Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/362/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201577 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201577.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky C. Y. rod. E., nar. X.S. XXXX, bytom A. č. XX, okres J., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.augusta 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.augusta 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 22.apríla 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľka požiadala o preskúmanie rozhodnutia odporkyne s poukazom na to, že sa jej stal pracovný úraz, zároveň trpí bolesťami chrbta a preto sa stala nepotrebnou pre zamestnávateľa.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že dôvodom jej odvolania bola skutočnosť, že celé konanie prebehlo v jej neprítomnosti. Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku nepožiadala, svoju invaliditu riešila len v Českej republike. Nebola osobne prítomná ani na posúdení svojho zdravotného stavu pred posudkovými lekármi. Odborné vyšetrenia absolvuje v Českej republike, na Slovensku si sociálne poistenie neuhrádza. Vyjadrila záujem na tom, aby sa aj na Slovensku jej invalidita riešila, pretože jej tŕpnu ruky, bolí ju chrbát aj koleno. Stala sa tiež účastníčkou dopravnej nehody, čo sa podpísalo na jej zdravotnom stave. Predložila aktuálne odborné lekárske nálezy.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený na základe zdravotnej dokumentácie, ktorá bola k dispozícii či už z Českej správy sociálneho zabezpečenia alebo od navrhovateľky. Je pravdou, že sa posúdenia svojho zdravotného stavu pred posudkovým lekárom nezúčastnila, avšak o konaní bola informovaná. Ani po opakovanom posúdení jej zdravotných ťažkostí nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným
obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala Českú správu sociálního zabezpečení o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 22.apríla 2014. Súčasťou podanej žiadosti bola jej žiadosť o dôchodok aj zo Slovenskej republiky. Podľa právnych predpisov Českej republiky bola uznaná invalidnou od 7.februára 2014 s 35 % poklesom jej pracovnej schopnosti a rozhodnutím Českej správy sociálního zabezpečení zo 4.novembra 2014 jej bol od 1.mája 2014 priznaný invalidný dôchodok pre invaliditu I. stupňa vo výške 3 647,- Kč mesačne.
Po odstúpení uvedenej žiadosti nositeľovi sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 11.augusta 2014 vychádzal z ortopedických a neurologických vyšetrení z roku 2013 a 2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil ochorenie podporného a pohybového aparátu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 35 %. Uviedol, že 46-ročná navrhovateľka je v ambulantnej liečbe neurológa pre poruchu dynamiky krčnej a hrudnej chrbtice s paravertebrálnymi spazmami svalstva bez trvalého koreňového dráždenia. Klinicky sú prítomné príznaky syndrómu karpálneho tunela obojstranne, EMG vyšetrením bol potvrdený len ľahký stupeň vľavo. V percentuálnom vyjadrení zohľadnil ochorenie chrbtice aj syndróm karpálnych kanálov. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 1.decembra 2014 vychádzal posudkový lekár z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky, z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného neurologického a MRI vyšetrenia z roku 2014. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že u navrhovateľky sa v júni 2013 náhle zvýraznili bolesti osového aparátu. Bola vyšetrená ortopédom, neskôr neurológom v
súvislosti s ťažkosťami ľavej ruky, s jej pohmoždením pri pracovnom úraze v októbri 2013. Mala vykonané EMG vyšetrenie s podozrením na možný syndróm karpálneho kanála, neurogram bol hraničný ohľadom stredového nervu vľavo, s možným koreňovým dráždením C6, 7. V klinickom náleze podľa neurologického vyšetrenia z februára 2014 nebola preukázaná porucha hybnosti, citlivosti na ľavej hornej končatine a ordinovaná bola simplexná liečba. Pri pretrvávajúcich ťažkostiach mala v auguste 2013 vykonané MR vyšetrenie driekovej chrbtice s dokumentovanými degeneratívnymi zmenami, bez útlaku okolitých štruktúr. Pri daných morfologických zmenách v krčnej oblasti, na základe klinických nálezov a pri minimálnej liečbe považoval priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 35 % pri prejavoch nervového a svalového dráždenia a postihnutí pohybu bez postihnutia svalového korzetu za maximálny. Percentuálne navýšenie zníženej pracovnej schopnosti pre ľahký, resp. minimálny karpálny kanál vľavo nepovažoval za odôvodnené, vzhľadom na stupeň postihnutia podľa klinického aj EMG vyšetrenia s možnosťou operačného riešenia.
Posudkové stanovisko nezmenil ani po posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka predložila v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu. V doplňujúcom posudku z 20.októbra 2015 uviedol, že doplnené odborné lekárske nálezy a to neurologické, ortopedické, chirurgické a vyšetrenie z úrazovej chirurgie z roku 2014 a 2015 preukázali akútnu zmenu v jej zdravotnom stave podmienenú dopravnou nehodou z mája 2015, pri ktorej utrpela pohmoždenie a distorziu krčnej chrbtice, pohmoždenie hrudníka a ľavého kolena. Podľa RTG vyšetrení neboli preukázané traumatické zmeny na skelete ani vnútorných orgánoch brucha. Je v období rekonvalescencie, jej liečba pokračuje, preto stav nebolo možné hodnotiť ako ustálený, s trvalým vplyvom na jej pracovnú schopnosť.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu označeniu jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré s ohľadom na jeho funkčné prejavy správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadrila na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nenavýšila pokles jej pracovnej schopnosti aj pre ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré boli u nej zistené, pretože akútne zdravotné ťažkosti podmienené autohaváriou nezodpovedali zákonnej požiadavke dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu. Prípadné následky po utrpenej autohavárii bude možné posudkovo vyhodnotiť až po uplynutí primeraného času, určeného pre liečbu a rekonvalescenciu.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť v dôsledku poškodenia zdravia nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je predovšetkým invalidita poistenca. Správne
preto napadnutým rozhodnutím jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom potvrdil.
Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani ortopedické nálezy z augusta, októbra a decembra 2015, pretože dokumentovali prebiehajúcu liečbu jej zdravotných ťažkostí po utrpenej autohavárii, preto uvedené ťažkosti nebolo možné považovať za trvalé so zákonom predpokladaným vplyvom na jej pracovnú schopnosť.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.