Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/181/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201637 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201637.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Kvietku v právnej veci žalobcu DREVO DM. s. r. o., IČO: 36389625, Š. Moyzesa 299/3, 985 21 Halič, zastúpeného advokátom Mgr. Alanom Zvarom, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100306/1/432686/2014/5048, 1100306/1/432699/2014/5048,1100306/1/432710/2014/5048,1100306/1/432719/2014/5048, 1100306/1/432729/2014/5048,1100306/1/432739/2014/5048,1100306/1/432756/2014/5048, 1100306/1/488987/2014/5048 všetky z 5. októbra 2014, č. 1100306/1/488999/2014/5045 z 5. novembra 2014 a č.1100306/1/489006/2014/5048 z 5. novembra 2014 takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/432686/2014/5048 zo dňa 3. októbra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1127886/2014/Mll zo dňa 25. marca 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 32 963,64 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane január 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/432699/2014/5048 zo dňa 3. októbra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1124547/2014/Mllv zo dňa 25. marca 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel danie v sume 32 712,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane február 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/432710/2014/5048 zo dňa 3. októbra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1122435/2014/Mllv zo dňa 25. marca 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 28 358,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane marec 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/432719/2014/5048 zo dňa 3. októbra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1122435/2014/Mllv zo dňa 25. marca 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 27 391,30 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane apríl 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/432729/2014/5048 zo dňa 3. októbra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1122435/2014/Mllv zo dňa 25. marca 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 32 720,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane máj 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/432739/2014/5048 zo dňa 3. októbra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1123213/2014/Mllv zo dňa 25. marca 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 40 866,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane jún 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/432756/2014/5048 zo dňa 3. októbra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1124149/2014/ KosA zo dňa 25. marca 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 39 162,81 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane júl 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/488987/2014/5048 zo dňa 5. novembra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/2995201/2014/ Mllv zo dňa 23. júna 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 54 665,29 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane august 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/488999/2014/5048 zo dňa 5. novembra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/2996016/2014/ Mllv zo dňa 23. júna 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 28 727,98 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane september 2012); Rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/489006/2014/5048 zo dňa 5. novembra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/2999543/2014/ Mllv zo dňa 23. júna 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 17 974,27 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane október 2012); Žalobca zároveň žiadal, aby súd veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie a aby žalovaného zaviazal na náhradu žalobcových trov konania. Súd uznesením č.k. 24S/181/2014 spojil veci na spoločné konanie podľa § 112 O. s. p.. Žalobca vo všetkých vyššie uvedených žalobách zhodne namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z nasledovných dôvodov: Žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty tak, ako uviedol vo svojich daňových priznaniach. Podľa žalobcu správca dane zisťovanie skutkového stavu nevykonal dostatočne a spôsobom, ktorý by bol relevantný pre správne posúdenie veci. Tým ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca namietal, že nemohol byť prítomný pri všetkých úkonoch dokazovania a správca dane nepostupoval podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok). Jednotlivé dôkazy vyhodnotil neobjektívne a jeho závery nemajú oporu v zákone. Podľa žalobcu dôkazy boli vyhodnotené svojvoľne, jednostranne a v neprospech žalobcu. Žalobca namietal, že nebolo jeho úlohou preverovať si všetkých svojich obchodných partnerov a zisťovať, či dodávateľ má sklony k podvodom a či je seriózny. Ak bola dodávka uskutočnená tak, že platiteľ dane nevedel a ani nemohol vedieť, že dotknuté plnenia boli súčasťou podvodu pre nezákonný dôvod na strane predajcu, nemožno uprieť právo platiteľa DPH na odpočet tej dane, ktorú skutočne zaplatil. Nemožno predávajúcemu zamietnuť oslobodenie od dane len z toho dôvodu, že platca dane v inom členskom štáte nedodržal daňové predpisy platné pre dané územie a neurobil daňové priznanie a pod.. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa s dôkazmi a návrhmi žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu dostatočným spôsobom nevysporiadal a dôkazy nevykonal, alebo ich nerešpektoval. Správca dane nehodnotil faktúry s inými ďalšími dôkazmi, ktoré správnosť fakturácie potvrdzujú. Odmietol tvrdenie, že by v rámci daňovej kontroly nepredložil ďalšie relevantné podporné dôkazy, ktoré podporne preukazujú, že drevná hmota bola dodaná od daňových subjektov KEVOLA s.r.o. a v zdaňovacom období august, september, október 2012 REK s.r.o.. Podľa žalôb správca dane v zdaňovacích obdobiach august až október 2012 postupoval paušálne podľa predchádzajúcich mesiacov a obchod spochybnil bez toho, aby kontroloval, aké drevo žalobca vyviezol pre firmu PREFET Kft a na tento vývoz neprihliadol bez skutkového a právneho podkladu. Podľa žalobcu mal správca dane uviesť, aké dôkazy vyžaduje. Žalobca nesúhlasil s tým, že faktúry, dodacie listy a záznamy o prevádzke vozidla sú nedostatočné na preukázanie uskutočnenia deklarovaných obchodov, nákupu tovaru od spoločností KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o.. Podľa žalôb žalobca považuje za paradoxnú argumentáciu pri vyhodnocovaní dokladov z prevádzky motorového vozidla. Nedostatky pri vyplňovaní záznamov o prevádzke motorového vozidla majú spochybniť intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a tiež odcudzenie kotúčov. Takisto neexistencia mýtneho systému na trase bola vyhodnotená v neprospech daňového subjektu. Žalobca tiež namietal, že v rámci dokazovania neboli objektívne zahrnuté dôkazy a vyhodnotenie, ktoré boli získané v trestnom konaní. Žalobcovi bolo upreté právo klásť otázky svedkom a znalcom, vyjadrovať sa k priebehu daňovej kontroly a zisteným skutočnostiam, byť prítomný pri rokovaní so zamestnancami daňového subjektu a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, „ktoré žalobcovi daňový subjekt sám nemôže predložiť“. Žalobca v žalobách namietal, že predložil čestné vyhlásenia S. N. a R. N., ktorí potvrdili vykonávanie vzájomnej obchodnej činnosti ale citácia ich vyjadrení v záverečnom protokole a v odôvodnení napadnutých rozhodnutí je spomínaná presne opačne. Žalobca namietal, že žalovaný, resp. správca dane založil svoje rozhodnutie na výsluchu konateľa žalobcu vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o., pričom v tom čase tento svojmu výsluchu nevenoval pozornosť, pretože bol vo veci daňového priznania DPH bona fide. Žalobca namietal, že nie je pravdou, že žalobca predložil len faktúry a dodacie listy a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne preukázali dodanie tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. a neskôr REK s.r.o. a nie je zrejmé, ako správca dane naložil s previerkou skladových zásob ku dňu 31.12.2012. „Tieto dôkazy v rámci hodnotenia dôkazov správca dane v podstate obišiel, pričom výsledky týchto vyšetrení nenasvedčujú, že k obchodu došlo“. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane vychádzal zo stanoviska, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. a neskôr REK s.r.o. nemohla reálne vykonávať žiadnu obchodnú činnosť, čo bolo okrem iného potvrdené tým, že v účtovníctve takéto finančné transakcie uvedené neboli, a preto od týchto spoločností nemohol nadobudnúť drevnú hmotu žalobca a následne ju vyviesť do tretieho štátu. Potvrdenie vzájomných obchodov S. N. a R. N. správca dane vyhodnotil tak, že ide o nedôveryhodné dôkazy. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že sa nestotožnil s tým, že bola potvrdená neexistencia zdaniteľných obchodov. Závery o nečinnosti a nespôsobilosti firmy KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. sú nepresvedčivé v porovnaní s ostatnými dôkaznými materiálmi. Žalobca v žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí september 2012 a október 2012 namietal aj to, že vyjadrenie B. B., ktorému konateľstvo v REK s.r.o. vzniklo až 11.12.2012, nemá absolútne žiadny význam, keďže v čase dodania tovaru nemal k dodávateľovi žiadny vzťah. Z. F. skončila funkcia konateľa 1.3.2013. Žalobca poukázal na to, že žalovaným ustálený rozdiel dane bol nesprávny, keďže predstavuje súčet dane z pridanej hodnoty za zakúpený tovar od dodávateľa KEVOLA s.r.o., resp. REK s.r.o.. Žalobca si ale celú sumu neuplatnil v rámci nadmerného odpočtu. Právo na oslobodenie od platenia dane na výstupu mu vzniklo len pri tom množstve tovaru, ktorý predal do iného členského štátu. Za tovar, ktorý predal subjektom v SR príslušnú daň odviedol do štátneho rozpočtu. Na vstupe si uplatnil vratku za všetok nakúpený tovar, avšak časť tejto sumy mala byť kompenzovaná odvedenou daňou na výstupe. Z toho vyplýva, že rozhodnutie má aj fiškálne (v počítaní) nedostatky. Žalobca namietal, že správca dane v nepresnosti vo výpovediach svedkov alebo iných subjektov vysvetľoval v neprospech žalobcu a nerešpektoval pamäťové schopnosti jednotlivých svedkov, ktorí boli dotazovaní na skutočnosti so značným časovým odstupom, a preto vypovedali nepresne. Žalobca namietal, že nemôže zodpovedať za nedostatky v účtovníctve svojich dodávateľov. Ak títo robili niečo nekalé, táto skutočnosť nemôže slúžiť v jeho neprospech. Žalobca namietal, že správca dane vychádzal len z takého základu, že boli pochybnosti o možnostiach a schopnostiach dodávateľských firiem dodať drevnú hmotu. Žalobca však preukázal objektívne aj fakticky, že drevnú hmotu vozili buď samotní dodávatelia, alebo sporadicky aj žalobca svojim motorovým vozidlom. Transakcie riadne zachytil v účtovníctve a pokiaľ by bol osobne konfrontovaný s odberateľmi alebo s kontaktnými osobami z Maďarska, kde v prevažnej miere drevnú hmotu vyvážal, bol by schopný túto skutočnosť objektívne preukázať. Existenciu týchto obchodných transakcií preukazuje čiastočne aj existencia vnútroštátnych obchodov s inými obchodnými spoločnosťami, kde tiež prebehla daňová kontrola a kde odberatelia jednoznačne potvrdili, že od žalobcu nakupovali drevnú hmotu, zaúčtovali DPH na vstupe a žalobca takto poukázanú DPH na výstupe, poukázal do štátneho rozpočtu. Žalobca ďalej uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré uviedol k ústnemu pojednávaniu 21.3. 2014 a k protokolu z daňovej kontroly z 11.4.2014 ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Konštatoval, že daňové konanie je riadené zásadou, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať, ale rovnako aj povinnosť toto tvrdenie preukázať. Jedným z najjednoduchších a najpresvedčivejších dôkazov, že zdaniteľné plnenie medzi dodávateľom a odberateľom bolo reálne uskutočnené je to, že dodávateľ prizná a odvedie štátu daň z pridanej hodnoty. V týchto prípadoch žalobcovi dodávatelia zo sporných faktúr nepriznali a neodviedli DPH. Podľa zistení správcu dane títo dodávatelia nevykonávali v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach žiadnu ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH. Bývalý konateľ S. N. predal obchodný podiel spoločnosti KEVOLA s.r.o. osobe z Rumunska, ktorá je podľa medzinárodnej výmeny informácií neexistujúcou osobou. U spoločnosti KALIPO s.r.o. podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií nadobúdateľ konateľ G. - maďarský občan ani nevedel o tom, že je konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o.. Tieto skutočnosti spochybňujú reálnosť dodávky uvedenej na faktúre. V roku 2012 mal byť obchodným partnerom - dodávateľom žalobcu REK s.r.o.. Aj keď žalobca má faktúry od uvedených dodávateľov, ide o čisto formálne dôkazy, ktoré ešte nepreukazujú, že tovar bol reálne práve týmito dodávateľmi žalobcovi dodaný. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté práve platiteľom uvedeným na faktúre. Vykonaným dokazovaním správcu dane sa nepotvrdilo takéto reálne dodanie. Preto správca dane neuznal z týchto faktúr za zdaňovacie obdobie roku 2012 odpočet dane. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že na neuznanú výšku odpočítania dane nemá vplyv skutočnosť, že z nakúpeného množstva tovaru len časť žalobca odpredal s oslobodením od dane do iného členského štátu. Aj keď časť predal vnútroštátnym odberateľom, to neznamená, že mu prislúchajúca časť odpočtu mala byť priznaná, ako to žalobca tvrdí v žalobe. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo ani nadobudnutie tovaru maďarskými odberateľmi. Nebola preukázaná ani preprava tohto tovaru do Maďarska. Okrem záznamu o prevádzke vozidla priloženého žalobcom ako príloha k faktúre bez vyznačenia času vykonania prepravy, žiadny iný dôkaz o jazdách príslušného vozidla nebol predložený. Nebola vedená iná evidencia jázd, kotúče z tachografu k vozidlu žalobcu, ktoré by mohli podať informácie o realizácii času prepravy za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, boli podľa žalobcu stratené práve v čase, keď ich mal žalobca ako dôkazy predložiť správcovi dane. Neboli vedené ani cestovné príkazy, ani vyúčtovania pracovnej cesty zamestnanca vykonávajúceho prepravu pri nákupe a pri predaji tovaru. Toto spochybňuje aj pravdivosť údajov uvedených v medzinárodných nákladných listoch (CMR), priložených k odberateľským faktúram pre odberateľov v Maďarsku. Čestné prehlásenia S. N. a R. N. neboli relevantným dôkazom o dodaní tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti KEVOLA s.r.o. a od predmetných dodávateľských spoločností žalobcovi ani o dodaní tovaru odberateľovi TREE ARBOR Kft.. Okrem toho, v čestnom prehlásení R. N. tvrdil, že obchody z faktúr od žalobcu boli priznané v daňových priznaniach, čo je nepravdivé tvrdenie. Tieto čestné prehlásenia z 31.8.2012 a 31.9.2012 nemajú súvis s nákupom tovarov od REK s.r.o. a následným predajom do Maďarska spoločnosti PRÉFET Kft v mesiacoch august až október 2012. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konania a rozhodnutia, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) so súhlasom účastníkov bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu 25. septembra 2015. Súd z obsahov správnych spisov zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, marec, apríl roku 2012 na základe poverenia na výkon daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9601401/5/131796/2014/Mllv zo dňa 14.1.2014. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k zisteniam správcu dane z daňovej kontroly, o ktorých bol oboznámený na ústnom pojednávaní vyjadril tak, že trvá na tom, že nadmerný odpočet uplatnil k obchodom, ktoré boli reálne vykonané a nešlo o fiktívne odpočty. Vzhľadom na to, že nemal v danom čase k dispozícii účtovné doklady, uviedol, že nemôže preukazovať nesprávnosť záverov správcu dane. Preto dôkazné prostriedky použije až potom, ako bude vydané meritórne rozhodnutie. Skutkové závery správcu dane sú založené na hodnotení dodávateľa tovaru, čo ale nie je dôkaz, ktorý by potvrdzoval to, že žalobca tovar neodobral. Neexistujú dôkazy o tom, že išlo o fiktívne dodávky. Naopak, existujú nespochybniteľné dôkazy o tom, že došlo k zmene vlastníctva, čo vyplýva z účtovníctva žalobcu. Namietal, že skúmanie postavenie dodávateľa je zaujaté z toho dôvodu, že ak dodávateľ neuviedol obchody do svojho účtovníctva, slúžilo to v jeho prospech, pretože inak by bol povinný odviesť daň. Poukázal tiež na to, že závery správcu o nekontaktnosti dodávateľov žalobcu nemôžu byť súčasťou skutkového stavu, keďže títo boli nekontaktní v čase vykonania daňovej kontroly a nie v čase vykonávania obchodov. Správca dane u žalobcu vykonal opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za február 2012, o čom spísal protokol č. 9601401/5/154357/2014/KocA zo dňa 15. 1. 2014. Žalobca zhodne, ako je uvedené vyššie, nesúhlasil vo svojom vyjadrení so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly. Správca dane na základe poverenia vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac máj 2012, o čom spísal protokol č. 9601401/5/36831/2014/Gaa zo dňa 7. 1. 2014. Žalobca sa k zisteniam k priebehu tejto daňovej kontroly v zákonnej lehote nevyjadril. Správca dane na základe poverenia vykonal kontrolu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2012, o čom bol spísaný protokol č. 9601401/5/132771/2014/Mllv zo dňa 14. 1. 2014. Žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane a jeho zisteniami z tejto daňovej kontroly vo svojom písomnom vyjadrení zhodne, ako je uvedené vyššie. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na základe poverenia za mesiac jún 2012, o čom spísal protokol č. 9601401/5/149823/2014/KosA zo dňa 15.1.2014. Žalobca sa k zisteniam správcu dane z tejto daňovej kontroly potom, ako bol s nimi oboznámený na ústnom pojednávaní vyjadril písomne zhodne s tým, ako je uvedené vyššie. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac august 2012 na základe poverenia, o výsledku ktorej spísal protokol č. 9601401/5/1469820/2014/Mllv zo dňa 11. 4. 2014. Žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam správcu dane, s ktorými bol oboznámený na ústnom pojednávaní nesúhlasil s postupom správcu dane, s výkonom daňovej kontroly, nepriznaní uplatneného odpočtu dane od dodávateľa REK s.r.o. a neuznania tovaru do Maďarska pre PRÉFET Kft. plus tak, ako je uvedené vyššie, namietal postup správcu dane. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na základe poverenia za september 2012, o čom spísal protokol č. 9601401/5/1470267/2014/KocA zo dňa 11. 4. 2014. Žalobca svoje nesúhlasné stanovisko k zisteniam správcu dane o tejto daňovej kontrole vyjadril písomne s argumentáciou, ako je uvedené vyššie v predchádzajúcich prípadoch. Správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na základe poverenia za mesiac október 2012, o čom bol spísaný protokol č. 9601401/5/1471151/2014/Gaa zo dňa 11.4.2014. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k zisteniam správcu dane, ktorými bol oboznámený na ústnom pojednávaní, vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko zhodne s vyššie uvedeným. Správca dane rozhodnutiami o vyrubení rozdielu dane január až október 2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobia tak, ako je uvedené na čl. 1 až 3 tohto rozsudku. Rozhodnutia odôvodnil preukázanými kontrolnými zisteniami, pričom za január 2012 až júl 2012 vyšpecifikoval dodávky podľa jednotlivých faktúr prijatých od dodávateľa drevnej hmoty KEVOLA s.r.o. a zdaňovacie obdobie august 2012 až október 2012 od dodávateľa drevnej hmoty REK s.r.o. Rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane preveroval v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach odpočítanie dane žalobcom v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Jednou z podmienok práva na odpočítanie je skutočné dodanie tovaru od dodávateľa, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konateľ žalobcu pri výsluchu dňa 7.11.2012 uviedol, že obchody so spoločnosťou KEVOLA s.r.o. uzatváral s pánom N., ďalej že mu tovar bol dodávaný do jeho skladu v Lučenci, kde sám a s pomocou zamestnancov, ktorými boli G. S., V. V. a M. U. tento tovar vysokozdvižným vozíkom vykladal. Na ústnom pojednávaní 30.11.2012 sa k otázkam, kto uskutočňoval prepravu, akým autom bol tovar dodávaný a kto bol šofér a od koho žalobca tovar preberal, vyjadril len tak, že miesto nakládky je uvedené na faktúre a že vodič bol vždy iný. Ďalej, že nakúpený tovar bol predaný v tuzemsku, alebo do Maďarska. G. S. vypočutý ako svedok povedal, že sa ani vykládky ani nakládky nezúčastňoval. V. V. vypovedal tak, že pracoval ako šofér, pričom tovar bol nakladaný v Lučenci a iné miesto si nepamätal. Osoby, od ktorých dostával doklady k nakúpenému drevu nevedel uviesť, a ani odberateľov, ktorým drevo vozil nevedel uviesť. Konateľ žalobcu k tomu uviedol, že niekedy sa len vymieňali papiere a tovar nebol vyložený v sklade v Lučenci. Správca dane ďalej poukázal na svoje zistenia zistené u daňového subjektu KEVOLA s.r.o.. Konateľom tejto spoločnosti bol pán N., pričom podľa jeho výpovede drevo nakupoval pre túto spoločnosť od spoločnosti KALIPO s.r.o.. Obchodný podiel spoločnosti KEVOLA s.r.o. bol prevedený na V. W. z Rumunska, ktorý je ale podľa medzinárodného preverovania neexistujúcou osobou, adresa ktorá je uvedená ako jeho adresa, nie je skutočná, keďže sa na nej byty nenachádzajú. Splnomocneným zástupcom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bol pán N. až do 20.11.2012. Dodávateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o. takisto zmenil majiteľa a konateľa, ktorým sa od 2.11.2011 namiesto pána U. P. stal O. G. a od 26.4.2012 Z. G. O.. Účtovníčka spoločnosti KEVOLA s.r.o. ako svedkyňa podľa zápisnice o výsluchu svedkov ČVS: PPZ - 236/BOK-ST-2012 O. T. uviedla, že účtovníctvo viedla elektronicky na žiadosť konateľa pána N. len na jeho notebooku s tým, že doklady a notebook vždy priniesol pán N.. Uviedla, že dátum dodania od spoločnosti KALIPO s.r.o. bol zároveň dátumom dodania pre odberateľa, pričom suma bola približne rovnaká a nevedela vysvetliť ekonomický význam takýchto obchodov. S. N. podľa zápisnice o výsluchu svedka ČVS: PPZ - 236/BOK-ST-2012 uviedol, že dodávky mu zabezpečovala spoločnosť KALIPO s.r.o. a to jej konateľ pán G., ktorý všetko zabezpečil. Čestne prehlásil, že V. W. prevzal účtovnú agendu a výpočtovú techniku od spoločnosti KEVOLA s.r.o.. Na otázku, či vie aká je súčasná DPH, keďže bol konateľom spoločnosti, uviedol, že áno, že je to 25%. Správca dane vykonal zisťovanie aj nahliadnutím do spisu daňového subjektu KALIPO s.r.o., z ktorého zistil, že nesídli na adrese sídla a ani tam nikdy nesídlil, pretože sídlo mal len na základe zmluvy o poskytnutí služieb OFFICE HOUSE č. 1283 zo dňa 8.3.2010, podľa ktorej mu na tej adrese boli prijímané a uschovávané písomnosti. Spoločnosť mala byť predaná Z. G. od 26.4.2012, ktorý túto skutočnosť poprel. Uviedol, že v júli alebo v auguste 2011 stratil svoje dokumenty, identifikačnú kartu, doklad o adrese a kartu sociálneho poistenia v Budapešti, čo nahlásil polícii. Predchádzajúci konateľ O. G. uviedol, že sa stal konateľom, pretože predchádzajúci konateľ P. začal piť. V čase jeho konateľstva táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani žiadne prevádzkové ani skladové priestory. Tiež, že jediným majetkom bol notebook a v obchodných vzťahoch mu pomáhal p. N. zo spoločnosti KEVOLA s.r.o.. Správca dane uviedol, že z výpovedi konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. p. G. vyplynulo, že nevykonávala táto spoločnosť žiadnu činnosť. Jeho výpoveď je protirečivá. Podľa vyjadrení konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. p. N. bol práve p. G. osobou, ktorá mala obchod zabezpečovať vrátane dopravy, nakládky. Keď bol O. G. vypočutý ako svedok na PPZ, tak z jeho výpovede vyplynulo, že všetko bolo na neho iba písané, dostával pokyny z neznámeho čísla, nič nerobil sám, všetky informácie dostal telefonicky, doklady robil podľa pokynov, alebo ich na pokyn podpísal. Správca dane uviedol, že z týchto dôkazov zistil, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť. Nemala na to podmienky, nevlastnila žiadny hmotný investičný majetok a nemala žiadnych zamestnancov. Výpovede jej konateľa sú protirečivé s vyjadrením konateľa žalobcovho dodávateľa KEVOLA s.r.o.. Spoločnosť KALIPO s.r.o. mala byť podľa neho sprostredkovateľom obchodov na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 2.1.2011. KALIPO s.r.o. faktúry vystavil len za sprostredkovanie predaja a kúpy tovaru a ani jedna neobsahuje predmet fakturácie - dodávka drevnej hmoty. Z toho vyplýva, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nedodala žiadny tovar pre spoločnosť KEVOLA s.r.o., ktorá ho potom následne nemohla dodať žalobcovi. Správca dane uzavrel, že samotné tvrdenie konateľa spoločnosti o tom, že sa nejaký obchod uskutočnil, nie je dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby od toho, kto tento tovar alebo službu fakturoval. Takisto faktúra samotná nestačí, je len tvrdením a naplnením formálnej stránky pre uplatnenie odpočítania dane. Musí byť však odrazom reálneho plnenia, ktoré musí preukázať platiteľ dane. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo alebo nebolo uskutočnené. Správcovi dane nebolo preukázané dodanie drevnej hmoty žalobcovi od spoločnosti KEVOLA s.r.o.. Keďže táto spoločnosť nenakúpila od svojho dodávateľa KALIPO s.r.o. takýto tovar, nemohla ho ďalej ani predávať. Konateľ žalobcu takisto nepredložil žiadne dôkazy na reálne uskutočnenie tohto tovaru. Preto správca dane neuznal odpočet dane z dodávok od tohto dodávateľa. Podľa odôvodnení prvostupňových rozhodnutí august 2012 až október 2012 správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti REK s.r.o. Lučenec. Rozhodnutia odôvodnil tým, že základnou podmienkou uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty je skutočné dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Platiteľ je pritom zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare alebo službe vznikla povinnosť nielen po formálnej stránke a to faktúrou ale aj vecným naplnením. Správca dne vykonal zisťovanie u dodávateľského subjektu, kde zistil, že konateľom tejto spoločnosti bol Z. F. U., pričom táto funkcia mu skončila 1.3.2013 a od 11.12.2012 sa stal konateľom aj B. B. H., ktorý bol vypočutý ako svedok, pričom zo zápisnice o výsluchu svedka ČVS:PPZ-236/BOK-ST-2012 zo dňa 23.11.2012 a ČVS:PPZ-571/ NKA-FP-ST-2012 zo dňa 9.1.2014 vyplynulo, že mu mal dať niekto vedieť, odkedy bude konateľom tejto spoločnosti. Doklady zhoreli pri požiari u jeho zamestnávateľa E-STAV s.r.o. Tornaľa. Chcel prevádzkovať pílu, ale nemal žiadne stroje a pán F. mu sľúbil, že mu pomôže. Za prevod obchodného podielu nič nezaplatil, pretože je chudobný, vykonáva len aktivačné práce a k bankovým účtom spoločnosti REK s.r.o. nemá dispozičné ani podpisové právo. Týmto dokazovaním sa teda nepodarilo preukázať dodanie tovaru. Správca dane uviedol, že za zdaňovacie obdobia august až október 2012 u žalobcu možno aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora ES C-342/87 Genius Holding BV a C-458/98 Schmeink a Strobel, z ktorých vyplýva, že odpočet DPH môže byť uplatnený len v súvislosti s daňou, ktorá bola skutočne splatná a nemôže byť uplatnený len z toho dôvodu, že bola uvedená na faktúre. V zmysle článku 18 ods. 1, písm. a) Smernice na uplatnenie nároku na odpočet musí osoba podliehajúca dani mať faktúru vystavenú v súlade s článkom 22 ods. 3, písm. b), ktorý stanovuje, že vo faktúre musí byť jasne uvedená cena bez DPH, príslušná sadzba dane ako aj prípadné oslobodenie od dane. Zmienka o dani zodpovedajúca dodávke tovaru a služieb je teda náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu, buď z titulu, že daň je vyššia ako tá právoplatne splatná, alebo že predmetné plnenie nepodlieha DPH. Okrem toho, v článku 20 ods. 1, písm. a) sa konštatuje, že prvotný odpočet sa upraví v súlade s postupmi stanovenými členskými štátmi obzvlášť v tých prípadoch, kde odpočet bol vyšší alebo nižší ako ten, na ktorý mala osoba podliehajúca dani nárok. Z uvedeného vyplýva, že v tých prípadoch, keď prvý realizovaný odpočet nezodpovedá výške dane právoplatne splatnej, musí byť upravený, aj keby zodpovedal výške dane uvedenej vo faktúre. Uvedený výklad článku 17 ods. 2, písm. a) najlepšie rieši mechanizmus predchádzania daňovým únikom, ku ktorým by rozhodne ľahšie dochádzalo, ak by ktorákoľvek fakturovaná daň mohla byť aj odpočítaná. Záverom prijatým Európskym súdnym dvorom je fakt, že právo na odpočet dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere. Z toho vyplýva, že odpočet je pevne viazaný na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby. V tomto prípade správca dane nezistil existenciu reálneho plnenia oprávňujúceho žalobcu na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane dôvodil tiež tým, že na daný prípad možno aplikovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-255/02 Halifax PLC zaoberajúci sa zneužitím práva. Žalobca uplatnil odpočítanie z faktúr daňového subjektu REK s.r.o. za dodanie drevnej hmoty, pričom predložil len faktúru, ktorú je technicky možné vyhotoviť bez ohľadu na to, či plnenie bolo reálne poskytnuté. Skutočné dodanie drevnej hmoty správcovi dane nebolo preukázané. Prevod obchodného podielu na novú osobu, ktorá nemá prostriedky na kúpu obchodného podielu, nemá prostriedky na prevádzkovanie chodu spoločnosti a nevykonáva žiadnu činnosť, zakladá pochybnosť o účelovom prevode obchodného podielu na ďalšiu osobu, čo znemožnilo preverenie deklarovaného nadobudnutia od dodávateľa žalobcu. Žalobca porušil § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keď si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby preukázal reálne plnenie. Prvostupňové rozhodnutia boli odôvodnené ďalej vyjadrením žalobcu k zisteniam z daňovej kontroly a s uvedením stanoviska správcu dane k tomuto vyjadreniu. Ďalej sú prvostupňové rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane odôvodnené tým, že nebolo preukázané ani dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalobca vystavil odberateľské faktúry pre maďarského platiteľa dane a to spoločnosti TREE ARBOR Kft, ďalej STORM SUN Kft., PRÉFET Kft. a SZLO- FA Kft. Správca dane zistil, že tieto spoločnosti nepriznávali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu vo svojich daňových priznaniach, resp. ich vôbec nepodávali. Nemali vhodné sídla ani vybavenie, ktoré by preukazovali vykonávanie skutočnej ekonomickej činnosti v Maďarsku. Konateľ žalobcu tvrdil, že obchody prebehli na základe oslovenia pána R. N., pričom nešlo o sprostredkovaný obchod, ale tovar objednával osobne pán R. N., ktorý uviedol sortiment a množstvo dodávok ako aj adresu, kde bol tovar doručený. Tovar mal byť väčšinou preložený do kamióna na parkovisku alebo inej voľnej ploche. Techniku na preloženie tovaru zabezpečoval odberateľ. R. N. bol pri vykládke a úhrada faktúr prebiehala v hotovosti od R. N.. Vyloženie tovaru zabezpečoval odberateľ, bola tam pripravená technika na vyloženie hydraulická ruka, žeriav, vysokozdvižné vozíky a dialo sa tak na parkovisku pri ceste alebo iných voľných plochách. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií poskytol maďarský správca dane informácie, podľa ktorých R. N. uviedol, že žalobca mu bol odporučený pánom T. A. a tovar objednávali cez tohto sprostredkovateľa telefonicky. Tovar bol naložený v Lučenci v sídle žalobcu a zamestnanec žalobcu a prepravca boli prítomní počas nakladania a bola vystavená faktúra a CMR. Platba bola vykonaná na bankový účet žalobcu. Nevedel identifikovať zo šiestich miest vyloženia štyri a vedel identifikovať len dve miesta a menoval dve spoločnosti, pre ktoré bol tovar na týchto dvoch miestach prekladaný ale na ostatných miestach nevedel určiť, pre ktoré spoločnosti bol tovar vyložený. Tvrdil, že počas vykladania tovaru bol prítomný on, šofér a zákazník, ale nevedel menovať konateľa ani jednej zo spoločností odberateľov. Žalobca nemal o preprave dôkazy okrem záznamov o prevádzke vozidla. Nemal vyúčtovanie pracovných ciest zamestnanca vykonávajúceho prepravu, nemal kotúče z tachografu za kontrolované zdaňovacie obdobie s tým, že tieto boli ukradnuté. Realizácia prepravy sa nepodarila preukázať. Tieto zistenia nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre platiteľa dane z pridanej hodnoty so sídlom v inom členskom štáte, ktorý je uvedený na odberateľských faktúrach a maďarských odberateľov. Správca dane uzavrel, že vykonaným preverovaním obstarania tovaru sa nepreukázalo dodanie tovaru dodávateľmi KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o.. pre žalobcu, takisto aj predaj tovaru maďarským odberateľom. Dôkazy k preprave tovaru neboli preukázané, žalobca predložil záznamy o prevádzke vozidla, kde je uvedený len šofér, použité vozidlo, trasa vozidla. Čas realizácie dopravy nie je uvedený. Ďalšie dôkazy, ktorými by mohli byť kotúče z tafografu preukazujúce prepravu, boli podľa vyjadrenia zamestnanca žalobcu odcudzené za všetky kontrolované obdobia. Žalobca neviedol evidenciu jázd a ani vyúčtovanie ciest. Žalobca predložil len doklady, ktorými preukazoval splnenie formálnej stránky, avšak tieto môžu byť podkladom na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty len vtedy, ak odrážajú reálne plnenie. Uzavrel, že za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval celý obchodný reťazec. Pri preverovaní bolo zistené, že medzi obchodnými spoločnosťami existujú vzájomné vzťahy, keď konateľ dodávateľskej spoločnosti bol konateľom aj nasledujúcej dodávateľskej spoločnosti a zároveň mal splnomocnenie na preberanie pošty u svojho dodávateľa; jednotlivých za sebou nasledujúcich odberateľov zastupovala stále tá istá osoba, interkomunitárne nadobudnutie nepriznávali odberatelia v daňových priznaniach. Preverovanie reťazca nasvedčuje, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má znaky karuselového obchodu (prvý dodávateľ je nekontaktný, ďalší vykazuje vysoké vstupy a výstupy s následnou nízkou daňovou povinnosťou a následne dochádza k dodaniu do iného členského štátu, ktoré je oslobodené od DPH a tým k čerpaniu nadmerného odpočtu). Žalovaný napadnutými rozhodnutiami potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane. Rozhodnutia odôvodnil tým, že uviedol skutočnosti zistené správcom dane a konštatoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, písm. a) a v § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, pričom nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil zákon. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o. v zdaňovacích obdobiach január až júl 2012 a od dodávateľa REK s.r.o. v zdaňovacích obdobiach august až október 2012, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom rozsahu aj týmto dodávateľom uskutočnený. Listinné dôkazy však nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol v deklarovanom rozsahu aj uskutočnený. Predložením dokladov platiteľ len tvrdí, že k určitému zdaniteľnému plneniu došlo. Musí ho byť však schopný preukázať aj v skutočnosti. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté platiteľom uvedeným na faktúre. Skutočnosť, že žalobca má faktúry od spoločnosti KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. ešte neznamená, že tieto spoločnosti deklarované dodanie tovaru aj uskutočnili a vznikla im v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Ďalej v odôvodnení poukázal na to, že zo spisu vyplýva, že správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na základe požiadavky orgánov činných v trestnom konaní, pričom v rovnakom čase boli u žalobcu začaté daňové kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2010, január až december 2011 a január až apríl 2012, a následne boli vykonávané kontroly oprávnenosti uplatnenia nadmerných odpočtov za nasledujúce zdaňovacie obdobia až do januára 2013. Do doby začatia predmetnej daňovej kontroly neboli u platiteľa vykonané žiadne kontroly okrem zdaňovacieho obdobia február 2012, z ktorých by vyplývalo stanovisko správcu dane k preverovaným nákupom tovaru od spoločnosti REK s.r.o. a KEVOLA s.r.o. a k dodaniam tovaru pre odberateľov v Maďarsku bolo vykonané len miestne zisťovanie, preto vyhodnotil odvolaciu námietku, že vyhodnotenie skutkového stavu je rozporné s pôvodným stanoviskom správcu dane, ako nedôvodnú. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach v odôvodneniach poukázal na skutočnosti zistené správcom dane z preverovania vykonaného u hlavných dodávateľov žalobcu spoločnosti REK s.r.o. a spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorej konateľom v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bol S. N., ktorý bol aj splnomocneným zástupcom spoločnosti KALIPO s.r.o., ktorá bola dodávateľom pre žalobcovho dodávateľa KEVOLA s.r.o.. S. N. žiadne podrobnosti o fakturovaných obchodoch nevedel. Obchodné podiely v týchto spoločnostiach boli prevedené na cudzích štátnych príslušníkov, ktorí nekomunikujú so správcom dane. Takéto prevody vyhodnotil ako účelové, ktorých účelom bolo znemožniť preverovanie dodania tovaru v účtovníctve týchto dodávateľov. Konštatoval, že tak dodávateľ žalobcu ako aj jeho dodávateľ sú spoločnosti, ktoré nevykazovali žiadne známky ekonomickej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období, sú nekontaktné, nemali zamestnancov. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach august 2012 až október 2012 poukázal na skutočnosti zistené správcom dane z preverovania vykonaného u hlavného dodávateľa žalobcu v týchto zdaňovacích obdobiach REK s.r.o., ktorého konateľom v kontrolovanom zdaňovacom období bol Z. F. až do 1.3.2013, pričom od 11.12.2012 sa konateľom stal aj B. B.. Z. F. vyhlásil, že doklady odovzdal B. B., ktorý vyhlásil, že tieto zhoreli pri požiari, ktorý vypukol 20.12.2012 v objekte na ul. Dobšinského 2 v Tornali. Táto osoba uviedla, že chcela prevádzkovať pílu, avšak nemala žiadne pracovné nástroje a pán F., jej sľúbil, že jej pomôže, pričom za prevod obchodného podielu nezaplatila. Takýmto dokazovaním sa teda nepreukázalo, že REK s.r.o. dodal fakturovaný tovar žalobcovi. Žalovaný v odôvodneniach všetkých napadnutých rozhodnutí zhodne poukazoval tiež na zistenia správcu dane, ktoré vykonal za účelom preverenia vyvezenia tovaru do Maďarskej republiky maďarským odberateľom TREE ARBOR Kft., STORM SUN Kft., PRÉFET Kft. a SZLO-FA Kft. Všetkých týchto odberateľov zastupovala tá istá osoba Z. N.. Z dožiadaní na medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že nebolo preukázané intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, pretože nebolo uvedené v daňových priznaniach alebo neboli daňové priznania podané vôbec. Poukázal tiež na to, že správca dane vykonal aj preverovanie prepravy zo Slovenska do Maďarska a zopakoval rozhodné skutočnosti, ktoré zistil správca dane a to, že prepravy, ktoré mali byť vykonávané vozidlom EČV LC XXXBK, neboli preukázané. Bolo síce zistené, že toto auto vykonávalo prepravy a to zo zostáv SKY TOLL od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava, avšak jazdy do Maďarska nebolo možné potvrdiť, pretože tieto sa v zostavách nenachádzali, keďže nejde o spoplatnené úseky ciest. Jazdy sa nepreukázali ani tafografickými záznamami, pretože podľa žalobcu boli odcudzené za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca nemal pre predmetné vozidlo licenciu pre medzinárodnú prepravu tovaru, ktorú získal až s platnosťou od 22.2.2012, resp. od 25.6.2012. Tým bola spochybnená pravdivosť údajov uvedených v dokladoch CMR, podľa ktorých mali byť prepravy vykonané práve predmetným vozidlom. Ďalej konštatoval, že údaj o preprave vozidla a čas prepravy, ktorý je dôležitým údajom, neobsahovali ani žalobcom predložené záznamy o prevádzke vozidla priložené ako príloha k faktúre. Žalobca neviedol inú evidenciu jázd, neboli vedené cestovné príkazy a vyúčtovanie pracovných ciest zamestnanca vykonávajúceho prepravu. Preto vyhodnotil predložené dôkazy ako také, ktoré nepreukazujú, že preprava bola vykonaná. Na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobcu, že uniesol dôkazné bremeno, pretože predložil všetky zákonom stanovené doklady, ktoré dokazujú dodanie tovaru zo strany dodávateľa aj dodanie pre maďarského odberateľa, nebola dôvodná. Námietku nevysporiadania sa s finančnými tokmi takisto vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože bola vykonaná kontrola bankových výpisov žalobcu a z toho bolo zistené, že v roku 2012 nerealizoval žiadne platby pre dodávateľa REK s.r.o. a raz mesačne realizoval paušálne platby pre spoločnosť KEVOLA s.r.o. bez odkazu na konkrétnu faktúru. Došlé platby od maďarského odberateľa neboli realizované cez bankový účet. Príjem na bankovom účte počas roka predstavovali prevažne platby od Daňového úradu Lučenec - vrátenie nadmerného odpočtu za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Žalovaný ďalej v rozhodnutiach konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva aj to, že obchodnými partnermi žalobcu v roku 2012 boli REK s.r.o., Z. F. - REK (adresu prevádzky mali rovnakú ako kontrolovaný platiteľ), PEROSA & CODEXI s.r.o. a O. G.. Z nahliadnutí do spisov u týchto partnerov žalobcu bolo zistené, že správca dane ani u týchto partnerov dodávku neuznal z nákupu od KEVOLA s.r.o. odpočítanie dane. Žalovaný ďalej v odôvodnení konštatoval, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly podporne použil aj závery z protokolov z kontrol vykonaných u dodávateľských spoločností, ktoré získal formou nahliadnutia do spisu týchto spoločností a z vykonaných výpovedí svedkov na polícii, nakoľko existovalo dôvodné podozrenie z reťazového podvodu. Dôkazy predložené žalobcom k odvolaniu - čestné vyhlásenie Štefana N. z 31. 8. 2012 a čestné prehlásenie R. N. sa javia vzhľadom na zistenia správcom dane, či už u kontrolovaného platiteľa, u jeho dodávateľov Econix s.r.o. a KEVOLA s.r.o. alebo KALIPO s.r.o., resp. odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z Maďarska, ako nedôveryhodné. Samotné čestné prehlásenie, na ktorom je notárom overený podpis osoby, ktoré ho vydáva, nepotvrdzuje pravdivosť skutočností v ňom uvedených, preto ho nemožno považovať za relevantný dôkaz o dodaní tovaru. Žalovaný uzavrel, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s § 3 ods. 1 a ods. 2 a § 24 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., keď vykonal nielen formálnu kontrolu predložených dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Všetky pripomienky žalobcu, ktoré predložil vo vyrubovacom konaní opätovne vyhodnotil a až následne vydal rozhodnutie. Námietka časového odstupu vykonanej daňovej kontroly žalobcu, podľa ktorého tým bola vytvorená situácia dôkaznej núdze na jeho strane, nebola dôvodná. Podľa zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku je správca dane oprávnený vykonať daňovú kontrolu a následne vyrubiť daň do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Daňový subjekt je preto povinný preukázať správcovi dane v uvedenej lehote pravdivosť, úplnosť a správnom údajov uvedených v podanom daňovom priznaní predložením dôkazov bez vplyvu času, ktorý od podania daňového priznania do preverovania zo strany správcu dane uplynul, pričom je povinný preukázať, že pri zdaniteľných obchodoch došlo k faktickému a nie k fiktívnemu dodaniu. Aj keď dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku vedie správca dane, dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je na daňovom subjekte. Dokazovanie, ktoré vykonal správca dane preverovaním za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, neviedlo k preukázaniu uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov. Preto správca dane správne neuznal žalobcovi v zdaňovacích obdobiach január až október 2012 odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o. a dodávateľa REK s.r.o.. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963Zb) nepredstavuje pokračovanie správneho konania pred správnym orgánom. Súdny prieskum zákonnosti správnych rozhodnutí je obmedzený rozsahom a dôvodmi nezákonnosti, ktoré uplatní žalobca vo včas podanej žalobe. Súd nie je oprávnený nezákonnosť v preskúmavanom konaní a rozhodnutí vyhľadávať za žalobcu. Ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti za žalobcu konkretizovať podľa okolností preskúmavanej veci vyplývajúcich zo správneho spisu a ani tieto dôvody za žalobcu dopĺňať. Žalobca v predmetných preskúmavaných veciach v žalobách podstatnú časť dôvodov nezákonnosti uplatnil len všeobecne, keď tvrdil, že žalovaný nevykonal dostatočne zisťovanie skutkového stavu a spôsobom relevantným pre posúdenie veci, že žalobca nemohol byť prítomný pri úkonoch dokazovania, že neboli zachované práva daňového subjektu a dôkazy neboli „zadovážené a hodnotené objektívne v ich vzájomnej súvislosti“ atď. bez toho, aby namietané pochybenia konkretizoval, napr. ktorý konkrétny dôkaz bol nesprávne vyhodnotený, v čom sa správca dane dopustil chyby pri jeho hodnotení, resp. akým konaním či opomenutím konania konkrétne porušil, ktoré ustanovenie alebo zásadu daňového poriadku, alebo zásadu, na ktorej je tento daňový poriadok postavený. Treba súhlasiť so žalobcom, že odberateľ nemá zákonom stanovenú povinnosť preverovať obchodných partnerov. Žalovaný svoje rozhodnutie ale nezaložil na tom, že by žalobcovi takúto povinnosť prisúdil a zároveň dospel k tomu, že žalobca takúto povinnosť porušil. Žalovaný naopak správne argumentoval aplikáciou daňového poriadku pri riešení otázky dôkazného bremena daňovníka a to, že je povinnosťou žalobcu ako daňovníka preukázať, že boli splnené podmienky, za ktorých zákon daňovníka oprávňuje vykonať odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca v žalobe neuviedol, ktorý dôkaz nebol vyhodnotený v súlade s jeho obsahom a v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v čom je úvaha žalovaného, resp. správcu dane pri ich hodnotení nesprávna. Samotný nesúhlas so závermi žalovaného nemá žiadny právny význam. Hodnotenie žalobcom predloženého záznamu o prevádzke vozidla, ktorý nemal údaj o čase, kedy malo byť vozidlo v prevádzke ako dokladu, ktorý nedokazuje, že bola vozidlom vykonaná preprava tovaru uvedeného na faktúre, je hodnotením, ktoré je v súlade s obsahom takejto listiny. Nemožno považovať konštatovanie žalovaného, že dôkazom o vykonaní cesty, ktorým je u nákladného motorového vozidla povinný tafografický záznam, žalobca nedisponuje, za také, ktoré by nebolo v súlade s vykonaným zisťovaním. Takisto treba súhlasiť so žalobcom, že dodávateľ, ktorý dodal tovar do iného členského štátu má právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a nemožno mu toto právo uprieť len z toho dôvodu, že odberateľ nesplnil svoje povinnosti a z dodaného tovaru nepriznal daň z pridanej hodnoty v predmetnom členskom štáte. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami tak ani neurobil. Žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od dane z pridanej hodnoty nie preto, že jeho obchodní partneri v Maďarsku daň nepriznali, ale preto, že nedisponoval dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukázali, že tovar uvedený na faktúrach vyviezol do iného členského štátu. Mýli sa žalobca v tom, keď tvrdí, že správca dane mal žalobcovi uviesť, aké dôkazy vyžaduje na preukázanie ním tvrdených skutočností. Takúto povinnosť daňový poriadok správcovi dane neukladá. Naopak, je na daňovníkovi v zmysle daňového poriadku, aby ním tvrdené skutočnosti správcovi dane preukázal tak, ako to vyplýva z citovaného § 24 daňového poriadku. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s tým, že nepredložil relevantný dôkaz na tvrdené skutočnosti, nemá žiadny právny význam. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva v zmysle § 45 daňového poriadku len všeobecne. Bez toho, aby uviedol, vykonania ktorého konkrétneho dôkazného prostriedku nemohol byť účastný. Žalobca tiež namietal, že nie je zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil výsledky preverovania evidencie skladových zásob žalobcu. Takéto tvrdenie nekorešponduje s obsahom administratívnych spisov január 2012 až október 2012, z ktorých nevyplýva, že by správca dane preveroval evidenciu skladových zásob žalobcu za rok 2012. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že jeho vnútorná evidencia zásob by mala byť dôkazom o tom, že tovar kúpil od platiteľa DPH uvedeného na faktúre, ako aj o tom, že tovar predal a vyviezol do iného členského štátu. Netvrdil, že by malo ísť o dôkaz o ním tvrdených skutočnostiach. Vnútorná evidencia zásob zo svojej podstaty danej jej obsahom ako aj tým, kto ju tvorí, nemôže byť dôkazom o tom, kto bol dodávateľom zásob, ktoré mal mať žalobca na sklade a ani o tom, kto bol ich odberateľom. Jednou z podmienok na odpočet DPH je preukázanie, že tovar bol nadobudnutý daňovníkom od platiteľa DPH uvedeného na dodávateľskej faktúre. Vnútorná evidencia zásob z dôkazného hľadiska má len hodnotu tvrdenia účastníka konania. Ak takéto tvrdenie vychádza zo skutočností, a teda je pravdivé, určite nie je problém preukázať ho aj dôkaznými prostriedkami. Námietka nesprávneho vyhodnotenia predložených čestných prehlásení ako nedôveryhodných, neobstojí. Žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo čestné prehlásenie nie je dostatočným dôkazom na preukázanie tvrdení, v čom sú žalobcom predložené čestné prehlásenia nepravdivé, z čoho logicky vyvodil, že sú aj vo zvyšku nedôveryhodné aj s poukazom na ostatné zistenia správcu dane. Z vykonaného preverovania u dodávateľov žalobcu a to KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. ako aj u dodávateľa KALIPO s.r.o. je zrejmé aj to, že správcovi dane sa takýmto preverovaním nepodarilo získať dôkazy o tom, že dodávateľ žalobcovi na faktúrach deklarovaný tovar dodal. Naopak, výsledky preverovania svedčili tomu, že išlo o ekonomicky nečinné subjekty bez majetku a bez zamestnancov. Neobstojí ani žalobcova námietka, že v rozhodnutí sa cituje zápisnica z trestného konania, pričom z rozhodnutia nie je možné zistiť, kým bol pán N. vypočutý ako svedok. Podľa citovaného § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecným záväzným právnymi predpismi. To znamená, že takýmto dôkazom môže byť aj svedecká výpoveď získaná orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci výkonu ich zákonnej pôsobnosti. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí podrobne popísal zistenia správcu dane z vykonanej daňovej kontroly a to dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené, ako aj skutočnosti na základe ktorých dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu dodávatelia KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. v zdaňovacích obdobiach január až október 2012 dodali tovar uvedený na faktúrach, a preto neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr. Takisto popísal skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že vyviezol tovar do Maďarska pre maďarských odberateľov uvedených na faktúrach, ako je vyššie uvedené. Presne a zrozumiteľne uviedol, prečo doklady predkladané žalobcom počas daňovej kontroly a k odvolaniam proti prvostupňovým rozhodnutiam nepostačujú na záver, že boli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov KEVOLA a REK s.r.o. a oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z faktúr pre maďarských odberateľov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobám správne poukázal na to, že najjednoduchšia dôkazná situácia pre daňovníka, ktorý uplatňuje odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri vyvezení tovaru do iného členského štátu je vtedy, ak dodávateľ, či odberateľ v inom členskom štáte z deklarovaných dodávok priznajú a splnia daňovú povinnosť. Takéto konštatovanie však neznamená, že je úlohou daňovníka preverovať svojich obchodných partnerov. Žalovaný ani od žalobcu nič také nežiadal. Vzhľadom na zneužiteľnosť práva na odpočet dane z pridanej hodnoty a tiež na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov, t.j. či si títo splnia alebo nesplnia povinnosti voči štátu, ale najmä vzhľadom na zákonnú povinnosť daňovníka preukázať všetky skutočnosti zakladajúce právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, je úlohou každého daňovníka zadovážiť dostatok dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre, alebo že vyviezol tovar uvedený na faktúre do iného členského štátu EÚ. Neobstojí ani žalobná námietka nesprávneho výpočtu čiastok, ktoré boli žalobcovi vyrubené jednotlivými rozhodnutiami za zdaňovacie obdobia január až október 2012 ako rozdiel dane z pridanej hodnoty v predmetných zdaňovacích obdobiach. Správca dane jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí uviedol, ktoré sumy, v ktorom riadku v príslušných žalobcových daňových priznaniach neboli uznané. Položka žalobcom odvedenej dane na výstupe, ktorá bola ním zaplatená a odvedená, nebola žiadnym spôsobom podľa týchto odôvodnení upravovaná. Neboli uznané čiastky dane z pridanej hodnoty za nepreukázaný nákup tovaru v riadku 21 daňového priznania a neboli uznané čiastky oslobodenia dane za vývoz tovaru do iného členského štátu v riadku 15 daňového priznania. Žalobca ani netvrdí, že výpočet rozdielu dane nezodpovedá takejto úprave daňového priznania. Súd tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného po preskúmaní rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.