Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200148 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., so sídlom Júrska cesta č.2, 934 01 Levice, IČO: 31 412 271, zastúpeného JUDr. Róbert Madej, advokát so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: KOLIBA a.s., so sídlom Krivec I., 962 05 Hriňová, zast. JUDr. Radko Petruňo, advokát, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 1830-2007/OZ 222060 II/151-2014 zo dňa 24. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. POZ 1830-2007/OZ 222060-I/74-2013 zo dňa 12. júna 2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 37 ods.5 zákona č.506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zák. č.506/2009 Z.z.“) návrh žalobcu na vyhlásenie ochrannej známky č.XXXXXX za neplatná zamietol. Navrhovateľ v konaní o jeho návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú svojim návrhom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu navrhol vyhlásiť slovnú ochrannú známku č. XXXXXX „T.“ (ďalej len „napadnutá ochranná známka“) za neplatnú v zmysle § 35 ods.3 a v nadväznosti na § 7 písm.a) zák. č.506/2009 Z.z.. Podanie návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že je majiteľom staršej ochrannej známky „Z.“ č.XXXXXX zapísanej pre tovary v triedach XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb s právom prednosti od 7. novembra 1994 a staršej ochrannej známky „Z.“ č.XXXXXX, zapísanej pre tovary v triedach XX, XX a XX s právom prednosti od 7. mája 2004. Navrhovateľ zdôraznil, že označenie „T.“ je „Z.“ odzadu, mal zato, že označenie „T.“ je schopná vyvolať nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti so staršími ochrannými známkami navrhovateľa u spotrebiteľskej verejnosti. Poukázal na to, že z vizuálneho hľadiska proti sebe stoja dve slovné označenia, obe porovnávané označenia majú rovnakú dĺžku , pozostávajú zhodne zo štyroch písmen. Obe označenia pozostávajú z tých istých písmen Z. ktoré sú napísané kapitálkami, len ich poradie v slove je obrátené. Označenia „Z.“ a „T.“ sú pri bežnom čítaní z hľadiska výslovnosti odlišné, avšak pri prečítaní slova „T.“ odzadu, sa tieto slová reprodukujú rovnako. Zo sémantického hľadiska slovo „Z.“ znamená (rovné) pole, lúka, slovo „T.“ nemá žiaden konkrétny význam, predstavuje len slovnú hračku - slovo „Z.“ odzadu. Podľa tvrdení navrhovateľa označenia „Z.“ a „T.“ z hľadiska celkového dojmu, ktorý vyvolávajú u priemerného spotrebiteľa, sú zameniteľné a vyvolávajú možnosť mylnej predstavy, že takto označené tovary pochádzajú od rovnakého alebo ekonomicky prepojeného podnikateľa. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal námietky podľa § 35 ods.3 v spojení s § 7 písm.a) zák. č.506/2009 Z.z.. Vykonal porovnanie novej slovnej ochrannej známky „T.“ so staršími slovnými ochrannými známkami a to z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického. Následne vykonal celkové zhodnotenie vo vzťahu k skúmaniu existencie pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti. Po posúdení a porovnaní služieb napadnutej novej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami navrhovateľa prvostupňový správny orgán konštatoval, že porovnávané ochranné známky nie sú podobné zo žiadneho posudzovaného hľadiska. Napriek tomu, že niektoré tovary a služby porovnávaných ochranných znakom sú rovnaké alebo podobné a ich cieľovou skupinou je široká spotrebiteľská verejnosť s nižšou mierou pozornosti, je možné konštatovať, že z pohľadu priemerného spotrebiteľa nehrozí riziko vzniku pravdepodobnosti zámeny porovnávaných ochranných známok. I napriek skutočnosti, že slovo „T.“ predstavuje prečítaním odzadu slovo „Z.“, nie je dôvodné, aby pri rýchlom, povrchnom vnímaní a bez priameho porovnania ochranných známok túto skutočnosť spotrebitelia zachytili. V západoslovanských jazykoch sa slová čítajú zľava doprava a spotrebitelia bez zjavného dôvodu túto prax nemenia, nemajú dôvod spontánne čítať slovo opačne. Porovnávané ochranné známky takisto neobsahujú žiadne také prvky, ktoré by mohli vyvolávať pravdepodobnosť asociácie napadnutej ochrannej známky a starších ochranných známok na strane spotrebiteľskej verejnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predseda Úradu priemyselného vlastníctva (ďalej len „žalovaný“) svojim rozhodnutím č. POZ 1830/2007/OZ 222060 II/151-2014 zo dňa 24. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 35 ods.3 v nadväznosti na § 7 písm.a) zák. č. 506/2009 Z.z. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje podrobne dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktorým bol návrh žalobcu na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX „T.“ za neplatnú zamietnutý. V odôvodnení rozhodnutia boli ďalej podrobne uvedené dôvody obsiahnuté v rozklade podanom žalobcom, v ktorom žalobca predovšetkým vyjadril nesúhlas s vyhodnotením vizuálneho porovnania ochranných známok, ako aj s celkovým hodnotením pravdepodobnosti ich zámeny. Žalovaný poukázal na to, že pravdepodobnosť zámeny ochranných známok znamená riziko, že si relevantný spotrebiteľ tovary alebo služby takto označené v obchode priamo zamení, prípadne, že by mohol byť uvedený do omylu, že tovary alebo služby takto označené porovnávanými ochrannými známkami pochádzajú od toho istého alebo ekonomicky prepojeného subjektu. Pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny musia byť ochranné známky najskôr hodnotené z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska; následne musí byť pravdepodobnosť zámeny preskúmaná z hľadiska celkového dojmu, ktorý ochranné známky vytvárajú u relevantného spotrebiteľa, pričom sa musia vziať do úvahy ich dominantné a rozlišujúce prvky. Musí sa tiež prihliadať na relevantnú verejnosť a v neposlednom rade je potrebné zobrať do úvahy zhodnosť alebo podobnosť tovarov a služieb. V súvislosti s tým žalovaný poznamenal, že pri hodnotení existencie podobnosti zámeny je potrebné prihliadať na to, že nižší stupeň podobnosti medzi porovnávanými tovarmi a službami je možné kompenzovať vyšším stupňom podobnosti medzi kolíznymi ochrannými známkami a naopak. Pokiaľ ide o porovnanie tovarov a služieb kolíznych ochranných známok žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na záver prvostupňového orgánu, že napadnuté tovary „syry“ v triede 29 sú zhodné a služby „maloobchodný predaj mliečnych výrobkov“ v triede sú podobné s tovarmi starších ochranných známok. Nakoľko posúdenie zhodnosti a podobnosti tovarov a služieb nebolo v podanom rozklade spochybnené, žalovaný v tomto smere považoval za smerodajný záver prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ ide o porovnanie kolíznych ochranných známok z jednotlivých hľadísk, ich porovnanie z fonetického a sémantického hľadiska nebolo v rozklade napadnuté a preto žalovaný zdieľal názor vyslovený v prvostupňovom správnom rozhodnutí, že z týchto hľadísk nemožno považovať kolízne ochranné známky za podobné. Nakoľko žalobca v rozklade nesúhlasil najmä s vizuálnym porovnaním kolíznych ochranných známok, žalovaný konštatoval, že ochranné známky „T.“ a „Z.“ sa skladajú z rovnakého počtu zhodných hlások, hlásky sú ale odlišne usporiadané a napadnutá ochranná známka je napísaná v opačnom slede ako staršie ochranné známky. Podľa názoru žalovaného ale porovnávané ochranné známky pôsobia odlišným dojmom, spotrebiteľom sú vizuálne odlišne vnímané, nakoľko hlásky na jednotlivých pozíciách sú rozdielne. Spotrebiteľ nemá dôvod si všimnúť, že napadnutá ochranná známka prečítaná odzadu sa zhoduje so staršími ochrannými známkami. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný zato, že porovnávané ochranné známky nie sú vizuálne podobné. K žalobcom predloženým dôkazovým materiálom žalovaný konštatoval, že výňatok z analýzy spoločnosti GfK Slovakia s.r.o. týkajúcej sa syrov s plesňou neobsahuje napadnutú ochrannú známku a preto ho nemožno v preskúmavanom prípade uznať za relevantný. Predmetom predložených faktúr sú síce aj výrobky označené ako „Z.“ alebo „s pridaním syra Z.“, ide ale o faktúry len pre jedného odberateľa. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval dôkaz za postačujúci na preukázanie zvýšenej rozlišovacej schopnosti starších ochranných známok. K priehľadným nálepkám predložených žalobcom žalovaný uviedol, že takýto dôkaz nedokazuje, že spotrebiteľ je v obchodnom styku skutočne konfrontovaný s takýmto vnímaním a stretáva sa s ním, resp. že je uvádzaný do omylu. Okrem uvedeného ochranné známky sa v prípade návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa § 37 ods.3 v nadväznosti na § 7 písm.a) zák. č. 506/2009 Z.z. porovnávajú v podobe, v akej sa zapisujú do registra. Pri slovnej ochrannej známke rozhoduje slovo ako také, bez ohľadu na typ písma, v ktorom má byť ochranná známka používaná. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom uvádzanému rozsudku vo veci T-237/11 uviedol, že v danom prípade nemožno nájsť analógiu posudzovania pravdepodobnosti zámeny označení BELLRAM a RAM s predmetným konaním, nakoľko v uvedenom prípade bola uznaná zvýšená rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky „J.“ získaná používaním a bola tiež konštatovaná vizuálna a fonetická podobnosť označení spôsobenej obsahom rovnakej slabiky „J.“. Žalovaný mal na základe uvedeného zato, že žalobca v konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú nepreukázal zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok. Mal zato, že kolízne ochranné známky sú odlišné z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, na základe čoho je dôvodné konštatovať neexistenciu pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm.a) zákona č.506/2009 Z.z. napriek skutočnosti, že niektoré tovary alebo služby boli posúdené ako zhodné a podobné. Pokiaľ sa žalobca odvolal na dobré meno starších ochranných známok, v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú uplatnil len ustanovenie § 7 písm.a) zákona č.506/2009 Z.z. a teda argumenty týkajúce sa dobrého mena (ktoré je predmetom ustanovenia § 7 písm.b) citovaného zákona) boli v konaní irelevantné. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Žalovaný sa neriadil zásadou, že pri hodnotení existencie podobnosti zámeny je potrebné prihliadnuť na to, že nižší stupeň podobnosti medzi porovnávanými tovarmi a službami je možné kompenzovať vyšším stupňom podobnosti medzi kolíznymi ochrannými známkami a naopak. Nakoľko pri porovnávaných ochranných známkach ide o rovnaký tovar, žalovaný mal väčšiu pozornosť venovať rozlišovacej spôsobilosti označenia „T.“. Žalobca zdôraznil vizuálnu podobnosť porovnávaných ochranných známok, rozdiel je len v poradí hlások pričom označenie „T.“ predstavuje zrkadlové poradie rozloženia písmen v starších ochranných známkach žalobcu „Z.“. Poukázal na podmienky umiestňovania dotknutých tovarov v maloobchode a ich umiestňovanie v boxoch opatrených zrkadlami a z toho vyplývajúcu možnosť, že spotrebiteľ pri prvom kontakte s produktom môže mať dojem, že kupuje produkt rovnakej značky, akou sú staršie ochranné známky žalobcu. Žalobca považoval za neakceptovateľné, ak žalovaný dôkazy o zameniteľnosti porovnávaných označení hodnotil prísne formalisticky. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že podobnosť označení nemôže zakladať zrkadlové poradie rovnakých písmen dvoch porovnávaných označení. U značnej časti spotrebiteľskej verejnosti môže skutočnosť, že v prípade porovnávaných ochranných známok ide o zrkadlové poradie, vyvolávať dojem o zameniteľnosti dotknutých tovarov. Podľa žalobcu porovnávané ochranné známky nemôžu vedľa seba koexistovať bez nebezpečenstva zámeny. Označenie „T.“ neplní rozlišovaciu funkciu, ale jeho cieľom je v maximálnej miere vyvolať vo verejnosti dojem, že ide o tovar žalobcu alebo tovar zhodný s tovarom žalobcu. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný rozhodol svojvoľne a arbitrárne, v rozpore s jeho doterajšou rozhodovacou praxou, pričom žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného týkajúce sa prihlášky ochrannej známky „B. A.“, kde žalovaný posudzoval kolízne prvky „B.“ a V.“ a v uvádzanom prípade žalovaný zápis takejto ochrannej známky („B.“) nepovolil z dôvodu zameniteľnosti označenia. Žalovaný zároveň poukázal na to, že ochranné známky žalobcu „Z.“ majú zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť ich dlhodobým používaním a vysokým podielom na trhu. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že žalobcovi sa nepodarilo takúto zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok preukázať. Poukázal na predloženú analýzu spoločnosti GfK Slovakia s.r.o., ktorá sa zaoberala analýzou predaja modroplesňových syrov v období január - jún 2012 a na ktorú žalovaný neprihliadal. Zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť tiež žalobca preukázal výberom z faktúr žalobcu za obdobie rokov 2009-2012, ktoré preukazujú, že ochranná známka „Z.“ je na slovenskom trhu masívne používaná už dlhé obdobie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17. marca 2015 poukázal na skutočnosť, že na Úrade priemyselného vlastníctva prebieha konanie o vyhlásení ochranných známok žalobcu č.XXXXXX a XXXXXX v znení „Z.“ za neplatné. Vo veci samej navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. Zdôraznil, že žalobca v žalobe vyhodnotenie fonetickej a sémantickej podobnosti ochranných známok nerozporoval, poukazoval na údajnú vizuálnu podobnosť porovnávaných ochranných známok. K tomu žalovaný zdôraznil, že ide o slovné ochranné známky, pri ktorých hodnotení podobnosti, resp. pravdepodobnosti zámeny sa kladie dôraz najmä na fonetiku a sémantiku. Poukázal na odlišné usporiadanie hlások v jednotlivých ochranných známkach, odlišný gramatický rod a žalovaný mal zato, že spotrebiteľ bez upozornenia nemá dôvod si všimnúť, že napadnutá ochranná známka sa odzadu zhoduje so staršími ochrannými známkami žalobcu. Pri porovnaní ochranných známok, ich zápisu v registroch úradu, žalovaný zistil, že porovnávané ochranné známky nie sú vizuálne podobné. Aj sám žalobca vo vzťahu k vizuálnej podobnosti argumentuje len zrkadlovým obrazom porovnávaných označení, čo na konštatovanie vizuálnej podobnosti nie je postačujúce. Tvrdenie žalobcu o tom, že spotrebiteľ tovar v maloobchode vníma zrkadlovo v rámci jeho umiestňovania v obchode, považoval žalovaný za vykonštruovaný argument. Zároveň nie je úlohou žalovaného napadnuté označenie posudzovať z komplexného hľadiska a posudzovať reálne podmienky, za ktorých sa bude napadnuté označenie používať. Úlohou žalovaného v tomto smere je porovnávanie ochranných známok vo forme, v akej sú zapísané v registri a nie jej (ich) reálne používanie. Žalovaný má zato, že žalobca si zamieňa konanie o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú pred úradom so súdnym konaním, v ktorom by mohli byť uplatňované práva na ochranu pred nekalosúťažným konaním podľa Obchodného zákonníka. Vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením žalobcu o tom, že prípad je potrebné posudzovať analogicky s prípadom „B. kredit“ a „V.“, nakoľko v danom prípade kolízne prvky boli kratšie ako ochranné známky „T.“ a „Z.“ a najmä sú spotrebiteľom vnímané ako skratky. Pokiaľ žalobca namieta skutočnosť, že žalovaný neuznal v správnom konaní zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť jeho ochranných známok napriek tomu, že o tom predložil dostatok dôkazov, žalovaný uviedol, že žalobcom predložené dôkazy sú z roku 2009 a z ďalších rokov, pričom prihláška napadnutej ochrannej známky bola podaná v roku 2007, ochranná známka bola do registra zapísaná v roku 2008. V konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú je potrebné preukazovať nadobudnutie zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky za obdobie pred podaním prihlášky neskoršej (napadnutej) ochrannej známky. Ani priznanie zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti by pre rozhodnutie žalovaného o pravdepodobnosti zámeny nemalo význam, nakoľko pri kolíznych ochranných známkach nebola konštatovaná žiadna podobnosť. Súd podľa § 250 ods.1 O.s.p. uznesením č.k. 24S/22/2015-32 zo dňa 5. mája 2015 pribral do konania ďalšieho účastníka, obchodnú spoločnosť KOLIBA a.s., so sídlom Krivec I., Hriňová, ktorý je vlastníkom napadnutej ochrannej známky č. XXXXXX „T.“, a ktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Zvýraznil skutočnosť, že ochranná známka „T.“ je slovné označenie obsahujúce malý počet písmen a preto je podstatná pri skúmaní rozlišovacej spôsobilosti najmä vizuálna stránka. Označenie „T.“ nie je fantazijné, zrejme bolo zámerne vybrané a zvolené s úmyslom podnikať a parazitovať na ochrannej známke žalobcu „Z.“. Pri predaji tovarov, na ktorých je ochranná známka umiestnená, sa nachádzajú zrkadlá, čím môže dôjsť k tomu, že spotrebiteľ vníma zrkadlovo premietnutý obraz slova „T.“ ako „Z.“. Tým sa môže domnievať, že ide o výrobok poskytovaný žalobcom. Obdobným prípadom z rozhodovacej činnosti žalovaného bola ochranná známka „B.“ pri porovnávaní s ochrannou známkou „V.“, kedy žalovaný odmietol zápis takejto ochrannej známky („B.“) z dôvodu zameniteľnosti a s odôvodnením, že ide o zrkadlové vyjadrenie ochrannej známky „V.“. Žalovaný tak v prípade žalobcu rozhodol v rozpore s jeho doterajšou rozhodovacou činnosťou. Poukázal na to, že postup majiteľa ochrannej známky „T.“ je v rozpore s dobrými mravmi. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. V replike na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu uviedla, že označenie „T.“ má jednoznačne fantazijný charakter. Rozhodné je, ako sú zapísané ochranné známky v registri a žalovaný porovnával slovné ochranné známky a nie okolnosti, ktoré predchádzali zápisu ochrannej známky „T.“ do registra. Žalobcom uvádzané skutočnosti (rozpor s dobrými mravmi) nie sú okolnosťami, ktoré by posudzoval žalovaný v správnom konaní, keď skúmal existenciu možnej pravdepodobnosti zámeny ochranných známok. Vyjadrila sa, že žalovaný pri posudzovaní otázky splnenia podmienok rešpektoval všetky kritériá, ktoré v obdobných prípadoch používa a na ktoré prihliada. Námietku, že rozhodol v rozpore so svojou rozhodovacou činnosťou vo vzťahu k ochranným známkam „B.“ a „V.“, považoval za nedôvodnú, nakoľko ide o úplne iný prípad. Zástupkyňa ďalšieho účastníka mala zato, že žalovaný správne rozhodol. Pri porovnávaní ochrannej známky „T.“ a Z.“ nie je možné dospieť k záveru, že môže byť vyvolaná asociácia novej ochrannej známky so staršou ochrannou známkou. Otázka zameniteľnosti na základe zrkadlového obrazu neobstojí. Otázka fonetického a sémantického porovnania pritom ani spochybnená nebola. Žalobca nepreukázal ani počet výrobkov, ani počet predajní, kde by k údajnej zámene v dôsledku umiestnenia tovaru so zrkadlami dochádzalo k zámene alebo pravdepodobnosti zámeny. Navrhla, aby súd žalobu zamietol a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podľa § 2 zák. č.506/2009 Z.z., označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Podľa § 4 písm.a) zák. č.506/2009 Z.z., na účely tohto zákona je staršou ochrannou známkou a) ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "register") so skorším právom prednosti. Podľa § 7 písm.a) zák. č. 506/2009 Z.z., označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou, Podľa § 35 ods.3 zák. č.506/2009 Z.z., úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje. Podľa § 37 ods.1 zák.č. 506/2009 Z.z., návrh na zrušenie ochrannej známky alebo návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú musí obsahovať odôvodnenie, ktoré je doložené dôkazmi; na doplnenie a rozšírenie odôvodnenia návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú o ďalší dôvod sa neprihliada. Podľa § 51 ods.5 zák. č. 506/2009 Z.z., na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 52 ods.1-3 zák. č. 506/2009 Z.z., (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Podľa § 244 ods.1 O.s.p, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods.2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného sp.zn. POZ 1830-2007/OZ 222060 II/151-2014 zo dňa 24. novembra 2014 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp.zn. POZ 1830-2007/OZ 222060-I/74/2013 zo dňa 12. júna 2013 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa V. časti II. hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom prepísané náležitosti, t.j., či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Súd po preskúmaní veci a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Zo správneho spisu vyplýva, že žiadosť prihlasovateľa KOLIBA a.s. o zápis slovnej ochrannej známky „T.“ do registra bola Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky doručená dňa 3. októbra 2007. Žalovaný ochrannú známku zapísal do registra dňa 14. júla 2008 nasledovne: znenie: „T.“, druh známky: slovná, zoznam zatriedených tovarov a/alebo služieb: XX - syry, XX - maloobchodný predaj mliečnych výrobkov, reklamné služby, obchodný manažment. Žalobca žalovanému dňa 27.júla 2012 doručil návrh na vyhlásenie ochrannej známky č.XXXXXX „T.“ (POZ 1830-2007 za neplatnú, ochrannú známku žiadal vyhlásiť za neplatnú podľa § 35 ods.3 v spojení s § 7 písm.a) zák. č.506/2009 Z.z. o ochranných známkach. Navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú uviedol, že je majiteľom starších ochranných známok a to OZ XXXXXX, dátum zápisu 22. júna 1998, Z., slovná, pre zoznam tovarov a služieb XX - konzumné mlieko, maslo, tvarohy, syry, sušené mlieko a kŕmne mliečne zmesi, konzumné kyslomliečne nápoje, smotanové krémy; XX - mrazené mliečne výrobky, zmrzlina. Zároveň je majiteľom staršej ochrannej známky OZ XXXXXX, dátum zápisu 5. decembra 2005, Z., slovná, pre zoznam tovarov a služieb uvedených v triedach 5, XX a XX. Právo prednosti k ochranným známkam mu vzniklo 7. novembra 1994 a 5. mája 2004. Prihláška ochrannej známky č.XXXXXX bola podaná dňa 3. októbra 2007 a od toho dňa jej patrí právo prednosti. Ochranné známky navrhovateľa sú staršie. Žalobca v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú poukázal na možnosť vyvolania nebezpečenstva vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti so staršími ochrannými známkami u spotrebiteľskej verejnosti; poukázal na vizuálne, fonetické a sémantické hľadisko. Porovnal aj zapísaný zoznam tovarov a služieb. Domáhal sa vyhlásenia ochrannej známky č.XXXXXX „T.“ za neplatnú pre všetky zapísané tovary a služby. Správne orgány (prvostupňový i druhostupňový správny orgán) v prejednávanej veci rozhodovali o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie ochrannej známky „T.“ za neplatnú. Dôvody uvedené v návrhu posudzovali z hľadiska podmienok ustanovených v § 7 písm.a) zák. č.509/2009 Z.z. o ochranných známkach. Na základe vykonaného dokazovania a z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím č. POZ 1830-2007/OZ 222060-I/74-2013 návrh navrhovateľa zamietol. Druhostupňový správny orgán rozhodujúci o odvolaní navrhovateľa odvolanie svojím rozhodnutím č.POZ 1830-2007/OZ 222060 II/151-2014 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zo žaloby vyplýva, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci keď žalovaný zistil, že porovnávané ochranné známky neobsahujú žiadny prvok, na základe ktorého by bolo možné pripustiť pravdepodobnosť asociácie napadnutej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami a pokiaľ konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok, zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Žalobca v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú žiadal vyhlásiť ochrannú známku „T.“ za neplatnú s poukazom na § 35 ods.3 zák. č.506/2009 Z.z. z dôvodov uvedených v § 7 písm.a) citovaného zákona. Podľa uvedených ustanovení zákona je možné ochrannú známku vyhlásiť za neplatnú, ak sa v konaní preukáže, že z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršími ochrannými známkami, a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršie ochranné známky vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršími ochrannými známkou. Zmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov služieb. Základným a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti novej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami, označujúcimi zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sa preto skúmanie zhodnosti alebo podobnosti musí zakladať na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa v označení. Pri posudzovaní zameniteľnosti označenia ochranných známok je teda predmetom hodnotenia celkové posúdenie vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti označení, ktoré musí vychádzať z celkového dojmu, ktorý označenie vyvoláva s prihliadnutím na rozlišujúce a dominantné zložky. Označenie, alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu v prejednávanom prípade spočíva v preskúmaní zameniteľnosti ochranných známok, resp. v preskúmaní existencie pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti vrátane pravdepodobnosti asociácie novšej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami a to z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia ochrannej známky „T.“ so staršími ochrannými známkami „Z.“ a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa novšia i staršie ochranné známky vzťahujú. Posúdenie otázky zameniteľnosti patrí do správnej úvahy žalovaného. Súd v zmysle § 245 ods.2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny orgán je kompetentný urobiť si úsudok o zameniteľnosti, vrátane podobnosti porovnávaných ochranných známok na základe správnej úvahy, ktorú je povinný podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Relevantnými pre zrušenie rozhodnutia súdom by boli len zistené zjavné logické rozpory v úsudku správneho orgánu alebo porušenie základných pravidiel správneho konania. Súd konajúc podľa V. časti O.s.p. nemôže nahrádzať správne uváženie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Zameriava sa len na to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené zákonným procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Hodnotenie skutkových otázok sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe obmedzil na posúdenie, či úsudok žalovaného je logicky možným záverom vychádzajúcim z premís, ktoré boli nastolené. Súd súčasne zameral svoj prieskum aj na zistenie, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené a to s dôrazom na aplikovaný inštitút správne úvahy. Súd napokon preskúmal hodnotenie dôkazov vykonaných správnym orgánom, ako aj aplikovanie zásad pri postupe hodnotenia a vyvodenia záverov správneho orgánu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu) vyplýva, že správny orgán podrobne vyhodnotil jednotlivé zohľadňované aspekty významné pre posúdenie otázky zameniteľnosti, resp. nebezpečenstva zámeny napadnutej ochrannej známky a starších ochranných známok žalobcu. Žalovaný a predovšetkým prvostupňový správny orgán vyhodnocovali pri posudzovaní možnosti zámeny napadnutej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami žalobcu vizuálnu, fonetickú a sémantickú podobnosť označení. Pokiaľ ide o hodnotenie fonetického a sémantického hľadiska prvostupňovým správnym orgánom toto hodnotenie a závery prvostupňového správneho orgánu žalobca v odvolaní a ani v žalobe nenamietal. Z hľadiska žalobcu spornou otázkou ostalo posúdenie vizuálneho hľadiska, kde namietal predovšetkým, že pri napadnutej ochrannej známke „T.“ ide o zrkadlový obraz starších ochranných známok „Z.“ a pokiaľ v tomto smere správny orgán nezistil možnosť zámeny, vec nesprávne právne posúdil. Uvedenú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd má zato, že skutkový záver žalovaného, že označenie „T.“ nie je zhodné ani podobné so staršou ochrannou známkou „Z.“, je správny, pravdepodobnosť zámeny žalovaný správne posúdil a ak konštatoval, že na základe uvedeného nie je dôvod na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, správne posúdil žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Uvedené platí o to viac, že ako u napadnutej, tak aj u starších ochranných známok, ide o ochrannú známku slovnú, kde sa výraznejšie prejavuje práve sémantické a fonetické hľadisko, vo vzťahu ku ktorým hodnotenie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného žalobca nenapádal ani v konaní o rozklade, ani v rámci súdneho konania. Slovné ochranné známky sa posudzujú tak, ako sú v registri zapísané. Posudzovaním napadnutej ochrannej známky a starších ochranných známok tak, ako sa žalobca domáhal v návrhu na vyslovenie ochrannej známy za neplatnú (§ 35 ods.3 a § 7 písm.a) citovaného zákona) správny orgán zistil, že nie sú podobné a následne konštatoval, že nie sú zameniteľné. Takýto právny záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Z iného dôvodu, ako posudzovaného v intenciách citovaných ustanovení, nebolo možné, aby žalovaný vyhlásil napadnutú ochrannú známku za neplatnú. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, že zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal, je v rozpore s obsahom správneho spisu. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s dôkazmi predkladanými žalobcom podrobne zaoberal a vyhodnotil ich a pokiaľ takéto hodnotenie žalobca v súdnom konaní namieta, musel by presne uviesť, s ktorým konkrétnym vyhodnotením nesúhlasí a v čom vidí nesprávnosť úvahy správneho orgánu alebo v akom smere je v rozpore so zásadami logického uvažovania. Takéto dôvody však v žalobe uvedené neboli. Dôkazy predložené žalobcom vo vzťahu tvrdenej zvýšenej rozlišovacej schopnosti starších ochranných známok by mohli mať svoju relevanciu za predpokladu, že by preukazovali obdobie bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o zápis ochrannej známky „T.“ do registra. Ani priznanie zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti by nemalo význam pre rozhodnutie žalovaného o pravdepodobnosti zámeny, nakoľko pri ochranných známkach nebola konštatovaná žiada podobnosť. Pokiaľ žalobca s poukazom na obdobnú právnu vec týkajúcu sa ochranných známok „B.“ a „V.“ tvrdil, že žalovaný rozhodol arbitrárne a v rozpore s jeho doterajšou praxou, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade citovaných ochranných známok ide o skratky, kolízne prvky boli kratšie, ako v prípade ochranných známok „T.“ a „Z.“ a pri posudzovaní zameniteľnosti z hľadiska jednotlivých kritérií bolo významným kritériom aj fonetické hľadisko a spôsob vyslovovania skratiek ako „., resp. „V.“. Z uvedených dôvodov vo veciach, týkajúcich sa ochranných známok, resp. označení „V.“ a „B.“ bola konštatovaná podobnosť z vizuálneho, fonetického i sémantického hľadiska, a preto je námietka žalobcu, že žalovaný rozhodol v rozpore so svojou doterajšou praxou, nedôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. Námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Nárok na náhradu trov konania uplatnil aj pribratý účastník, KOLIBA a.s.. V tomto smere súd pripomína, že v rámci žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov zákon (O.s.p.) obsahuje komplexnú úpravu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré umožňuje priznať len žalobcovi, pokiaľ je v konaní úspešný. Účastník, ktorý je do konania pribratý, nárok na náhradu trov konania nemá, a preto mu súd uplatnený nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.