Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200210 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200210.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Veľký Krtíš, katastrálny odbor, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš za účasti: C. R., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX R. P. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 63/2013 zo dňa 03.12.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V 63/2013 zo dňa 03.12.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s. r. o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 63/2012 zo dňa 03.12.2014. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na povolenie vkladu zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE uzavretej dňa 11.12.2012. Odporca po preskúmaní návrhu na vklad zistil, že predložená záložná zmluva nespĺňala podmienky na vklad podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, a preto návrh na vklad rozhodnutím z 12.02.2013 zamietol. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. 27Sp/19/2013 z 03.07.2013, ktorým rozhodnutie odporcu z 12.02.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca následne predvolal záložkyňu, aby sa vyjadrila k podpísaniu dohody o splnomocnení z 10.10.2011. Záložkyňa sa 18.09.2014 dostavila k odporcovi a do zápisnice uviedla, že si presne nepamätá, či dohodu o plnomocenstve podpisovala, ale podpis je jej. Zo strany veriteľa jej bolo povedané, aby si dala overiť podpis. Záložkyňa si myslela, že to súvisí s pôžičkou. Pracovník Pohotovosti, s. r. o., u ktorého úver vybavovala jej nič ohľadne dohody o plnej moci nepovedal, ani jej nevysvetlil, aké následky dohoda o plnej moci môže mať. Záložkyňa nikoho nežiadala o to, aby ju vo veci niekto zastupoval, nebola jej daná možnosť výberu splnomocneného zástupcu. So splnomocneným zástupcom uvedeným v dohode o plnomocenstve sa nikdy nestretla, ani nevie, kto to je. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dlžník uvedený v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX ako splnomocniteľ mal požiadať o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov a dohodou o splnomocnení zo dňa 10.10.2011 udelil spoločnosti ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy. Uvedená dohoda o splnomocnení je predformulovaná, názov zástupcu je predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi ako aj špecifikácia nehnuteľností. Uvedená dohoda bola splnomocniteľkou podpísaná vo Veľkom Krtíši 10.10.2011 a splnomocnený zástupca datoval podpísanie v Bratislave dňa 11.10.2011. Dátum podpisu dohody o plnomocenstve dlžníčkou je zhodný s dátumom podpisu úverovej zmluvy, čo vyplýva z bodu II. záložnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol prítomný pri podpise dohody o plnomocenstve, o čom svedčí aj vyjadrenie záložkyne z 18.09.2014 do zápisnice vyhotovenej u odporcu. Z dohody o plnomocenstve je podľa odporcu zrejmá skutočnosť, že veriteľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníčku konať, čím dlžníčke odňal právo slobodne sa rozhodnúť, kto ju bude zastupovať v jej záležitostiach. Uvedenú skutočnosť dlžníčka potvrdila v priloženej zápisnici. Splnomocnený zástupca háji záujmy veriteľa a nie je teda možné, aby hájil aj záujmy dlžníka, čím jeho konanie v mene dlžníka spochybniteľné. Z uvedených skutočností odporca dovodil, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor záujmov združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp so záujmami zastúpeného. Keďže dohoda o plnomocenstve nie je platná, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie uzavreté právne úkony uskutočnené na základe takéhoto plnomocenstva. Neplatná je podľa odporcu preto aj zmluva o zriadení záložného práva z 13. novembra 2011. Odporca poukázal na ustanovenia § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podmienky na vklad podľa odporcu neboli splnené, a preto návrh na vklad odporca v plnom rozsahu zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie, pretože odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník sa nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ide o predpoklady odporcu nevychádzajúce z objektívne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov, čo vyplýva aj z jeho odôvodnenia, preto rozhodnutie odporcu nie je rozhodnutím vydaným na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nemá náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď len konštatuje, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Podľa odvolateľa sa odporca mýli, keď tvrdí, že bol rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného, pretože takýto rozpor musí reálne existovať a nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o plnomocenstve je samostatným právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Záver, že z predtlače vyplýva, že veriteľ určil zástupcu pre dlžníka, nemá oporu v listinách predložených v správnom konaní. Právny úkon nespĺňa žiadny znak neplatnosti. Navrhovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko bola riadne uzatvorená dohoda o plnej moci medzi záložcom a Združením ProHelp. Nebol preukázaný a ani neexistuje žiadny rozpor medzi záujmami záložcu a jeho zástupcu, udelené plnomocenstvo má všetky zákonné náležitosti, je platné a nebolo splnomocniteľom do podania návrhu na vklad odvolané. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 10.02.2015 uviedol, že trvá na zákonnosti vydaného rozhodnutia a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 264 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, napadnuté rozhodnutie a úradný záznam z 18.09.2014 o vypočutí C. R. k okolnostiam uzatvorenia dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 14.01.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 11.12.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a záložkyňou C. R. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. R. P.. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2011. Predmetná úverová zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad a ani netvorí súčasť právneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 11.12.2012 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č. V 63/2013 zo dňa 12.02.2013, pričom návrh zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/19/2013-17 zo dňa 03.07.2013 tak, že rozhodnutie odporcu z 12.02.2013 bolo s poukazom na § 250j ods. 2, písm. c/ a d/ O.s.p. zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd o.i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, pričom správny orgán je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku. Odporca mal posúdiť okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril zmluvu za záložcu (ďalšieho účastníka), pričom mal opätovne posúdiť predloženú dohodu o splnomocnení z hľadiska splnenia náležitostí pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že odporca o návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností č. XXX/XXXX-ŠTE opätovne rozhodol tak, že návrh zamietol. Viazaný právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici odporca vyzval ďalšieho účastníka - záložcu na vyjadrenie sa k podpísaniu dohody o splnomocnení zo dňa 10.10.2011. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah písomného vyjadrenia ďalšej účastníčky vyhotovenej vo forme úradného záznamu zo dňa 18.09.2014. Z predmetného úradného záznamu, ktorý tvorí obsah administratívneho spisu súd zistil, že dlžníčka v správnom konaní uviedla, že si nebola vedomá, čo podpisuje, nikoho nesplnomocňovala a sama sa teda nemohla rozhodnúť o udelení plnej moci združeniu ProHelp, nakoľko ani nemala vedomosť, že by sa mala dať niekým zastupovať. Splnomocnenec nebol vo Veľkom Krtíši osobne prítomný pri podpise tejto dohody, nikoho nežiadala o zastupovanie, nebola poučená ani oboznámená s dôsledkami takejto dohody. Tlačivo si nepamätala, ani to, že ho podpisovala. Pani G. z Pohotovosti s.r.o. jej len povedala, že si má dať overiť podpis, ale nevysvetlila jej, k čomu to bude slúžiť. Myslela si, že to súvisí s pôžičkou. Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou C. R. a splnomocnencom ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná splnomocniteľkou dňa 10.10.2011 vo Veľkom Krtíši, vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymenených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z dohody o splnomocnení bod III. vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná nasledujúci deň, t.j 11.10.2011 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 10.10.2011 osobne prítomný pri podpísaní návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 10.10.2011 vo Veľkom Krtíši (táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky v správnom konaní - viď písomné vyjadrenie zo dňa 18.09.2014, v ktorom ďalšia účastníčka uviedla, že listiny jej dala podpisovať zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. p. G., pričom nevedela, že podpisuje aj dohodu o plnej moci, nikto jej nič nevysvetlil, nemala možnosť vybrať si splnomocnenca, nikoho menovite nesplnomocňovala na svoje zastupovanie). Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 10.10.2011, t. j. v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z článku II. záložnej zmluvy. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu (dlžníčky) uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná vo Veľkom Krtíši dňa 10.10.2011 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava ako veriteľom a C. R. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave podpísaná v Bratislave až nasledujúci deň, t. j. 11.10.2011, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpísaní dohody vo Veľkom Krtíši dňa 10.10.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva -dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa dňa 10.10.2011 vo Veľkom Krtíši), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, t. j. aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, alebo urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená druhej strane. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky, ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedla, že úver a všetky doklady, ktoré podpisovala, vybavovala s pracovníčkou Pohotovosti p. G.. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzavretím dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o plnomocenstve s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt splnomocniteľka ani nepozná, pričom podľa zistených okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy o úvere tlačivá dlžníčke - ďalšej účastníčke predložila pracovníčka Pohotovosti, s.r.o. p. G., ako aj ostatné okolnosti uzavretia dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, z ktorého vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutia úveru navrhovateľovi, t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktoval, nekomunikovali spolu, pričom dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby podľa jej vyjadrenia o tejto skutočnosti vedela a bola informovaná o dôsledkoch podpisu takejto dohody, ako aj bez toho, aby zástupcu Združenia ProHelp, resp. jeho predsedu vôbec poznala. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka - záložca nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, jej bola obmedzená, resp. odňatá. Keďže dohoda o splnomocnení bola predkladaná zástupcom navrhovateľa dlžníčke súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení na základe takto ním platného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ani ďalšia argumentácia, podľa ktorej mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd preto v súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne porovnaj Uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012. Za podstatnú v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd z uvedených dôvodov sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími v odvolaní uvedenými odvolacími argumentami. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.