Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200110 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200110.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Coolfood, s. r. o., so sídlom P. Križku 384/7, 967 01 Kremnica, IČO: 453 06 184, zastúpený Advokátkou kanceláriou Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/02998-2.1 zo dňa 28.10.2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 100/14-1.0/pok/r zo dňa 13.08.2014 bolo podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 12 ods. 1 písm. a) bod 4, za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ Coolfood, s. r. o., P. Križku 384/7, 967 01 Kremnica, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že zamestnával fyzické osoby T. O., E. Z., L. Y., P. O., V. Z., J. P., ktoré boli prihlásené do registra Sociálnej poisťovne dňa 03.01.2014, si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000,- Eur. Zamestnanci T. O. pracovala odo dňa 02.01.2014, E. Z. pracovala od 01.01.2014, L. Y. pracovala od 02.01.2014, P. O. pracoval od 02.01.2014, V. Z. pracovala od 02.01.2014, J. P. pracovala od 02.01.2014. Zamestnávateľ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neprihlásil menovaných zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu činnosti menovaných zamestnancov. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.: S/2014/02998-2.1 zo dňa 28.10.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že žalobca mal v zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zákonnú povinnosť prihlásiť dotknuté fyzické osoby, s ktorými mal uzavreté dohody zo dňa 02.01.2014, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku sporenia Sociálnej poisťovne ešte pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začiatkom výkonu ich činnosti. Žalobca prihlásil dotknuté fyzické osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne elektronicky až dňa 03.01.2014. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.10.2014, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu zo dňa 13.08.2014 zrušiť a vec vrátiť I. st. správnemu orgánu na opätovné rozhodnutie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že napriek opakovanej snahe žalobcu uskutočniť prihlásenie zamestnancov, z dôvodu pretrvávajúcich technických príčin, ktoré nemal vo svojej dispozícii možnosť ovplyvniť, zaslanie registračných listov dotknutých zamestnancov, sa dňa 02.01.2014 nepodarilo zrealizovať. Nasledujúci deň 03.01.2014 bol žalobca pri elektronickej registrácii úspešný a zaregistroval všetkých dotknutých zamestnancov, a to spätne k dátumu vzniku poistenia 02.01.2014. Žalobca v danej veci poukazoval na účel a cieľ Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom vychádzal predovšetkým z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Cieľom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním (podpora národnej ekonomiky), zároveň chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálne neistoty (poskytnutie štandardného stupňa právnej ochrany zamestnancov). Daný zákon má za cieľ odhaliť a následne postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a zamestnávateľ si nesplní svoju registračnú povinnosť voči Sociálnej poisťovni, predovšetkým z dôvodu vyhýbania sa platenia odvodov. Žalobca je presvedčený, že v tomto konkrétnom prípade sa nemôže jednať o porušenie zákazu nelegálneho zamestnania v tom zmysle, ako to predpokladá účel a cieľ uvedeného zákona. J. si svoje odvodové i daňové povinnosti vo vzťahu k dotknutým zamestnancom splnil, aj za oneskorený deň (02.01.2014), teda za celú dobu trvania ich pracovnoprávneho vzťahu. V rámci trestnoprávneho trestania je nevyhnuté sledovať naplnenie formálnych i materiálnych znakov trestného činu. Rovnaký princíp je potrebné uplatniť aj v prípade administratívneho trestania. Žalobca je presvedčený, že v danom konkrétnom prípade sa k okolnostiam napĺňajúcim formálne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania pridali aj ďalšie významné okolnosti vylučujúce, aby konaním žalobcu bol ohrozený alebo porušený sledovaný záujem spoločnosti (podpora ekonomiky, zistenie rovnakých práv zamestnancov). Touto okolnosťou bolo vykonanie registrácie zamestnancov žalobcu spätne aj za oneskorený deň (02.01.2014) a splnenie všetkých odvodových a daňových povinností s tým súvisiacich. Žalobca tvrdí, že napriek tomu, že došlo k naplneniu formálnych znakov označeného správneho deliktu, absentuje existencia materiálneho znaku, a teda nejde o správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na súdnu prax, a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/240/2013 zo dňa 27.02.2014. Neuplatnenie ústavne konformného výkladu zákona spôsobuje nezákonnosť postupu správneho orgánu. Žalobca je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie ako individuálny správny akt je v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade bol obsah právnej normy zakotvujúcej zákaz nelegálneho zamestnávania interpretovaný zo strany žalovaného izolovane, bez ohľadu na zákonodarcom proklamovaný účel a cieľ takejto právnej úpravy. Žalobca namieta žalovaným, ako aj I. st. orgánom aplikovaný formálny prístup k výkladu k naplneniu materiálneho znaku správneho deliktu. Nebol porušený záujem sledovaný zákonom, a teda takéto konanie nemôže byť správnym deliktom. Žalobca ďalej tvrdil, že napriek tomu, že došlo k naplneniu formálnych znakov označeného správneho deliktu, absentuje existencia materiálneho znaku, a teda nejde o správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Neuplatnenie ústavne konformného výkladu zákona spôsobuje nezákonnosť postupu správneho orgánu. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade bol obsah právnej normy zakotvujúcej zákaz nelegálneho zamestnávania interpretovaný zo strany žalovaného izolovane, bez ohľadu na zákonodarcom proklamovaný účel a cieľ takejto právnej úpravy. Žalobca namietal žalovaným, ako aj I. st. orgánom aplikovaný formálny prístup k výkladu dotknutého zákonného ustanovenia zakotvujúceho zákaz nelegálneho zamestnávania, ktorý považuje za nesúladný s ústavnými princípmi. Žalobca namietal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj I. st. rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný, resp. I. st. správny orgán nepostupoval v súlade so zásadami správneho konania zakotvenými v ustanoveniach § 3 a § 46 Správneho poriadku. Postup žalovaného, resp. I. st. orgánu v správnom konaní (pri výkone kontroly), ako aj rozhodnutie vydané v tomto konaní, nebolo v súlade so zákonom. Podkladom pre vydanie I. st. rozhodnutia bol Protokol o výsledku inšpekcie zo dňa 04.02.2014 v znení jeho dodatkov. Pričom uvedená inšpekcia bola vykonaná osobou (B.. K.), ktorá bola následne právoplatne z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle ustanovení § 9 a § 10 Správneho poriadku vylúčená. Nakoľko táto vylúčená osoba sa aktívne podieľala na výkone kontroly, žalobca má pochybnosti o tom, či je tento Protokol o výsledku inšpekcie v rámci správneho konania o správnom delikte relevantným a objektívnym titulom na vydanie I. st. rozhodnutia. Zároveň žalobca ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj I. st. rozhodnutia vidí v postupe inšpektorov I. st. orgánu, nakoľko títo žalobcovi neoznámili pred začatím inšpekcie svoju prítomnosť. Zo strany žalovaného, resp. I. st. orgánu nebol skutkový stav zistený presne a úplne tak, aby mohol tvoriť spoľahlivý podklad pre rozhodnutie. V rámci výkonu kontroly a v rámci správneho konania o správnom delikte nebola zachovaná zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania, t. j. žalovaného s osobami oprávnenými konať v mene žalobcu. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že podľa výpisu z registra Sociálnej poisťovne prihlásil žalobca 6 zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne dňa 03.01.2014, žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, keď neprihlásil menovaných zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu závislej práce. Žalobca mal možnosť prihlásiť zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne prostredníctvom GRID karty, mal aj ďalšie možnosti prihlásenia - osobne na pobočke, prostredníctvom SMS, prípadne faxom. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neukladá správnemu orgánu povinnosť skúmať, či bol zamestnanec zasiahnutý nesplnením prihlasovacej povinnosti, t. j. či došlo alebo nedošlo k ukráteniu na poistnom. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú zákonom včas a za jej porušenie, ktorú zákon definuje ako správny delikt, prikazuje Inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih v zmysle Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný poukazoval na § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 tohto zákona. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3 tohto zákona. Dikcia ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov stanovuje, že nelegálne zamestnanie je zamestnanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Žalobca mal v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zákonnú povinnosť prihlásiť dotknuté fyzické osoby, s ktorými mal uzatvorené dohody zo dňa 02.01.2014 do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ešte pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu ich činnosti. Žalovaný ďalej poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je povinný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov, ako samotného zamestnávateľa. Správny delikt, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia zrozumiteľný, riadne odôvodnený a zdokumentovaný. Rozhodnutie obsahuje riadne odôvodnenie uloženia pokuty a zdôvodnenie jej výšky. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať, či pri nelegálnom zamestnaní 6 pracovníkov bola pokuta uložená vo výške 5 000,- Eur v súlade so zákonom, alebo nie. Z § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 tohto zákona na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 tohto zákona na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 tohto zákona. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3 tohto zákona. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000,- Eur do 200 000,- Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- Eur. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že žalobca uzavrel dohodu o vykonaní práce a zamestnanci túto prácu aj vykonávali predtým, ako boli prihlásení v Sociálnej poisťovni. Jednalo sa o týchto zamestnancov: Ivana Pinková pracovala odo dňa 02.01.2014, do registra Sociálnej poisťovne bola prihlásená 03.01.2014, E. Z. bola zamestnaná na dohodu o výkone práce zo dňa 02.01.2014, prácu vykonávala odo dňa 01.01.2014, do registra Sociálnej poisťovne bola prihlásená 03.01.2014, L. Y. bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce zo dňa 02.01.2014, pracovala od 02.01.2014, do registra Sociálnej poisťovne bola prihlásená 03.01.2014, P. O. bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 02.01.2014, práce vykonával odo dňa 02.01.2014 a do registra Sociálnej poisťovne bol prihlásený 03.01.2014, V. Z. bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 02.01.2014, vykonávala prácu odo dňa 02.01.2014, do registra Sociálnej poisťovne bola prihlásená odo dňa 03.01.2014, J. P. bola zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 02.01.2014, vykonávala prácu od 02.01.2014, do registra Sociálnej poisťovne bola prihlásená odo dňa 03.01.2014. U všetkých 6 zamestnancov boli splnené formálne aj materiálne znaky správneho deliktu, bol porušený zákaz nelegálneho zamestnávania 6 zamestnancov na základe dohôd o vykonaní práce, ešte predtým, ako boli títo zamestnanci prihlásení do registra Sociálnej poisťovne. Za porušenie tohto zákazu je kategoricky stanovená sankcia pokuty na dolnej hranici vo výške 5 000,- Eur. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na to, že mu bránili technické príčiny elektronicky zaregistrovať všetkých dotknutých zamestnancov ku dňu vzniku poistenia - k 02.01.2014, k tomu súd uvádza, že žalobca mal možnosť prihlásiť zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne aj osobne na pobočke, ďalej prostredníctvom sms, prípadne faxom. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. umožňuje použiť Inšpektorátu práce pri porušení zákazov nelegálneho zamestnávania jedného zamestnanca, keď dáva možnosť uložiť pokutu od 2 000,- Eur do 200 000,- Eur. Pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viac fyzických osôb súčasne stanovuje zákon kategoricky uložiť pokutu najmenej 5 000,- Eur, čím nebola daná možnosť správnemu orgánu uložiť pokutu v nižšej sume, správny orgán v konečnom dôsledku pokutu vo výške 5 000,- Eur aj uložil, nakoľko žalobca zamestnával nelegálne 6 fyzických osôb. Práve tým, že bola takto stanovená dolná hranica pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých fyzických osôb v sume 5 000,- Eur, je zabezpečený účel zákona - ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. S tvrdením žalobcu o nenaplnení ústavne konformného výkladu zákona, ktorý má spôsobiť nezákonnosť postupu správneho orgánu, sa súd nestotožňuje. V danom prípade právny predpis nedovoľuje dvojaký výklad, uloženie sankcie pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých zamestnancov vo výške najmenej 5 000,- Eur je stanovené kategoricky- jednoznačné znenie normatívneho textu vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. V takomto prípade totiž odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti. Nemôže byť preto rozhodnutie správneho orgánu v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z hľadiska metódy výkladu je potrebné vychádzať z jazykového výkladu právnej normy a z hľadiska rozsahu výkladu z doslovného výkladu právnej normy. Právna norma upravujúca správne trestanie je jednoznačná, nie je tu dôvod pre použitie ústavne konformného výkladu, pretože právna norma nedáva možnosť dvojitého výkladu a nedáva možnosť vychádzať ani z účelu a cieľa zákona, pretože jej znenie je jednoznačné a pri stanovení dolnej hranice v danom prípade kategorické. Pokiaľ žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči B.. V. K., pracovníčke Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, tejto námietke bolo vyhovené, B.. V. K. bola z prejednávania rozhodovania veci č. k. 100/14-1.0/pok. vylúčená, vylúčenie tejto pracovníčky však nič nemení na skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, za čo bola žalobcovi uložená pokuta. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého došlo k porušeniu ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v súvislosti s tým, že žalobcovi nebola oznámená pred začatím inšpekcie práce prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi, pretože z citovaného ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) vyplýva, že oznámiť pred začatím inšpekcie svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi je možné len vtedy, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie, čo pri kontrole nelegálneho zamestnania nemožno predpokladať, pretože by mohlo dôjsť k zmareniu účelu kontroly. Zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, v čom nebola zachovaná zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania, preto sa súd touto otázkou ani nezaoberal. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že v danom prípade bol dostatočne zistený skutkový stav pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia, preto súd žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.