Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/375/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201646 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa A. U., nar. XX.O. XXXX, trvale bytom M. R. S. č. XX, S. G., prechodne bytom D. A. č. 9, N., A. č. XX, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kadnárova č. 83 zastúpenou konateľom JUDr. Ivanom Syrovým, PhD., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 28.novembra 2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 28.novembra 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 255,29 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu na jeho účet vedený v Z. a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN Z o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že na základe neformálnej žiadosti navrhovateľa z 9.júla 2013, ktorou sa domáhal prehodnotenia zdravotného stavu a zvýšenia sumy jeho invalidného dôchodku bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav podľa kritérií daných v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a bolo konštatované, že je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona so 75 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Uvedené vyhodnotila tak, že sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu, pretože pokles jeho pracovnej schopnosti pri trvajúcej invalidite naďalej prevyšuje 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že invalidný dôchodok bol navrhovateľovi prvýkrát priznaný od 19.októbra 2004, od kedy bol konštatovaný vznik jeho invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s 50 % poklesom jeho pracovnej schopnosti a to na základe jeho žiadosti z 20.septembra 2004. Suma jeho invalidného dôchodku bola vypočítaná jednak podľa zákona o sociálnom poistení ale s poukazom na zákonné ust. § 274 cit. zákona aj postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľ v období od 1.augusta 1981 do 30.apríla 1990 vykonával zamestnanie vojaka z povolania, zaradené do zvýhodnenej I. kategórie funkcií, preto suma jeho invalidného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení, za účinnosti ktorého mu nárok na invalidný dôchodok vznikol, nemohla byť nižšia, než suma invalidného dôchodku určená postupom vyplývajúcim zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Pri priznaní invalidného dôchodku mu obdobie jeho dôchodkového poistenia počas výkonu služby I. kategórie funkcií bolo zhodnotené v plnom rozsahu, čo vyplynulo z osobného listu dôchodkového poistenia, ktoré bolo vydané k rozhodnutiu zo 17.decembra 2004. Invalidný dôchodok bol priznaný vo výške 5 561,- Sk mesačne a po valorizácii od 1.decembra 2004 vo výške 5 751,- Sk mesačne. Priznaná suma invalidného dôchodku bola určená postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom zabezpečení, pretože prevyšovala sumu invalidného dôchodku určeného postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom poistení, čo bolo 2 700,- Sk mesačne ku dňu vzniku invalidity a po dodatočnom započítaní obdobia dôchodkového poistenia rozhodnutím zo 14.septembra 2005 2 996,- Sk mesačne a podľa zákona o sociálnom zabezpečení 7 105,- Sk mesačne. Rozhodnutím zo 14.septembra 2005 bola suma invalidného dôchodku navrhovateľa odo dňa jeho priznania zvýšená na 7 105,- Sk mesačne po dodatočnom preukázaní a zhodnotení vymeriavacích základov za obdobie od 31.januára 1995 do 18.októbra 1996 a od 31.decembra 2002 do 20.januára 2003. Od 27. januára 2007 bol konštatovaný pri trvajúcej invalidite 75 % pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa ale k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku nedošlo, pretože jeho suma s prihliadnutím na zvýhodnenú kategóriu funkcií, tj. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení naďalej prevyšovala sumu invalidného dôchodku určenú podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Výpočet bol obsahom rozhodnutia odporkyne zo 14.mája 2007, ktorým bol jeho invalidný dôchodok od 20.júna 2007 znížený. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené právoplatným rozhodnutím z 11.júla 2007 s tým, že odporkyňa pokračuje vo výplate invalidného dôchodku v prospech navrhovateľa v nezmenenej sume. Citovala rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku na základe zákonných valorizácií a vyjadrila sa k nezapočítaniu obdobia jeho dôchodkového poistenia. Nositeľ poistenia v Spolkovej republike Nemecko oznámil, že navrhovateľ nezískal v rokoch 1991 - 1993 žiadne obdobie dôchodkového poistenia a počas evidovanej nezamestnanosti od 1.marca 2001 do 2.októbra 2002 nepoberal podporu v nezamestnanosti. V tejto súvislosti poukázala na zákonné ust. § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uvedeným rozhodnutím malo byť realizované predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie krajského súdu v konaní č. 26Sd/24/2014-24 z 22.mája 2014. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporkyne a nesprávne právne posúdenie veci, pretože odporkyňa nerešpektovala právny názor súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí. Rozhodnutie nedáva presvedčivú odpoveď na jeho žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, keď sa odporkyňa opäť uspokojila s konštatovaním, že žiadosti nevyhovuje, pričom jej odôvodnenie neposkytuje ani základný rámec pre možnosť posúdenia úvah, ktorý sa spravovala pri hodnotení jeho požiadaviek. Pôvodne mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a zmenou zdravotného stavu došlo k vzniku jeho plnej invalidity, čo pri určení výšky invalidného dôchodku nebolo zohľadnené. Namietal tiež nezohľadnenie doby výkonu práce v zahraničí (1991-1993) a obdobie výkonu služby vojaka z povolania (1981-1990). Poukázal aj na rozdielne vykázané obdobie dôchodkového poistenia v jednotlivých rozhodnutiach odporkyne, z čoho vyvodil, že suma jeho invalidného dôchodku bola určená v nižšej sume, než mu patrila. Namietal nezohľadnené obdobie jeho evidovanej nezamestnanosti v rokoch 2001-2002, s tým, že poukaz na zákonné ust. § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nie je relevantný, keďže obdobie jeho nezamestnanosti trvalo až po 1.januári 2001. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odôvodnil aj poukazom odporkyne na nariadenie Rady EHS č. 1408/71 a jeho čl. 46 ods. 1 bez ozrejmenia súvislostí. Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľ ani jeho zástupca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnili s tým, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti, zotrvajúc na doterajších námietkach a tvrdeniach. Od priznania invalidného dôchodku bol tento zvýšený len v dôsledku zákonnej valorizácie, bez jeho zvýšenia po zmene čiastočnej invalidity na invaliditu, čoho sa domáhal. K tejto skutočnosti sa odporkyňa doposiaľ nevyjadrila. Pokiaľ išlo o vybraté príspevky na dôchodkové poistenie v Nemecku uviedol, že si vybral len jeden z pilierov, no základný (u nás 1.pilier) sa vybrať nedá. Zdôraznil, že sa nedomáhal priznania ďalšieho dôchodku, len zohľadnenia odpracovaných rokov v Nemecku. Za rozporné považoval závery odporkyne, že príspevky na dôchodkové poistenie v Nemecku mu boli vrátené, čo považoval za dôkaz o odpracovaných rokoch, na druhej strane tvrdila, že žiadne obdobie dôchodkového poistenia v Nemecku nezískal. Nezdôvodnila ani nezohľadnenie obdobia jeho dôchodkového poistenia v rokoch 2005-2008 a 2012 a 2013, hoci sa uvedeného domáhal a nevyjadrila sa k rozdielnemu vyčísleniu obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktorého rozsah v novších rozhodnutiach znížila. Právo na náhradu trov konania uplatnil v celkovej výške 255,29 € za 3 úkony právnej služby, spolu s režijným paušálom a s 20 % DPH. Odporkyňa žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie ako dostatočne zdôvodnené a preskúmateľné potvrdil, pretože navrhovateľovi boli poskytnuté odpovede na všetky jeho požiadavky a výhrady. V písomnom vyjadrení zo 6.marca 2015 zhrnula námietky navrhovateľa, ktoré považovala za nedôvodné s totožným odôvodnením, aké bolo obsiahnuté už v napadnutom rozhodnutí. Doplnila, že v Spolkovej republike Nemecko navrhovateľ nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, preto mu obdobie rokov 1991-1993 nebolo možné hodnotiť na dôchodkové účely. Počas evidovanej nezamestnanosti podporu v nezamestnanosti nepoberal, preto nebolo možné toto obdobie považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia s poukazom na zákonné ust. 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 169c ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa v období od 1.januráa 2001 do 31.decembra 2003 do doby zamestnania na dôchodkové účely započítavala aj doba vyplácania podpory v nezamestnanosti, čo u navrhovateľa naplnené nebolo. K v rozhodnutí citovanému článku 46 ods. 1 Nariadenia Rady EHS uviedla, že v súlade s čl. 35 Nariadenia EHS č. 574/72, ktoré ustanovuje postup vykonávania Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 postúpila žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok nositeľovi poistenia Spolkovej republiky Nemecko, za účelom posúdenia jeho nároku a tento subjekt žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietol, pretože v roku 1997 mu boli príspevky, pôvodne poskytnuté na účely dôchodkového poistenia v Spolkovej republike Nemecko, vrátené. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, s rozhodnutiami odporkyne o jeho zvýšení z dôvodu valorizácie, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s potvrdeniami o jeho evidovanej nezamestnanosti, s osobnými listami dôchodkového poistenia, ktoré boli vydané k rozhodnutiam o priznaní resp. zvýšení invalidného dôchodku, s písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi konania, s dôkazmi o výkone práce v zahraničí, s odpoveďou príslušného orgánu dôchodkového poistenia v Spolkovej republike Nemecko, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci, podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. Podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 19.októbra 2004 rozhodnutím odporkyne zo 17.decembra 2004 na základe jeho žiadosti z 20.septembra 2004 a jeho suma bola určená postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom poistení a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, zisteného v rozhodujúcom období rokov 1994 - 2003 vo výške 0,7500, získaného obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na invalidný dôchodok spolu s pripočítaným obdobím od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, celkom v rozsahu 39,2100 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok vo výške 183,58 € a 50 % poklesu jeho pracovnej schopnosti vo výške 2 700,- Sk mesačne. Zároveň bola určená aj postupom, vyplývajúcim zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a to v súlade s ust. § 274 zákona o sociálnom poistení, pretože navrhovateľ vykonával službu I. kategórie funkcií, bol vojakom z povolania od 1.augusta 1981 do 30.apríla 1990. Bola určená ako 69 % jeho priemerného mesačného zárobku zisteného v piatich zárobkovo najlepších rokoch v období 10 rokov pred vznikom invalidity, tj. v rokoch 1997, 1998, 2000, 2002 a 2003, tj. 1 779,- Sk mesačne, so zohľadnením doby zamestnania v rozsahu 36 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. K uvedenej sume pripočítala jednotlivé zákonné zvýšenia do výšky 5 561,- Sk mesačne a ku dňu rozhodnutia ju ešte valorizovala podľa § 293a ods. 4 zákona o sociálnom poistení na 5 751,- Sk mesačne. Napriek tomu, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s 50 % poklesom jeho pracovnej schopnosti, invalidný dôchodok mu bol priznaný vo výške určenej postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.), pretože takto určená suma prevýšila sumu invalidného dôchodku určenú postupom podľa zákona o sociálnom poistení (2 700,- Sk mesačne) V rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky bol navrhovateľ od 27.januára 2007 uznaný invalidným podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z.z.) a bol určený 75 % pokles jeho pracovnej schopnosti. Po navýšení percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa bola suma jeho invalidného dôchodku nanovo určená podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 6 866,- Sk mesačne a rozhodnutím odporkyne zo 14.mája 2007 bol jeho invalidný dôchodok znížený od 20.júna 2007 na 6 866,- Sk. Uvedené rozhodnutie bolo následne zrušené rozhodnutím odporkyne z 11.júla 2007 s tým, že sa navrhovateľovi naďalej vypláca invalidný dôchodok v nezmenenej sume, tj. vo výške určenej podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho suma naďalej prevyšovala sumu novo určenú sumu invalidného dôchodku rozhodnutím zo 14.mája 2007. V priebehu rokov žiadal navrhovateľ odporkyňu opakovane o správne určenie sumy jeho invalidného dôchodku z dôvodov, ktoré boli vyššie už uvedené. Odporkyňa najskôr reagovala vo forme listov, bez vydania rozhodnutia, neskôr začala konanie a vykonala kontrolnú lekársku prehliadku navrhovateľa dňa 13.augusta 2013 s výsledkom, že nedošlo k takej zmene v jeho zdravotnom stave, ktorá by sa prejavila navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Výsledkom tohto posúdenia jeho zdravotného stavu bolo rozhodnutie odporkyne z 5.septembra 2013, ktorým bola jeho žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietnutá. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené v predchádzajúcom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici jeho rozhodnutím z 22.mája 2014 č. 26Sd/24/2014-24, pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. V novom konaní vydala odporkyňa rozhodnutie z 28.novembra 2014, ktorým opäť zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Uvedené rozhodnutie je predmetom aktuálneho preskúmavacieho konania krajského súdu. Z ust. § 209 ods. 1-4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 cit. zákona vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia je aj jeho preskúmateľnosť, tj. uvedenie skutkových predpokladov a ich právne vyhodnotenie, tj. konkrétne úvahy rozhodujúceho subjektu, akým spôsobom bol zistený skutkový stav veci interpretovaný a akým spôsobom bol právne zohľadnený a vyhodnotený pre konkrétne rozhodnutie o podanej žiadosti. Napriek predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu krajského súdu s konkrétnym usmernením ohľadom potrebného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré malo ozrejmiť skutkové zistenia a právne úvahy vo vzťahu ku všetkým požiadavkám navrhovateľa na zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku a ich prípadného nezohľadnenia, vydala odporkyňa rozhodnutie, ktoré opätvme nezodpovedá zákonným požiadavkám na preskúmateľnosť rozhodnutia, pretože neposkytlo účastníkovi konania ani súdu potrebné odpovede vo vzťahu k uplatneným požiadavkám navrhovateľa, ktoré sa týkali zvýšenia sumy poberanej dôchodkovej dávky. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nerešpektovania záväzného právneho názoru súdu v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Napriek opakovaným požiadavkám navrhovateľa nebolo preskúmavaným rozhodnutím ozrejmené, prečo po navýšení percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 50 % na 75 % od 27.januára 2007 nedošlo k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku. Zamietnutie žiadosti bolo odôvodnené len tvrdením, že určenie sumy invalidného dôchodku s prihliadnutím na zvýhodnenú kategóriu funkcií je pre navrhovateľa naďalej výhodnejšie. Uvedené zostáva len v rovine nepreskúmateľného tvrdenia, pokiaľ odporkyňa nevysvetlila, prečo nedošlo k zvýšeniu sumy jeho invalidného dôchodku po zhoršení jeho zdravotného stavu postupom vyplývajúcim zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tj. pri zachovaní nárokov, vyplývajúcich zo zvýhodnenej kategórie funkcií. Nebol ozrejmený ani výpočet sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení po navýšení percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Tzn., že tvrdenie odporkyne, že suma invalidného dôchodku navrhovateľa po zvýšení percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti naďalej nepresahuje sumu vyplácaného invalidného dôchodku určeného postupom podľa zákona o sociálnom zabezpečení nie je preskúmateľné a nemá žiadny reálny základ. Novo určená suma invalidného dôchodku navrhovateľa po zmene percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti bola obsahom odôvodnenia rozhodnutia odporkyne zo 14.mája 2007, ktoré však bolo v rámci autoremedúry odporkyňou zrušené, tzn., že je potrebné naň hľadieť, akoby neexistovalo. Na uvedené bola odporkyňa upozornená už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, avšak záväzný právny názor súdu o potrebe zdôvodnenia výšky invalidného dôchodku po zmene percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa nerešpektovala. Jej rozhodnutie bolo vo vyššie uvedených súvislostiach nepreskúmateľné v podstatnej otázke, ktorou bolo odôvodnenie zamietnutia jeho žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku po zhoršení jeho zdravotného stavu. Na uvedenom nič nemení tvrdenie navrhovateľa, že pôvodne priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol zmenený na invalidný dôchodok bez zmeny výšky dôchodkovej dávky, pretože uvedené tvrdenie nezodpovedalo skutkovému stavu veci. Navrhovateľ požiadal o priznanie invalidného dôchodku za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a aj vznik jeho invalidity bol po posúdení jeho zdravotného stavu konštatovaný dňom, ktorý spadal do účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Za invalidného bol uznaný podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení so stanovením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Vznik jeho invalidity nebol posudzovaný podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení (100/1988 Zb.). Podľa zákona o sociálnom zabezpečení bola určená len výška jeho invalidného dôchodku s poukazom na zákonné ust. § 274 zákona o sociálnom poistení za tým účelom, aby mohla byť porovnaná so sumou invalidného dôchodku určenou podľa zákona o sociálnom poistení. Keďže suma invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení prevýšila sumu invalidného dôchodku, určeného postupom podľa zákona o sociálnom poistení, bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok vo vyššej sume, tj. v sume určenej postupom podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Námietka navrhovateľa, týkajúca sa nezapočítania obdobia výkonu jeho služby vojaka z povolania v rokoch 1981-1990 nebola dôvodná. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí ozrejmila, že uvedené obdobie dôchodkového poistenia mu bolo započítané pre účely rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok a uvedené vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku navrhovateľa ohľadom nezohľadnenia obdobia jeho dôchodkového poistenia počas výkonu zamestnania v Spolkovej republike Nemecko. Odporkyňa postupovala správne, keď uvedené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa nezohľadnila, pretože podľa oznámenia nositeľa poistenia Spolkovej republiky Nemecko nezískal navrhovateľ v tomto štáte žiadne obdobie dôchodkového poistenia, čo v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočne zdôvodnila. Nie je daný žiadny rozpor medzi tvrdením odporkyne, že navrhovateľ v Spolkovej republike Nemecko pracoval, a nezískaním žiadneho obdobia dôchodkového poistenia v dôsledku vrátenia odvodov na dôchodkové poistenia. Dostatočným odôvodnením je aspoň minimálne zhodnotenie zisteného skutkového stavu veci a jeho právne vyhodnotenie, čo bolo odporkyňou poskytnuté, pretože zamestnanie je obdobím dôchodkového poistenia len v prípade úhrady platieb na dôchodkové poistenie bez ohľadu na to, akým spôsobom navrhovateľ uvedenému porozumel. Správne namietal nesprávne právne zdôvodnenie nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa od 1.marca 2001 do 2.októbra 2002 z hľadiska aplikovanej právnej normy, pretože poukaz na zákonné ust. § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení rieši len dobu zamestnanosti získanú do 31.decembra 2000. Je pravdou, že odporkyňa popri citovaniu ust. § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesprávne poukázala na ust. § 169c ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, z hľadiska právneho vyhodnotenia (obsah právnej úpravy § 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení v znení od 1.januára 2001) bolo jej zdôvodnenie správne a s ohľadom na minimálne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia aj dostatočné, pretože dané skutkové zistenia správne právne vyhodnotila. Poukaz odporkyne na čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebol nijakým spôsobom skutkovo alebo právne odôvodnený, čo navrhovateľ dôvodne namietal. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bol nedostatočne zistený skutkový stav veci. Uvedené sa dotýkalo obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal po vzniku nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ sa opakovane domáhal zvýšenia sumy invalidného dôchodku aj s poukazom na ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré mu vo výške invalidného dôchodku nebolo zohľadnené a odporkyňa mu v týchto súvislostiach neposkytla žiadne vysvetlenie, čo spadá pod zákonný zrušujúci dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Zároveň postupovala nesprávne, keď opakované žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku neposúdila aj vo vzťahu k možnému zvýšeniu jeho sumy za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal popri poberaní invalidného dôchodku. V čase rozhodovania o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku jej tieto skutkové okolnosti boli známe a bolo možné ich v rozhodnutí zohľadniť. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne zaoberať sa opätovne žiadosťou navrhovateľa o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku vo vzťahu ku všetkým ním tvrdeným dôvodom pre jeho zvýšenie. Nové rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodní v súlade s ust. § 209 zákona o sociálnom poistení tak, aby jej rozhodnutie bolo spôsobilým objektom na jeho preskúmanie krajským súdom a dostatočným zdrojom informácií pre navrhovateľa, aby mohol poznať skutkové a aj právne dôvody vydaného rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania voči odporkyni, ktorá v konaní úspešná nebola. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci a príprava zastúpenia - 61,87 €, odvolanie voči rozhodnutiu - 61,87 € a vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne - 64,53 €). Ku každému úkonu právnej služby prináleží aj režijný paušál - 2 x 8,04 €, 1 x 8,39 €, spolu 188,27 € a 24,47 €. Keďže právny zástupca navrhovateľa je plátcom DPH, prináleží mu aj 20 % z hodnoty úkonov právnej služby, tj. 42,55 €. Celkom predstavujú trovy právneho zastúpenia 255,29 € a boli navrhovateľovi priznané v celosti tak ako si ich uplatnil, pretože boli uplatnené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátoch za poskytovanie právnych služieb. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči jeho zrušujúcej časti podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.