Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/276/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201693 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201693.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B. XXXX/X, XXX XX A. M., občan SR, zastúpený advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, A. T. Sytnianskeho 1180, 969 58 Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. BS1/2014/OAOTP/15015 zo dňa 12.05.2014 a rozhodnutia žalovaného zn. BS1/2014/ OAOTP/15552 zo dňa 29.05.2014, takto r o z h o d o l : I. Súd veci, ktoré napadli na krajskom súde vo veci žalobcu C. F. proti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici pod sp. zn. 23S/276/2014 a sp. zn. 23S/51/2015, s p á j a s tým, že tieto veci sa budú viesť pod spoločnou sp. zn. 23S/276/2014. II. Súd konania z a s t a v u j e . III. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitalská 8, 812 67 Bratislava. IV. Súd žiadosti žalobcov o odpustenie zmeškania lehoty z a m i e t a . V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobami zo dňa 16.12.2014 napadol žalobca na krajskom súde rozhodnutia žalovaného, prvé rozhodnutie zo dňa 12.05.2014 pod zn. BS1/2014/OAOTP/15015, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/276/2014, druhé rozhodnutie zo dňa 29.05.2014 pod zn. BS1/2014/OAOTP/15552, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/51/2015. Žalobca navrhoval obidve rozhodnutia žalovaného zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie. Vzhľadom k tomu, že na krajskom súde začalo konanie vo veciach, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, súd v záujme hospodárnosti konania obidve veci podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie s tým, že obidve veci sa vedú pod spoločnou sp. zn. 23S/276/2014. Žaloby boli v podstate odôvodnené tým, že žalobca požiadal na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta pre SZČO so zdravotným postihnutím podľa § 59 zákona č. 5/2001 Z.z., pretože sa domnieval, že v dôsledku jeho zdravotného postihnutia má nárok na poskytnutie tohto príspevku. Má chránené pracovisko pre seba a aj pre zamestnanca, ktorý je tiež fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Keď si podával žiadosť na poskytnutie iných príspevkov (príspevok na kúpu pomôcky - osobný počítač), bol vypracovaný komplexný znalecký posudok, kde bolo výslovne uvedené, že z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu, čo sa týka príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, bolo zhodnotené tak, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu a rovnako nie je odkázaný na používanie osobného počítača. Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta bola zamietnutá, a to rozhodnutím nazvaným „oznámenie“ zo dňa 12.05.2014 zn. BS1/2014/OAOTP/15015, kde bolo len uvedené, že jeho žiadosť doručená dňa 25.04.2014 bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny posúdená a poskytnutie príspevku na základe jeho žiadosti bolo zamietnuté. Toto rozhodnutie neobsahovalo žiadne zdôvodnenie a ani poučenie o opravnom prostriedku. V súvislosti s uvedeným „oznámením“ sa domnieval, že sa jedná o omyl a tak Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny adresoval dňa 19.05.2014 novú žiadosť, prišla mu ale rovnaká zamietavá odpoveď, resp. rozhodnutie nazvané „oznámenie“ zo dňa 29.05.2014 zn. BS1/2014/OAOTP/15552, kde bolo znova len uvedené, že jeho žiadosť doručená dňa 19.05.2014 o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta pre SZČO so zdravotným postihnutím podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. bola zamietnutá. Toto rozhodnutie znova neobsahovalo žiadne zdôvodnenie a ani poučenie o opravnom prostriedku. Keďže rozhodnutia boli bez poučenia, žalobca sa domnieval, že je potrebné podať opravný prostriedok (nazval ho „žiadosť o preskúmanie opodstatnenia zamietnutia asistencie“) na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, to bolo postúpené znova ÚPSVaR Banská Štiavnica, kde mu bolo oznámené, že celý proces schválenia pracovnej asistencie podlieha predbežnej finančnej kontrole a tak nemožno jeho žiadosť považovať za sťažnosť v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Podanie bolo žalobcovi vrátené a zároveň bol poučený, že jeho práva v predmetnej veci si môže uplatniť súdnou cestou podľa O.s.p. Žalobca sa domnieva, že uvedeným postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho následných rozhodnutí bol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny považuje za nezákonné. Podľa názoru žalobcu na príspevok na činnosť pracovného asistenta má podľa ustanovenia § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. právny nárok, a to po splnení podmienok zo zákona. O tom, či sú dané podmienky splnené, rozhoduje príslušný úrad podľa zákona. Akú podmienku nesplnil, nie je mu z uvedených rozhodnutí známe, o neefektívnosti a nehospodárnosti pôvodne rozhodnutia nehovoria vôbec. O tom sa dozvedel až z listu zo dňa 10.09.2014. Je toho názoru, že prevádzkovanie chránenej dielne nebolo neefektívne a nehospodárne, ako to tvrdí ÚPSVaR, nie je ničím podložené. Vďaka prevádzkovaniu chránenej dielne je schopný zarobiť si a uživiť si rodinu, vďaka tomu nie sú závislí od sociálnych dávok štátu. Okrem toho zamestnáva aj zamestnanca s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý sa takto tiež stal sebestačným. Aktuálne je zamestnávateľom dvoch zamestnancov, v budúcnosti plánuje zamestnať ďalšieho zamestnanca. Tým, že nemá nárok na pracovného asistenta, je značne znevýhodnený, nedokáže s úradmi komunikovať. Pokiaľ by pani W. nepomohla s tlmočením (bola jeho asistentkou na základe predchádzajúcich rozhodnutí ÚPSVaR), dávno by s podnikaním skončil. Komunikácia s úradmi je náročná aj pre zdravého človeka (prihlášky do poisťovne, odhlášky, oznamovacie povinnosti, podávanie prehľadov, výkazov na poisťovne, ročné hlásenia, daňové priznania, ročné zúčtovania daní). Tým, že úrad práce odňal žalobcovi príspevok na pracovného asistenta, môže to viesť až k zániku jeho chránenej dielne a v budúcnosti môže ostať závislým od sociálnych dávok štátu. V prípade žalôb podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., predmetom prieskumu okrem iného musí byť právoplatné rozhodnutie, individuálny správny akt, pri ktorom boli v správnom konaní vyčerpané riadne opravné prostriedky, ktoré zákon aspoň pripúšťa. K žalobám žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žaloby žalobcu zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že úrad poskytuje príspevky z verejných zdrojov a je povinný pri posudzovaní príspevkov overovať aj ich nevyhnutnosť, hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť. Dôvodom zamietnutia žiadosti o poskytnutie príspevku boli skúsenosti úradu v komunikácii so žiadateľom z praxe - žiadateľ nekomunikuje s úradom prostredníctvom pracovného asistenta, ale osobne, čo dokumentujú úradným záznamom. Komunikácia prebieha e-mailom alebo formou sms, pri osobnom kontakte s úradom písomnou formou. Nakoľko žiadateľ poberá od úradu viac príspevkov, a to podľa § 56 a § 60 Zákona o službách zamestnanosti, rovnakú skúsenosť majú viacerí zamestnanci úradu, o čom existujú v spise klienta aj záznamy. Na základe uvedených skutočností nie je poskytnutie príspevku nevyhnutné, z uvedeného dôvodu úrady zhodnotili ďalšie poskytnutie príspevku ako nehospodárne a neefektívne. Na základe uvedených skutočností boli žalobcovi zaslané oznámenia zo dňa 12.05.2014 a 29.05.2014, podľa ktorých sa žiadostiam žalobcu nevyhovelo. Pri poskytovaní príspevku na aktívnu politiku trhu práce postupoval úrad podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení zmien a doplnkov. Na uzatvorenie zmlúv, korešpondenciu sa nevzťahujú ustanovenia Zákona o správnom konaní, takže aj uvedené oznámenie nemusí spĺňať náležitosti rozhodnutia v rámci správneho konania a na jeho preskúmanie sa nevzťahujú ustanovenia piatej časti O.s.p. Žalobca spolu so žalobami podal aj návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku. Podľa jeho tvrdenia došlo k zmeškaniu lehoty v dôsledku toho, že rozhodnutiu chýbalo poučenie o opravnom prostriedku a hlavne z dôvodu, že od narodenia trpí hluchonemosťou a má problémy pri komunikácii s úradmi. V tomto mu vypomáha jeho svokra pani Petrušková, ktorá mu v rámci svojich možností zabezpečuje tlmočenie do posunkovej reči. O lehote na podanie žaloby sa dozvedel až dňa 09.12.2014, keď mu pani W. sprostredkovala stretnutie u právnej zástupkyne, ktorá ho poučila o príslušných lehotách. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy (druhej hlavy piatej časti), aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto skutočnosť bola známa aj žalobcovi pri podávaní žalôb, keď v žalobách uviedol, že v prípade žalôb podľa druhej hlavy piatej časti predmetom prieskumu okrem iného musí byť právoplatné rozhodnutie, individuálny správny akt, pri ktorom boli v správnom konaní vyčerpané riadne opravné prostriedky, ktoré zákon preň pripúšťa. I napriek tomu, že „oznámenie“ žalovaného zo dňa 12.05.2014, ako aj „oznámenie“ žalovaného zo dňa 29.05.2014 považoval žalobca sa rozhodnutia, oznámeniami bola zamietnutá žiadosť žalobcu o poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta, rozhodnutia neobsahovali poučenie o opravnom prostriedku, proti rozhodnutiam podal žalobca opravný prostriedok zo dňa 15.07.2014, ktorý bol doručený Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici dňa 22.07.2014, v opravnom prostriedku žalobca žiadal o preskúmanie opodstatnenosti zamietnutia osobnej asistencie, o opravnom prostriedku II. st. správny orgán nerozhodol. Z podania žalovaného zo dňa 10.09.2014 vyplýva, že žiadosti o pracovnú asistenciu zo dňa 25.04.2014 a zo dňa 19.05.2014 prešli procesom predbežnej finančnej kontroly a zo spisového materiálu vyplýva, že boli zamietnuté z dôvodu nehospodárnosti a neefektívnosti. Nakoľko celý proces schválenia pracovnej asistencie podlieha predbežnej finančnej kontrole, nemožno žiadosť žalobcu zo dňa 15.07.2014 považovať za sťažnosť v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, ustanovenie § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, §§ 61-68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konania vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. V súvislosti s citovaným ustanovením zákona sa na odvolanie vzťahuje § 54 Zákona o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. v znení noviel). Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon (ods. 2 citovaného ustanovenia zákona). Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil, najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia (ods. 3 citovaného ustanovenia zákona). V súvislosti s citovaným ustanovením zákona bolo preto odvolanie žalobcu zo dňa 15.07.2014 proti rozhodnutiam (oznámeniam) žalovaného zo dňa 12.05.2014 a zo dňa 29.05.2014 podané v zákonnej trojmesačnej lehote, a preto bolo podané včas. O odvolaní mal rozhodovať v zmysle § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní odvolací orgán, ktorým je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Vzhľadom k tomu, že o odvolaní nerozhodol II. st. nadriadený správny orgán, žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., a preto musel súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastaviť. Z § 250d ods. 3 O.s.p. vyplýva, že súd uznesením konanie zastaví, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená II. st. správnemu orgánu - Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý by mal rozhodnúť o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiam I. st. správneho orgánu. V danom prípade nebol dôvod o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p., nakoľko v danom prípade k zmeškaniu lehoty nedošlo, II. st. správny orgán doposiaľ nerozhodol o opravnom prostriedku žalobcu, žaloba bola podaná predčasne, preto súd návrh na odpustenie zmeškanej lehoty zamietol. V predmetnom prípade došlo k zastaveniu konania, nakoľko žaloba bola podaná predčasne, preto súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. V prípade, že by II. st. správny orgán - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave bol v konaní nečinný a nerozhodol by o opravnom prostriedku žalobcu, žalobca má možnosť postupovať podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.