KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica25. 11. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/387/2014 z 25. 11. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2015, sp. zn. 26Sd/387/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201698.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/387/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201698 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201698.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky B. C., nar. XX.M. XXXX, bytom V. XXX/XX O., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 24.júla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 24.júla 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 2.júla 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože s posúdením svojich zdravotných ťažkostí nebola spokojná. Namietala, že nebolo posudkovo zohľadnené ochorenie jej horných končatín.

Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto postupoval krajský súd v súlade s ust. § 250g ods. 2 a vec prejednal v jej neprítomnosti.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že zdravotné ťažkosti boli opätovne posudzované s rovnakým posudkovým záverom o 35 % poklese jej pracovnej schopnosti, čo invaliditu nepodmieňuje. Bez vzniku invalidity jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov

lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol.4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa určí podľa funkčného postihnutia a jeho vplyvu na ostatné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny pokles pracovnej schopnosti poistenca nezapríčiňujú.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 7.apríla 2014 žiadosťou z 2.júla 2014. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 2.júla 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej správy z hospitalizácie z apríla 2014, z neurologických, neurochirurgických, algeziologických a MRI vyšetrenia z roka 2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou korzetu a podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 35 %. V posudku uviedol, že 51-ročná navrhovateľka je od roku 2010 liečená neurológom pre bolesti chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, morfologicky bolo MRI vyšetrením z roku 2014 zistené vysunutie disku v segmente L4-5. Pre zhoršenie bolesti bola 1.apríla 2014 operačne realizovaná parciálna hemilaminektómia v segmente L4-5 zľava s dekompresiou koreňa L5. Po operácii je bez neurologického deficitu, s prítomnými reziduálnymi bolesťami, bez objektivizovaných ťažkých svalových atrofií a paréz. Posudkový záver nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 18.decembra 2014 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného algeziologického vyšetrenia, z kontrolného MRI vyšetrenia a z EMG vyšetrenia z priebehu roka 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že priebeh operácie chrbtice bol bez komplikácií, nekomplikované bolo aj obdobie rekonvalescencie, počas ktorého absolvovala kúpeľnú liečbu. Kontrolné MR vyšetrenie driekovej chrbtice preukázalo počínajúce degeneratívne zmeny v driekovej oblasti so zistením ľahkej paramediálnej hernie, L4, 5, s miernou progresiou v L5/S1. Uvedený stav nebolo možné podľa posudkového lekára hodnotiť ako trvalý, pretože od vykonanej operácie, neubehla dostatočná doba rekonvalescencie ku dňu podania žiadosti ani ku dňu rozhodovania. Naďalej udávané bolesti sú bez významnejšej poruchy funkcie osobného aparátu s koreňovou symptomatológiou v oblasti L4/5, čomu zodpovedá priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. EMG vyšetrenie zo 17.októbra 2014, ktoré bolo vykonané za účelom zhodnotenia funkčnosti horných končatín nepreukázalo vážnejšie poruchy vedenia v periférnych svaloch a nervov, zistené bolo možné ľahké koreňové dráždenie C6, 7, bez klinicky preukázanej poruchy funkcie, či

jemnej motoriky, preto uvedené neodôvodňovalo navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Za posudkovo nevýznamnú považoval aj hypertenziu v II. štádiu, ktorá je kompenzovaná.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Vzhľadom na objektívne zistené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a ich funkčné prejavy správne označil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia v súlade so zákonnými kritériami odôvodnil krátkym obdobím rekonvalescencie po vykonanej operácii, v dôsledku ktorého nebolo možné v čase rozhodovania vyhodnotiť jej zdravotné ťažkosti ako trvalé, liečbou neovplyvniteľné.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľky, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, a v súlade s uvedeným napadnutým rozhodnutím správne jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam