.p.) dospel k záveru, že návrh je neprípustný, a preto žalobu zamietol. Z ust. § 250t ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína na návrh, v ktorom fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Postupom správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom činnosť predstavuje aktívny postup procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktorý správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú vykonávať úkony v priebehu správneho konania. Z ust. § 244 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že pod postupom správneho orgánu je potrebné rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu. Nečinnosťou je jednak pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol, ale aj situácia, keď správny orgán síce koná, avšak nie spôsobom, ktorý predpokladá právna úprava. Prostredníctvom ust. § 250t O.s.p. zákonodarca poskytuje fyzickým a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné. Z ust. § 250t ods. 1 O.s.p.
veta in line vyplýva, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti správneho orgánu je teda preukázanie jeho prípustnosti z hľadiska, či žalobca vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie osobitný predpis umožňuje a až v prípade splnenia tejto podmienky prípustnosti návrhu, súd posudzuje dôvodnosť návrhu z hľadiska vecnej stránky, t.j. posudzuje postup správneho orgánu upravený konkrétnymi príslušnými procesnými, resp. hmotno-právnymi predpismi v konkrétnej veci. Návrh je teda prípustný až vtedy, keď navrhovateľ vyčerpá všetky právne prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis, t.j. pokúsi sa tvrdenú zákonnú nečinnosť správneho orgánu odstrániť najprv inou, než súdnou cestou. Správny súd musí splnenie podmienky vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel konania podľa § 250t O.s.p., ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva, alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej, alebo právnickej osoby dotknutej tvrdenou nečinnosťou správneho orgánu naplnenie uvedeného účelu aj bez ingerencie zo strany súdnej moci. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany súdov (správne súdnictvo) má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická, alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené, alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil, ako nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Podľa § 66 Daňového poriadku „Opatrenia proti nečinnosti“, ak orgán príslušný na v rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ust. v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Z cit. ust. § 66 Daňového poriadku upravuje opatrenia proti nečinnosti tým, že zavádza kompetenciu druhostupňového orgánu rozhodnúť vo veci v prípade, ak je prvostupňový správny orgán (správca dane) príslušný na rozhodovanie v daňovom konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ust. v Daňového poriadku, nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, a to z cieľom predísť dôsledkom nečinnosti, ktorými sa predlžuje daňové konanie, resp. na strane fyzickej alebo právnickej osoby existuje právna neistota spôsobená tvrdenou nečinnosťou. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (zákon o sťažnostiach) sťažnosť je podanie fyzickej osoby, alebo právnickej osoby (ďalej len sťažovateľ), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva boli porušené činnosťou, alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v spôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre), prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o prokuratúre právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonom a ostatných všeobecne záväzných predpisov orgánmi verejnej správy sú: a/ protest prokurátora, b/ upozornenie prokurátora, c/ návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia, alebo rozhodnutia, alebo aj jeho nečinnosťou. Podľa § 250t ods. 2 O.s.p. prokurátor môže podať návrh podľa ods. 1 ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný, aj po upozornení prokurátorom. V preskumovanom prípade žalobca v žalobe ani netvrdil, že pred podaním žaloby podľa § 250t O.s.p. na súde vyčerpal prostriedky, ktorých použitie mu umožňujú osobitné predpisy (§ 66 Daňového poriadku a § 9 Zákona o sťažnostiach, Zákon o prokuratúre) a využitie vyššie uvedených prostriedkov na opravy žalobcom nevyplýva ani z obsahu spisu. Súd preto návrh žalobcu proti nečinnosti žalovaného ako neprípustný zamietol. Vzhľadom na to, že nebola splnená podmienka prípustnosti návrhu podľa § 250t ods. 1 veta in line O.s.p., súd sa nezaoberal dôvodnosťou podaného návrhu. Pre úplnosť však súd uvádza, že v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p. súd nie je ani oprávnený skúmať prejudiciálne zákonnosť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vydaného v konaní (v tomto
prípade rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty). Súčasne poukazuje na to, že súd v konaní podľa 5 časti 4 hlavy O.s.p. môže správnemu orgánu uložiť povinnosť vo veci konať a rozhodnúť, nemôže však uložiť správnemu orgánu, ako má konať, resp. ako má rozhodnúť. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 250t ods. 8 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd môže priznať žalobcovi na úplnú, alebo čiastočnú náhradu trov konania proti žalovanému a v prípade, ak žalobca mal v konaní celkom alebo v časti úspech. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/5004 Z. z. o súdoch a o zmene o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 250t ods. 7 O.s.p.).
V Banskej Bystrici, dňa 30. októbra 2015