Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/76/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201626 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu orgánu Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, so sídlom Železničná 5, 987 01 Poltár za účasti ďalšej účastníčky O. T., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX N. - U. č. XX, zastúpená JUDr. Elenou Matulovou, ul. Železničná č. 7, 987 01 Poltár o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor sp. zn. V 678/14 zo dňa 30. septembra 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor, sp. zn. V 678/14 zo dňa 30. septembra 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Ďalšej účastníčke náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ-odvolateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35.-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia odporca s poukazom na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností pre nesplnenie podmienok uvedených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. z dôvodu neplatnosti zmluvy o splnomocnení a následnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva návrh navrhovateľa na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 4. augusta 2014, podľa ktorej mali byť predmetom zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. U. v spoluvlastníckom podiele 1/8 a na LV č. XXX v k. ú. U. v spoluvlastníckom podiele1/4, zamietol. Odporca rozhodnutie odôvodnil s poukazom na rozpor medzi dlžníkom a splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vzhľadom na dátum podpisu zmluvy o úvere dlžníčkou 10. 6. 2013 a v tento istý deň aj dohody o splnomocnení, je zrejmé, že obe listiny boli dlžníčke predložené v jednom balíku a dôvodné predpokladať, že pokiaľ by neuzatvorila dohodu o plnomocenstve, nedošlo by ani k uzatvoreniu zmluvy o úvere a následnému poskytnutiu úveru. Ďalej z dohody o splnomocnení vyplýva, že dlžník nemal možnosť výberu zástupcu, pretože išlo o dohodu vypracovanú ako predtlač, ktorú už dlžník ako splnomocniteľ nemohol ovplyvniť a ktorá mu bola predložená spolu so zmluvou o úvere. Z takéhoto postupu vyplýva, že veriteľ dopredu určil osobu, ktorá bude konať za dlžníka ako splnomocnenec a tým boli spochybnené základné predpoklady pre udelenie plnej moci a to, aby splnomocnenec hájil záujem splnomocniteľa. Zo skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je formulárou zmluvou, v ktorej sú už vyplnení tak veriteľ ako aj zástupca dlžníka vyplýva, že úlohou zástupcu dlžníka bolo hájiť záujmy veriteľa a nie záujmy dlžníka, čo je jasný konflikt záujmov v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa obsahu dohody o splnomocnení zástupca má zastupovať záujmy veriteľa. Rozpor záujmov je zrejmý aj z toho, že samotná záložná zmluva bola uzatvorená až potom, ako dlžníčka začala mať problémy s platením svojho dlhu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je dohoda o splnomocnení uzatvorená riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť so svojimi nehnuteľnosťami svoj záväzok. Namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v nedostatku zistenia skutkového stavu spoľahlivým spôsobom. V rozhodnutí vychádzal len z ničím nepodložených predpokladov, čo vyplýva z jeho odôvodnenia. Poukázal na to, že rozpor medzi zástupcom a zastúpeným musí existovať reálne, nestačí jeho potenciálna možnosť. Ďalej uviedol, že veriteľ sa v žiadnom prípade nezúčastňoval procesu uzatvárania dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení je nezávislým právnym úkonom od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. V konaní nebolo preukázané, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Poukázal tiež na to, že dlžník dlhodobo neplatí svoj záväzok a veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoju pohľadávku zriadením záložného práva. Poukázal tiež na to, že tento inštitút využíva len vtedy, keď dlžník dlhodobo neplatí a kedy je evidentné, že vylákal od navrhovateľa peňažné prostriedky a nemieni ich riadne vrátiť. Konštatoval tiež, že počas výkonu podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva. Ďalšia účastníčka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím a žiadala, aby ho súd potvrdil. Žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania vo výške 145,84 Eur. Poukázala na to, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná 10. 6. 2013 ďalšou účastníčkou v deň, kedy bola podpísaná aj úverová zmluva a ďalšia účastníčka nemala možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu zástupcu nedošlo z vôle záložcu ale z vôle záložného veriteľa. Preto považuje dohodu o zastúpení za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto neplatnú. Ďalej poukázala na to, že dohoda o splnomocnení je predtlačený formulár a nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocnenca. Zástupcu vopred určila Pohotovosť s.r.o., a preto je pochybnosť o tom, či tento zástupca bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Záložná zmluva bola uzatvorená až 4. 8. 2014, a teda rok po uzatvorení zmluvy o úvere za účelom obhajovania záujmov záložného veriteľa teda vymáhania jeho pohľadávky. Zo zhodného dátumu úverovej zmluvy a dohody o splnomocnení je zrejmé, že ďalšej účastníčke boli tieto listiny predložené v jednom balíku, z čoho možno dôvodne predpokladať, že ak by nepodpísala dohodu o splnomocenstve, nedostala by ani úver. Podľa ďalšej účastníčky je táto dohoda neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi, pretože využíva ľahkomyseľnosť, stav núdze a neskúsenosť, hospodársku slabosť niekoho iného a je zároveň hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a jej príslušenstvom a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené. Poukázala tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo 126/2007. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17. 3. 2015 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami - návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4. 8. 2014 doručený odporcovi 22. 8. 2014, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTH zo dňa 4. 8. 2014, podpísaná za záložnú dlžníčku spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou ďalšou účastníčkou dňa 10. 6. 2013 pred mestom Poltár a datovaná tým istým dňom splnomocnencom v Bratislave. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu - ďalšiu účastníčku podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako jej zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Táto dohoda bola splnomocniteľkou podpísaná pred mestom N. dňa 10. 6. 2013 a v ten istý deň je datovaná aj splnomocnencom a to v Bratislave. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžníčka dostala a teda aj disponovala vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžníčka odoslala návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poverila navrhovateľa. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o zastúpení, ktorej návrh bol podpísaný dlžníčkou 10. 6. 2013 a splnomocnencom podpísanú akceptáciu datoval tým istým dňom 10. 6. 2013, avšak v Bratislave. K návrhu pritom nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu (pokiaľ bol dlžníkom doručovaný druhej zmluvnej strane) nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu, kedy boli obe zmluvy dlžníčkou podpísané (ako vyplýva z priloženej úverovej zmluvy, bola táto podpísaná 10.6.2013). Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníčku konať, a teda dlžníčke bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom navrhovateľa dlžníčke súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného. Okresný úrad, katastrálny odbor Poltár preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny ako nedostatok prezentácie existencie platného zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako nevyhnutný predpoklad udelenia plnej moci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor Poltár potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku má právo na náhradu trov konania len žalobca a to len v prípade, keď je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade navrhovateľ v konaní úspešný nebol, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalšia účastníčka sa v konaní dala zastúpiť advokátkou a žiadala, aby súd priznal náhradu trov konania ďalšej účastníčke. Vzhľadom na uvedené, v konaniach podľa piatej časti O. s. p. možno priznať právo na náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi. Vzhľadom na to, že ďalšia účastníčka nie je v tomto konaní úspešným navrhovateľom, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Právna úprava náhrady trov konania vychádza z toho, že spor o zákonnosť rozhodnutia je medzi tým, kto túto zákonnosť namieta, či už podaným opravným prostriedkom alebo žalobou a správnym orgánom. Ostatní účastníci súdneho konania sa nimi stanú len z toho dôvodu, že boli účastníkmi správneho konania bez toho, aby museli namietať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ich účasť v súdnom konaní je vyvolaná len tým, že boli účastníkmi správneho konania a rozhodnutie súdu o tom, či správne rozhodnutie je, alebo nie je v súlade so zákonom, sa ich týka. Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.