Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/42/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200219 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200219.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: MED - ART, spol. s.r.o., so sídlom Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113 924, zastúpená AK Kašuba spol. s.r.o., so sídlom Horná 41, P. O. BOX 60, 974 XX R. R., proti žalovanému: Okresný úrad R. Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB- OOP4-2014/032287-003 zo dňa 21.11.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Spoločnosť MED - ART, spol. s.r.o., Hornočermánska 4, Nitra cestou svojho právneho zástupcu oznámila Okresnému úradu v Banskej Bystrici, pozemkový a lesný odbor, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica vstup do správneho konania vo veci priznania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 229/1991 Zb. v prospech právnych nástupcov oprávnenej osoby G. L. a spol. tvrdiac, že vydané rozhodnutie č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože nebolo riadne oznámené, resp. doručené všetkým účastníkom správneho (reštitučného) konania. Rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici, pozemkového a lesného odboru č. OU-BB- PLO-2014/012420-4 zo dňa 16.06.2014 (prvostupňové rozhodnutie) bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľ MED - ART, spol. s.r.o., Hornočermánska 4, Nitra nespĺňa podmienky na priznanie účastníka konania vo veci uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby G. L. a spol. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo v podstate odôvodnené tým, že spoločnosť MED - ART, spol. s.r.o., Hornočermánska 4, Nitra bola podľa výpisu z Obchodného registra založená spoločenskou zmluvou zo dňa 01.12.1994 podľa § 56 až 75 a § 105 až 153 zákona č. 513/1991 Zb. v znení ich neskorších predpisov a zapísaná bola do Obchodného registra dňa 11.01.1995. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že parcela CKN č. XXXX/XX v katastrálnom území H. prešla do vlastníctva navrhovateľa na základe kúpnej zmluvy z júna 2011, z čoho vyplýva, že nemohli byť uvedeným rozhodnutím priamo dotknuté práva, alebo právom chránené záujmy spoločnosti MED - ART spol. s.r.o. Rozhodnutie správneho orgánu č. 563/95 zo dňa 02.05.2005 posudzoval prvostupňový orgán ako právne účinné do doby, pokiaľ nebude nahradený iným rozhodnutím. Rozhodnutie pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 považuje správny orgán za právoplatné a vykonateľné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.1995, čím bola založená existencia právneho stavu, ktorý trvá. V dobe rozhodovania o reštitučnom nároku bol okruh účastníkov známy v zmysle vtedy platnej právnej úpravy § 4 zákona č. 229/1991 Zb. Ani jeden z účastníkov konania nevyužil zákonom stanovené možnosti podania opravných prostriedkov v stanovených lehotách. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobcu odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, ktorý rozhodnutím č. OU-BB- OOP4-2014/032287-003 zo dňa 21.11.2014 rozhodol tak, že odvolanie spoločnosti MED - ART, spol. s.r.o. sa zamieta a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor č. OU-BB-PLO-2014/012420-4 zo dňa 16.06.2014 potvrdzuje. Rozhodnutie žalovaného bolo v podstate odôvodnené tým, že druhostupňový správny orgán mal za to, že rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Banskej Bystrici je právoplatné a vykonateľné. Z toho vyplýva, že pristúpenie odvolateľa ako účastníka do právoplatne ukončeného reštitučného konania nie je možné žiadnym legitímnym spôsobom. Pozemkový úrad v čase rozhodovania mal jasne vyznačený okruh účastníkov. Zmenu v účastníkoch bolo možné vykonať len v rámci samotného konania, alebo od neho sa odvíjajúcich opravných prostriedkov, ktoré ale museli byť využité oprávnenými osobami v lehotách stanovenými správnym poriadkom. Vydané rozhodnutie má právne účinky a ten koho sa týka je povinný toto rozhodnutie rešpektovať a to aj v prípade ak by bolo vecne nesprávne, alebo nezákonné. Vyplýva z tzv. rezuncie správnosti vydávaného rozhodnutia, teda na každé vydané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné nazerať vždy ako rozhodnutie bez vád tak dlho, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Dovolávať sa nesprávnosti postupu v reštitučnom konaní prináleží len účastníkovi konania, ktorým evidentne žalobca nebol. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol žalobca vkladom do katastra nehnuteľnosti, ktorý bol vykonaný pod číslom V2791/2011 zo dňa 11.07.2011, t.j. cca 16 rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95. Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu - žalovanému podal žalobu žalobca, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.11.2014 ako aj prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.06.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že Správny poriadok stanovuje procesno-právne predpoklady nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Právoplatné je len to rozhodnutie, ktoré sa účastníkovi konania riadne oznámilo a ktoré nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutie pozemkového úradu č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 nikdy nenadobudlo právoplatnosť a vyznačenie právoplatnosti na uvedenom rozhodnutí dňom 13.06.1995 je nesprávne a nezákonné. Reštitučné konanie ešte nebolo právoplatne skončené a spoločnosť MED - ART, spol. s.r.o. je tak zatiaľ stále neprávoplatným rozhodnutím Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 priamo dotknutá vo svojich vlastníckych právach. Účastník konania môže podať riadny opravný prostriedok až potom, čo mu bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy doručené, pričom dvom známym účastníkom konania s ktorými orgán verejnej správy v tomto prípade konal (ide o K. F. a B.. H. D.), nebolo jeho rozhodnutie evidentne doručené. Nemožné použiť ani § 250b O.s.p. vo vzťahu k týmto dvom účastníkom konania, pretože ide o takých účastníkov konania, s ktorými sa v predmetnom správnom konaní konalo ako s účastníkmi konania, len im rozhodnutie nebolo doručené a teda konanie nie je skončené a rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť. Žalobca ďalej tvrdil, že je právne bezvýznamné, že spoločnosť MED - ART, spol. s.r.o. vznikla dňa 11.01.1995 a že pozemok KN-C parcela č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX v katastrálnom území H. prešiel do vlastníctva spoločnosti MED - ART, spol. s.r.o. až na základe kúpnej zmluvy z júna 2011, pretože v tom čase aj v súčasnosti, v stave neukončeného správneho konania, je spoločnosť MED - ART, spol. s.r.o. ako súčasný vlastník pozemku KN-C parcela č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území H. rozhodnutím Pozemkového úradu v Banskej Bystrici, č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 priamo dotknutá na svojich vlastníckych právach tým, že na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Banská Bystrica zo dňa 02.05.1995 by mala svoje výlučné vlastníctvo k pozemku KN-C parcela č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území H. stratiť. V tejto situácii nebolo možné použiť § 250b O.s.p. ani vo vzťahu k spoločnosti MED - ART, spol. s.r.o., pretože toto ustanovenie upravuje konanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam, pričom v tomto prípade predmetné rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Bystrica zo dňa 02.05.1995 ešte právoplatnosť nenadobudlo, ale právoplatnosť je na ňom len nesprávne a nezákonne vyznačená. Nezákonnosť rozhodnutia Okresného úradu v Banskej Bystrici - žalovaného vidí žalobca jednak nedostatočne a nesprávne zistenom skutkovom stave, v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím správnym orgánom a tiež aj v tom, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa išlo o nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Namietanú nespreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vidí žalobca v tom, že žalovaný svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k skutkovej a právnej argumentácii žalobcu uvedenej v jeho písomných podaniach, ktoré odvolací správny orgán prehliadol, resp. ignoroval a nejako sa nimi vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, čím žalobcovi odňal právo aj na inú právnu ochranu. Namietané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím správnym orgánom vidí žalobca jednak v nesprávnej aplikácii, resp. neaplikovanie príslušných ustanovením správneho poriadku oboma správnymi orgánmi upravujúcich otázky doručovania a nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu a je tak nesprávna aplikácia správneho poriadku odvolacím správnym orgánom, pretože odvolací správny orgán nemôže svojim vlastným rozhodnutím v odvolacom konaní opravovať, resp. dopĺňať odôvodnenie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré je pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné a tým napraviť vady konania a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutie Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 nikdy nenadobudlo právne účinky a správne konanie, v ktorom bolo predmetné reštitučné rozhodnutie vydané nebolo skončené nadobudnutím jeho právoplatnosti pre vady v doručovaní, pričom spoločnosť MED - ART spol. s.r.o. nadobudla parcelu CK-N č. XXXX/XX v katastrálnom území H. počas trvania tohto nekončeného správneho konania, ktorého možný výsledok môže mať dopad na jej vlastnícke práva. Žalobca vyslovil názor, že vadu v doručení správneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje nenadobudnutie jeho právnych účinkov, resp. nenadobudnutie jeho právoplatnosti je možné dovolávať sa bez časového obmedzenia každým, kto je resp. môže byť takýmto rozhodnutím dotknutý na svojich právach, čo je aj prípad spoločnosti MED - ART, spol. s.r.o. v tejto veci. Prezencia správnosti správneho rozhodovania sa pritom môže vzťahovať len na právoplatné rozhodnutia, ktoré tak nadobúda právne účinky a záväznosť až právoplatnosťou a nie len jeho vydaním. Žalobca ďalej poukazoval na uznesenie NS SR sp. zn. 1 Obdo V 101/2005, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So171/2007 a metodické usmernenie - odpoveď z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 05.04.2012 č. 10187/2012/ SVBP-20054/Pi. Na pojednávaní dňa 16.12.2005 zástupca žalobcu k veci ďalej uviedol, že je toho názoru, že zo strany správnych orgánov nedošlo k pochopeniu jeho tvrdení. Rozhodnutie z reštitučného konania nebolo doručené všetkým účastníkom konania, nebolo doručené dvom známym účastníkom, napriek tomu bola vyznačená právoplatnosť rozhodnutia. V danom prípade sa povinná osoba nebránila opravným prostriedkom voči rozhodnutiu a oprávnené osoby nemali zas záujem na opravnom prostriedku. Je toho názoru, že zo strany správnych orgánov nebola žalobcovi daná dostatočná odpoveď na otázky, ktoré boli nastolené. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že žalobca v žalobe nešpecifikuje na akých právach mal byť napadnutým rozhodnutím ukrátený, pritom v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p., a to konkrétne tvrdenia žalobcov, že boli ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím musia byť uvedené konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzujú svoje tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia. Nestačia len všeobecné tvrdenia, že bol zákon porušený. Rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 je právoplatné a vykonateľné. Z tohto vyplýva, že pristúpením žalobcu, ako účastníka do právoplatne ukončeného reštitučného konania nie je možné žiadnym legitímnych spôsobom. Ak sa žalobca domnieva, že Pozemkový úrad v Banskej Bystrici rozhodol protizákonne, tak existovala možnosť účastníkov využiť riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Nie je právne relevantné prihliadať na nedostatky konania, o ktorých sa žalobca domnieva a ktoré vznikli v čase rozhodovania o reštitučnom nároku G. L. a spol. v roku 1995. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu sú riadne a mimoriadne opravné prostriedky po prekluzívnych lehotách. Tvrdenie žalobcu o tom, že nebolo konané s povinnou osobou v zmysle vtedy platného hmotno-právneho predpisu § 5 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je absolútne právne irelevantné k požiadavke, ktorá bola predmetnom odvolacieho konania vo veci pristúpenia žalobcu do reštitučného konania. Nie je možné posudzovať právoplatnosť rozhodnutia č. 563/1995 od podmienky doručenia účastníkom, z ktorými sa podľa názoru žalobcu malo konať a nekonalo sa. Zmenu v účastníkoch bolo možné vykonať len v rámci samotného konania alebo od neho sa odvíjajúcich opravných prostriedkov, ktoré by aj museli využiť oprávnené osoby, resp. účastníci v lehotách ustanovených správnym poriadkom. To s kým a ako mal konať Pozemkový úrad Banská Bystrica nie je otázkou, ktorou sa mal žalovaný správny orgán zaoberať pri preskúmavaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia o nepriznaných postaveniach účastníka konania. Dovolávať sa nesprávnosti postupu v reštitučnom konaní prináleží len účastníkovi konania, ktorým evidentne žalobca nebol. Žalovaný ďalej poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/36/2014 zo dňa 11.02.2015 vo veci MBB a.s. proti Okresnému úradu v Banskej Bystrici, odbor opravných prostriedkov. Žalobca nemohol byť vydaním rozhodnutia Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch, teda nemôže byť účastníkom reštitučného konania vo veci uplatneného nároku G. L. a spol. z dôvodov uvedených v žalobou napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.12.2015 k veci uviedol, že práve zo strany žalobcu došlo k nepochopeniu veci. Opätovne odkázal na rozhodnutie NS SR, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré súdy už v obdobných veciach rozhodovali. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov a podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgány územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumie rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických, alebo právnických osôb, alebo, ktorými môže byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických, alebo právnických osôb priamo dotknuté. Rozhodujúcou otázkou v danej veci bolo posúdenie tvrdenia žalobcu, že tento bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 563/1995 vydané dňa 02.05.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.1995, teda či reštitučné konanie bolo alebo nebolo právoplatne ukončené. Z obsahu administratívneho spisu ako aj zo súdneho spisu mal súd preukázané, že Pozemkový úrad Banská Bystrica vydal dňa 02.05.1995 rozhodnutie č. 563/95, ktorým rozhodol o vlastníctve k nehnuteľnostiam vo veciach uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby G. L. a spol., na ktorom bola vyznačená právoplatnosť dňom 13.06.1995. Vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H. parcela CK-N č. XXXX/XX nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 14.06.2011, vklad do katastra nehnuteľnosti bol vykonaný pod číslom V2791/2011 zo dňa 11.07.2011 cca 16 rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie účastníka konania vo veci uplatneného reštitučného nároku oprávnenej osoby G. L. a spol. Ustanovenie § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku upravuje legálnu definíciu účastníka správneho konania. Definícia účastníka konania sa skladá zo štyroch častí, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Znakom účastníkom správneho konania je vo všetkých prípadoch hmotno-právny pomer určitej fyzickej (právnickej) osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Odpoveď na to, koho Správny poriadok považuje za účastníka správneho konania, dávajú predpisy hmotného práva, v našom prípade zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon). Podľa jednej z uvedených definícií sa za účastníka správneho konania považuje určitá osoba už na základe jej tvrdenia, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch, alebo u povinnostiach priamo dotknutá. Toto tvrdenie však musí byť kvalifikované, teda musí napĺňať zákonom predpokladané náležitosti, aby bolo možné konštatovať riadne splnenie povinnosti tvrdenia účastníka. Podstatou riešenia otázky, či osoba bude rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach je zistenie, či rozhodnutie správneho orgánu môže zasiahnuť do jeho hmotno- právneho postavenia, t.j. či jej opravné postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred jeho vydaním. Keďže rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v roku 1995 a žalobkyňa sa stala vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v katastrálnom území H. parcela CK-N č. XXXX/XX až vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý bol vykonateľný pod číslom V2791/2011 zo dňa 11.07.2011, niet pochýb o tom, že žalobkyňa nebola dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch vydaním rozhodnutia správneho orgánu, teda že sa jej hmotno-právne postavenie vydaním rozhodnutia č. 563/95 zo dňa 12.05.1995 nezmenilo, pretože v čase vydania spomínaného rozhodnutia žalobkyňa nebola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní správneho orgánu je pre správny orgán rozhodujúci stav v dobe vydania „preskúmavaného rozhodnutia“, pričom k novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia správneho orgánu treba prihliadať len vtedy, ak by tieto nové skutočnosti nemohli mať vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia v čase rozhodnutia súdu. To znamená, že skutkový a právny stav je v čase vydania rozhodnutia pre správny orgán záväzný a rozhodujúci, pričom pri rozhodovaní veci nemôže správny orgán brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti a nemôže ani predvídať skutočnosti, ktoré v čase vydania ešte nenastali, teda skutočnosť, že v budúcnosti vznikne žalobkyni, ktorá je vedená v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka nehnuteľnosti, o ktorých sa vedie sporové konanie na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 20C/120/2010. Z uvedeného vyplýva záver, že žalobkyňa nemohla byť rozhodnutím správneho orgánu č. 563/95 vydaného dňa 02.05.1995 dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch a preto nemôže byť ani účastníkom správneho konania v reštitučnej veci o určenie vlastníckeho práva oprávneným osobám v zmysle definíciu účastníctva podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Za predpoklady, aby bola žalobkyňa účastníkom správneho konania, s ktorým sa v správnom konaní nekonalo, krajský súd poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžb/3/2012 zo dňa 29.02.2012. V zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu, žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Žalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 prvá veta musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobkyne t.j. kedy sa jednostranný úkon správneho orgánu (individuálny správny akt) vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka ich právnej sféry. Podľa § 250 ods. 2 veta druhá O.s.p. podať žalobu môže aj fyzická, alebo právnická osoba, z ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Z cit. zákonného ust. možno vyvodiť záver, že žalobu môže podať aj ten koho správny orgán ako účastníka správneho konania pominul, či už nesprávnym výkladom práva, alebo nedopatrením. V prípade, ak správny orgán niekomu práva účastníka z právneho konania uprie, neoznámi mu začatie konanie ani mu nedoručí rozhodnutie, treba postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podal niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto rozhodnutia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po ukončenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konať o opravnom prostriedku, správny orgán potom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Žalobcovi muselo byť zrejmé, že od vydania rozhodnutia Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 uplynula už trojročná lehota na podanie žaloby od vydania rozhodnutia a že nemohol prichádzať do úvahy postup podľa § 250b O.s.p. a okrem toho nebol dôvod, aby malo byť žalobcovi doručované rozhodnutie v roku 1995, keďže žalobca nebol účastníka reštitučného konania. Okrem toho pri podaní žaloby podľa § 250b O.s.p. je povinnosťou súdu overovať tvrdenie, že sa jedná o opomenutého účastníka a v prípade, že zistí, že tvrdenie žalobcu o opomenutom účastníkovi nie je pravdivé, súd v takýchto prípadoch podľa § 250e ods. 3 O.s.p. konanie zastaví, lebo žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. Vyznačenie doložky právoplatnosti nie je jedinou právoplatnosti nie je jedinou relevantnou skutočnosťou na preukázanie skutočnej právoplatnosti rozhodnutia, súd však ale je toho názoru, že ani toto nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobou. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodli správne, a dospeli k záveru nesplnenia podmienok priznania žalobcovi postavenia účastníka konania v reštitučnom konaní. Súd dospel k záveru, že dovolávať sa k nesprávnosti postupu v reštitučnom konaní, môže len účastník takéhoto konania, ktorým evidentne žalobca nebol, keďže rozhodnutie č. 563/95 bolo vydané dňa 02.05.1995, a žalobca sa stal vlastníkom pozemku KN-C parcela č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území H. až vkladom do katastra nehnuteľnosti v roku 2011. Ak by bolo aj tvrdenie doručovaní dvom známym účastníkom správneho konania (oprávneným osobám v reštitučnom konaní), resp. ak by správny orgán nekonal s tým, s kým sa konať malo, resp. konal s nimi nezákonným spôsobom, nie je možné takúto vadu v konaní resp. vadu v rozhodnutí napadnúť po uplynutí zákonom stanovených lehôt na uplatnenie riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Použitím opravných prostriedkov disponujú jediní účastníci konania. Za účelom právnej istoty sú stanovené lehoty na podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, čo už ale v danom prípade neprichádza do úvahy. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z rozhodnutí je zrejmé, že z akých dôvodov žalobca nespĺňa podmienky na priznanie účastníctva v konaní o reštitučnom nároku oprávnenej osoby G. L. a spol. Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že v danom prípade bolo nesprávne právne posúdenie odvolacím správnym orgánom, odvolací správny orgán - žalovaný podrobne zdôvodnil vo svojom rozhodnutí prečo napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého žalovaný nemôže svojím vlastným rozhodnutím v odvolacom konaní doplňovať, alebo opravovať prvostupňové rozhodnutie. Odvolacie konanie je okrem iného aj na to, aby druhostupňový správny orgán doplnil dokazovanie, prípadne aby nesprávny právny názor opravil. Pokiaľ žalobca poukazoval v dôvodoch žaloby na uznesenie NS SR sp. zn. 1ObdoV 101/2005 a na rozsudok NS SR sp. zn. 4So171/2007, k tomu súd uvádza, že v danom prípade sa v uvedených dvoch veciach domáhali nápravy účastníci konania a nie ako to bolo v našom predmetnom prípade, keď sa žalobou domáha účastník konania žalobca, ktorý nebol účastníkom reštitučného konania vedeného na pozemkovom úrade v Banskej Bystrici pod číslom 563/95 a pokiaľ bolo vydané rozhodnutie dňa 02.05.1995. Uvedené rozhodnutie preto nie sú použiteľné pre náš konkrétny prípad. Odvolávanie sa na metodické usmernenie - odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 05.04.2012 č. 10187/2012/SVBP-20054/Pi je pre súd nezáväzné, pretože súd nerozhoduje podľa metodických pokynov, ale podľa zákona. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu - žalovaného dospel preto k záveru, že tu nie sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.