Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200225 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200225.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Karlovarské minerální vody, a.s., so sídlom Horova 3, , 360 21 Karlovy Vary, Česká republika, IČO: 14 706 725, zast. JUDr. Katarínou Čechovou, advokátkou AK ČECHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štúrova 4, 811 02 Bratislava, Slovenská republika, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 271 - 2014 zo dňa 05.12.2014, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 14.02.2014 spoločnosť LIMO ŠPES, s.r.o., so sídlom Chmeľnica 90, 064 01 Chmeľnica, Slovenská republika, IČO: 17 085 951 (prihlasovateľ) podala prihlášku na Úrad priemyselného vlastníctva SR o zápis ochrannej známky do registra ochranných známok. Úrad priemyselného vlastníctva (žalovaný) zverejnil vo Vestníku č. 7/2014 zo dňa 02.07.2014 pod č. POZ 271-2014 prihlášku slovnej ochrannej známky „J. A.“, ktorou prihlasovateľ žiadal o zápis ochrannej známky do registra ochranných známok vedeného u žalovaného pre triedu tovarov a služieb medzinárodného triedenia č. X, č. XX, č. XX, č. XX, č. XX. Dňa 30.09.2014 podal žalobca ako predkladateľ pripomienok, žalovanému na základe ustanovenia § 29 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov pripomienky zápisu prihláseného označenia prihlasovateľa do registra ochranných známok vedeného žalovaným a navrhol, aby žalovaný z dôvodov uvedených v pripomienkach zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok nevykonal. Dňa 19.12.2014 bolo predkladateľovi pripomienok (žalobcovi) doručené vyjadrenie žalovaného k vzneseným pripomienkam zo dňa 05.12.2014 č. POZ 271-2014. Nakoľko žalobca sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného k pripomienkam, podal žalobca z opatrnosti dňa 12.01.2015 rozklad voči vyjadreniu na základe § 40 zákona o ochranných známkach. Žalobca opätovne uviedol dôvody, prečo existujú zákonné prekážky pre zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok vedeného žalovaným, ktoré pri rozhodovaní o pripomienkach podľa žalobcu neboli vôbec zohľadnené, alebo boli podľa žalobcu žalovaným nesprávne vyhodnotené. Žalobca opätovne žiadal zamietnutie prihlášky na prihlásené označenie v celom rozsahu. Dňa 26.01.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného, v ktorom žalovaný odmietol rozklad a označil ho za irelevantný a to z dôvodu, že podanie rozkladu je subjektívnym právom len účastníka konania o prihlášky ochrannej známky, ktorým žalobca nie je, keďže v zmysle § 29 zákona o ochranných známkach nie je účastníkom konania o prihláške ochrannej známky. Podanou žalobou žalobca napáda rozhodnutie žalovaného (vyjadrenie), Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 05.12.2014 POZ 271-2014 označeného ako „vyjadrenie k vzneseným pripomienkam“ zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. Dôvody žaloby môžeme v podstate rozdeliť do dvoch častí. V prvej časti žalobca zdôvodňuje, že prečo je podľa jeho názoru potrebné list zo dňa 05.12.2014 (vyjadrenie k vzneseným pripomienkam) preskúmať súdom i napriek tomu, že Úrad priemyselného vlastníctva nevydal rozhodnutie. V druhej časti žaloby žalobca napáda spôsob, ako úrad vyhodnotil jednotlivé dôvody, pre ktoré podľa žalobcu nemožno prihlásené označenie zapísať do registra ochranných známok. Prvá časť bola zdôvodnená v podstate tým, že pre posúdenie prípustnosti prieskumu správneho rozhodnutia v správnom súdnictve nie je rozhodujúca forma rozhodnutia (t.j. správne rozhodnutia ktoré spĺňajú vyššie uvedené kritériá aj vo forme vyjadrenia) a ani to, či bolo vydané vo formalizovanom procese, prípadne mimo konkrétneho formalizovaného procesu a bez uplatnenia konkrétnej procesnej úpravy. Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve. Skutočnosť, že správne rozhodnutie je preskúmateľné súdom môže byť vydané vo forme listu, prípadne vyjadrenia nespĺňajúceho všetky zákonom predpísané všeobecné náležitosti správneho rozhodnutia bolo potvrdené aj aktuálnym rozhodnutím Ústavného súdu SR (sp. szn. II.ÚS 766/2014-26). Ustanovenie § 29 zákona umožňuje komukoľvek podať pripomienky proti zápisu označenia do registra, pričom zákon presne stanovuje dôvody, na základe ktorých možno pripomienky podať. Túto možnosť využil aj žalobca a zákonom predpísaným spôsobom podal pripomienky, v ktorých identifikoval viacero dôvodov brániacich zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok. Rozhodnutie žalovaného o pripomienkach, ktoré bolo vydané vo forme vyjadrenia, teda jednoznačne v zmysle zákonných kritérií, ako aj výkladu potvrdeného súdnymi rozhodnutiami a odbornou literatúrou možno považovať za správne rozhodnutie zasahujúce do práv a právom chránených záujmov žalobcu a ako také spôsobilé na súdny prieskum na základe tejto žaloby. Vyjadrenie, ktorým žalovaný rozhodol o pripomienkach nemalo všetky náležitosti rozhodnutia. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval, aby krajský súd konanie o žalobe žalobcu v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil, v prípade, že súd konanie nezastaví, žalovaný navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení predovšetkým poukazoval na to, že podľa § 29 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. sa nepriznáva osobe, ktorá dala pripomienky, postavenie účastníka konania o prihláške ochrannej známky. Vzhľadom na legislatívnu úpravu je žalovaný toho názoru, že v konaní nijako nepochybil, keď odmietol žalobcom podaný rozklad a označil ho ako irelevantný. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že list úradu zo dňa 05.12.2014 (vyjadrenie k vzneseným pripomienkam) je preskúmateľný súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., i keď sa úrad stotožňuje s právnym názorom, že rozhodnutie a postupy orgánov štátnej správy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších obmedzení, a to aj v prípade, ak majú formu listu, oznámenia a pod., v predmetnom prípade o takéto rozhodnutie nejde. V tejto súvislosti poukazoval na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nds/7ˇ/2010, na Uznesenie Najvyššieho súdu 5Sžo/14/2010 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Sžo/30/2011. Vyjadrenie k vzneseným pripomienkam, ktoré zaslal úrad žalobcovi nie je správnym aktom, ktorým by úrad priznal, resp. ukladal žalobcovi individuálne práva alebo povinnosti, prípadne by ním bolo zasiahnuté do slobôd alebo záujmov žalobcu. Právna úprava absolútnych zápisných prekážok chráni verejný záujem a nie individuálny záujem. V tomto kontexte je potrebné chápať aj účel zavedenia inštitútu pripomienok do právnej úpravy. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v bode 21 žaloby „podanie pripomienok bolo teda jedinou možnosťou, ako sa žalobca mohol domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov“, pretože žalobca mal za účelom „ochrany svojich práv a právom chránených záujmov“ možnosť podať námietky podľa § 30 zákona č. 506/2009 Z.z., čo aj urobil a úrad v súčasnosti o týchto námietkach koná. Žalobca tak nie je na svojich individuálnych právach nejako dotknutý. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný vyjadruje k žalobe žalobcu, v ktorej napáda spôsob, ako úrad vyhodnotil jednotlivé dôvody (zápisné prekážky). Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Súd uznesením konanie zastavil z týchto dôvodov: 1.) Žalobu podala neoprávnená osoba. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. v platnom znení každý môže až do zápisu označenia do registra podať písomné pripomienky proti zápisu označenia do registra z dôvodov podľa § 5 alebo 6; na pripomienky úrad prihliadne pri rozhodovaní o zápise označenia do registra. Osoba, ktorá podala pripomienky, nie je účastníkom konania o prihláške ochrannej známky. Zverejnenie prihlášky vo vestníku umožňuje podať pripomienky, ktorých cieľom je upozorniť úrad na ďalšie skutočnosti ustanovené v § 5 a 6, najmä také skutočnosti, o ktorých úrad nemá vedomosť, a ktoré neboli zohľadnené v rámci vecného prieskumu prihlášky. Osoba, ktorá pripomienky podala sa nestáva účastníkom konania o prihláške ochrannej známky. Ustanovenie § 29 ods. 1 výslovne vylučuje osobu, ktorá podala pripomienky z účastníctva konania o prihláške ochrannej známky. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V danom prípade zákon o ochranných známkach výslovne stanovil, že osoba, ktorá podala pripomienky nie je účastníkom konania o prihláške ochrannej známky, preto takáto osoba nemôže v súvislosti s podaním pripomienky vystupovať ako účastník konania o ochrannej známke. V danom prípade nemožno použiť ústavne konformný výklad a uznať žalobcu za účastníka konania o ochrannej známke, keďže znenie normatívneho textu vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. V takomto prípade totiž odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti. 2.) Pripomienky proti zápisu označenia do registra ochranných známok môžu byť podkladom pre rozhodnutie žalovaného o zápise ochrannej známky do registra. Na pripomienky úrad prihliadne pri rozhodovaní o zápise označenia do registra. Podľa § 29 ods.2 citovaného zákona, úrad s pripomienkami oboznámi prihlasovateľa, ktorý sa k nim môže v určenej lehote vyjadriť. Pripomienkami sa nezasahuje do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Vzhľadom k tomu, že pripomienky slúžia ako podklad pre rozhodnutie, samotné pripomienky nie sú rozhodnutím, nemôžu byť preskúmateľné súdom na základe druhej hlavy piatej časti O.s.p. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, podľa ktorého podanie pripomienok bolo jedinou možnosťou, ako sa žalobca mohol domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, pretože žalobca za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov má možnosť podať námietky podľa § 30 zákona č. 530/2009 Z.z., čo podľa tvrdenia žalovaného aj urobil a o týchto námietkach sa koná. 3.) Žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Žalobca v žalobe napáda vyjadrenie žalovaného k vzneseným pripomienkam zo dňa 05.12.2014 č. POZ 271-2014. Toto rozhodnutie (vyjadrenie) je však rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nie rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu. Žalobca by v súlade s § 247 ods. 2 O.s.p. mohol napadnúť rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, a to je oznámenie žalovaného zo dňa 20.01.2015, v ktorom žalovaný odmietol rozklad a označil ho za irelevantný. Žaloba žalobcu však proti tomuto rozhodnutiu (oznámeniu) nesmeruje. Toto pochybenie už žalobca nemôže ani napraviť, pretože žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností, z procesných dôvodov v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Vzhľadom k tomu, že došlo k zastaveniu konania súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.