Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/40/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200200 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200200.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: TALCUM GRUPPO, s. r. o., so sídlom Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, zastúpený konateľom: T.. T. K., zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 307 121, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/516568/2014/5094 zo dňa 24.11.2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Spoločnosť TALCUM, s. r. o. (ako nadobúdateľ) uzatvorila dňa 18.03.2009 so spoločnosťou Autoservis FALKO, s. r. o. (ako prevodca) Zmluvu o prevode práv č. XXXXXXXX/T. Predmetom zmluvy bolo strpenie užívacích práv k vynálezu pod názvom „Spôsob úpravy mastenca“ v rozsahu spolumajiteľských práv prevodcu, ktoré vlastní ku dňu uzavretia tejto zmluvy a taktiež strpenie užívacích práv k vynálezu pod názvom „Príprava mastencového prípravku s vysokým stupňom čistoty“, t. j. ide o strpenie užívacích práv k uvedeným vynálezom, ktoré sú chránené O. č. XXXXXX registrovaného na ÚPV SR s patentovou prihláškou č. PP XXXX-XXXX zo dňa 26.02.2007, a to v rozsahu výroby upraveného mastenca 400 ton/rok. S predmetom zmluvy sa zároveň postupuje právo vedúceho subjektu pri realizácii projektu „Úpravy mastenca“ cestou spolupráce so spoločnosťou ZITOS, s. r. o., Trnava. Týmto dňom sa nadobúdateľ ustanovuje do tejto pozície a v zmysle Dohody účastníkov združenia podnikateľov TANO GRUPO Banská Bystrica určuje ďalší postup pri realizácii projektu „Úprava mastenca“ v praxi. Cena za predmet zmluvy bola dohodnutá zmluvnými stranami v sume 850 000,- Eur bez DPH. Splatnosť ceny bola určená vzhľadom na stav rokovania so spoločnosťou ZITOS, s. r. o., do 30 dní odo dňa obdržania poskytnutia nenávratného finančného príspevku, ktorý získa obchodná spoločnosť (fúziou ZITOS, s. r. o. a TALCUM, s. r. o.). Cena bude uhradená finančnými prostriedkami v závislosti od splátky jednotlivých spoluvlastníkov patentových práv, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Spôsob a forma úhrady odplaty za predmet tejto zmluvy sa môže zmeniť dohodou zmluvných strán v závislosti od vývoja realizácie projektu „Úprava mastenca“ prostredníctvom fúzie spoločnosti ZITOS, s. r. o. a nadobúdateľa. Zmluvu o prevode práv č. XXXXXXX/T zo dňa 18.03.2009 podpísal za prevodcu Autoservis FALKO, s. r. o., T.. T. C. a nadobúdateľ TALCUM, s. r. o. T.. T. C.. Daňový subjekt - žalobca si v zdaňovacom období september 2009 uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 180309/T (inter. č. D-1/IX/09) od dodávateľa Autoservis FALKO, s. r. o., Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica, IČO: 36 032 565, DIČ: 2020087399, IČ DPH: SK2020087399, dátum vyhotovenia: 18.03.2009, dátum vzniku daňovej povinnosti 18.03.2009, predmet fakturácie: Fakturujem vám prevod práv na základe „Zmluvy o prevode práv č. XXXXXX/T zo dňa 18.03.2009“, základ dane: 850 000,00 Eur, 19 % DPH: 161 500,00 Eur, suma celkom: 1 011 500,00 Eur. Daňový úrad v Banskej Bystrici vykonal u platiteľa DPH TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie september 2009, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9601402/5/1660467/2014/Žák zo dňa 29.04.2014. Protokol s výzvou č. 9601402/5/1660654/2014/Žák zo dňa 29.04.2014 bol daňovému subjektu doručený v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 536/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) dňa 09.05.2014. Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9601402/5/2481000/2014/ Žák zo dňa 04.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, rozdiel dane v sume 161 500,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009. Daňový úrad Banská Bystrica nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 161 461,20 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 38,80 Eur. Úrad priemyselného vlastníctva SR na vynález, ktorý bol predmetom patentovej prihlášky č. PP XXXX- XXXX, patent neudelil, a teda ani nevydal patentovú listinu. Konanie o patentovej prihláške č. PP XXXX-XXXX s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ bolo rozhodnutím úradu zo dňa 14.01.2010 zastavené podľa § 40 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2010. Žiadosť o pokračovanie v konaní bola zamietnutá rozhodnutím úradu zo dňa 13.08.2010 pod PP XXXX-XXXX podľa § 51 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.02.2011 v spojení s rozhodnutím Predsedníčky ÚPV SR č. PP 5017-2007 II/6-2011 zo dňa 11.02.2011. Dňa 27.04.2011 podal jeden z prihlasovateľov T.. T. C. na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 11.02.2011, v ktorej navrhoval, aby súd toto II. st. rozhodnutie, ktorým úrad nevyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žaloba bola rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012 zamietnutá. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. Dňa 04.11.2013 bola Daňovému úradu Banská Bystrica doručená správa z ÚPV SR, v ktorom okrem iného bolo uvedené, že patent č. XXXXXX zo dňa 28.01.2013 zanikol podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 435/2011 Z.z. o patentoch. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad v Banskej Bystrici v I. st. rozhodnutí ďalej vytýkal žalobcovi personálne prepojenie daňových subjektov zúčastnených na obchodnom prípade. Konateľom spoločnosti TALCUM, s. r. o. bol od 20.12.2008 do 18.06.2012 T.. T. K., od 18.06.2012 do 30.06.2013 T.. T. C. a od 01.07.2013 opäť T.. T. K.. Splnomocneným zástupcom spoločnosti je M.. Y. O.. Dňa 10.09.2013 došlo k zmene názvu spoločnosti na TALCUM GRUPPO, s. r. o. Spoločnosť je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia spoločností: FRIKON, s. r. o., PLATÓN, s. r. o., REAL TRADE Prešov, s. r. o., Viva M&M, s. r. o. Konateľom spoločnosti Autoservis FALKO, s. r. o., je podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: s. r. o., vložka č.: 5596/S pán L. K.. Splnomocneným zástupcom spoločnosti bol T.. T. C., v súčasnosti je splnomocneným zástupcom M.. Y. O.. T.. T. C. vystavil dňa 18.03.2009 za Autoservis FALKO, s. r. o. faktúru č. 18032009/T a taktiež podpísal za predsedu Autoservis FALKO, s. r. o. Zmluvu o prevode práv č. XXXXXXXX/T zo dňa 18.03.2009. Spoločnosť Autoservis FALKO, s. r. o. a T.. T. C. (ako fyzická osoba) boli na základe písomnej informácie z ÚPV SR č. PP 103-94 k 24.10.2013 majiteľmi patentu č. XXXXXX. Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Banská Bystrica poukazoval ďalej na rozsudok ESD C-255/02 a C-504/10, v súvislosti s ktorými dospel k záveru, že hlavným cieľom plnenia bolo získanie daňovej výhody. I napriek formálnemu dodržaniu podmienok na odpočítanie DPH ustanovených zákonom č. 22/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, v danom prípade sa jednalo o zneužitie práva s cieľom získať daňovú výhodu. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre tak, ako je to v prípade dodávateľskej faktúry od dodávateľa Autoservis FALKO. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jej uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sž-o-KS 262/2004. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že splnil podmienku uvedenú v § 49 ods. 2 Zákona o DPH, teda že prijatú službu prevod práv na základe Zmluvy o prevode práv č. XXXXXXXX/T strpenie užívacích práv k vynálezu pod názvom „Spôsob úpravy mastenca“ v rozsahu spolumajiteľských práv prevodcu, ktoré vlastní ku dňu uzavretia tejto zmluvy a taktiež strpenie užívacích práv k vynálezu pod názvom „Príprava mastencového prípravku s vysokým stupňom čistoty“, t. j. ide o strpenie užívacích práv k uvedeným vynálezom, ktoré sú chránené Patentom č. XXXXXX registrovaným na ÚPV SR a patentovou prihláškou č. PP XXXX-XXXX zo dňa 26.02.2007, a to v rozsahu výroby upraveného mastenca 400 ton/rok, použil, resp. použije na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani. Podľa Zákona o DPH všetky prijaté tovary a služby musia byť platiteľom použité v súvislosti s uskutočnením jeho podnikateľskej činnosti. Uplatnenie ustanovenia § 49 Zákona o DPH na prijaté tovary a služby, teda odpočítanie dane, vyžaduje ako podmienku pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane skutočnosť, že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami platiteľa. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad v Banskej Bystrici ďalej poukázal aj na rozsudok ESD C-342/87 Genius Holding DV a C-454/98 Schmeink a Strobel, z ktorých vyplýva, že právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedení na faktúrach. Samotné predloženie faktúr, ktorou sa deklaruje dodanie tovaru, nie je dôkazom preukazujúcim, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Súdny dvor vysvetľuje, že právo na odpočítanie dane môže byť uplatnené len s ohľadom na dane skutočne splatné, zodpovedajúce transakcii, ktorá je predmetom DPH, alebo dane zaplatenej pred uskutočnením transakcie (C-454/98 bod 53). Ak dodávateľ uvedený na faktúrach nedodal odberateľovi žiadnu službu, nemôže si odberateľ odpočítať daň uvedenú na faktúrach. Z uvedeného dôvodu kontrolovaný platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane, pretože nedodržal zákonnú podmienku podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. Zisteniami správcu dane bolo preukázané, že osoby, ktoré sa zúčastnili prevodu práv - strpenie užívacích práv k vynálezom, ktoré sú chránené Patentom č. XXXXXX a Patentovou prihláškou č. PP XXXX-XXXX, vedeli o tom, že sa zúčastňujú konania, ktoré vedie k získaniu daňovej výhody. Dôkazmi tejto skutočnosti sú fakty, že išlo o personálne prepojenie zúčastnených osôb, že k zaplateniu protihodnoty nedošlo, že podľa odpovede ÚPV SR zúčastnené osoby neboli súčinné. Cieľom ich konania bolo neoprávnené uplatnenie práva na odpočítanie dane kontrolovaným daňovým subjektom. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100301/1/516568/2014/5094 zo dňa 24.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601402/5/2481000/2014/Žák zo dňa 04.06.2014 potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že kontrolovaný daňový subjekt - žalobca nepreukázal splnenie podmienky § 49 ods. 2 Zákona o DPH, teda že fakturované plnenie použil alebo použije na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani. Podľa Zákona o DPH všetky prijaté tovary a služby musia byť použité platiteľom v súvislosti s uskutočnením jeho podnikateľskej činnosti. Uplatnenie § 49 Zákona o DPH na prijaté tovary a služby (teda odpočítanie dane) vyžaduje ako podmienku pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane skutočnosť, že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami platiteľa. V tomto prípade podľa informácie ÚPV SR konanie o patentovej prihláške č. PP XXXX-XXXX bolo zastavené dňa 14.01.2010 a Patent č. XXXXXX zanikol 28.01.2013, t. j. kontrolovaný daňový subjekt služby na základe zmluvy v súvislosti s patentovou prihláškou č. PP XXXX-XXXX a Patentom SR č. XXXXXX už nevyužije na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Pokiaľ žalobca tvrdil, že boli vyrobené vzorky mastenca, čo ale nijako nepreukazuje, že boli vyrobené postupom, ktorý bol predmetom Patentu č. XXXXXX, prípadne patentovej prihlášky PP XXXX-XXXX (realizácia v provizórnych podmienkach v byte). Spoločnosti a osoby zúčastnené na obchodnom prípade sú vzájomne prepojené aj s ďalšími spoločnosťami, čo preukazujú výpisy z obchodného registra alebo aj informácie ÚPV SR zo dňa 24.10.2013, boli spolumajiteľmi Patentu č. XXXXXX, pričom tieto spoločnosti majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, resp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica a sú navzájom personálne prepojené. Skúmaný tok plnení sa mal uskutočniť v reťazci medzi ekonomicky a personálne prepojenými osobami, ktoré boli vzájomne prepojené aj ako spolumajitelia Patentu č. XXXXXX, s ktorým preverované plnenie súviselo. Obchodné transakcie sa mali uskutočniť medzi personálne prepojenými spoločnosťami, ktoré spájala nielen osoba M.. Y. O., ale predovšetkým T.. T. C., ktorý zastupoval jednotlivé spoločnosti, vystavil za dodávateľa preverovanú faktúru a podpísal obe zmluvné strany zmluvy zo dňa 18.03.2009, deklaroval výrobu vzoriek mastenca. Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že námietky ohľadom personálneho prepojenia osôb považuje za neopodstatnené. Vzhľadom na výšku fakturovanej odplaty a okolnosti obchodného prípadu, bolo namieste, že správca dane preveroval tiež úhradu odplaty, aj keď úhrada za plnenie sama o sebe nie jej podmienkou na odpočítanie DPH z fakturovaného plnenia. K úhrade predmetnej faktúry splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu M.. Y. O. v písomnom vyjadrení na otázky zo zápisnice zo dňa 26.02.2014 uviedol, že faktúra č. 18032009/T, interné č. D-1/IX/09 nebola uhradená ani ku dnešnému dňu, nakoľko predmetná spolupráca s firmou ZITOS, s. r. o., Trnava skončila neúspechom, firme ZITOS, s. r. o. sa nakoniec nepodarilo získať na projekt finančné prostriedky (úver z banky), ani formou žiadosti poskytnutie nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ. Samotná odplata bola dohodnutá neurčito. Je nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití fakturovaného plnenia bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že fakturované plnenia sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorým nie je spojené právo na odpočet dane. Táto požiadavka ako dôkazné bremeno daňového subjektu vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Svoj zámer by musel preto daňový subjekt preukázať relevantnými dôkazmi, čo kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal. Na základe uvedeného odvolací orgán námietky odvolania vo veci priameho a bezprostredného spojenia s výstupnými plneniami považuje za neopodstatnené, pretože kontrolovaný daňový subjekt nijakým spôsobom nepreukázal úmysel, ale ani skutočné využitie fakturovaného plnenia vysokej hodnoty na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení počas existencie Patentu č. 278312 a patentovej prihlášky PP 5017-2007. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že šiestu Smernicu Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu - spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej Smernicou Rady č. 95/7/ES zo dňa 10.04.1995 (ďalej len šiesta smernica), ktorej ustanovenia sú zapracované vo vnútroštátnej právnej úprave slovenskej úpravy, t. j. v Zákone o DPH, je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatený na vstupe, keď plnenie predstavujúce základ tohto práva predstavuje zneužitie. V rozhodnutí I. st. správneho orgánu bolo spochybnené dodanie fakturovaného plnenia, nebolo dostatočne preukázané použitie fakturovaného plnenia na účely zdaniteľných plnení kontrolovaného daňového subjektu. Zároveň obchodná transakcia vykazuje objektívne prvky, ktoré preukazujú, že hlavným cieľom predmetných zdaniteľných obchodov bolo získať daňovú výhodu, ktorou by v tom prípade bolo uplatnenie nadmerného odpočtu z titulu odpočítania DPH na základe fakturovaných plnení. Obchodné transakcie, deklarované medzi personálne a ekonomicky úzkou vzájomne prepojenými osobami, doklady deklarujúce preverované plnenia, ktoré vystavovala tá istá osoba, neurčitá úhrada faktúry za plnenie, množstvo žiadostí deklarujúcich prevod práv k patentu, po vyhodnotení o vzájomných súvislostiach preukazujú úzke personálne a ekonomické prepojenie zúčastnených osôb v súvislosti s prijatým plnením vysokej hodnoty, nepreukázanou úhradou a nepreukázaním reálneho použitia prijatého plnenia, predstavujú objektívne prvky, svedčiace o tom, že hlavným cieľom predmetného zdaniteľného obchodu bolo získanie daňovej výhody. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal úmysel reálne využiť deklarované plnenia na uskutočnenie zdaniteľných plnení. Pokiaľ žalobca v dodatku odvolania zo dňa 24.06.2014 požadoval nadmerný odpočet deklarovaný v daňovom priznaní k DPH 9/2009 vo výške 161 461,20 Eur, vrátenie všetkých ostatných nevrátených nadmerných odpočtov DPH a priznanie úrokov z omeškania, k tomu žalovaný uviedol, že tieto požiadavky nie sú predmetom rozhodovania č. 9601402/5/2481000/2014/Žak zo dňa 04.06.2014. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/516568/2014/5094 zo dňa 24.11.2014, ako aj rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601402/5/2481000/2014/Žák zo dňa 04.06.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že správca dane a žalovaný sa absolútne nezaoberali nezákonnosťou konania správcu dane už pred začatím daňovej kontroly, t. j. nezákonnosťou konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. V tomto konaní správca dane v hrubom rozpore so zákonom (§ 79 Zákona o DPH) a svojím protizákonným konaním navodil protiprávny stav, teda nevrátil nadmerný odpočet DPH daňovému subjektu a nezačal pritom daňovú kontrolu, nepriznal daňovému subjektu ani sankčný úrok podľa § 79 ods. 3 o DPH, resp. ešte podľa § 35b ods. 6 a 7 Zákona o správe daní a poplatkov. Týmto konaním správca dane spôsobil daňovému subjektu obrovskú škodu tým, že mu obmedzil aj jeho základné právo podnikať (čl. 35 Ústavy SR) a právo vlastniť a užívať majetok (čl. 20 Ústavy SR), pretože peňažné prostriedky daňového subjektu bez právneho titulu, neoprávnene, zadržiaval vo forme nevrátenia nadmerného odpočtu DPH a daňový subjekt ich tak nemohol použiť na svoju podnikateľskú činnosť. Navyše došlo aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy SR, ktorá zaručuje aj pred správnymi (daňovými) orgánmi, keďže týmto postupom si správca dane môže svojvoľne predĺžiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktorá je zákonom striktne daná, aj niekoľko rokov. Zákon o DPH v § 79 ustanovuje záväzné pravidlo v súvislosti s nadmerným odpočtom DPH a jeho vrátení daňovému subjektu (najmä § 79 ods. 1, 4 a 6 Zákona o DPH) a ich porušenie nemožno zakrývať daňovou kontrolou vykonanou po lehote a jeho vrátenie a účelovým spôsobom s úmyslom nepriznať nadmerný odpočet DPH, a to bez správneho objektívneho posúdenia veci. V danom prípade konanie správcu dane, ako aj žalovaného, t. j. neskoršie začatie daňovej kontroly a následne vyrubovacie konanie sú síce zdanlivo dovoleným postupom, ale prostredníctvom tohto konania sa sledoval cieľ dosiahnutie nedovoleného výsledku (nevrátenie nadmerného odpočtu DPH a nepriznanie úrokov z omeškania za jeho neoprávnené zadržiavanie). Správca dane aj žalovaný konali so zámerom spôsobiť škodu daňovému subjektu a takéto konanie napĺňa definíciu „tzv. zneužitia práv“, ktorú pre oblasť daní priniesol napr. judikát Správního soudu ČR sp. zn. 1Afs 107/2004-48. Správca dane nedôvodne, svojvoľne a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nerešpektoval splnomocnenia Ing. C. na podpísanie a podanie daňových priznaní, čím spôsobil daňovému subjektu v priamej príčinnej súvislosti so svojím protiprávnym konaním škodu tým, že vykázaný nadmerný odpočet DPH nebol v zákonnej lehote a zákonným spôsobom vrátený. Správca dane vo veci správnosti a včasnosti odvodu DPH zo zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie september 2009 neuvádza žiadne informácie o dôvodoch neoprávneného zadržiavania nadmerného odpočtu DPH po uplynutí zákonnej lehoty. Preto je žalobca toho názoru, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho rozhodnutie vykazuje značný stupeň arbitrárnosti. Rozhodnutie správcu dane bolo výsledkom vyrubovacieho konania, nevychádzalo, resp. nemalo vychádzať len z protokolu o daňovej kontrole, ktorý je len jedným z dôkazov, ale celkového konania, a preto treba pri posudzovaní zákonnosti daňového konania posudzovať celé konanie správcu dane, nielen daňovú kontrolu, ktorá je len čiastkovým úkonom v rámci tohto konania. Daňový subjekt namietal nezákonnosť daňového konania ak celku, teda aj obdobie pred začatím daňovej kontroly. Pokiaľ ide spoluprácu so spoločnosťou ZITOS, s. r. o., a pokiaľ bolo konštatované, že bola neúspešná, teda neskončila zrealizovaním projektu v podobe priemyselnej výroby mastenca, neznamená, že spolupráca neexistovala a nerozvíjala sa. To, že spoločnosť ZITOS, s. r. o. nezabezpečila financovanie projektu, nemožno dávať za vinu daňovému subjektu. Úmysel daňového subjektu bol jasne deklarovaný v podnikateľskom zámere (príloha znaleckého posudku) a aj tento bol správcovi dane známy z jeho kontrolnej činnosti. Prípravná činnosť, aj spolupráca so ZITOS bola tiež správcovi dane zdokladovaná. Preto je nesprávny záver žalovaný, ak uvádza na str. 12, druhý odsek zdola napadnutého rozhodnutia, že spolupráca so ZITOS, s. r. o., sa neuskutočnila. Ona sa uskutočnila, len sa nedosiahol zamýšľaný cieľ, t. j. vybudovanie prevádzky na úpravu mastenca v Obci Rajec v priestoroch bývalej fabriky na výrobu kobercov „KORASAN“. Tento cieľ nebol dosiahnutý, lebo ZITOS, s. r. o. sa nepodarilo získať potrebné finančné prostriedky, ani z eurofondov. Cieľ spolupráce nebol dosiahnutý z dôvodov mimo kontrolu daňového subjektu. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že sa neuplatnili podmienky dodania služby podľa zmluvy zo dňa 18.03.2009, žalobca uviedol, že predmet zmluvy nebol viazaný len na spoluprácu so ZITOS, s. r. o. Na túto spoluprácu bol naviazaný len spôsob úhrady a jej splatnosť. Samotná cena bola určená dohodou zmluvných strán v pevne stanovenej sume. Kúpnopredajná cena bola jasne stanovená, nemenným spôsobom. Variabilnou formu stanovené platobné podmienky nespôsobujú žiadne spochybnenie dodania predmetu zmluvy. Reálne dodanie predmetu zmluvy bolo realizované na základe písomnej zmluvy a na základe zmluvy bola vystavená faktúra - daňový doklad. Prevod práv registrovalo združenie podnikateľov TANO GRUPPO, nakoľko ÚPV SR takýto prevod medzi spolumajiteľmi nezapisuje, neregistruje. ÚPV SR registruje len spolumajiteľov, nie ich podiely. Predmetná zmluva o prevode práv č. XXXXXXXX/T je dôkazom, že služba (prevod práv) bola prevodcom dodaná a nadobúdateľom prijatá, čo by mohli potvrdiť aj svedkovia, ktorých však správca dane odmietol vypočuť napriek tomu, že ich výsluch daňový subjekt navrhoval. Prevod práv bol realizovaný na základe písomnej zmluvy. Prevodca práva odovzdal (čl. III bod 1 zmluvy) a nadobúdateľ tieto práva prebral (čl. III bod 2 zmluvy). Z toho vyplýva, že daňová povinnosť vznikla, lebo dňa 18.03.2009 bola služba dodaná. Daňový subjekt preukázal prípravnú činnosť v danej veci, čo si správca dane preveril aj nahliadnutím do spisu u subjektu B. J.. Bola preukázaná prípravná fáza hospodárskej činnosti daňového subjektu a jeho úmysel realizovať projekt „Úprava mastenca“, a teda aj použitie fakturovaného plnenia na podnikateľskú činnosť. V súvislosti s tvrdením I. st. správneho orgánu, ako aj žalovaného o zneužití práva, žalobca uviedol, že správca dane ani žalovaný žiadne zneužitie práva nikdy nepreukázal, ani ho vlastne riadne neskúmal, je to len nepreukázané tvrdenie, resp. obyčajné konštatovanie bez opory o vykonanom dokazovaní. Personálne prepojenie spolumajiteľov patentu nemôže byť prvkom preukazujúcim zneužitie práva, takýto názor nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ani v judikatúre. Je to bežná podnikateľská prax, ak spolupracujúce subjekty, ktoré sú nejako prepojené, napr. personálne, nemá to nič spoločného so zneužitím práva. K otázke personálneho prepojenia poukázal žalobca na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-549/11 „ORFEJ“ zo dňa 19.12.2012, C-621/10, C-129/11 a čl. 80 Smernice Rady o DPH, ako aj § 22 ods. 8 a 9 Zákona o DPH. Čo sa týka zaplatenia protihodnoty, prípadne niektorých iných prvkov, na ktoré sa daňové orgány tak často odvolávajú, nejedná sa o podmienku na odpočítanie dane podľa Zákona o DPH a daňové orgány nemajú právomoc ukladať daňovému subjektu podmienky, ktoré zákon neukladá. To, že konanie o patentovej prihláške bolo zastavené, je absolútne irelevantné pre posúdenie nároku na odpočítanie dane. Konanie o patentovej prihláške bolo zastavené v roku 2010 a toto konanie sa týka zdaňovacieho obdobia september 2009. Zánik patentovej ochrany nemá vplyv na existenciu vynálezu, ten existuje aj naďalej, aj naďalej ho možno aj využívať. Keďže daňový subjekt preukázal prípravnú činnosť a toto aj podložil objektívnymi dôkazmi, nemožno už vôbec hovoriť o nejakom zneužití práva a jasne to dokazuje úmysel realizovať projekt „Úprava mastenca“. Žalobca ďalej poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-37/95, C-400/98, C-110/94. Na záver uviedol, že žiadne zneužitie práva zo strany daňového subjektu nebolo daňovými orgánmi preukázané, nebol aplikovaný postup zisťovania zneužitia práva podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax a iní, daňové orgány posudzujú otázku zneužitia práva v rozpore s judikatúrou SD EÚ a Smernicou o DPH, preto ich následné rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že žalovaný zotrváva aj naďalej na dôvodoch, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí a pre úplnosť ďalej k veci uviedol, že výsledkom daňovej kontroly bolo neuznanie odpočítania dane z preverovanej faktúry a správca dane následne vyčíslil dopad výsledkov daňovej kontroly na výslednú daňovú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu. Nadmerný odpočet v sume 161 461,20 Eur uplatnený v daňovom konaní za zdaňovacie obdobie september 2009 nebol v čase výkonu daňovej kontroly vrátený, preto neuznanie uplatneného odpočítania dane z preverenej faktúry v sume 161 500,- Eur znamenalo nepriznanie nároku na uplatnený nadmerný odpočet v sume 161 461,20 Eur a zároveň vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti v sume 38,80 Eur, ktorú mal žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť. Tým, že daňová kontrola je procesom kontrolným, z jej povahy vyplýva, že ju správca dane môže vykonať na základe podaného daňového priznania. Správca dane pôvodne neakceptoval daňové priznanie žalobcu - daňového subjektu TALCUM, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 z dôvodu, že správca dane spochybnil oprávnenie osoby, ktorého podala konať za daňový subjekt a v tejto veci správca dane s daňovým subjektom komunikoval v záujme odstránenia pochybností. Následne správca dane postupoval na základe právneho názoru vo veci oprávnenosti osoby, ktorá daňové priznanie podala, uvedeného v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/89/2011-39 zo dňa 15.02.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2012 zo dňa 18.04.2013 vo veci žaloby daňového subjektu INVESTANO, s. r. o., na základe čoho podané daňové priznanie daňového subjektu TALCUM, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica (od 10.09.2013 TALCUM GRUPPO, s. r. o.) na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 správca akceptoval. Následne správca dane začal výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2009, výsledkom ktorej bolo neuznanie uplatneného nadmerného odpočtu a určenie vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie september 2009. Predmetom žaloby je práve rozhodnutie žalovaného odvolacieho orgánu zo dňa 24.11.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie daňového úradu zo dňa 04.06.2014 o vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2009 a nie skutočnosti predchádzajúce tejto kontrole (konanie predchádzajúce daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2009 je predmetom samostatnej žaloby sp. zn. 23S/217/2014). Žalovaný v súvislosti s námietkami žalobcu poukázal na § 49 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovarov alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Dodanie tovaru alebo služby, na základe ktorého vzniká daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pričom nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru či služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie, pretože samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne prijal tovar alebo službu, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby za protihodnotu uskutočnenú zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, z čoho vyplýva, že dohodnutie reálnej protihodnoty, odplaty je podmienkou na to, aby sa plnenie považovalo za predmet DPH. Uplatnenie § 49 Zákona o DPH na prijaté tovary a služby (odpočítanie dane) vyžaduje ako podmienku pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane skutočnosť, že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami platiteľa. Vzorky mastenca nijako nepreukazujú, že boli vyrobené postupom, ktorý bol predmetom Patentu č. XXXXXX, prípadne patentovej vyhlášky PP 5017-2007 (realizácia v provizórnych podmienkach v byte). Je nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití nadobudnutých služieb bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že nadobudnuté služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojené právo na odpočet dane. Táto požiadavka ako dôkazné bremeno daňového subjektu vyplynula priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Svoj zámer mal preto daňový subjekt preukázať relevantnými dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. Zo všetkých okolností súvisiacich s danou vecou vyplýva, že nešlo o prípravnú činnosť smerujúcu k hospodárskej činnosti, nakoľko obchodné prípady súvisiace s prevodom spolumajiteľského podielu k prihláške č. PP XXXX-XXXX. s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ a v obchodných prípadoch v súvislosti s Patentom č. XXXXXX s názvom „Spôsob úpravy mastenca“ sa uskutočňujú opakovane v reťazci uvádzaných personálnych prepojených spoločností a osôb v priebehu viacerých zdaňovacích období (až rokov), ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvoriť podmienky na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, t. j. vedú k zneužitiu práva, ktorého hlavným cieľom je získanie daňovej výhody a na takéto konanie sa nesmie prihliadnuť. Bolo spochybnené dodanie fakturovaného plnenia, nebolo dostatočne preukázané použitie fakturovaného plnenia na účely zdaniteľných plnení kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu). Hlavným cieľom predmetných zdaniteľných obchodov bolo získať daňovú výhodu, čo vyplýva z toho, že išlo o obchodné transakcie deklarované medzi personálne a ekonomicky úzko vzájomne prepojenými osobami. Osoby, ktoré sa zúčastňovali deklarovaného obchodu, boli úzko personálne a ekonomicky prepojené, čím bol splnený predpoklad, že vedeli, že sa zúčastňujú konania, ktoré vedie k získaniu daňovej výhody. Personálne prepojenie daňových subjektov zúčastnených na obchodnom prípade vyplýva z výpisov obchodného registra jednotlivých spoločností a zo zistenej daňovej kontroly. Personálne prepojenie spoločností spája nielen osoba M.. Y. O., ale predovšetkým T.. T. C., ktorý zastupoval jednotlivé spoločnosti, vystavil za dodávateľa preverované faktúry a zmluvy, mal vyrobiť vzorky mastenca. Spoločnosti a osoby zúčastnené na obchodnom prípade sú vzájomne prepojené aj s ďalšími spoločnosťami, čo preukazujú výpisy z obchodného registra alebo aj z informácií ÚPV SR zo dňa 24.10.2013, boli spolumajiteľmi O. č. XXXXXX, pričom tieto spoločnosti majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, resp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica. Z písomného vyjadrenia M.. Y. O. zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že faktúra č. 180309/T nebola uhradená, pretože spolupráca s firmou ZITOS, s. r. o., Trnava skončila neúspechom. V súvislosti s § 49 ods. 2 Zákona o DPH bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať zámer o použití fakturovaného plnenia v čase vzniku práva na odpočítanie dane. Svoj zámer daňový subjekt relevantnými dôkazmi nepreukázal. V merite veci súvisiace obchody, ktorých predmetom je prevod práva k vynálezu, licencii, patentu, patentovej vyhláške a s tým súvisiacich služieb v reťazi prepojených spoločností a osôb, boli predmetom už viacerých daňových a súdnych konaní. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že v predmetnom prípade nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu žalobcu zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade žaloba žalobcu smeruje proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100301/1/516568/2014/5094 zo dňa 24.11.2014. V danom prípade predmetom rozhodnutia I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici, ako aj II. st. správneho orgánu - žalovaného je vyrubenie rozdielu dane za mesiac september 2009, nepriznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2009 a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti na DPH. Z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že predmetom tohto súdneho konania nie je preskúmavanie zákonnosti súvisiacej s neoprávneným zadržiavaním nevráteného nadmerného odpočtu DPH a nepriznanie sankčných úrokov, preto súd sa s námietkami žalobcu v žalobe v súvislosti s nepriznaním nadmerného odpočtu DPH a sankčných úrokov ani nezaoberal. Správca dane pôvodne neakceptoval daňové priznanie žalobcu - daňového subjektu TALCUM, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica (od 10.09.2013 TALCUM GRUPPO, s. r. o.) na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 z dôvodu, že správca dane spochybnil oprávnenie osoby, ktorá mohla konať za daňový subjekt. V súvislosti so spochybnením oprávnenej osoby sa viedlo konanie na krajskom súde pod sp. zn. 23S/89/2011 a na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Sžf/36/2012. Rozsudok Najvyššieho súdu SR je zo dňa 18.04.2013. Až po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SR vykonal správca dane daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2009. Konanie predchádzajúce daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2009 má byť predmetom samostatnej žaloby sp. zn. 23S/217/2014. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa písm. b) citovaného ustanovenia zákona, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že služby boli použité platiteľom v súvislosti s uskutočnením jeho podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalobca nepreukázal splnenie podmienky požadovanej podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe ktorého vzniká daňová povinnosť, je základnou podmienkou pre odpočet DPH. Pre uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje len deklarovanie dodanie tovaru alebo služby faktúrou, ale je potrebné preukázať reálne vecné plnenie, dôkazné bremeno je na žalobcovi, žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ žalobca tvrdil, že bola preukázaná prípravná fáza hospodárskej činnosti daňového subjektu a jeho úmysel realizovať projekt „Úprava mastenca“ , a teda aj použitie fakturovaného plnenia na podnikateľskú činnosť, k tomu súd uvádza, že s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože vyrobenie vzoriek mastenca (aj to v jednoduchých domácich podmienkach) nie je prípravná fáza hospodárskej činnosti a nebolo preukázané, že by došlo k začatiu hospodárskej činnosti so súvisiacou výrobou mastenca, spolupráca so spoločnosťou ZITOS, s. r. o., sa neuskutočnila, nepodarilo sa jej získať finančné prostriedky. V súvislosti so zákazom zneužívania práva (rozsudky Halifax a iné), zásada zákazu zneužívania práva znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Súdny dvor v tejto súvislosti s rozsudkom Halifax okrem iného konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútornej správnej úprave, ktorá je preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovanými týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Právo na odpočet DPH by prináležalo žalobcovi v prípade (za predpokladu, že by boli splnené náležitosti § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, § 2 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o DPH), že neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody bez existencie iného hospodárskeho cieľa. Nie je dôvod na to, aby sa na účely skúmania existencie zneužitia robili rozdiely medzi prípravnými činnosťami a následnými činnosťami. Skutočnosti, že cieľom predmetných zdaniteľných obchodov bolo získať daňovú výhodu - nadmerného odpočtu z titulu odpočítania DPH na základe faktúrového plnenia, nasvedčujú nasledujúce skutočnosti: - išlo o obchodné transakcie deklarované medzi personálne a ekonomicky úzko vzájomne prepojenými osobami, - doklady deklarujúce preverované plnenie vystavila a podpísala tá istá osoba Ing. T. C., vystavil za dodávateľa Autoservis FALKO, s. r. o., odberateľskú faktúru č. 180309/T zo dňa 18.03.2009 a podpísal Zmluvu o prevode práv č. XXXXXXX/T zo dňa 18.03.2009, a to za prevodcu Autoservis FALKO, s. r. o., aj za nadobúdateľa TALCUM GRUPPO, s. r. o., - úhrada odplaty za fakturované plnenie bola dohodnutá neurčito, nejednoznačne, úhrada bola viazaná na získanie finančných prostriedkov spoločnosťou ZITOS, s. r. o., spoločnosť ZITOS, s. r. o., finančné prostriedky nezískala, odplata nebola uhradená, - žalobca nepreukázal úmysel reálneho využitia fakturovaného plnenia na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. V súvislosti s patentom č. XXXXXX, ako aj s patentovou prihláškou č. PP XXXX-XXXX bolo predložených množstvo žiadostí na ÚPV SR v súvislosti s prevodom patentu po malých častiach, udeľovanie licencií, ďalej strpenie užívacích práv k vynálezu a podobne. Ako príklad uvádzam viacero sporov, ktoré sa viedli v senáte 23S: sp.zn. 23S/195/2004, 23S/194/2004, 23S/196/2004 (veci boli spojené na spoločné konanie a viedli sa pod sp.zn. 23S/194/2004), mal súd zistené, že jeden z prihlasovateľov vynálezu - žalobca PLATÓN, s.r.o. si proti Daňovému riaditeľstvu SR uplatňoval nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za odpredaj časti patentu „Spôsob úpravy mastenca“, ktorý bol predchodcom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH, krajský súd žalobu žalobcu zamietol a rozsudok krajského súdu č.k. 23S/194/2004-105 zo dňa 29. septembra 2004 sa stal právoplatný v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo-KS 4/2005. Obdobne to bola aj v spojených veciach vedených pod sp.zn. 23S/181/2004, keď si nadmerný odpočet uplatňoval žalobca T.. T. C. - ECCO FATTO proti Daňovému riaditeľstvu SR. Vo veciach vedených na KS BB pod sp.zn. 23S/117/2008 si žalobca VIVA M&M uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR a v ďalšej obdobnej veci si žalobca TANOARCH, s.r.o. sp.zn. 23S/36/2008 uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR, v obidvoch veciach si žalobcovia odpočet uplatňovali z licenčných zmlúv v súvislosti s patentom „Spôsob úpravy mastenca“. Aj v týchto veciach bol žalobca neúspešný. Pokiaľ ide o prevod práva na riešenie „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, žalobca viedol spory aj v ďalších veciach ako napríklad sp.zn. 23S/22/09, keď bola žaloba žalobcu zamietnutá a rozsudok KS BB sa stal právoplatný. Zo spisu sp.zn. 23S/71/2009 je súdu známe, že proti konateľovi spoločnosti s.r.o. TANO CONTO T.. T. Kovandovi bolo vedené aj trestné konanie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Konanie sa viedlo na Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3T 25/00. Pokiaľ išlo o udelený patent „Spôsob úpravy mastenca“, ako aj pokiaľ ide o prihlášku na udelenie patentu „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ani v jednom prípade nedošlo k priemyselnému využitiu a boli vypracované len vzorky. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Žalobca už od roku 2004, ako začal súdne spory s Daňovým riaditeľstvom SR pre nadmerný odpočet DPH v súvislosti s predajom patentu č. PP XXX-XX „spôsob úpravy mastenca“ nepreukázal hospodárske využitie vynálezu. Súdu je známe, že viacerí z prihlasovateľov patentu č. PP XXX-XX viedli v minulosti viac ako desiatku sporov proti daňovým úradom, v ktorých sa domáhali nadmerného odpočtu dane (napr. predaj patentu po častiach č. PP XXX-XX, „spôsob úpravy mastenca“, príkladmo možno uviesť veci: sp. zn. 23S/194/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S 195/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S 196/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/181/2004, žalobca T. C. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/192/2004, žalobca T. C. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/193/2004, žalobca T. C. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s odplatou za využívanie patentu na základe licenčnej zmluvy a uplatňovania nadmerného odpočtu DPH sa viedol spor sp. zn. 23 S/36/2008, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom práva na riešenie sa viedli napríklad spory sp. zn. 23S/118/2009, žalobca TALCO SLOVAKIA, s.r.o. , žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/4/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/22/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/59/2009, žalobca TALCO SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/72/2009 žalobca VIVA M&M, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; V súvislosti s prevodom práva na riešenie vynálezu „spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, č. 5017-2007 sa viedol napríklad spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp. zn. 23S/22/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom autorských práv k využívaniu technologického postupu úpravy mastenca sa viedol spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp. zn. 23S/71/2009, žalobca TANO CONTO, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. Uvedené spory neboli uvedené vyčerpávajúcim spôsobom, na Krajskom súde v Banskej Bystrici pracuje aj ďalší správny senát 24S, do ktorého napádajú obdobné spory ako do senátu 23S. Z uvedených sporov je súdu všeobecne známe, že hlavnú úlohu pri personálnom prepojení zo spomínaných súdnych sporov mal T.. T. C.. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby nebol v rozpore so zákonom, preto žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.