Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/25/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200445 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200445.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Revúca, katastrálny odbor, Remeselnícka 1, 050 01 Revúca za účasti: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX K. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-1474/14 zo dňa 12.02.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V-1474/14 zo dňa 12.02.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť, s. r. o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-1474/14 zo dňa 12.02.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 03.10.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom P. J. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. U., okr. J. s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je odporcom zistený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom P. J. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení, ďalej z dôvodu neurčitosti právneho úkonu dohody o splnomocnení s poukazom na § 37 ods. 1 OZ a z dôvodu, že medzi úverom a hodnotou zakladaných nehnuteľností je veľký nepomer, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Z týchto dôvodov odporca konštatoval, že záložná zmluva je neplatným právnym úkonom. Odporca v odôvodnení poukázal na to, že dohoda o splnomocnení priložená k návrhu na vklad je formulárovým typom zmluvy, kde je splnomocnenec uvedený priamo v texte zmluvy a splnomocniteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. V rámci predtlače obsahuje údaje o záložnom veriteľovi Pohotovosť s. r. o. a združení ProHelp ako splnomocnencovi záložcu, a táto skutočnosť sa odporcovi javí ako skutočnosť majúca vplyv na obhajobu práv a záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca a spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Odporca poukázal na skutočnosť, že v dohode o splnomocnení je uvedené, že bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode a to po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z vyjadrenia P. J., ktorý sa dňa 19.01.2015 dostavil k odporcovi však vyplýva, že tento nevedel o tom, že podpísal dohodu o splnomocnení. Pri podpisovaní zmlúv bol prítomný len zamestnanec Pohotovosti a jeho manželka. Myslel si, že podpisuje len úverovú zmluvu, o splnomocnení mu nikto nič nepovedal. O spoločnosti ProHelp nepočul, nikto ho z tejto spoločnosti nekontaktoval, nebola mu doručená podpísaná dohoda. Nevedel, že ProHelp za neho uzavrie záložnú zmluvu. Odporca ďalej v odôvodnení poukázal na to, že z dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je zrejmé, že boli vypisované rôznymi typmi písma, pričom nehnuteľnosti sú v splnomocnení dopísané iným typom písma, než hlavička dohody o splnomocnení. Zo znenia bodu 3 splnomocnenia vyplýva, že splnomocnenec a ani splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o splnomocnení nevedeli, akých konkrétnych nehnuteľností sa bude splnomocnenie dotýkať. Z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Z dohody skôr vyplýva, že má hájiť záujmy záložného veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom je podľa odporcu zrejmý aj zo skutočnosti, že samotná záložná zmluva bola uzavretá a splnomocnencom podpísaná až 03.10.2014, t. j. takmer rok po uzavretí Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Z uvedeného je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy došlo až potom, ako si záložca ako dlžník prestal plniť záväzky, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o úvere, z čoho vyplýva, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako zástupca záložcu uzatvoril záložnú zmluvu účelovo na obhajobu záujmov záložného veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa. Odporca ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že záložný veriteľ opakovane pri uzatváraní zmlúv úvere dáva klientom podpisovať takúto dohodu o bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači dohody figuruje ako splnomocnenec stále rovnaký subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Aj táto skutočnosť vyvracia možnosť, že by išlo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je podľa odporcu v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a dohoda o splnomocnení je neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa cit. § 22 ods. 2 OZ. Odporca napokon poukázal na to, že z predloženej zmluvy vyplýva, že pohľadávka záložného veriteľa vznikla na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.11.2012 a to na istinu 450,- Eur a poplatku v sume 402,- Eur. Samotnú zmluvu o úvere odporca posúdil ako neplatnú aj v súvislosti s § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi podľa odporcu spočíva v tom, že medzi samotným úverom a hodnotou zakladaných nehnuteľností je veľký nepomer, keďže predmetom zálohu je rodinný dom záložcu. Odporca preto s poukazom na § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 OZ návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ odvolanie, pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide podľa odvolateľa o ničím nepodložené predpoklady odporcu nevychádzajúce z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľ rovnako nesúhlasil s tvrdením odporcu, že plnomocenstvo bolo uzatvorené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Dohoda bola podľa tvrdenia odvolateľa uzatvorená na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po príslušnom poučení. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocniteľa so záujmami splnomocnenca musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ (veriteľ) sa na tomto právnom úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou jeho zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval, alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Podľa odvolateľa predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohoda o splnomocnení podľa odvolateľa spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Nesúhlasil so záverom odporcu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení, pretože právna úprava nevyžaduje pre platnosť takejto dohody osobitné náležitosti. Z uzavretej dohody je zrejmý rozsah splnomocnenia. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi, pretože takéto odôvodnenie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je totiž zrejmé, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania. Súčasne namietal, že súčasťou správneho spisu nie je zmluva o úvere, preto odporca nemohol zistiť spoľahlivo skutkový stav veci. Odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 OZ pred aplikáciou ust. § 265 Obch. zákonníka. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 27.03.2015 uviedol, že trvá na dôvodoch svojho rozhodnutia a žiada ho potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O. s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, zmluvu o úvere, dohodu o splnomocnení a vyjadrenie ďalšieho účastníka z 19.01.2015. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka v správnom konaní spísaného do Zápisnice z ústneho vypočutia zo dňa 19.01.2015 vyplýva, že pri uzatváraní úverovej zmluvy a dohody o splnomocnení bola prítomná len zástupkyňa Pohotovosti s.r.o. a manželka ďalšieho účastníka. Ďalší účastník uviedol, že spoločnosť ProHelp nepozná, nevedel o tom, že podpísal aj dohodu o splnomocnení, nikto mu nič nevysvetlil. Spoločnosti ProHelp mu neoznámila, že prijala dohodu o splnomocnení, nekontaktovali sa s ním, nebola mu doručená podpísaná dohoda o splnomocnení. Nevedel, že záložnú zmluvu uzatvorí spoločnosť ProHelp. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 27.11.2014 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR uzatvorenej dňa 03.10.2014 medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom P. J. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. U., okr. J.. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.11.2012. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z fotokópie dohody o splnomocnení uzavretej medzi P. J. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, podpísanej splnomocniteľom (ďalší účastník) dňa 09.11.2012 v K. (s overeným podpisom na Meste Tornaľa dňa 09.11.2012) vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 09.11.2012 v Bratislave. Z uvedeného však vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 09.11.2012 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzatvorenie dohody o splnomocnení dlžníkom. Porovnaním písma uvedeného v záhlaví zmluvy o úvere, ktorej overená fotokópia je súčasťou administratívneho spisu, ako aj v záhlaví dohody o splnomocnení je zrejmé, že údaje uvedené v záhlaví týchto zmlúv týkajúce sa dlžníka, resp. splnomocniteľa sú vypísané tým istým typom písma, pričom zo zmluvy o úvere je zrejmé, že túto vypisovala mandatárka veriteľa - spoločnosti Pohotovosť s. r. o. (navrhovateľ - odvolateľ a záložný veriteľ) konkrétne p. F. U.. Ostatné údaje týkajúce sa nehnuteľností, ako aj písma uvedeného v dohode o splnomocnení, sú vyplnené evidentne iným druhom písma. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že tak dohoda o splnomocnení ako aj záložná zmluva sú neplatnými právnymi úkonmi. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v K. dňa 09.11.2012 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Bratislava ako veriteľom a P. J. ako dlžníkom rovnako na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná dňa 09.11.2012 v Bratislave, ako aj porovnaním listín - zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v K. dňa 09.11.2012. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa dňa 09.11.2012 v K.), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, t. j. aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení a vyjadrenia ďalšieho účastníka je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom okolnosti uzavretia zmluvy nasvedčujú tomu, že uvedené tlačivo mu bolo predložené v súvislosti s podpisom zmluvy o úvere mandatárkou veriteľa. Z vyššie uvedených skutočností potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď dohodu o splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu, že v danom prípade takýto právny úkon nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bolo ďalšiemu účastníkovi predložené mandatárkou záložného veriteľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody o splnomocnení, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že dlžník (záložca) ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy, keďže tlačivo dohody o plnomocenstve s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencom, bolo dlžníkovi predložené mandatárkou veriteľa v súvislosti s uzatváraním zmluvy o úvere. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár disponuje takýmto tlačivom a predložil ho dlžníkovi v súvislosti s podpisom zmluvy o úvere nasvedčuje tomu, že medzi ním a splnomocnencom je alebo bol nejaký kontakt, alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom skutočne nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani zo správneho spisu a odvolateľ ich ani inak nepreukázal. Naopak, z predložených listín a z vyjadrenia ďalšieho účastníka vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolateľovu námietku, že správny orgán posudzoval úverovú zmluvu, ktorú nemal k dispozícii, keďže zmluvu o úvere odporcovi predložil samotný navrhovateľ v správnom konaní. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj tieto odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe nej uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver o odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Súd ďalej poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal všetkými odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Pre úplnosť súd uvádza, že úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ [v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ]). Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ OZ v znení účinnom od 13.06.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. (bod 1 dohody o splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, resp. určil, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Navyše súd s poukazom na § 53 ods. 4 písm. s/ OZ účinného od 13.06.2014 uvádza, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu sú v súlade so zákonom, odporca dostatočne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení ako aj záložnú zmluvu správne právne posúdil. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, odporca postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.