Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200213 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200213.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: X. X. - Eurocolor, so sídlom Námestie Štefana Žáryho 155/11, 976 33 Poniky, IČO: 32 025 386, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Hláčik, advokát, so sídlom Železničná 173, 976 62 Brusno, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/533228/2014/4989 zo dňa 03.12.2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9601401/5/4268862/2014/ÚraM zo dňa 17.09.2014 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej v texte aj Daňový poriadok) vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty: X. X., O. X. K. XXX/XX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX (v procesnom postavení žalobca) rozdiel dane v sume 5.493,52 Eur za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1.392,78 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 4.100,74 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané na základe zistení daňovou kontrolou, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, v dôsledku čoho mu nebolo uznané odpočítanie dane, keď daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň z dodávateľských faktúr od dodávateľa MAXA TRADE s.r.o., Chabenecká 11, 974 11 Banská Bystrica, a to: 1/ fa. č. 2012/10/01 z 01.10.2012, základ dane 1.780,- Eur, DPH 20% 356,- Eur za stavebné práce v Sapa Profily a.s., 2/ fa. č. 2012/10/04 z 11.10.2012, základ dane 6.101,- Eur, DPH 20% 1.220,20 Eur za stavebné práce v Sapa Profily a.s., 3/ fa. č. 2012/10/07 z 12.10.2012, základ dane 7.887,20 Eur, DPH 20% 1.577,44 Eur za stavebné práce v Sapa Profily a.s., 4/ fa. č. 2012/10/09 z 16.10.2012, základ dane 9.654,80 Eur, DPH 20% 1.930,96 Eur za stavebné práce v Sapa Profily a.s., 5/ fa. č. 2012/10/10 z 18.10.2012, základ dane 924,58 Eur, DPH 20% 184,92 Eur, za obnovenie a doplnenie bezpečnostných náterov na podlahu v AO2, 6/ fa. č. 2012/12/02 z 12.12.2012, základ dane 1.120,- Eur, DPH 20% 224,- Eur za vypílenie otvorov, osadenie a zatlmenie 2 ks indukčných slučiek pre vstupný tunel na opracovanie; spolu si odpočítal DPH vo výške 5.493,52 Eur. Správca dane konštatoval, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov a oprávnenosť nároku na odpočítanie dane musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane. Zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie. Konštatoval, že existencia faktúr nie je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, služby uskutočnilo. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom údaje odrážajú skutočnosť. Kontrolovaný daňový subjekt okrem predloženia faktúr nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by mali povahu faktu, že k reálnemu dodaniu služby spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt skutočne došlo. Správca dane získal dôkazy, ktorými nezistil reálne dodanie služieb deklarovaných dotknutými faktúrami. Fakturované práce v zmysle dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o., neboli vykonané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o., t.j. ani jej zamestnancami, ani iným subdodávateľským spôsobom, nakoľko fyzické osoby X. X., L. X., Z. X., U. F., U. P. nie sú zamestnancami spoločnosti MAXA TRADE s.r.o., pričom z dokumentu: Oboznámenie externých dodávateľov prác a služieb s BOZP a PO zo 14.01.2013 vyplýva, že títo boli poučení sa účelom vykonania dodávateľských prác, služieb v Sapa Profily a.s., pričom v svedeckých výpovediach nepotvrdili vykonanie prác v mene MAXA TRADE s.r.o. a správca dane dopytom na Sociálnu poisťovňu zistil, že MAXA TRADE s.r.o. v rozhodnom období nemala žiadnych prihlásených zamestnancov, za ktorých by odvádzala odvody. Adresa sídla spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. nie je reálna, ide len o schránkovú firmu a poukázal na rozsudok ESD C-73/06 bod 48, keď v takomto prípade je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. Uzavrel, že kontrolovanému daňovému subjektu nie je možné uznať nárok na odpočítanie dane, nakoľko zo strany spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, pričom základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Proti rozhodnutiu daňového úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil so závermi daňového úradu a tvrdil, že dotknuté faktúry boli dodávateľom - spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. pre spoločnosť X. X. - Eurocolor vyhotovené na základe skutočne uskutočnených stavebných prác a uskutočnených výkonov. Žalovaný, ako odvolací správny orgán, rozhodnutím č. 1100301/1/533228 /2014/4989 zo dňa 03.12.2014 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4268862/2014/ÚraM zo dňa 17.09.2014. Konštatoval, že zákon o DPH vo svojich ustanoveniach § 49, § 51, § 19 ustanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vzniklo právo na odpočítanie dane. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Uplatnenie práva na odpočítanie dane je viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonom o DPH stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré zákon o DPH stanovil, pričom základným predpokladom pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane u príjemcu tovaru, resp. služby je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi (v danom prípade deklarovanému dodávateľovi MAXA TRADE s.r.o.), a to z titulu reálneho dodania služby - stavebných prác. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako to deklarujú predložené dodávateľské faktúry, boli aj reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Nestačí len formálne deklarovať dodanie služieb faktúrami, ale je potrebné preukázať aj ich vecné naplnenie, pretože samotné faktúry bez reálneho preukázania zdaniteľných obchodov, nie sú dôkazom o tom, že odvolávajúci sa daňový subjekt, ako platiteľ dane, skutočne prijal služby, pri ktorých dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Správca dane pri preverovaní uplatneného práva na odpočítanie dane na základe predložených dodávateľských faktúr za stavebné práce v spoločnosti Sapa Profily a.s. nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale preveroval aj skutkový stav veci, a to reálne dodanie deklarovaných stavebných prác. Preveroval nielen u dodávateľa MAXA TRADE s.r.o., ale aj v spoločnosti Sapa Profily a.s., u ktorej mali byť deklarované stavebné práce vykonané. Vypočul svedkov U. F., L. X., U. P., ktorí nepotvrdili, že stavebné práce vykonané v spoločnosti Sapa Profily a.s. boli vykonané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. ako deklarovaným dodávateľom. Z ich výpovedí vyplynulo, že neboli zamestnancom dodávateľa, ani žalobcu. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia daňového úradu. Navrhoval obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že MAXA reálne dodala, vykonala služby (priamo) pre spoločnosť Sapa. Podľa žalobcu preukázanie reálneho dodania stavebných prác spoločnosťou MAXA priamo spoločnosti Sapa nie je v predmetnom konaní relevantné, týka sa právneho vzťahu medzi právnickými osobami, ktorý nebol predmetom zisťovania počas daňovej kontroly. Nesúvisí s daňovým konaním, ktorého účastníkom je žalobca a nemôže tak mať vplyv na jeho výsledok. 2. Žalobca uvádza, že správca dane mal na základe ním vykonaných dôkazov jednoznačne za preukázané, že stavebné práce, ktoré podľa tvrdenia žalobcu vykonala spoločnosť MAXA TRADE s.r.o., malo vykonať spolu päť fyzických osôb. K predmetnému záveru správca dane dospel po vyhodnotení dôkazov, a to listiny poskytnutej spoločnosťou Sapa Profily a.s. označená ako Oboznámenie externých dodávateľov prác a služieb s BOZP a PO zo 14.01.2013 a výsluchov svedkov U. F., U. P. a L. X.. Žalobca namietal, že skutočnosti opísané v listine sa vzťahujú na obdobie časovo nasledujúce (od januára 2013) po období, ktorého sa týkala daňová kontrola (4. štvrťrok 2012). Namietal preto absenciu akejkoľvek logickej súvislosti pri použití tohto dôkazu. Svedok U. F. vo výpovedi uviedol, že v priebehu 4. štvrťroka 2012, bol doma, žiadne práce nevykonával tak pre žalobcu, ako aj pre spoločnosti MAXA a ani pre spoločnosť Sapa. Svedok U. P. bol v priebehu 4. štvrťroka 2012 evidovaný ako nezamestnaný a taktiež žiadne práce nevykonával ani pre jedného z uvedených subjektov. Od 01.01.2013 je zamestnaný u zamestnávateľa Železnice Slovenskej republiky Bratislava ako traťový robotník, preto neexistuje logické vysvetlenie, prečo by sa mal zúčastniť dňa 14.01.2013 školenia BOZP v spoločnosti Sapa. Svedok L. X. vo výsluchu uviedol, že v čase od marca 2012 a počas roka 2013 pracoval mimo územia Slovenskej republiky, pričom počas 4. štvrťroka 2012 podnikal ako živnostník na území Rakúska. 3. Žalobca počas výsluchu uvádzal, že nemal zamestnancov v roku 2012 a počas roku 2013 žiadne práce pre spoločnosť Sapa už nevykonával. Všetky práce v subdodávke vykonali pracovníci spoločnosti MAXA, za ktorú v tom čase na základe splnomocnenia konal Y. F., M. XXXX/XX, V. V.. Namietal v žalobe, že žalobca sa ďalej nezaujímal o totožnosť pracovníkov spoločnosti MAXA a taktiež hlbšie nezisťoval typ, druh ako aj vlastnícke vzťahy k nástrojom použitým pri vykonávaní stavebných prác. 4. Namietal záver žalovaného, že spoločnosť MAXA v subdodávateľskom a ani v žiadnom inom postavení v rámci obchodného vzťahu Sapa - žalobca - MAXA nevykonala žiadne stavebné práce, a to tak v prospech žalobcu a ani v prospech spoločnosti Sapa, a preto nedošlo k reálnemu dodaniu služieb - stavebných prác, čo v zmysle zákona o DPH je základným predpokladom pre vznik nároku na odpočet DPH. Tvrdil, že je nesporné, že k vykonaniu a riadnemu odovzdaniu stavebných prác v areáli Sapa skutočne došlo. Spoločnosť Sapa za vykonané stavebné práce žalobcovi riadne zaplatila a účtovné doklady boli riadne zaevidované v účtovníctve Sapa, pričom o reálnom vykonaní stavebných prác sa osobne presvedčili aj pracovníci daňového úradu. 5. V priebehu celého daňového konania nebol produkovaný žiadny priamy či nepriamy dôkaz o akejkoľvek skutočnosti, ktorá by nasvedčovala tomu, že z pohľadu žalovaného sporné stavebné práce neboli vykonané, resp. ich vykonal iný subjekt odlišný od spoločnosti MAXA. Predmetnú skutočnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia či opory vo vykonanom dokazovaní stroho skonštatoval prvostupňový orgán a predmetný záver mechanicky bez riadneho preskúmania prevzal aj odvolací orgán. 6. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepredložil hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázal skutočnosť, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, t.j. že žalobca skutočne prijal od spoločnosti MAXA služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť ich dodávateľovi, uviedol, že nie je na mieste extrémne extenzívne ponímanie rozloženia dôkazného bremena ako absolútnej povinnosti žalobcu preukázať všetky skutočnosti, a to aj také, ktoré sú na strane tretieho subjektu, t.j. na strane dodávateľa žalobcu, spoločnosti MAXA. 7. Žalobca preukázal, že došlo k jednoznačnému a preukázateľnému vykonaniu stavebných prác v areáli spoločnosti Sapa, čím došlo k vyčerpaniu dôkazného bremena žalobcu a na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno žalovaný. 8. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že svedkovia nepotvrdili, že stavebné práce vykonané v spoločnosti Sapa Profily a.s. boli vykonané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. tak, ako to deklarujú odvolávajúcim sa daňovým subjektom predložené dodávateľské faktúry, konštatoval, že ide o nesprávnosť až absurdnosť argumentácie, kedy žalovaný prostredníctvom výpovede svedkov, ktorí nie sú a ani v rozhodnom čase neboli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Sapa, MAXA alebo so žalobcom, žiadnym spôsobom sa nepodieľali v nijakej fáze na vykonaní stavebných prác, dospel v predmetnom konaní ku kľúčovému a rozhodujúcemu záveru, že spoločnosť MAXA predmetné služby spočívajúce v stavebnej činnosti nevykonala. 9. Skutočnosť, či spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. bola v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Sapa Profily a.s. je v tomto konaní bezpredmetná a jej skúmanie nemá význam pre riadne zistenie, či sporné stavebné práce boli vykonané v prospech žalobcu. 10. Vytýkal daňovým orgánom, že neskúmali vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, v ktorej má spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. zapísané svoje oficiálne sídlo a tiež namietal spôsob zisťovania osoby súčasného konateľa uvedenej spoločnosti. Pôvodné obchodné meno spoločnosti MAXA bolo JČ BB s.r.o. a konateľom a spoločníkom bol jeden zo svedkov L. I., ktorý je aj vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na adrese N. XX, V. V., pričom po zmene sídla musel pán I. ako vlastník nehnuteľnosti dať písomný súhlas so zápisom predmetnej nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti MAXA. Vytýkal žalovanému, že na základe informácií poskytnutých osobami bez akejkoľvek väzby na spoločnosť MAXA, či jej konateľa, mal za preukázané, že predmetná spoločnosť je schránková firma, jej adresa je fiktívna, a preto je spoločnosť potrebné považovať za fiktívnu, ktorá nemohla vykonať akúkoľvek stavebnú činnosť v prospech žalobcu. 11. Poukázal na rozloženie dôkazného bremena, keď tvrdil, že dôkazné bremeno žalobcu je limitované a nemožno ho extenzívne vykladať na ťarchu žalobcu tak, ako v prípade napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 a rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-3554/09, C-355/09 a C-484/03, kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom plátca nevie, alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. 12. Vytýkal daňovým orgánom, že len na základe skutočnosti, že konateľ dodávateľa MAXA TRADE s.r.o. je nekontaktná osoba, vyvodili záver, že sa jedná o schránkovú fiktívnu spoločnosť, na základe čoho predmetné služby nemohol dodávateľ dodať, pričom nezohľadnil tú skutočnosť, že stavebné práce boli reálne vykonané, že tak objednávateľ (žalobca) ako aj dodávateľ (MAXA TRADE s.r.o.) zhodne potvrdili, že k vykonaniu prác spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. jednoznačne došlo. Svoje rozhodnutia opreli najmä o svedecké výpovede fyzických osôb a nepodložili ich žiadnymi hodnovernými a hmatateľnými dôkazmi, pričom konštatovali, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 13. Hodnotenie dôkazov je nesprávne, miestami s absenciou základných logických postupov, dosiahnuté závery žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo má za následok, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu. Preto žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p.. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 30.03.2015 zotrvával na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu navrhol zamietnuť. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol, že podstatou veci v danom prípade bolo, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období 4. štvrťrok 2012 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorými boli fakturované stavebné práce, ktoré mali byť vykonané v spoločnosti Sapa Profily a.s. dodávateľom MAXA TRADE s.r.o.. Správca dane preverovaním skutočnosti, či došlo na základe uvedených faktúr k reálnemu dodaniu fakturovaných služieb spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. pre žalobcu, zistil, že dodávateľ fakturované služby, ktoré mali byť vykonané v spoločnosti Sapa Profily a.s., reálne nevykonal, a teda ani reálne nedodal žalobcovi. Skutočnosť, že fakturované služby neboli v spoločnosti Sapa Profily a.s. reálne vykonané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o., potvrdili zástupcovia spoločnosti Sapa Profily a.s.. Správca dane bol oprávnený preveriť kým, kedy a ako boli fakturované práce vykonané. Preveroval v spoločnosti Sapa Profily a.s. skutočnosť, kto stavebné práce vykonal, či boli reálne vykonané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. tak, ako to deklarujú preverované faktúry vyhotovené spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. pre žalobcu. Preverovaním bolo zistené, že spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. reálne služby nevykonala, teda jej ako dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, v súvislosti s čím ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr. Pri miestnom zisťovaní v spoločnosti Sapa Profily a.s. na otázky správcu dane, ktorí pracovníci vykonávali stavebné práce, koho to boli zamestnanci, zástupcovia spoločnosti Sapa Profily a.s. predložili „Oboznámenie externých dodávateľov prác a služieb s BOZP a PO zo dňa 14.01.2013“. Spoločnosť Sapa Profily a.s. nevedela predložiť obdobný dokument platný aj na rok 2012, pričom zástupcovia spoločnosti Sapa Profily, a.s. uviedli, že osoby uvedené v Oboznámení boli označené ich dodávateľom X. X. - Eurocolor, t.j. žalobcom. Na ďalšiu výzvu správcu dane, aby spoločnosť Sapa Profily a.s. poskytla doklady preukazujúce skutočnosť, že práce vykonané v areáli ich spoločnosti boli vykonané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. tak, ako to deklarujú preverované faktúry vyhotovené spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. pre žalobcu, spoločnosť Sapa Profily a.s. odpovedala listom zo dňa 04.04.2014, ktorým oznámila správcovi dane, že nespolupracovali so spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. a táto spoločnosť nevykonávala v zdaňovacom období 4. štvrťok 2012 v areáli spoločnosti Sapa Profily a.s. žiadne stavebné práce. Následne správca dane vypočul svedkov, ktorí podľa vyjadrenia zástupcov spoločnosti Sapa Profily a.s. boli oznámení dodávateľom žalobcom. Z vykonaného dokazovania mal správca dane preukázanú skutočnosť, že označené fyzické osoby uvedené v Oboznámení externých dodávateľov prác a služieb s BOZP a PO zo 14.01.2013 nevykonávali stavebné práce s spoločnosti Sapa Profily a.s., neboli zamestnancami spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. a neboli ani zamestnancami žalobcu. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v žalobe, že správca dane považoval za preukázané, že práce za spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. malo vykonať spolu päť fyzických osôb. Žalovaný zdôraznil, že daňové orgány v rozhodnutiach netvrdili, že stavebné práce neboli vykonané, ale spochybnili tú skutočnosť, že stavebné práce mali byť vykonané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o., pretože preverovaním v daňovej kontrole bolo preukázané, že stavebné práce v spoločnosti Sapa Profily a.s. neboli vykonané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. tak, ako to deklarujú preverované faktúry vyhotovené spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. pre žalobcu. Dňa 22.04.2014 oboznámil správca dane žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly, pričom po ukončení ústneho pojednávania správcovi dane telefonicky oznámil, že klamal a zavádzal správcu dane, keď tvrdil, že L. X., U. P. a U. F. vykonali práce v Sapa Profily a.s.. Žalobca tvrdil, že uvedené osoby práce v spoločnosti Sapa Profily a.s. nevykonávali, pretože v tom období vykonávali tú činnosť, ktorá zodpovedala výpovediam jednotlivých osôb ako svedkov. Poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s námietkami odvolania žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že disponuje perfektnými daňovými dokladmi, a že počas konania došlo k jednoznačnému preukázaniu vykonania stavebných prác v areáli spoločnosti Sapa Profily a.s., čím došlo k vyčerpaniu dôkazného bremena a na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno žalovaný, žalovaný uviedol, že z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a po ich vzájomnom vyhodnotení bolo preukázané, že žalobca nepreukázal, že spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ reálne vykonala fakturované stavebné práce v spoločnosti Sapa Profily a.s., čím bolo preukázané, že spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH z fakturovaných stavebných prác a tým ani žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane. Žalovaný konštatoval, že samotná existencia faktúry nie je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa zdaniteľný obchod aj uskutočnil. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov možné uznať odpočítanie dane, ale tieto musia byť odrazom reálneho plnenia. Žalobca, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré zákon o DPH ustanovil v ustanoveniach § 49, § 51, § 19 zákona o DPH a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Základným predpokladom pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi, v danom prípade spoločnosti MAXA TRADE s.r.o., a to z titulu reálneho dodania stavebných prác. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe predložených dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že k dodaniu stavebných prác skutočne došlo tak, ako to deklarujú predložené dodávateľské faktúry, a že tieto boli aj reálne vykonané dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach. V daňovej kontrole bolo preukázané, že tieto stavebné práce nevykonala spoločnosť MAXA TRADE s.r.o., ktorá stavebné práce žalobcovi fakturovala. Žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí nikde netvrdí, že spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. bola dodávateľom spoločnosti Sapa Profily a.s., a preto ani neskúmal zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. a spoločnosťou Sapa Profily a.s.. Správca dane preveroval v spoločnosti Sapa Profily a.s., kto vykonal fakturované stavebné práce na základe preverovaných faktúr vyhotovených spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o.. Správca dane bol oprávnený preveriť sídlo spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. u L. I., majiteľa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese, na ktorej je zapísané sídlo tejto spoločnosti. Podľa vyjadrenia svedka U.. L. I. tento ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti dal súhlas vtedajšiemu konateľovi spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. Y. F. na registráciu sídla spoločnosti v obchodnom registri na adrese N. XX, V. V.. Zmluvu o prenájme uzatvorenú nemali. Vzhľadom na skutočnosť, že adresa sídla spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. nie je reálna a túto skutočnosť nevyvrátil ani U.. L. I., správca dane v súlade s rozsudkom ESD C-73/06 ju vyhodnotil ako schránkovú spoločnosť. Žalovaný k namietanému dokazovaniu uviedol, že postupoval v súlade s § 3 ods. 1, 3, 6, v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku. V súvislosti s rozsudkami, na ktoré poukázal v žalobe žalobca, žalovaný dal do pozornosti rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžf/126/2013 zo dňa 29.01.2015, podľa ktorého dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, t.j. žalobcu. Samotné preukázanie dodávok len faktúrami nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie na nej uvedenej dodávateľom. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ (žalobca), pričom splnenie podmienok na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácií, predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. NS SR v uvedenom rozsudku poukázal aj na rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonných podmienok nárok na odpočet DPH a ktorý si tento nárok aj uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok uplatňuje odôvodnene a za zákonných podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt - žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Na prejednanie veci súd nariadil v zmysle § 250g O.s.p. pojednávanie. Účastníci konania zotrvávali na svojich stanoviskách uvedených v žalobe a vo vyjadrení k žalobe. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že zodpovednosť za dodanie prác voči spoločnosti Sapa Profily a.s. mal žalobca, ktorý mal zmluvný vzťah s MAXA TRADE s.r.o. ako subdodávateľom, keďže žalobca sám nemohol objem prác pre Sapa Profily a.s. zvládnuť. Práce boli vykonávané prostredníctvom pána F., ktorý bol v tom čase generálny splnomocnenec spoločnosti MAXA TRADE s.r.o., teda práce boli vykonané prostredníctvom neho, resp. ďalších zamestnancov. Nie je zrejmé, prečo daňové orgány tvrdia, že práce mali vykonať fyzické osoby X. X., L. X., Z. X., U. F. a U. P., keď aj z výpovedí týchto fyzických osôb vyplýva, že žiadne z fakturovaných prác nevykonávali. Y. F. sa písomne vyjadril, že práce za spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. vykonal on, avšak daňové orgány toto vyjadrenie nijak nevyhodnotili, pričom stále tvrdia, že práce mali vykonať označené fyzické osoby, ktoré to však popreli. Zdôraznil, že žalobca predložil bezchybné faktúry, že reálne boli uskutočnené všetky fakturované práce. Faktúry boli uhradené, predložené boli aj stavebné denníky. Uviedol, že žalobcovi nie je zrejmé, kto teda práce vykonal, ak daňové orgány tvrdia, že spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. v subdodávke pre žalobcu ich nevykonala a z výpovedí svedkov vyplýva, že ich nevykonali tiež. Nesúhlasil so záverom daňových orgánov, ktoré prenášajú zodpovednosť za nedostatky v spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. na žalobcu. Považuje za irelevantné, že sa nepodarilo vykonať daňovú kontrolu v tejto spoločnosti. Žalobca Vladimír X. na pojednávaní zdôraznil, že L. X. a Z. Valent, teda brat a syn, v rozhodnom čase, keď mali byť uskutočnené práce, sa nachádzali v Rakúsku. Práce vykonala spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. v koordinácií pána F.. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že daňové orgány nikdy netvrdili a ani neuvádzali, že by existoval zmluvný vzťah medzi Sapa Profily a.s. a MAXA TRADE s.r.o.. Dodávateľ žalobcu MAXA TRADE s.r.o. v sporných faktúrach uviedol, že fakturuje za práce vykonané v spoločnosti Sapa Profily a.s., a preto správca dane preveroval uskutočnenie týchto prác v Sapa Profily a.s.. K tvrdeniu, že práce mali byť uskutočnené len za koordinácie pána F. uviedla, že tento bol konateľom MAXA TRADE s.r.o. len v období od 28.05.2012 do 20.07.2012, teda nie v období vykonania stavebných prác a žiadne poverenie pre pána F. nebolo predložené. Z dôvodu, že nie je objasnené, kto práce vykonal, správca dane neuznal fakturáciu vykonanú spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o.. Pri preverovaní správcom dane bolo preukázané, že spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. nemala zamestnancov, rovnako ako žalobca. Je zrejmé, že práce boli vykonané, ale nevie sa kým. Sapa Profily a.s. v liste zo 07.04.2014 uviedla, že spoločnosť nespolupracovala s MAXA TRADE s.r.o. a že v 4. štvrťoku 2012 nevykonávali žiadne osoby za spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. práce v Sapa Profily a.s.. Na základe skutočnosti, že nie je zrejmé, kto fakturované stavebné práce vykonal, správca dane neuznal odpočítanie dane, posúdil dotknuté faktúry ako fiktívne. Práce síce boli vykonané, ale nebolo preukázané, že práve spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o., ktorá za uskutočnenie prác ako dodávateľ fakturovala. Zdôraznila, že dňa 22.04.2012 po prerokovaní pripomienok k zisteniam z daňovej kontroly žalobca telefonicky oznámil, že klamal a zavádzal ak tvrdil, že fakturované práce mali vykonať ním uvedené fyzické osoby, ale zároveň neuviedol ďalšie osoby, ktoré ich mali skutočne vykonať. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Predmetom súdneho konania bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/533228/2014/4989 zo dňa 03.12.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4268862/2014/ÚraM zo dňa 17.09.2014, ktorým daňový úrad podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.493,52 Eur za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1.392,78 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 4.100,71 Eur, a to v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je prísne ovládané dispozičnou zásadou, t.j. súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v medziach žaloby. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov konania, súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zároveň súd nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho konštatuje, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a jeho postup sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty; predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok); (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 zákona č. 563/2009 Z.z.; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázanú skutočnosť, že skutkový stav, z ktorého vychádzali obaja účastníci konania, nie je sporným, že zodpovedá obsahu spisu, preto z neho tak, ako bol zistený daňovými orgánmi a opísaný v Protokole o daňovej kontrole a v rozhodnutiach, súd vychádzal. Súd považuje žalobnú námietku o neopodstatnenosti zisťovania dodania stavebných prác spoločnosťou MAXA v spoločnosti Sapa za nesprávnu, pretože z administratívneho spisu a ani zo žiadneho vyjadrenia, stanoviska, či dôvodov v rozhodnutiach daňových orgánov nevyplýva, že by daňové orgány tvrdili, že sa jedná o dodanie stavebných prác spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. ako dodávateľom priamo odberateľovi spoločnosti Sapa Profily a.s.. Správca dane preveroval, či skutočnosti deklarované dotknutými faktúrami nastali tak, ako sú na faktúrach uvedené, t.j. či dodávateľ MAXA TRADE s.r.o. dodal stavebné práce pre žalobcu, pričom sa jedná o stavebné práce, ktoré mali byť vykonané v spoločnosti Sapa Profily a.s.. Daňové orgány teda zisťovali pravdivosť obsahu obchodnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou dodávateľa MAXA TRADE s.r.o. a žalobcu, keď podľa predmetu dodania malo sa jednať o stavebné práce vykonávané v areáli spoločnosti Sapa Profily a.s.. Preto dôvodom, prečo sa daňové orgány zaoberali vykonaním stavebných prác v areáli spoločnosti Sapa Profily a.s., teda kto práce vykonal, kedy a za akých podmienok, nebola skutočnosť že by sa jednalo o právny vzťah medzi právnickými osobami MAXA TRADE s.r.o. a Sapa Profily a.s., ako sa mylne domnieval žalobca. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že správca dane považoval za jednoznačne preukázané, že fakturované stavebné práce, ktoré podľa žalobcu vykonala spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. , malo vykonať spolu päť fyzických osôb, k čomu mal správca dane dospieť po vyhodnotení dôkazov, a to Oboznámenia externých dodávateľov prác a služieb s BOZP a PO zo dňa 14.01.2013 a z výsluchov svedkov. Naopak, správca dane pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že týchto päť označených fyzických osôb napriek tomu, že boli označení žalobcom, predmetné práce za dodávateľa nemohli vykonať, čo vyplynulo jednak z výpovedí svedkov U. F., U. P. a L. X., ale aj na základe skutočnosti, že Sapa Profily a.s., pre ktorú mali byť stavebné práce vykonané, nepredložila Oboznámenie externých dodávateľov prác a služieb s BOZP a PO za obdobie 4. štvrťrok 2012, ale len zo dňa 14.01.2013. Samotná spoločnosť Sapa Profily a.s., v areáli ktorej mali byť stavebné práce realizované, sa jednoznačne vyjadrila, že nespolupracovala so spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. a v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2012 pre ňu nevykonávala žiadne stavebné práce. Žalobca svoje tvrdenia, že v roku 2012 nemal žiadnych zamestnancov, pričom všetky práce v subdodávke vykonali za žalobcu pracovníci spoločnosti MAXA TRADE s.r.o., za ktorú v relevantnom čase konal Y. F., podľa názoru súdu nepreukázal dôkazmi. Vierohodnosť jeho tvrdenia je spochybnená ním samotným, keď po oboznámení správcom dane žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 22.04.2012, nenamietal proti zisteniam, že reálne boli práce vykonané pracovníkmi za Eurocolor: L. X., X. X., Z. X., U. F., U. P., avšak následne správcovi dane telefonicky oznámil, že klamal a zavádzal správcu dane, keď tvrdil, že L. X., U. P. a U. F. vykonali práce v areáli Sapa Profily a.s.. Na jednej strane žalobca tvrdil, že uvedené osoby práce v spoločnosti Sapa Profily a.s. nevykonávali, ale neuviedol osoby, ktoré tieto práce vykonali. Pokiaľ žalobca vytýka daňovým orgánom, že nevenovali dostatočnú pozornosť zisťovaniam okolo osoby Y. F., ktorý sa mal vyjadriť, že stavebné práce boli vykonávané v jeho koordinácii, súd nepovažuje ani túto žalobnú námietku za opodstatnenú. Žalobca vo vyjadrení k protokolu uviedol, že výkonom prác poveril spoločnosť MAXA TRADE s.r.o., za ktorú vo veci konal s Y. F., ktorý bol konateľom spoločnosti. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. je zrejmé, že Y. F. bol konateľom v období od 28.05.2012 do 20.07.2012 a od 17.08.2012 za spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. bol jediným konateľom Daniel - E. Stiube, občan E.. Adresa sídla spoločnosti MAXA TRADE s.r.o., Chabenecká 11, Banská Bystrica, nie je reálna, teda spoločnosť na tejto adrese zapísanej v obchodnom registri vôbec nesídli, čo nevyvrátil ani vlastník nehnuteľnosti U.. L. I. a navyše uviedol, že konateľa spoločnosti MAXA TRADE s.r.o. Y. - Radu Stiube, Rumunsko, vôbec nepozná a nepodpísal s ním žiadnu zmluvu o nájme. Uvedené zistenia správcu dane sú jasným signálom, že fakturované práce dodávateľom spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o., táto spoločnosť nevykonávala v areáli spoločnosti Sapa Profily a.s. v 4. štvrťroku 2012. Žalobca ani dodávateľ, resp. ani spoločnosť Sapa Profily a.s. nepredložili, resp. neoznačili presvedčivý dôkaz o tom, že fakturované práce boli skutočne reálne dodané tak, ako boli fakturované dotknutými dodávateľskými faktúrami. Ďalším objektívnym zistením v neprospech dodania fakturovaných prác daňovým subjektom MAXA TRADE s.r.o. je aj oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 14.11.2013, že daňový subjekt MAXA TRADE s.r.o. sa nenachádza v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1 až 3, 8 až 11 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. nevykonala fakturované stavebné práce. Neobstojí preto žalobná námietka o nesprávnom závere daňových orgánov, že nedošlo k reálnemu dodaniu služieb-stavebných prác, čo v zmysle zákona o DPH je základným predpokladom pre vznik nároku na odpočet DPH. Súd v zhode s daňovými orgánmi nespochybňuje, že došlo k vykonaniu a riadnemu odovzdaniu stavebných prác v areáli Sapa Profily a.s., avšak nebolo preukázané, že tieto práce žalobca dodal prostredníctvom svojho dodávateľa spoločnosti MAXA TRADE s.r.o.. Je neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz o skutočnosti, ktorá by nasvedčovala tomu, že z pohľadu žalovaného sporné stavebné práce neboli vykonané, resp. že ich vykonal iný subjekt odlišný od spoločnosti MAXA. Súd má za to, že rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z preukázaných skutočností, a to z objektívnych zistení o tom, že deklarovaný obchod - dodanie fakturovaných prác nebol realizovaný v súlade s dodávateľskými faktúrami. Nie je pravdivé tvrdenie, že daňové orgány bez akéhokoľvek dokazovania dospeli k záveru, že stavebné práce neboli vykonané, resp. ich vykonal iný subjekt odlišný od spoločnosti MAXA. Žalovaný ale aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočne vysvetlili, na akých zisteniach vo vykonanom dokazovaní opreli svoje rozhodnutia. Správca dane zistil, že fakturované práce nemohol vykonať priamo dodávateľ, keďže objektívne nemal na to materiálne ani personálne zabezpečenie, navyše sa jedná o schránkovú spoločnosť. Ani žalobca, ani dodávateľ, ani objednávateľ diela Sapa Profily a.s., neuviedli, kto práce vykonal. Keďže nebolo zistené, kto, aký subjekt za dodávateľa MAXA TRADE s.r.o. práce vykonal, je možné toto považovať za jednoznačné zistenie, že deklarované skutočnosti v dodávateľských faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu prác dodávateľom, teda dodávateľské faktúry neodrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Z dokazovania teda vyplynulo, že fakturované práce neboli skutočne vykonané pre žalobcu tak, ako boli deklarované, teda neboli dodané dotknutým dodávateľom. K namietanému extrémne extenzívnemu ponímaniu rozloženia dôkazného bremena a k absolútnej povinnosti žalobcu preukázať všetky skutočnosti, a to aj také, ktoré sú na strane tretieho subjektu, t.j. na strane dodávateľa žalobcu spoločnosti MAXA TRADE s.r.o., súd poukazuje na to, že Daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno, resp. dôkaznú povinnosť medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Daňový subjekt má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; ďalej skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V súlade s ustanovením § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenia dane. Z uvedeného vyplýva, že zákon ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností dôležitých pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. Je zrejmé, že odpočítanie dane uplatňuje žalobca, a preto je primárne na ňom, aby preukázal splnenie podmienok pre uznanie nároku, teda že nárok uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Súdy judikovali, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). Správca dane postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 24 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ak overoval, či deklarované dodanie stavebných prác dodávateľom zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaných prác je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie prác dodávateľom. Nepostačuje, ak disponuje faktúrou od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že fakturované dodanie prác bolo dodané práve osobou uvedenou na faktúre, t.j. dodávateľom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom. Voči postupu správcu dane, ktorý, ak došlo k spochybneniu reálneho obsahu deklarovaných skutočností na dotknutých faktúrach, ďalej overoval, či deklarované zodpovedá skutočnosti, nemožno nič namietať. Správca dane postupoval správne, ak sa snažil zistiť rozhodnú skutočnosť, či fakturované plnenia dodávateľom boli ním aj dodané. Nemožno namietať voči takému postupu daňových orgánov, ktoré odstraňujú zistené pochybnosti ohľadom skutočností deklarovaných faktúrami. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že k vykonaniu prác došlo, že bol dohodnutý zmluvný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom, ale z hľadiska daňového konania bolo spornou a zároveň významnou skutočnosťou pre správne určenie dane, či fakturované plnenie bolo dodané práve dodávateľom. Táto skutočnosť bola daňovými orgánmi preverovaná a bolo zistené, že objektívne dodávateľ sám dodané práce nemohol uskutočniť a keďže dodávateľ neuviedol, kto práce realizoval, nebolo možné považovať dodávateľské faktúry za zodpovedajúce reálnemu dodaniu fakturovaných prác. Žalobca mal možnosť v daňovom konaní, či už počas výkonu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, resp. v odvolacom konaní a napokon aj v konaní súdnom vyvrátiť zistenia správcu dane a poskytnúť dôkazy o tom, že fakturované skutočnosti sú objektívne, teda zodpovedajúce skutočnostiam tak, ako nastali. Žalobca však takýto dôkaz neposkytol, a preto záver daňových orgánov o nesplnení zákonom stanovených podmienok pre priznanie odpočítania dane je správny. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je totiž skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby, alebo platiteľovi dane, na ktorého je prenesená daňová povinnosť. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že správca dane rozširuje dôkazné bremeno na žalobcu aj za ďalšie subjekty, v danom prípade dodávateľa. Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj zákonom o DPH, ak posudzoval preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku odpočítania dane uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ktoré sú podmienkami hmotnoprávnej povahy, na bezpodmienečné splnenie ktorých sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť, a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chyby dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012 zo dňa 28.03.2012). Súd zastáva stanovisko, že daňové orgány preverovaním oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane dospeli k správnemu záveru, na základe vyššie uvedených zistení, že spoločnosť MAXA TRADE s.r.o. reálne služby nevykonala, teda jej ako dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, v nadväznosti na čo ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr. Stavebné práce v spoločnosti Sapa Profily a.s. neboli dodané spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. tak, ako to deklarujú dodávateľské faktúry vyhotovené spoločnosťou MAXA TRADE s.r.o. pre žalobcu. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, zároveň sa náležite vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.