Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/62/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201671 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201671.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Banská Štiavnica, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica za účasti: E. P., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. K. XXXX/XX, XXX XX D. C. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V - 665/2014 zo dňa 10.11.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V - 665/2014 zo dňa 10.11.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť, s. r. o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V- 665/2014 zo dňa 10.11.2014. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil odporcovi návrh na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE uzatvorenej dňa 08.07.2014 medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom E. P. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v k. ú. K. a LV č. XXXX v k. ú. D. C.. Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že po preskúmaní návrhu a príloh zistil, že nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností z nasledovných dôvodov: - zo zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmé, že zmluva bola podpísaná zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení musí byť dostatočne, jasne a zrozumiteľné formulovaná tak, aby v nej bolo uvedené, na aké úkony, v akom rozsahu a za akým účelom je splnomocnenec oprávnený konať za zastúpeného. Predložená dohoda o splnomocnení obsahuje splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložného práva sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, - časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV vyhotovených z verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk. Nie je preukázané, či p. E. P. vedela o možnosti zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, vrátane tých, ktoré sú v BSM, - postup združenia pri uzatvorení záložnej zmluvy je v rozpore s cieľmi združenia, keďže neochraňuje záujmy účastníka, ale záujmy spoločnosti Pohotovosť s. r. o., - dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače, do ktorej sú rukou dopísané údaje o nehnuteľnostiach; nie je zrejmé kedy a kto tieto údaje do predtlače dopisoval, - rukou písané záhlavie dohody o splnomocnení zrejme písala iná osoba, ako údaje o nehnuteľnostiach, jedná sa viditeľne o rôzne typy písma, - zmluva o úvere bola uzavretá 04.06.2013, rovnako v ten istý deň bola E. P. podpísaná dohoda o splnomocnení v prospech ProHelp, - predseda združenia dohodu o splnomocnení podpisoval dňa 04.06.2013 v Bratislave a E. P. v rovnaký deň v Banskej Štiavnici. Z nijakej listiny nie je preukázané, že E. P. sa dozvedela o prijatí plnomocenstva, nie je preukázaná teda jeho platnosť, - zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v BSM manželov E. P. a Ž. P. (byt č. XXX s príslušenstvom) nie je možné považovať za bežnú vec. Nebolo preukázané, že o možnosti zriadenia záložného práva vedela E. P., ani to, že so zriadením záložného práva súhlasila ona a súčasne aj jej manžel, - za ďalšiu prekážku povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností považuje odporca skutočnosť, že záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť, s. r. o., Bratislava. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je ako splnomocnenec na dohode o splnomocnení uvedené v predtlači, teda určenie splnomocnenca má podobu zmluvnej podmienky, takže záložca (dlžník) ako splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber osoby, ktorá ho má v takej závažnej veci, ako je podpísanie záložnej zmluvy, zastupovať. Pri takomto koncipovaní splnomocnenia, keď bol vopred vypísaný jediný variant zástupcu, zakomponovaný priamo do už vopred pripravenej dohody o splnomocnení, nemožno pri zvolení si splnomocneného zástupcu hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa. Splnomocniteľovi (dlžníkovi) bolo takto odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľom E. P. podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere podľa odporcu naznačuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním splnomocnenia v prospech ProHelp, pričom však splnomocnený zástupca neposkytol reálne E. P. žiadnu právnu pomoc pri uzavretí úverovej zmluvy, o čom svedčí jej vyjadrenie. Konanie ProHelp a Pohotovosť s. r. o. sú podľa odporcu konaniami v zhode a na úkor E. P., čo spochybňuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Aj z dojednaných vopred vypísaných podmienok dohody o splnomocnení (bod 3 piata veta) vyplýva, že účelom konania na základe splnomocnenia je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení v takomto prípade je absolútne neplatnou pre jej rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), pretože záujmy ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného. Keďže splnomocnenie nebolo udelené platne, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené splnomocnencom na základe takéhoto plnomocenstva. Podľa odporcu je neplatná preto aj Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 08.07.2014. Dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere sú uzavreté ako tzv. typové zmluvy, ktoré sa používajú vo viacerých prípadoch (štandardná formulárová), pričom zmluva o úvere obsahuje Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú napísané drobným písmom a pre bežného klienta nie sú dostatočne zrozumiteľné. Podmienky poskytnutia úveru neboli individuálne dohodnuté a dlžníčka E. P. ich nemohla ovplyvniť. Záložca ako spotrebiteľ nemôže byť teda zaviazaný zo zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú osobne neuzavrel a z ktorej mu hrozí nenapraviteľná ujma spočívajúca v možnej strate nehnuteľného majetku, o možnosti ktorej nebol riadne oboznámený ani v zmluve o úvere, ani v dohode o splnomocnení. Na základe úkonov záložného veriteľa a splnomocnenca, ktorí konali v zhode, sa mohlo stať, že o tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené právo v prospech záložného veriteľa, sa záložca dozvie až doručením rozhodnutia správneho orgánu o povolení vkladu záložného práva. Dôsledky možného výkonu záložného práva záložca nemohol dostatočne zvážiť, pretože s nimi vôbec nebol oboznámený. Odporca poukázal na to, že obdobný postup veriteľa Pohotovosť, s. r. o., Bratislava pri uzatváraní záložných zmlúv, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovaná na návrh Pohotovosti, s. r. o., Bratislava, už bola predmetom preskúmavania súdom, pričom v obdobnej veci už vydal rozhodnutie Najvyšší súd SR pod sp. zn. 10Sžr/136/2012, v ktorom potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/10/2012 z 26.07.2012, a teda Pohotovosť s. r. o. má vedomosť o tom, že súdy považujú dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva za neprijateľné a absolútne neplatné. Pohotovosť s.r.o. napriek tomu pokračuje vo svojom konaní, ktoré ohrozuje práva a poškodzuje oprávnené záujmy spotrebiteľov, ktoré je spôsobilé privodiť spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich majetkovej sfére znamenajúci trvalé straty vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Odporca poukázal na ustanovenia zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že odporcu je potrebné považovať v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ cit. zákona za štátny orgán, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a do zák. č. 250/2007 Z. z. Odporca poukázal na § 39 OZ a na to, že by bolo v rozpore so zákonom i v rozpore s dobrými mravmi, ak by na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo, pričom listiny by boli získané na základe konania pracovníčky Pohotovosti s. r. o., ktoré vykazuje znaky podvodného konania a ďalších konaní, ktoré sú v rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca považoval dohodu o splnomocnení a Zmluvu o zriadené záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE za absolútne neplatné. Na absolútnu neplatnosť je povinný štátny orgán prihliadať ex offo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca návrh na vklad s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. K námietke ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení odvolateľ uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou správneho orgánu, pretože platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobné náležitosti pre obsah takejto dohody. V tomto prípade je z textu splnomocnenia nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenej ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom odporcu, podľa ktorého je dohoda o splnomocnení neplatná podľa § 53 ods. 1 OZ, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach, na ktoré správny orgán odkazuje v napadnutom rozhodnutí. K námietke, že v zmluve o zriadení záložného práva sú niektoré časti týkajúce sa identifikácie nehnuteľností vyhotovené zoskenovaním výpisov listov vlastníctva vyhotovených z verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk je podľa odvolateľa irelevantná. Pokiaľ bol ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi, odvolateľ považuje takéto odôvodnenie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku. Odvolateľ ďalej namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné. Pokiaľ odporca poukázal na relatívnu neplatnosť záložnej zmluvy v zmysle § 40a OZ, keďže predmetom záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť v BSM, odvolateľ poukázal na to, že druhý z manželov sa musí tejto neplatnosti dovolať, inak odporca musí návrh na vklad povoliť. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2014 uviedol, že dôvody uvedené odvolateľom považuje za účelové a nič nemeniace na skutočnosti, že na základe neplatného právneho úkonu nemôže odporca povoliť vklad záložného práva. Niektoré časti odôvodnenia odvolania nezodpovedajú odôvodneniu rozhodnutia odporcu a zrejme ide o odôvodnenie k iným obdobným konaniam. Odporca trval na odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu a k dôvodom uvedeným v odvolaní uviedol, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekonalo tak, ako by mal konať splnomocnený zástupca, teda v prospech záujmov svojho klienta. Zopakoval dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu a ktoré odporcu viedli k záveru, že dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že je v rozpore s § 22 ods. 2 a § 39 OZ. Zdôraznil, že samotné odvolanie je zrejme vyhotovené pre viacero obdobných konaní (alebo ide o vyjadrenie k inému konaniu), keďže odôvodnenie odvolania v niektorých častiach vôbec nezodpovedá dôvodom uvedeným v rozhodnutí odporcu č. V-665/2014. Odporca uviedol, že zo všetkých dôkazov je zrejmé, že pri podpisovaní dohody o splnomocnení bola len E. P. a obchodná zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť s. r. o. Údaje o nehnuteľnostiach v dohode o splnomocnení sú vypísané iným druhom písma, t. j. údaje na listinných dôkazoch (napr. dátumy podpisovania dohody o splnomocnení) svedčia o tom, že E. P. dohodu o splnomocnení podpisovala v Banskej Štiavnici dňa 04.06.2013 a zástupca ProHelp podpisoval tú istú listinu dňa 04.06.2013 v Bratislave, čo potvrdzuje, že zástupca ProHelp nebol pri podpisovaní najzávažnejších listín napriek tomu, že podľa dohody o splnomocnení mal E. P. poskytnúť právnu pomoc. Splnomocnenec ProHelp zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, že prijatie splnomocnenia oznámil E. P. a je teda oprávnená pochybnosť o tom, že dohoda o splnomocnení vôbec platne vznikla. Na základe listín mal odporca preukázané, že v tomto prípade ide o konanie, ktoré je plne v záujme Pohotovosť s. r. o., a teda proti záujmom E. P.. Odporca poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal výškou poplatku a ani vo svojom rozhodnutí neuviedol, že považuje dohodu o splnomocnení za spotrebiteľskú zmluvu, takže tieto argumenty uvedené v odvolaní sa na konanie V- 665/2014 nevzťahujú. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že splnomocniteľka E. P. si splnomocnenca nemohla vybrať sama, pretože bol predformulovaný v dohode o splnomocnení. Rovnako zrejmé je i to, že splnomocnený zástupca ProHelp nebol prítomný pri podpise takých dôležitých listín, akými sú dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere. Predtlač dohody o splnomocnení bola vypisovaná ručne, ide o viditeľne rozdielne typy písma, a pritom nie je zrejmé kto a kedy údaje vyplňoval. E. P. teda nebol známy rozsah splnomocnenia. Z predložených listín nie je preukázané, že E. P. ako splnomocniteľke zástupca ProHelp nejakým spôsobom oznámil prijatie splnomocnenia. Odporca trval na tom, že právne úkony záložného veriteľa Pohotovosť s. r. o. a splnomocnenca ProHelp - dohoda o splnomocnení a zmluva o zriadení záložného práva - sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, keďže svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom. Odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v Bratislave č. 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013, ktorý v obdobnej veci potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/10/2012 z 26.07.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby súd potvrdil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O. s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, napadnuté rozhodnutie, výpis z registra organizácií Štatistického úradu SR, stanovy združenia ProHelp, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2013. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O. s. p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 03.09.2014 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 08.07.2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom E. P. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v k. ú. K. a LV č. XXXX v k. ú. D. C., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve záložkyne a jej manžela. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2013. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu súd zistil, že k návrhu na vklad bola predložená overená fotokópia dohody o splnomocnení uzatvorenej medzi splnomocniteľom E. P. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná dňa 04.06.2013 v Banskej Štiavnici vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľka vyhlasuje, že „sa sama rozhodla pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jej záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jej zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 04.06.2013 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 04.06.2013 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 04.06.2013 v Banskej Štiavnici. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve - BSM splnomocniteľa, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľky podpísaná dňa 04.06.2013, t. j. v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma a to mandatárkou veriteľa Pohotovosť s. r. o. sl. N.. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníčky) uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Banskej Štiavnici dňa 04.06.2013 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava ako veriteľom a E. P. ako dlžníčkou rovnako na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná síce 04.06.2013, avšak v Bratislave vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Banskej Štiavnici dňa 04.06.2013. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľky E. P. dňa 04.06.2013), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t. j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené pracovníčkou - mandatárkou záložného veriteľa (odvolateľa), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, bola obmedzená, resp. odňatá. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sama vybrala, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a to mandatárkou veriteľa (navrhovateľa), nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca mimo jej slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že návrh na vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Súd poukazuje navyše na skutočnosť, že niektoré odvolacie dôvody odvolateľa uvedené v podanom odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.