Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/259/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201651 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201651.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: G. R., r. č.: XXXXXX/XXXX, nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX N., občan SR, právne zastúpený JUDr. Jozefom Baranom, advokátom na základe plnomocenstva, Nám. Matice slovenskej 23/45, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/452429/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452420/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452419/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452418/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452415/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452413/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452411/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452408/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452404/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452401/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452386/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, č. 1100301/1/452396/2014/5019 zo dňa 13.10.2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452429/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/33244406/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 48 030,63 Eur. Rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/259/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452420/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3324347/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 49 065,06 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/260/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452419/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3324269/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 40 949,51 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/261/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452418/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3324193/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 87 454,85 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/262/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452415/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3322895/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 100 227,94 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/263/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452413/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3322613/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 21 780,32 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/264/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452411/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3322405/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 21 272,12 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/265/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452408/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3322285/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 33 217,18 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/266/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452404/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3322198/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume 18 429,66 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/267/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452401/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3322151/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume 10 405,43 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/268/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452386/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3321914/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2008 v sume 1 447,55 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/269/2014. Rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/452396/2014/5019 zo dňa 13.10.2014 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3322096/2014/Kor zo dňa 08.07.2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume 15 036,77 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/270/2014. Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, súd v záujme hospodárnosti konania veci, ktoré napadli na krajskom súde pod sp. zn. 23S/259/2014 - 23S/270/2014 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. s p o j i l na spoločné konanie s tým, že veci sa vedú pod spoločnou sp. zn. 23S/259/2014. Rozhodnutia žalovaného boli v podstate odôvodnené tým, že Daňový úrad v Detve vykonal u daňového subjektu G. R. - PERMOS, O. G. XX, 962 12 Detva, ktorý ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňa 31.12.2008, kontrolu DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie január 2008 - december 2008. O výsledku tejto kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 683/320/15248/2011/Kor zo dňa 02.08.2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a podpísaný dňa 19.08.2011. Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly, správca dane vydal dodatočné platobné výmery, ktorými daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie január - december 2008 vyrubil rozdiel DPH. Predmetom vyrubeného rozdielu dane boli neuznané odpočítania DPH z plnení fakturovaných spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., a spoločnosti RIALKA, s. r. o., Priemyselná 831, Galanta, pretože preverovaním správcu dane bolo zistené, že k dodaniu fakturovaných stavebných prác týmito spoločnosťami nedošlo, čím nedošlo u deklarovaných dodávateľov k vzniku daňovej povinnosti z titulu dodania služieb v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, a preto nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z fakturovaných plnení v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane vzniká platiteľovi až po preukázaní splnenia všetkých Zákonom o DPH stanovených podmienok. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 v náväznosti na ustanovenie § 19 ods. 2 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, ani za dobromyseľnosť platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou vo faktúre. Napriek tomu, že žalobca disponuje faktúrami od svojho dodávateľa, rozsiahlym šetrením, ktoré vykonal správca dane, či už vyjadrením odvolávajúceho sa, výsluchom konateľa dodávateľskej spoločnosti, alebo výsluchom odvolávajúcim sa navrhnutých svedkov, nebolo potvrdené uskutočnenie faktúrových plnení spoločnosťami a odvolávajúci (žalobca) vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že sporné stavebné práce boli vykonané dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach. Bolo preukázané vytvorením umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľmi a odvolávajúcim sa (žalobcom), pri ktorých sa reálnosť dodania zdaniteľných plnení deklarovaná dodávateľom nepotvrdila a jediným účelom deklarovaných obchodných transakcií bolo získanie daňovej výhody - uplatnenie odpočítania DPH z prijatých zdaniteľných obchodov deklarovaných odvolávajúcim sa v podanom daňovom priznaní a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti platiteľa voči štátnemu rozpočtu. Faktúry a výdavkové pokladničné doklady, ktoré odvolávajúci (žalobca) predložil k výkonu kontroly, samé o sebe nie sú preukázaním realizácie obchodných transakcií, nakoľko tieto doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené tak, ako je deklarované na faktúre, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo alebo nebolo realizované. Odvolávajúci (žalobca) preukazoval reálnosť plnenia predložením odberateľských faktúr a existenciou obchodného vzťahu medzi ním ako dodávateľom a jeho odberateľmi. V tejto súvislosti odvolávajúci sa (žalobca) predložené odberateľské faktúry, protokoly o prevzatí a odovzdaní predmetu diela z roku 2008 podpísané za zhotoviteľa odvolávajúcim sa a za objednávateľa rôznymi odberateľmi odvolávajúceho sa, nie je možné považovať za dôkaz, že odvolávajúci sa deklarované spoločnosti priamo alebo prostredníctvom subdodávateľov fakturované práce reálne vykonali. Odvolávajúci sa (žalobca) nemal povinnosť preukazovať splnenie si daňových povinností svojich dodávateľov, bolo však v jeho záujme ako daňového subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou opatrnosti a aby daňovým orgánom vysvetlil a predložil také dôkazy, ktoré by odstránili rozpory o hospodárskom a obchodnom prepojení s konateľom dodávateľskej spoločnosti za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody, čo je v rozpore so zákonom. I napriek tomu, že odvolávajúcemu sa (žalobcovi) bolo umožnené zúčastniť sa výsluchov jednotlivých svedkov, svoje právo klásť svedkom otázky vôbec nevyužil, prípadne jednotlivých svedeckých výpovedí sa vôbec nezúčastnil, čím nebol pri zisťovaní skutkového stavu ohľadom realizácii fakturovaných prác súčinný. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že v súlade s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ správca dane postupoval, keď posúdil mieru zapojenia odvolávajúceho sa do podvodného konania a nárok na odpočítanie dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov odvolávajúcemu sa neuznal. Odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie deklarovaných plnení a z výpovedí odvolávajúceho sa, ako aj výsluchmi daňovým subjektom navrhovaných svedkov, z ktorých ani jeden nevedel uviesť a popísať podrobnosti samotných obchodných prípadov, ktoré sa mali realizovať, vyplýva, že dochádzalo len k formálnemu vystavovaniu daňových dokladov, čo má znaky podvodného konania. Z toho dôvodu nie je možné na takýto skutočný stav veci aplikovať judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach DPH v prospech odvolávajúceho sa, keďže z jeho záverov vyplýva, že nemožno chrániť daňovníkov na účely priznania odpočtu dane, ak má ich konanie alebo konanie ich dodávateľov znaky nezákonnosti alebo daňového podvodu. Žalovaný v konečnom dôsledku dospel k záveru, že skutočným obsahom sporných obchodných prípadov bolo profitovať na odpočítanie DPH za zdaniteľné obchody, ktoré boli odvolávajúcim sa deklarované ako nákup od tuzemských platiteľov DPH, pričom bolo správcom dane preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a odvolávajúcim sa, ktorých jediným účelom bolo získanie daňovej výhody - uplatnenie odpočítania DPH, a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti voči štátnemu rozpočtu SR. V tomto prípade správca dane postupoval v súlade so Zákonom o DPH i v súlade s právom EÚ, keď daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., a spoločnosťou RIALKA, s. r. o., Priemyselná 831, Galanta. Všetkých dvanásť rozhodnutí žalovaného napadol žalobami žalobca, v ktorých navrhoval všetkých dvanásť rozhodnutí žalovaného zo dňa 13.10.2014 zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. a veci vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žaloby boli v podstate odôvodnené tým, že v roku 2008 pracoval žalobca ako živnostník v oblasti stavebníctva. Z dôvodu veľkého množstva zákaziek, nedostatočného počtu kapacít na jeho strane a tiež z dôvodu zlého zdravotného stavu niektoré práce realizoval aj prostredníctvom spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., a prostredníctvom spoločnosti RIALKA, s. r. o., ako subdodávateľmi. So spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., mal uzavretú rámcovú zmluvu č. 2/2008. Práce boli vykonané a následne boli žalobcovi aj vyfakturované. Faktúry vystavené spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., žalobca riadne uhradil, o čom predložil daňovému úradu príjmové doklady podpísané konateľom tejto spoločnosti pánom G.B.. To, že tieto práce boli skutočne zrealizované, je uvedené v protokoloch o prevzatí a odovzdaní predmetu diela z roku 2008 podpísanými obidvoma zmluvnými stranami. V týchto protokoloch a súpisoch vykonaných prác sú zahrnuté aj práce vykonané žalobcovými subdodávateľmi. Pán H. na Daňovom úrade v Detve dňa 14.04.2011 prehlásil, že predmetné práce pre žalobcu vykonala jeho spoločnosť, faktúry za vykonané práce vystavoval on a tiež, že od žalobcu prevzal finančné prostriedky z úhrad vystavených faktúr. Vykonanie subdodávateľských prác pre spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., potvrdili aj svedkovia C. W., H. O. a N. D.. Žalovaný však vyjadrenie pána H. neakceptoval, pretože tento údajne nevedel uviesť, prečo predmetné faktúry nemá zaúčtované vo svojom účtovníctve a nevedel uviesť, prečo nepriznal a neodviedol daň na výstupe z týchto faktúr a kde sa jeho daňové a účtovné doklady nachádzajú. Taktiež žalovaný neakceptoval rámcovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., pretože táto je údajne neurčitá a nekonkrétna. Neakceptoval ani protokoly o odovzdaní a prevzatí diela a stavebný denník, ktoré pán H. predložil daňovému úradu, ani čestné prehlásenia zo dňa 12.09.2011. Pán H. predložil daňovému úradu aj opravné daňové priznania na DPH za obdobie roku 2008, z ktorých vyplýva, že práce boli skutočne aj zrealizované a následne vyfakturované. Tieto daňové priznania žalovaný však neakceptoval z dôvodu, že nie sú totožné výsledné sumy dane z uskutočnených dodávok tovaru a služieb, boli podpísané neoprávnenou osobou vzhľadom na zmenu v osobe konateľa spoločnosti od 17.07.2009 a žalovaný ich považuje za účelové. Nového konateľa spoločnosti pani L. však napriek návrhu žalobcu žalovaný nevypočul. Žalovaný mal za preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov aj napriek tomu, že realizované práce spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., boli preukázané listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov. Žalobca preukázal reálnosť predložených odberateľských faktúr a existenciu obchodných vzťahov medzi ním ako dodávateľom a jeho odberateľmi aj protokolmi o prevzatí a odovzdaní diela. Žalobca dodanie služby jeho subdodávateľmi jednoznačne preukázal písomnými dokladmi, ktoré sú odrazom reálneho plnenia, preukazujú, že plnenie - k uskutočneniu stavebných prác došlo a tiež ich môže preukázať výpoveďou svedkov. Zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu Zákona o DPH. So subdodávateľmi spolupracuje už viac rokov, kedy tiež mal v minulosti daňovú kontrolu kvôli DPH. V roku 2005 daňovému úradu preukázal poskytnutie služieb tým istým spôsobom ako v súčasnosti, daňový úrad nezistil žiadne pochybenie z jeho strany a daňová kontrola dopadla bez zistení porušenia zákona a bez pripomienok. Podľa názoru žalobcu, žalovaný rozhodol len na základe pochybností, ku ktorým údajným preverovaním skutočností dospel a nevykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mohol a mal. Žalovaný pri rozhodovaní použil len výsledky dokazovania, ktoré boli vykonané v súvislosti s vydaním platobných výmerov, ktoré boli v konečnom dôsledku zrušené a vrátené I. st. správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie do vyrubovacieho konania správcu dane. Správca dane mal celé dokazovanie vykonať znovu, pretože pri rozhodovaní bol ovplyvnený výsledkami predošlého dokazovania. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ týkajúcej sa výkladu práva na odpočet DPH, v zmysle Smernice Rady 2006/112/ES bolo potrebné žalobcovi objektívne preukázať porušenie zákona, daňový podvod alebo zneužitie práva. Žalobca zároveň vzniesol námietku premlčania pohľadávok v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. V súvislosti s vecami, ktoré napadli na krajskom súde pod sp. zn. 23S/264/2014, 23S/265/2014, 23S/266/2014, 23S/268/2014, 23S/269/2014, 23S/270/2014, žalobca v dôvodoch žaloby k veci ešte uviedol, že práce, ktoré sa realizovali cestou subdodávateľa spoločnosti RIALKA, s. r. o., tieto práce preberal žalobca od konateľa tejto spoločnosti pána I., ktorý následne vystavil žalobcovi faktúry a žalobca ich uhradil. Žalobca ďalej poukazoval na rozpornosť záverov žalovaného, ktorý sa s výpoveďou pána I. najskôr stotožnil, podľa tvrdenia svedka pre žalobcu nevykonával žiadne práce, pritom následne uvádza, že žalobca o podvodnom konaní dodávateľa - spoločnosti RIALKA, s. r. o., vedel a je jeho súčasťou. K žalobám žalobcu podal vyjadrenia žalovaný, v ktorých navrhoval žaloby žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že žalovaný po preskúmaní spisových materiálov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách i v odvolaní proti rozhodnutiam I. st. správneho orgánu dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňového konania a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že deklarované stavebné práce boli uskutočnené osobou uvedenej vo faktúre. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil vykonanie fakturovaných prác spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o. a spoločnosťou RIALKA, s. r. o., pretože žalobca ak tvrdil, že týmito spoločnosťami fakturované práce boli nimi aj vykonané, mal povinnosť svoje tvrdenie aj reálne preukázať. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti, pravdivosti kontrolovaným daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré tento predložil, ale k tomu účelom vykonal rozsiahle dokazovanie. Rozsiahlym dokazovaním a aj výsluchmi žalobcom navrhnutých svedkov nebolo potvrdené reálne dodanie fakturovaných plnení deklarovanými dodávateľmi, a to práve preto, že žiaden z týchto subjektov nevedel uviesť a popísať podrobnosti samotných obchodných prípadov, ktoré mali realizovať. Napriek veľkému rozsahu faktúrami deklarovaných prác, žalobca nepredložil správcom dane požadované súpisy vykonaných prác. Reálnosť vykonania prác spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., ako aj RIALKA, s. r. o., nebola v konaní preukázaná. Pán G. H. - konateľ spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., v čase deklarovanej realizácie sporných plnení, napriek tomu, že slovne potvrdil vykonanie fakturovaných prác pre žalobcu, správcom dane bolo dokazovaním preukázané, že ním označení subdodávatelia (H. O., N. D., C. W.) sporné práce nevykonali, nevedel uviesť, prečo faktúry, o ktorých pán H. tvrdil, že ich vystavil za zrealizované stavebné práce, sa nenachádzajú v účtovnej evidencii, ani v daňovej evidencii tohto daňového subjektu, nevedel uviesť, prečo nepriznal a neodviedol daň na výstupe z týchto faktúr. Svedecká výpoveď pána G. H. neprispela k prevereniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, pretože pán G. H. neuviedol žiadne podrobnosti o realizácii stavebných prác. Pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení spochybňuje aj tá skutočnosť, že pán G. H. dňa 23.01.2014, kedy bolo správcom dane vykonané vypočutie pána G. H., ktorý sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, kedy pán G. H. odmietol vo veci sporných faktúr prác pre žalobcu vypovedať z dôvodu trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. V rozpore s tvrdením pána G. H., že fakturované práce boli dodané subdodávateľsky, je tvrdenie žalobcu, ktorý uviedol, že pre spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., pracovali v roku 2008 E. O. - N., G. N. - M., B. R. - N., C. E. - N., C. L. - č. XXX, O. N., Y. R. - Q., B. R. - T. T. XXXX. Správca dane v dňoch 15. a 16.7.2013 vykonal výsluchy svedkov, ktoré vyhodnotil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prijal záver, že ani vyjadrenia svedkov nepreukazujú uskutočnenie fakturovaných prác spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., pretože svedkovia nepredložili žiaden dôkaz, že pracoval pre túto spoločnosť, niektorí svedkovia nevedeli, že G. H. má spoločnosť (E. O. sa vyjadril, že si len myslel, že pracuje pre firmu G. H.), podľa ich vyjadrení pre G. H. svedkovia pracovali iba niekoľko dní v roku, pričom s ohľadom na objem, rozsah a obsah fakturovaných prác, títo svedkovia, ktorí mali pracovať ako pomocní robotníci, nemohli fakturované práce vykonať. Všetci zhodne uviedli, že pracovali pre G. H. (vykonávali pomocné, búracie, výkopové, asfaltárske práce), avšak mená iných pracovníkov, ktorí mali s nimi pracovať alebo práce zadávať, nevedeli uviesť. Taktiež skutočnosť, že pracovali pre G. H., neznamená, že pracovali pre spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., preto správca dane považuje svedecké výpovede žalobcom navrhnutých svedkov za účelové a nedôveryhodné. C. E. ako zamestnanec žalobcu, ktorý mal riadiť a kontrolovať výkon prác, nebol zamestnancom žalobcu a pán E. uviedol, že pracoval pre G. H. v roku 2008 v mesiacoch september, október asi sedem dní a vykonával búračské a iné pomocné práce na základe ústnej dohody. Výpoveď C. L., ktorý uviedol, že pracoval pre pána H. štyri dni a práce zadávali viacerí majstri, ktorých mená nevedel uviesť, je v rozpore s tvrdením žalobcu, že C. L. „parťák“ kontroloval a riadil priebeh a výkon prác realizovaných spoločnosťou RIALKA, s. r. o. Je nesporné, že svedecké výpovede žiadnym relevantným spôsobom neprispeli preukázaniu žalobcom tvrdených skutočností, že spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., reálne fakturovanú prácu pre žalobcu vykonávala. Žalovaný neakceptoval doklady predložené pánom G. H., tieto dôkazy nebolo možné akceptovať ako relevantný dôkaz, pretože rámcová zmluva o spolupráci pri zhotovení diela č. 02/2008 zo dňa 08.01.2008 podpísaná žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol s r. o., ako zhotoviteľom je neurčitá a nekonkrétna a bez predloženia konkrétneho rozsahu a podmienok zhotovenia diela (druh činnosti, čas, miesto plnenia, odplata...) nemá sama o sebe žiadnu výpovednú schopnosť. Taktiež dva protokoly o odovzdaní predmetu diela, ktoré pán G. H. predložil pri svedeckej výpovedi nepreukazuje, že práce reálne vykonala TatraStav HOLDING, spol. s r. o., z dôvodu, že nie sú v protokoloch uvedené informácie o stave odovzdaného diela. Stavebný denník, predložený pri uvedenej svedeckej výpovedi, sa týka budovy, ktorá vo faktúrach vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o., pre žalobcu nie je uvedená. Taktiež predložený preberací protokol k faktúre č. 03/2008 vystavený pre žalobcu správcom dane vyhodnotil ako dôkaz nepreukazujúci, že práce uskutočnila spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., pretože podľa predloženého protokolu k vystavenej faktúre je dátum odovzdania diela odberateľovi žalobcu a dátum uskutočnenia plnenia žalobcu skôr, ako dátum uskutočnenia uvedený na faktúre vystavenej spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o. Vzhľadom na rozsah, obsahy a objem prác, ktoré spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., v roku 2008 žalobcovi fakturovala, uvedené doklady nie je možné považovať za relevantné dôkazy, ktoré by bez pochyby preukázali, že všetky fakturované práce spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., pre žalobcu reálne vykonala. Žalobca v doplnenom odvolaní zo dňa 07.11.2011 predložil opravné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie I., II., III. a IV. štvrťrok 2008 spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o. Žalobcom predložené daňové priznania neboli do času prvého odvolacieho konania podané u miestne príslušného správcu dane - Daňového úradu Trenčín, o čom svedčí aj žalobcom predložené potvrdenia o ich podaní, ktoré neboli opatrené prezenčnou pečiatkou daňového úradu ani podpisom pracovníka daňového úradu, ktorý priznanie prijal, t. j. nie sú opatrené náležitosťami, ktoré by obsahovali v prípade, že daňové priznania boli u miestne príslušného správcu dane podané. Je sporné, či G. H. bol dňa 25.10.2011, kedy vystavil dodatočné daňové priznanie doručené na daňový úrad 02.07.2012, konať v mene tejto spoločnosti. Správca dane daňový subjekt písomne informoval a vyzval ho na odstránenie nedostatkov v podaných daňových priznaniach (príloha č. 23 - druhý), daňový subjekt TatraStav HOLDING, spol. s r. o., však písomnosť správcu dane doručovanú na adresu, ktorú si daňový subjekt uviedol u správcu dane, nepreberal, t. j. so správcom dane nekomunikoval a nedostatky v týchto podaných daňových priznaniach neboli odstránené. V dodatočnom daňovom priznaní podanom na daňový úrad dňa 02.07.2012 priznala spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., daň z uskutočnených dodaní tovaru a služieb za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 vo výške 3 946 548,- Sk. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie október, november, december 2008 (teda za kalendárne mesiace IV. štvrťroku 2008) z dodávateľských faktúr od spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., v sume 4 158 750,- Sk. Kontrolou správcu dane u dodávateľa žalobcu však bolo zistené, že dodávateľ žalobcu fakturoval zdaniteľné plnenie pre iných odberateľov, medzi ktorými sa nenachádzal žalobca a z týchto plnení v roku 2008 priznal daň za obdobie v sume 1 634 222,- Sk. Podanie dodatočných daňových priznaní dodávateľmi žalobcu po ukončení prvého odvolacieho konania bolo výlučne účelové a číselné údaje v nich uvedené sú nesprávne a nereálne. Podanie týchto dodatočných daňových priznaní dodávateľom žalobcu nemal žiaden význam z hľadiska preukázania reálneho vykonania fakturovaných prác dodávateľom žalobcu. Pani L. sa mala stať podľa notárskej zápisnice N 164/2009, doručenej správcovi dane 03.09.2009, konateľkou spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., od 17.07.2009, jej výpoveď by nemohla zvrátiť závažnosť dôkazov vykonaných správcom dane, ktoré nasvedčujú tomu, že spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., stavebné práce fakturované žalobcovi v roku 2008 vykonala. Skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť nepriznala a neodviedla DPH z fakturovaných plnení, nie je dôvodom neuznania odpočítania dane u žalobcu, avšak táto skutočnosť spolu so zisteniami správcu dane spoločnosti, ktorá mala byť dodávateľom fakturovaných zdaniteľných obchodov, ako aj výsluchy žalobcom navrhovaných svedkov, spochybňuje reálne dodanie fakturovaných plnení deklarovaných dodávateľom. Odberateľské faktúry, protokoly o prevzatí a odovzdaní predmetu diela z roku 2008 podpísané za zhotoviteľa žalobcom a za objednávateľa rozdiely odberateľmi žalobcu, nie je možné považovať za dôkaz, že žalobcom deklarované spoločnosti priamo alebo prostredníctvom subdodávateľov fakturované práce reálne vykonali. Žalovaný poukazuje na to, že správca dane v rozhodnutiach, ani pri protokole z kontroly nespochybnil, že daňový subjekt zrealizoval veľké množstvo zákaziek (stavebných prác) a nespochybnil dodanie služieb, ktoré žalobca deklaroval odberateľskými faktúrami. Správca dane v tomto prípade na základe zisteného skutkového stavu spochybnil prijaté zdaniteľné obchody, ktoré žalobca deklaroval dodávateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o. a spoločnosťou RIALKA, s. r. o. Podľa žalovaného bolo potrebné, aby žalobca dôkazmi preukázal reálnosť existencie plnenia, ktoré deklaroval dodávateľskými faktúrami a v tomto prípade nie je možné reálnosť posudzovania plnení preukázať len dôkazmi, ktoré potvrdzujú plnenie medzi žalobcom a jeho následnými odberateľmi. Dôkazy predložené žalobcom v priebehu daňovej kontroly a v priebehu odvolacieho konania nie sú spôsobilé spochybniť skutočnosť, že žalobca nepreukázal spornými faktúrami deklarované uskutočnenia stavebných prác, t. j. nepreukázal vznik daňovej povinnosti u nich deklarovaných dodávateľov. Žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane uvedenej na ním predložených dodávateľských faktúrach vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o. a spoločnosťou RIALKA, s. r. o. K námietke žalobcu, že spolupracoval so svojimi subdodávateľmi od roku 2005, žalovaný uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín, spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., vznikla 21.11.2007, a preto nemohla byť v roku 2005 dodávateľom žalobcu. Realizácia stavebných prác tak, ako boli uvedené na dodávateľskej faktúre u žalobcu, u ktorých si žalobca uplatnil sporné odpočítanie dane, nezodpovedá skutočnosti. Správcom dane zistené a v rozhodnutiach správnych orgánov podrobne opísané skutočnosti nepochybne svedčia o zneužití systému DPH zúčastnenými subjektmi, svedčí o tom, že žalobca deklarovaným nákupom fakturovaným v plnení od platiteľa DPH bol súčasťou podvodného konania, ktorého výsledkom bolo získanie daňovej výhody a zneužitie práva Európskeho spoločenstva. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené daňovým subjektom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. Správne orgány vo veci nerozhodli len na základe pochybností, ako to tvrdí žalobca, ale na základe výsledkov dokazovania, ktoré vykonal v súvislosti s vydaním platobných výmerov. Žalobcom deklarované dodávateľské spoločnosti boli zapojené do transakcií umelo (obchody prebehli len fakturačne), s cieľom vytvoriť zdaniteľné plnenia, z ktorých by si žalobca mohol uplatniť odpočítanie dane, výsledkom ktorého mala byť daňová výhoda pre žalobcu, a to formou odpočítania dane z faktúr vystavených touto spoločnosťou, a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti žalobcu voči Štátnemu rozpočtu SR deklarovanej v podaných daňových priznaniach DPH. Predložené dôkazy a zistenia daňovej kontrole nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom aj napriek formálnemu dodržiavaniu zákonom určených podmienok viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie žalobcu viedlo k takému cieľu. Predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú k zneužitiu práva, ktoré vedú žalovaného k záveru, že práve zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom a transakcie uvedené na faktúrach od spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., a RIALKA, s. r. o. Reálnosť vykonávania prác spoločnosťou RIALKA, s. r. o., nebola v konaniach preukázaná. Napriek veľkého rozsahu faktúrami deklarovaných prác žalobca uviedol, že so spoločnosťou RIALKA, spol. s r. o., mal uzatvorenú len ústnu dohodu na výkon prác a odplata za fakturované plnenie mala byť realizovaná vždy v hotovosti konateľmi spoločnosti (A. I.). Žalobcom označený svedok - konateľ spoločnosti RIALKA, s. r. o., jednoznačne poprel vykonanie sporných stavebných prác pre žalobcu a k písomnému čestnému prehláseniu, v ktorom písomne potvrdil realizáciu fakturovaných prác, sa vyjadril, že žalobca mu dal návrh, že za určitú finančnú odmenu podpíše nejaké doklady, ktoré podpísal u notára v Žiari nad Hronom a niečo u advokáta, ktorého meno nevedel uviesť. Z obsahu svedeckých výpovedí A. I. je nesporné, že svedok jednoznačne poprel realizáciu fakturovaných prác spoločnosťou RIALKA, s. r. o., a uviedol i dôvody rozporných tvrdení v jeho výpovediach. Pokiaľ mala faktúry a pokladničné doklady u subjekte RIALKA, s. r. o., vystavovať pani H., napriek snahu správcu dane preveriť tieto tvrdenia, pani H. sa nepodarilo stotožniť, nebolo možné ju vypočuť. V kontexte so zistenými skutočnosťami by však jej výpoveď neodstránila pochybnosti o reálnosti vykonania fakturovaných prác spoločnosťou RIALKA, s. r. o. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď D. L., napriek jeho tvrdeniu, že pracoval v roku 2008 pre A. I. asi týždeň na úprave terénu parkoviska, nebol predložený žiaden doklad, že tento svedok pracoval pre spoločnosť RIALKA, s. r. o. Jeho vyjadrenia sú v rozpore s vyjadrením A. I. - konateľa spoločnosti RIALKA, s. r. o., ktorý sa vo svedeckej výpovedi dňa 16.12.2013 do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že D. L. nepozná a práce uvedené na faktúrach sa neuskutočnili pre spoločnosť RIALKA, s. r. o. Spoločnosť RIALKA, s. r. o., bola podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava dňa 13.05.2011 vymazaná ex offo a dňom výmazu z obchodného registra zanikla spôsobilosť tejto spoločnosti na právne úkony, dodatočné daňové priznanie bolo podané dňa 20.06.2012, takéto priznanie nezakladá žiadne povinnosti pre spoločnosť, ktorá bola vymazaná z obchodného registra, v kontexte so zisteniami správcu dane nemôžu byť relevantným dôkazom toho, že spoločnosť fakturované práce pre žalobcu reálne vykonala. K námietke žalobcu týkajúcej sa premlčania pohľadávky, a to v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. žalovaný uviedol: Podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktorý upravoval postup správcu dane do 31.12.2011, zánik práva vyrubiť daň je upravený v § 45, pričom podľa § 45 ods. 1, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane, alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie... V zmysle § 45 ods. 2 citovaného zákona, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa ods. 1 znova od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o daňovom úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo jeho rozdiel dane je možné najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie. Povinnosť podať daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie za január 2008 - november 2008 vznikla žalobcovi v roku 2008 a za zdaňovacie obdobie december 2008 v roku 2009. V zmysle citovaných ustanovení § 45 zákona č. 511/1992 Zb., zákonom stanovená lehota pre vznik práva daň vyrubiť začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie v lehote 5 rokov, t. j. do konca roku 2013 pre zdaňovacie obdobie január 2008 - november 2008 a pre zdaňovacie obdobie december 2008 do konca roka 2014. U žalobcu došlo dňa 19.08.2011 k prerokovaniu a doručeniu protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 683/320/15248/2011/Kor zo dňa 02.08.2011 za zdaňovacie obdobie január 2008 - december 2008, t. j. bol vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane, preto dňa 01.01.2012 začala plynúť päťročná lehota podľa ustanovenia § 45 ods. 2 citovaného zákona, ktorá uplynie dňom 31.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že správca dane na základe uvedeného môže vyrubiť DPH za príslušné zdaňovacie obdobie do konca roka 2016, čo aj napadnutými rozhodnutiami vykonal. Z dôvodu, že žalobami napadnuté rozhodnutia, ktorými bolo potvrdené vyrubenie DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2008, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť v roku 2014, žalovaný sa vo vyjadreniach k žalobám nezaoberal úpravou prerušenia lehôt ustanovenou v § 246d zákona č. 9/1963 Zb. O.s.p., ktorá sa v tomto prípade vzťahuje i na žalobcu. Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov podaných žalôb a po preskúmaní vecí a postupu žalovaného žaloby žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného netrpia takými vadami, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Zo správnych spisov mal súd preukázané, že Daňový úrad v Detve vykonal u daňového subjektu - žalobcu daňovú kontrolu v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti žalobcu ku dňu 31.12.2008. Bola vykonaná kontrola DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2008. O výsledku tejto kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 683/320/15248/2011/Kor zo dňa 02.08.2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a podpísaný 19.08.2011. Na základe zistení vykonaných z daňovej kontroly správca dane vydal dodatočné platobné výmery, ktorými daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie január - december 2008 vyrubil rozdiel DPH. Predmetom vyrubeného rozdielu dane boli neuznané odpočítania DPH z plnení fakturovaných spoločnosťou TatraStav HOLDING, spol. s r. o. a spoločnosťou RIALKA, s. r. o., pretože preverovaním správcu dane bolo zistené, že k dodaniu fakturovaných stavebných prác týmito spoločnosťami nedošlo, čím došlo u deklarovaných dodávateľov k vzniku daňových povinností z titulu dodania služieb v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, a preto nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z fakturovaných plnení v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Z § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 2 tohto zákona vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a podľa § 19 ods. 2 daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby alebo platiteľovi dane, na ktorého je prenesená daňová povinnosť. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Ďalšou podmienkou vzniku práva na odpočet dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich podnikateľských aktivít. Základným princípom DPH je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej pri kúpe tovaru a služieb určených na podnikanie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nepostačuje, ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr iba z titulu predloženia faktúr, platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 Zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozsudkom Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). Zo správnych spisov mal súd preukázané, že správca dane poskytol žalobcovi viacero príležitostí na spoľahlivé preukázanie, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili osobou na faktúre uvedenou. Žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, spoľahlivým spôsobom nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru od spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., ako aj od spoločnosti RIALKA, s. r. o. Žalobca pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že tovar alebo služby mu boli skutočne dodané od konkrétneho označeného platiteľa DPH. Uvedenú skutočnosť nie je možné preukázať len predložením faktúr, povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností je predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v prospech daňového subjektu - žalobcu skutočnosti, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Nepostačuje len odkaz na faktúry a výpovede svedkov, ktoré sú spochybnené. Rozsiahlym šetrením správcu dane (výsluchom konateľa dodávateľskej spoločnosti, výsluchom navrhnutých svedkov) neboli potvrdené uskutočnené fakturované plnenia spoločnosťami, ktoré mali na základe faktúr dodať objednávané práce. Faktúry, protokoly o prevzatí a odovzdaní predmetu diela, pokladničné doklady nie sú ešte sami o sebe schopné preukázať realizáciu obchodov, samotné tieto doklady nepreukazujú, že určité plnenia boli reálne uskutočnené. Pokiaľ ide o výpoveď svedka G. H. - konateľa spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., je pravdou, že tento potvrdil vykonávanie fakturovaných prác pre žalobcu, ale na druhej strane tento svedok nevedel potvrdiť, že faktúry, ktoré mali byť vystavené pre žalobcu, že by sa tieto nachádzali v účtovnej alebo daňovej evidencii spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o. Uvedený svedok nevedel podrobnejšie realizáciu objednaných stavebných prác. Uvedený svedok bol dňa 23.01.2014 vo Výkone trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, tento svedok odmietol správcovi dane vypovedať o sporných fakturovaných prácach v prospech žalobcu z dôvodu trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Pokiaľ ide o dodatočné daňové priznanie, ktoré bolo doručené na daňový úrad dňa 02.07.2012 a v ktorom spoločnosť TatraStav HOLDING, spol. s r. o., priznala dodanie tovarov a služieb za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 vo výške 3 946 548,- Sk a žalobca si uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie október, november, december 2008 (kalendárne mesiaca IV. štvrťroku 2008) z dodávateľských faktúr od spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., v sume 4 158 750,- Sk, kontrolou bolo zistené, že dodávateľ žalobcu fakturoval zdaniteľné plnenie pre iných odberateľov, medzi ktorými sa žalobca v týchto plneniach v roku 2008 nenachádzal. Pokiaľ žalobca v žalobe vytýkal správnym orgánom, že nebola vypočutá nová konateľka spoločnosti pani Korčeková, k tomu súd uvádza, že pani L. sa stala konateľkou spoločnosti TatraStav HOLDING, spol. s r. o., až od 17.07.2009 (notárska zápisnica N 164/2009), jej výpoveď by nemohla v konečnom dôsledku zmeniť závery ohľadom fakturácie stavebných prác v roku 2008. Pokiaľ ide o vykonanie prác spoločnosťou RIALKA, s. r. o., konateľ spoločnosti A. I. poprel vykonanie stavebných prác pre žalobcu a k písomnému čestnému prehláseniu, v ktorom písomne potvrdil realizáciu fakturovaných prác, sa vyjadril, že žalobca mu dal návrh, že za určitú finančnú odmenu podpíše nejaké doklady, ktoré podpísal u notára v Žiari nad Hronom a ďalšie doklady podpísal u advokáta. Konateľom spoločnosti RIALKA, s. r. o., bol A. I. a predovšetkým konateľ spoločnosti by mal mať vedomosti o tom, či vykonával nejaké subdodávateľské práce v prospech žalobcu. Ak raz konateľ spoločnosti A. I. poprel, že vykonával aj nejaké práce pre žalobcu (A. I. uviedol, že nevykonával práce pre žalobcu, nevie, kto ich vykonával, nemal zamestnancov, ani subdodávateľov, neprijímal žiadne finančné prostriedky), nie je preto dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí len z toho dôvodu, že nebola vypočutá pani H., ktorá v konečnom dôsledku nebola aj tak stotožnená, nebolo ju možné ani vypočuť. Konateľ spoločnosti RIALKA, s. r. o., A. I. vo svojej výpovedi (16.12.2013) poprel, že by D. L. poznal a že by tento vykonával práce pre spoločnosť RIALKA, s. r. o. Nebol preto ani dôvod, aby správny orgán vypočúval tohto svedka. V súvislosti s dodatočným daňovým priznaním súd uvádza, že spoločnosť RIALKA, s. r. o., bola podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Trnave dňa 13.05.2011 vymazaná z obchodného registra, čím došlo k zániku i spôsobilosti na právne úkony a vzhľadom k tomu je aj bezpredmetné potom jej daňové priznanie podané dňa 20.06.2012. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutiach, ako aj vo vyjadreniach poukazoval na zneužitie práva zo strany žalobcu, pri uplatňovaní odpočítania dane, súd k tomu uvádza, že zo správnych spisov nevyplýva, že by správne orgány preukázali žalobcovi zneužitie práva na odpočítanie DPH a že to bolo jeho hlavným cieľom pri obchodných transakciách. Žalobca vzniesol v žalobách aj námietky premlčania pohľadávok v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Podľa prechodných ustanovení § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Až do 31.12.2011 sa upravoval postup správcu dane podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Zánik práva o výrube daní je upravený v § 45 zákona č. 511/1992 Zb., pričom podľa § 45 ods. 1, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane, alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie... Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa ods. 1 znova od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie. V danom prípade vznikla povinnosť podať daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2008 - november 2008 v roku 2008 a za zdaňovacie obdobie december 2008 v roku 2009. V súvislosti s § 45 zákona č. 511/1992 Zb. bola zákonom stanovená lehota pre zánik práva vyrubiť daň, ktorá začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v lehote 5 rokov, t. j. do konca roku 2013 pre zdaňovacie obdobie január 2008 - november 2008 a pre zdaňovacie obdobie december 2008 do konca roku 2014. U žalobcu došlo k prerokovaniu a doručeniu protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 683/320/15248/2011/Kor dňa 19.08.2011 za zdaňovacie obdobie január 2008 - december 2008. Bol teda vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane, preto od 01.01.2012 začala plynúť päťročná lehota podľa ustanovenia § 45 ods. 2 citovaného zákona, ktorá uplynie dňom 31.12.2016. Z uvedených skutočností vyplýva, že nedošlo k premlčaniu nárokov správnych orgánov, a preto námietka premlčania zo strany žalobcu nebola dôvodná. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto súd žaloby žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.