Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200476 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200476.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokurátorka vo Zvolene, Okresná prokuratúra vo Zvolene, Trhová ul. č. 7, 960 19 Zvolen, proti odporcovi: Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, o návrhu na vyslovenie nesúladu § 12 ods.1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Zvolen č. 139 o pešej zóne so zákonom, takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07. apríla 2015 domáhal, aby súd vyslovil nesúlad § 12 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Zvolen č. 139 o pešej zóne v znení novelizácie schválenej dňa 25. marca 2013, účinnej odo dňa 10. apríla 2013 (ďalej len „VZN“) s § 123 a § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 16. septembra 2014 mu bol doručený podnet obchodnej spoločnosti AGAPE Trebišov, spol. s r.o., IČO: 36 598 640 na podanie protestu prokurátora proti Všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Zvolen č. 139 o pešej zóne. Podávateľ podnetu v tomto uviedol, že v roku 2014 nadobudol do vlastníctva objekt nachádzajúci sa na Námestí SNP vo Zvolene, oproti ktorému objektu bola umiestnená letná terasa prevádzkovaná vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcej sa na druhej strane Trhovej ulice vyúsťujúcej na Námestie SNP. Z dôvodu takto umiestnenej terasy malo dochádzať k znehodnocovaniu prevádzky obmedzeniu vstupu, sťaženiu prístupu zákazníkov, k obmedzeniu výhľadu a súčasne k zakrytiu vchodu do prevádzky, a teda k znehodnocovaniu úžitkovej hodnoty nehnuteľnosti. Mesto Zvolen na podklade žiadosti vlastníka objektu odmietlo zrušiť povolenie na umiestnenie letnej terasy odvolávajúc sa na znenie § 12 ods. 1 VZN, ktoré bolo schválené Mestským zastupiteľstvom vo Zvolene Uznesením č. 47/2011 zo dňa 26. apríla 2011 v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 a 11 ods. 4 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“). Ustanovenie § 12 citovaného VZN bolo pritom novelizované dňa 25. marca 2013. Po preskúmaní predmetného VZN bol zo strany navrhovateľa zistený nesúlad § 12 citovaného VZN s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na základe čoho bol dňa 14. novembra 2014 postupom podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 25 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre pod č. PD 144/14/6611-5 Mestu Zvolen podaný protest prokurátora. Primátorka Mesta Zvolen dňa 05. februára 2015 pod č. P-84/2015 oznámila, že protest prokurátora bol prerokovaný Mestským zastupiteľstvom vo Zvolene dňa 02. februára 2015 a Mestské zastupiteľstvo Uznesením č. 18/2015 protestu nevyhovelo. Navrhovateľ v návrhu poukázal na znenie § 12 ods. 1 VZN, pričom zdôraznil, že podľa citovaného ustanovenia VZN podmienkou vydania povolenia na zriadenie sezónneho posedenia je umiestnenie hlavnej prevádzky tohto typu v budove, pred ktorou má byť sezónne posedenie umiestnené, prípadne v bezprostredne susediacej budove. Navrhovateľ mal za to, že takto formulovaná podmienka diskriminuje vlastníka nehnuteľnosti - budovy, pred ktorou by malo byť povolené sezónne posedenie. Navrhovateľ poukázal na obsah vlastníckeho práva, jeho ústavnú ochranu (článok 20 ods. 3 Ústavy SR) a zákonnú úpravu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 123 a 124 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ mal za to, že vlastníkovi nehnuteľnosti musí byť z titulu vlastníctva daná možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s umiestnením letnej terasy, ktorá by mohla obmedziť jeho vlastnícke právo v prospech tretej osoby. Nie je na mieste v schvaľovacom procese opomenúť vlastníka, keďže sa nejedná o verejný záujem, kde by bolo možné pristúpiť k obmedzeniu vlastníckeho práva bez ohľadu na jeho súhlas. Toto právo vlastníka by malo rozhodovať aj vtedy, ak v jeho budove sú dve prevádzky, ktoré spĺňajú ostatné podmienky k sezónnemu posedeniu, pričom vlastník budovy by rozhodoval, ktorého nájomcu (prevádzkovateľa) uprednostní. V opačnom prípade (rozhodovanie bez súhlasu vlastníka objektu, ktorého vlastnícke právo sa tým obmedzuje), sa jedná o rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj o rozpor s Ústavou SR garantovaným právom vec vlastniť a s touto nakladať. Navrhovateľ mal za to, že tvrdené skutočnosti sú podporené aj samotným ustanovením § 12 ods. 2 predmetného VZN, ktoré ukladá povinnosť žiadateľovi o sezónne posedenie zabezpečiť vzdušnú elektrickú prípojku z budovy, pred ktorou má byť sezónne posedenie umiestnené, prípadne z bezprostredne susediacej budovy a toto zabezpečenie je potrebné preukázať súhlasom vlastníka budovy, nájomcu budovy, prípadne prevádzkovateľa zariadenia umiestneného v budove. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Potvrdil, že protest prokurátora bol dňa 02. februára 2015 prerokovaný v Mestskom zastupiteľstve vo Zvolene, ktoré uznesením č. 18/2015 protestu prokurátora nevyhovelo. Podľa právneho názoru odporcu vlastnícke právo k objektu na námestí, resp. k objektu, ktorý hraničí s pešou zónou na Námestí SNP vo Zvolene, nesmie zasahovať do vlastníckeho práva k verejnému priestranstvu, t.j. k pešej zóne na Námestí SNP vo Zvolene. Ak by bolo Mesto Zvolen pri stanovovaní podmienok pre zriadenie letného sezónneho posedenia nútené rešpektovať požiadavky vlastníkov objektov nad rámec stanovených zákonom, bolo tým obmedzené vlastnícke právo Mesta Zvolen slobodne nakladať so svojou nehnuteľnosťou. V prípade, ak by Mesto Zvolen dalo možnosť vlastníkom objektov rozhodovať o subjekte, ktorému má byť Mestom Zvolen vydané povolenie na zriadenie sezónneho posedenia, vzdalo by sa svojho práva nakladať so svojím majetkom. Takýmto konaním by sa tiež výrazne zasiahlo do „slobodnej súťaže“ podnikateľov o získanie povolenia na zriadenie letného sezónneho posedenia. Účelom napadnutého ustanovenia VZN bolo stanoviť čo najspravodlivejšie podmienky pre čo najvyšší počet podnikateľov podnikajúcich na Námestí SNP vo Zvolene v súvislosti s možnosťou uchádzať sa o zriadenie letného sezónneho posedenia, ako aj stanoviť spravodlivé podmienky pre výber žiadateľov o zriadenie sezónneho posedenia v rozsahu platných predpisov na území Slovenskej republiky. Nie je namieste tvrdenie podávateľa podnetu, ktorý od nadobudnutia vlastníckeho práva k objektu sám, ani prostredníctvom tretej osoby nadobudnutý objekt neprevádzkoval, že z dôvodu umiestnenia letnej terasy v blízkosti jeho objektu by malo dochádzať k znehodnocovaniu prevádzky, obmedzeniu vstupu a sťaženiu prístupu zákazníkov, k obmedzeniu výhľadu a súčasne k zakrytiu vchodu do prevádzky. Okrem sťažnosti podávateľa podnetu Mesto Zvolen neeviduje žiadnu inú sťažnosť vlastníka objektu hraničiaceho s pešou zónou na Námestí SNP vo Zvolene, a to napriek tomu, že podmienky pre zriaďovanie sezónnych letných posedení sú na celej pešej zóne rovnaké. Odporca má pritom jednotné pravidlá pre zriaďovanie letných sezónnych posedení na pešej zóne, ktorá tvorí verejné priestranstvo a je vo vlastníctve Mesta Zvolen. Oprávnenie vydávať všeobecne záväzné nariadenia pri výkone samosprávy vyplýva Mestu Zvolen najmä z § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.369/1990 Zb.“ alebo „Zákon o obecnom zriadení“). VZN pritom presne definuje plochu, na ktorej má byť letné sezónne posedenie umiestnené, dbá na to, aby bola dodržaná dostatočná vzdialenosť od hranice budovy, v blízkosti ktorej má byť letné sezónne posedenie umiestnené. Mestu Zvolen nebol doručený žiadny podnet, upozornenie ani opatrenie príslušného orgánu verejného zdravotníctva, ani iného príslušného orgánu, z ktorého by vyplývalo, že podmienky pre zriadenie letného sezónneho posedenia sú stanovené v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, či z ktorého by bolo zrejmé, že v dôsledku takto nastavených podmienok by mohlo dochádzať k znehodnocovaniu prevádzok, obmedzovaniu vstupu a sťaženiu prístupu zákazníkov k prevádzkam. Odporca uviedol, že nevidí žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by mal uprednostňovať pri zriaďovaní letných sezónnych posedení žiadosti vlastníkov budov, pred ktorými má byť letné sezónne posedenie umiestnené. Mal za to, že pri stanovovaní podmienok na zriadenie letných sezónnych posedení na pešej zóne nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckych práv vlastníkov objektov, ktoré s pešou zónou hraničia. Zároveň mal za to, že podmienky pre zriadenie letného sezónneho posedenia rešpektujú právo na slobodné podnikanie v rozsahu platných predpisov na území Slovenskej republiky. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 250zfa ods. 1, ods. 3 a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ na pojednávaní zdôraznil, že pokiaľ namieta nesúlad § 12 VZN s ustanoveniami § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, je to z dôvodu, že citované ustanovenie VZN znevýhodňuje, resp. nezabezpečuje rovnocenné vlastníctvo medzi vlastníkom verejného priestranstva a vlastníkom - fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá vlastní budovy susediace s týmto verejným priestranstvom. V citovanom ustanovení VZN sú uvedené alebo stanovené povinnosti, ktoré ukladajú vlastníkom nehnuteľností, pred ktorými sú umiestnené prevádzky, a to napríklad povinnosť, že vlastník budovy susediacej s verejným priestranstvom, na ktorom sa umiestňuje prevádzka, je povinný dať súhlas zriaďovateľovi prevádzky so zriadením elektrickej prípojky. Mesto Zvolen pritom nemusí žiadať súhlas vlastníka budovy, komu prenajme priestory pred jeho budovou. Žiadal, aby súd vyslovil nesúlad § 12 ods. 1 VZN so zákonom a navrhol, aby uložil Mestu Zvolen povinnosť, aby prijalo také znenie všeobecne záväzného nariadenia, ktoré by nebolo v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka. Zástupkyňa odporcu na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že ako v proteste, tak aj v návrhu bol napádaný len § 12 ods. 1 VZN, pričom navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že za rozporný alebo nesúladný so zákonom považuje celý § 12 VZN. Zdôraznila, že pred prijatím predmetného VZN boli citlivo zvažované prípadné zásahy do vlastníctva akýchkoľvek vlastníkov. Má za to, že odporca nakladá len s vlastným majetkom, ktorým je verejné priestranstvo - pešia zóna Námestia Zvolen a nezasahuje tým do vlastníckych práv vlastníkov priľahlých budov. Mesto Zvolen v rámci kompetencií, ktoré mu stanovuje Zákon o obecnom zriadení podporuje a má záujem o podporu podnikateľskej činnosti. Nie je povinnosťou, ale len možnosťou zriadiť na verejnom priestranstve terasy, predmetné VZN to umožňuje čo najširšiemu okruhu podnikateľských subjektov. Predmetné VZN prijímali tak, aby vlastnícky cenzus nebol narušený, aby nepreferoval žiadnych vlastníkov, konkrétne ani vlastníkov budov susediacich s verejným priestranstvom. Odporca zároveň musel dbať na to, aby zriaďované prevádzky spĺňali určité hygienické, zdravotné a iné kritériá a zároveň aby sa predchádzalo porušovaniu zákona, napríklad neoprávnenému odberu elektrickej energie. Preto podmienil zriadenie prevádzky aj súhlasom vlastníka budovy, pred ktorou je prevádzka zriadená alebo súhlasom vlastníka vedľajšej budovy s tým, aby bola elektrická prípojka zriadená. Mal za to, že namietané ustanovenia § 12 ods. 1 VZN nezasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov budov, a preto navrhol, aby súd návrh zamietol. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p., ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 250zfa ods. 2 O.s.p., účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor. Podľa § 250zfa ods. 3 O.s.p., príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie. Podľa článku 125 ods. 1 písm. c), d) Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o súlade c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon č.153/2001 Z.z.“), prokurátor je oprávnený podať protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy, Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z., protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. Podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. (5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa článku 12 ods. 1 VZN Mesta Zvolen, na pešej zóne možno zriadiť sezónne posedenie reštauračného alebo cukrárenského typu po predchádzajúcom písomnom povolení Mesta Zvolen na zriadenie sezónneho posedenia. Podmienkou vydania povolenia na zriadenie sezónneho posedenia je umiestnenie hlavnej prevádzky tohto typu v budove pred ktorou má byť sezónne posedenie umiestnené, príp. v bezprostredne susediacej budove. Povolenie na zriadenie sezónneho posedenia nebude vydané právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá je dlžníkom Mesta Zvolen. Podľa článku 12 ods. 2 VZN Mesta Zvolen, žiadosť na vydanie povolenia na zriadenie sezónneho posedenia sa podáva na Mestský úrad vo Zvolene, odbor výstavby, životného prostredia a dopravy v termíne 31.1. kalendárneho roka, v ktorom má byť sezónne posedenie prevádzkované. Súčasťou žiadosti musí byť projektová dokumentácia sezónneho posedenia - typ prekrytia, farebné a materiálové riešenie (vrátane vymedzujúcich prvkov - kvetináčov, stĺpikov a pod.), spôsob kotvenia a stabilizácie, spracovaná v rozsahu osobitného právneho predpisu. Súčasťou žiadosti musí byť preukazné zabezpečenie vzdušnej elektrickej prípojky z budovy, pred ktorou má byť sezónne posedenie umiestnené, príp. z bezprostredne susediacej budovy. Zabezpečenie je potrebné preukázať súhlasom vlastníka budovy, nájomcu budovy, príp. prevádzkovateľa zariadenia umiestneného v budove a technickým opisom riešenia. Podľa § 4 ods.1, 3 zákona č. 369/1990 Zb., (1) Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. (3) Obec pri výkone samosprávy najmä a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania, b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu, d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon, f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu, h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská, j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, m) organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce, n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste, o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt, p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny. Podľa § 6 ods.1, 2 zákona č. 369/1990 Zb., (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. (2) Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250zfa O.s.p. upravuje osobitné konanie v správnom súdnictve vychádzajúce z článku 125 ods.1 písm.c) a d) Ústavy Slovenskej republiky, ktoré pripúšťa, aby o súlade všeobecne záväzného nariadenia územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy a so zákonmi, nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy, rozhodoval iný ako ústavný súd, to znamená všeobecný súd. Predpokladom postupu podľa ustanovenia § 250zfa O.s.p. je postup podľa § 22 ods.1 písm.a) bod 2 zákona č.153/2001 Z.z. - podanie protestu prokurátora orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný predpis - všeobecne záväzné nariadenie vydal. Zároveň predpokladom postupu podľa citovaného ustanovenia § 250zfa je skutočnosť, že obec (resp. vyšší územný celok) v nadväznosti na podaný protest svoje všeobecne záväzné nariadenie na základe protestu prokurátora nezruší. V predmetnej veci bolo nesporné, že príslušný prokurátor podal pod č. Pd 144/14/6611-5 zo dňa 14. novembra 2014 protest proti § 12 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Zvolen č.139 v znení novelizácie schválenej 25. marca 2013 a účinnej od 10. apríla 2013 o pešej zóne. Je nesporné, že protest prokurátora prerokovalo Mestské zastupiteľstvo vo Zvolene dňa 2. februára 2015, pričom svojím Uznesením č.18/2015 protestu prokurátora nevyhovelo, o čom bol príslušný prokurátor upovedomený. Upovedomenie o nevyhovení protestu mu bolo doručené 5. februára 2015. Všeobecne záväzné nariadenie obce (alebo vyššieho územného celku) je právna norma prijímaná orgánom obce (alebo vyššieho územného celku), ktorou sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce (vyššieho územného celku) a to ako celku alebo osobitne jeho obyvateľov. Všeobecne záväzné nariadenie môže tiež upravovať právne vzťahy vznikajúce alebo realizujúce sa na území obce (vyššieho územného celku). Všeobecne záväzné nariadenie obce (vyššieho územného celku) môže byť prijímané vo veciach územnej samosprávy alebo prenesenej štátnej správy. Obec môže vydávať všeobecnej záväzné nariadenie s pôsobnosťou na území danej obce, pričom všeobecne záväzné nariadenie obce (mesta) schvaľuje obecné (mestské) zastupiteľstvo. V predmetnom prípade Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Zvolen č. 139 o pešej zóne je všeobecne záväzným nariadením týkajúcim sa územnej samosprávy (§ 6 zákona č.369/1990 Zb.), prijatým Mestským zastupiteľstvom Mesta Zvolen (§ 11 ods.4 písm.g) zákona č.369/1990 Zb.), pri realizácii právomocí obce (mesta) podľa § 4 zákona č.369/1990 Zb.. Navrhovateľ v petite návrhu na začatie konania žiadal vyslovenie nesúladu § 12 ods.1 VZN s § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka. Aj keď protest bol podaný vo vzťahu k nesúladu § 12 VZN so zákonom, z jeho odôvodnenia vyplýva, že namieta len nesúlad ustanovenia § 12 ods.1 VZN so zákonom. Obdobne z obsahu návrhu podľa § 250zfa O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ namieta nesúlad § 12 ods.1 predmetného VZN so zákonom, konkrétne s ustanoveniami § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka. Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Zvolen č. 139 o pešej zóne v platnom znení upravuje podmienky užívania pešej zóny v Meste Zvolen, pričom definuje, že pešia zóna je verejným priestranstvom, ktoré je určené predovšetkým pre chodcov za účelom kultúrneho, spoločenského a obchodného využívania. Nariadenie sa týka všetkých užívateľov pešej zóny bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby, právnické osoby alebo o fyzické osoby - podnikateľov. VZN vo svojich ustanoveniach upravuje vymedzenie pešej zóny, jej dopravný režim, oprávnenie na vjazd do pešej zóny, údržbu pešej zóny, nočný kľud, odvoz komunálneho odpadu, prevádzkovanie fontán, tribúny, prenosnej ľadovej plochy. Ďalej vo svojich ustanoveniach upravuje prenosné reklamné zariadenia, ambulantný predaj a inú činnosť, kontrolnú činnosť a sankcie. Formu a podmienky prevádzkovania sezónneho posedenia upravuje VZN v § 11 a § 12, pričom § 12 VZN upravuje podmienky vydania povolenia na zriadenie sezónneho posedenia, jeho ohraničenie, možnosti vybavenia sezónneho posedenia, hygienické podmienky, možnosti zväčšenia sezónneho posedenia. Zároveň § 12 VZN upravuje kontrolnú činnosť Mesta Zvolen týkajúcu sa zriadených sezónnych posedení, jeho prevádzkovú dobu, umiestnenie, usporiadanie a vybavenie sezónnych posedení a následky nedodržania podmienok prevádzkovania sezónneho posedenia. Napadnuté ustanovenie § 12 ods.1 VZN upravuje základnú podmienku pre vydanie povolenia na zriadenie sezónneho posedenia. „Na pešej zóne možno zriadiť sezónne posedenie reštauračného alebo cukrárenského typu po predchádzajúcom písomnom povolení Mesta Zvolen na zriadenie sezónneho posedenia. Podmienkou vydania povolenia na zriadenie sezónneho posedenia je umiestnenie hlavnej prevádzky tohto typu v budove, pred ktorou má byť sezónne posedenie umiestnené, prípadne v bezprostredne susediacej budove. Povolenie na zriadenie sezónneho posedenia nebude vydané právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá je dlžníkom Mesta Zvolen“. Z obsahu návrhu na vyslovenie nesúladu § 12 ods.1 VZN so zákonom vyplýva, že navrhovateľ mal zato, že citované ustanovenie VZN diskriminuje vlastníka nehnuteľnosti - budovy, pred ktorou by malo byť povolené sezónne posedenie, ktorému z titulu vlastníctva musí byť daná možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s umiestnením letnej terasy, ktorá by mohla obmedziť jeho vlastnícke právo v prospech tretej osoby. Navrhovateľ mal zato, že nie je namieste v schvaľovacom procese opomenúť vlastníka, nakoľko sa nejedná o verejný záujem, kde by bolo možné pristúpiť k obmedzeniu vlastníckeho práva bez ohľadu na súhlas vlastníka. Ak sa o povolení umiestnenia prevádzky rozhoduje bez súhlasu vlastníka objektu, ktoré vlastnícke právo sa tým obmedzuje, ide podľa názoru navrhovateľa o rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj o rozpor s Ústavou Slovenskej republiky garantovaným právom vec vlastniť a s vecou nakladať. Obsahom vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka je oprávnenie vlastníka predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať plody a jeho úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci pritom majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana (§ 124 Občianskeho zákonníka). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z vlastníckeho práva nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka). V predmetnej veci súd zistil, že Mesto Zvolen vydalo VZN, ktoré obsahuje napadnuté ustanovenie, v rámci kompetencie, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 369/1990 Zb., a bolo prijaté orgánom, ktorému zákon túto právomoc zveruje. Nie je sporné, že VZN sa stalo účinným. V danom prípade v namietanom VZN Mesto Zvolen upravuje určité oblasti právnych vzťahov, ktoré vznikajú na jeho území. Upravuje pravidlá, akým spôsobom sa môžu na verejnom priestranstve (pešej zóne) vo Zvolene, ktoré je vo vlastníctve Mesta Zvolen, umiestňovať alebo zriaďovať letné posedenia. Z predmetného VZN vyplýva, že ním Mesto Zvolen ako vlastník pozemkov tvoriacich verejné priestranstvo stanovuje pravidlá, za ktorých bude užívať a spravovať svoj majetok a zároveň upravuje účasť iných subjektov v prípade ich záujmu o užívanie majetku vo vlastníctve Mesta Zvolen. Navrhovateľ však v návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 12 ods.1 predmetného VZN netvrdil, že Mesto Zvolen ako vlastník pozemkov tvoriacich verejné priestranstvo zasahuje do vlastníckeho práva tretích osôb spôsobom uvedeným v § 127 Občianskeho zákonníka. Bez takéhoto tvrdenia a jeho preukázania nemožno dospieť k záveru, že pravidlá pre povoľovanie a umiestňovanie sezónneho posedenia, sú v rozpore s ustanovením § 123 alebo § 124 Občianskeho zákonníka. Stanovenie pravidiel, ktorými vlastník upravuje spôsob užívania svojho majetku nemôže zasiahnuť do obsahu vlastníckeho práva iného vlastníka (právo vec držať, užívať ju, požívať jej plody a úžitky a disponovať s ňou) okrem prípadu, že by išlo o konanie, ktorým by reálne zasiahol do výkonu vlastníckeho práva iného vlastníka. Takýto zásah ale v danom prípade zistený nebol. Pokiaľ odporca len vykonáva správu svojho majetku a určuje na svojom majetku podmienky jeho užívania pre tretie osoby, takéto pravidlo nemôže byť v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka. Ak vlastník objektu hraničiaceho s verejným priestranstvom má právo predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať ju, požívať jej plody a úžitky a disponovať s ňou, rovnaké práva patria aj Mestu Zvolen ako vlastníkovi verejného priestranstva. Pokiaľ by dispozícia s majetkom Mesta Zvolen mala byť podmienená súhlasom vlastníkov okolitých objektov, práve v takom prípade by dochádzalo k zásahu do vlastníckeho práva Mesta Zvolen, nakoľko jeho dispozičné a užívacie oprávnenie k vlastnému majetku by bolo obmedzené vôľou nevlastníka. Stanovenie pravidiel v napadnutom ustanovení VZN ničím neobmedzuje vlastníkov okolitých budov. Z vlastníckeho práva vlastníkov týchto nehnuteľností zároveň nevyplýva právo zriadenia verejného posedenia na cudzom susediacom pozemku a ani právo podmieňovať spôsob užívania cudzieho pozemku svojím súhlasom. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že z dôvodov uvedených navrhovateľom v návrhu, nie je dôvod na vyslovenie nesúladu napadnutého ustanovenia VZN so zákonom, a preto návrh zamietol. Pokiaľ navrhovateľ na pojednávaní navrhol, aby súd uložil Mestu Zvolen povinnosť, aby prijalo také znenie všeobecne záväzného nariadenia, ktoré by nebolo v rozpore so zákonom, súd konajúci podľa § 250zfa O.s.p. takúto právomoc nemá. Následky prípadného vyslovenia nesúladu vyplývajú priamo zo zákona (§250zfa ods.4 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.