Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/117/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200510 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200510.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky: F. F., nar. XX. U. XXXX, bytom XXX XX Z. V. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2015 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2, § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2014 podľa § 263 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala navrhovateľke invalidný dôchodok s účinnosťou od 24.02.2015 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára SP pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 03.11.2014 už nie invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie, ktoré odôvodnila zlým zdravotným stavom. Odporkyňa podala vo veci písomné stanovisko zo dňa 21.04.2015, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 21.10.2015 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie . Navrhovateľka na pojednávaní odmietla komunikovať so súdom a preto súd vypočul jej matku, ktorá uviedla, že sa o ňu stará, lebo otec odišiel do I.. Odporkyňa na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, poukázala na písomné stanovisko SP zo dňa 21.4.2015 z ktorého vyplýva, že na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený jednak posudkovým lekárom na pobočke ako aj posudkovým lekárom ústredia so záverom, že už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Navrhovateľka bola uznaná invalidnou podľa § 29 ods. 2 písm. a/ na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od narodenia pre mentálnu retardáciu stredného stupňa - pásmo imbecility psychologicky verifikované a intermitentnú mikroskopickú hematúriu. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky vykonanej na podnet iného občana dňa 03.12.2014 bol posúdený zdravotný stav podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a navrhovateľka už nebola uznaná invalidnou dňom posúdenia jej zdravotného stavu. Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav posúdený posudkovou lekárkou SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 09.04.2015 so záverom, že navrhovateľka už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., na účely podľa § 33 ods. 2 cit. zákona. Posudková lekárka v celkovom posudku uviedla, že navrhovateľka je od detstva v starostlivosti detského psychiatra pre psychomotorické zaostávanie. Pri vyšetrení dňa 3.4.1991 detský psychiater u menovej popísal stredný stupeň mentálnej retardácie, pásmo imbecility na základe psychologického vyšetrenia. Na základe uvedeného psychiatrického nálezu bola menovaná dňa 2.11.1993 uznaná invalidnou z mladosti (pred dovŕšením veku v ktorom sa končí P.). Pri ďalších psychologických vyšetreniach (12.12.2008 a 22.2.2014) je však mentálna retardácia hodnotená ako ľahká mentálna retardácia v pásme debility. Podľa posledného psychologického vyšetrenia, pri ktorom psychológ popísal celkové IQ XX možno stav duševnej zaostalosti u menovanej hodnotiť len ako hraničné pásmo ľahkej mentálnej retardácie. Od 08/2012 je aj v liečbe psychiatra pre ľahšie prejavy depresie. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity je však komunikácia výrazne sťažená (vedome?). Na základe otázky len prikyvuje hlavou, je plačlivá. Po komplexnom zhodnotení predložených zdravotných lekárskych nálezov psychiatra a psychológa možno jednoznačne konštatovať, že menovaná nespĺňa kritériá invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb. na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože ľahká mentálna retardácia a debilita ľahkého stupňa podľa uvedeného zákona nikdy nespĺňala kritériá pre priznanie invalidity z mladosti. Mentálna retardácia sa počas života nemôže zlepšiť, teda psychiatrická nález z r. 1991 je sporný už aj vzhľadom k tomu, že v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza psychologické vyšetrenie na základe, ktorého psychiater popísal strednú mentálnu retardáciu v pásme imbecility. Rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poistenca. Rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku musí byť preto založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Podľa názoru súdu zdravotný stav navrhovateľky musí byť preverený a posúdený tak, aby bez akýchkoľvek pochybnosti mohol byť vyslovený záver, že navrhovateľka už nespĺňa medicínske podmienky pre priznanie invalidity. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Vzhľadom na to, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov krajský súd posúdil posudky posudkovej komisii o posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a zistil, že uvedené posudky nespĺňajú kritéria objektívneho, presvedčivého a komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky. Krajský súd pri posudzovaní posudkov z hľadiska hore uvedených kritérií zistil, že tieto posudky nemajú potrebné náležitosti a nemôžu byť podkladom pre odňatie invalidného dôchodku a následne pre vydanie rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku. Súd porovnaním záverom v posudkoch s odbornými lekárskymi nálezmi zistil, že posudkové komisie interpretovali tieto nálezy subjektívne bez toho, aby na podporu svojich odlišných tvrdení citovali iný objektívny odborný nezávislý nález. Súd z odborných lekárskych nálezov nezistil, že u navrhovateľky došlo k takému zlepšeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovali zánik invalidity. Podľa § 71 ods. 6 zsp miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Posudkoví lekári v posudkoch spochybnili závery lekárov z roku 1991, 1992, 1993 /psychiatra aj psychológa/ pri stanovení diagnózy. Na podporu svojich tvrdení uviedli, že pri ďalších psychologických vyšetreniach /12.12.2008 a 22.02.2014/ je však mentálna retardácia hodnotená ako ľahká mentálna retardácia v pásme debility. Posudkoví lekári neuviedli aké metódy použili pri posúdení psychickej spôsobilosti navrhovateľky pre výkon zamestnania, ani necitovali iný odborný nález, ktorým by odôvodnili svoje závery. Súd z nálezov psychiatrov /03.04.1991; 08.06.1992 a 21.06.1993/ zistil, že navrhovateľka trpí na: mentálnu retardáciu v pásme debility, eretická forma s výraznými poruchami chovania a konania, výrazné poruchy sociability, afektívne labilná. Stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný, parciálne sa dá ovplyvniť sociabilita i keď intelektmnestické funkcie sú mentálne retardované do pásma debility v popredí sú výrazné poruchy chovania a konania v zmysle eretizmu s ťažko zvládnuteľnými stavmi, výrazné poruchy sociability. V súčasnej dobe nie je schopná vykonávať sústavnú, trvalú pracovnú činnosť. Súd zo záverov z psychologických vyšetrení citovaných aj v posudku /12.12.2008 a 22.02.2014/ zistil, že navrhovateľka je osobnosť s mentálnymi výkonmi organicky deteriorovanými do úrovne slabomyseľnosti (IQ; XX) dázou defektného intelektu sa javia čiastočne organické a čiastočne genet. dispozície, efektívne fungovanie v bežnom živote je sťažené, nedostatkom vedomostí a nedostatkom tréningu a cvičení, osobnosť neschopná ani bežné úlohy efektívne zvládať, zlyhávanie krátkodobej pamäti, vizuál. aj audit, zdeforektňuje učenie pri rýchlom utváraní a rozpade pamätových stôp, počtové úkony neodpovedajú dosiahnutému vzdelaniu (sčítanie pomocou prstov), v sociálnej sfére minimálna zdatnosť, priestorové vnímanie a orientácia v známom prostredí, osobnosť emočne vyprahnutá, málo diferencovaná, nesamostatná s potrebou vedenia inou osobou, v činnostnej sfére nestálosť, chaotičnosť, neschopnosť udržať logickú náväznosť jednotlivých činností, osobnosť bez potenciálnu pre výkon pravidelnej systematickej činnosti. Uvedené citácie nálezov sú autentické a pri porovnaní ich textu s textom uvedeným v posudku je nesporné, že posudkovými lekármi boli inak interpretované. Z odborných posudkoch jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka nie je schopná akejkoľvek systematickej zárobkovej činnosti a sama potrebuje vedenie inou osobou. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka SP pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné doklady na rozhodnutie. Podľa ods. 2 cit. ust. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe organizačnej zložke SP z jej činnosti. Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi zdravotný stav navrhovateľky podľa kritérií uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia v prítomnosti nezávislého odborníka psychiatra a vo veci rozhodne postupom podľa § 172 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Odporkyňa tiež posúdi zdravotný stav navrhovateľky aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje zdôrazniť, že v kapitole V., položka 6, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu zsp je pri diagnóze ľahká mentálna retardácia uvedené rozpätia od 40 % - 60 %. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na všeobecné posudkové hľadisko uvedené pri tejto kapitole s tým, že hodnota IQ je len jedným z ukazovateľov. Súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj pre jeho nepreskúmatelnosť pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obsahuje len odkaz na príslušný paragraf zákona č. 461/2003 Z. z. a zákona č. 100/1988 Zb. a odkaz na posudok posudkového lekára SP a posudky posudkových lekárov. Podľa názoru súdu rozhodnutie musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť a aby z neho bolo zrejmé vykonané dokazovanie a úvahy, ktorými sa odporkyňa riadila pri posudzovaní nároku a aplikácii príslušných právnych predpisov. Za tým účelom odporkyňa je povinná obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a vykonať dokazovanie podľa § 196 cit. zákona. Podľa § 250j ods. 6 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľka mala v konaní úspech, ale náhradu trov konania si neuplatnila a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v zmysle § 250s OSP nie je prípustné odvolanie. Obnova konanie, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.