Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/77/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200569 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200569.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcov: 1/ Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, IČO: 31 936 105, 2/ Hereditas HH (občianske združenie), so sídlom Námestie SNP 310, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 42 393 388, 3/ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42 225 671, všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Tatianou Kubincovou, PhD., advokátkou, so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti: Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 47 502 011, zastúpeného spoločnosťou LAWCORP, s.r.o., Búdková cesta 22, 811 04 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Ján Vajda, ako advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZH-OSZP-2015/000782-N zo dňa 18. februára 2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č.j.: OU- ZH - OSZP - 2015/000782-N zo dňa 18. februára 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 1 174,57 Eur (titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1 174,57 Eur), na účet právnej zástupkyne žalobcov JUDr. Tatiany Kubincovej, PhD., advokátky, so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Pribratý účastník konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č.j.: OU- ZH - OSZP - 2015/000782-N zo dňa 18.02.2015, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hornom“, rozhodol podľa § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o posudzovaní alebo zákon č. 24/2006 Z. z.) tak, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a že pre vykonanie navrhovanej činnosti sa odporúča variant č. 1. Zároveň vyslovil, že pre uvedenú činnosť je možné požiadať o vydanie povolenia podľa osobitného predpisu. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že navrhovateľ Hydro Company s.r.o., so sídlom Ladomierska Vieska č. 1030, predložil žalovanému podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z.z. zámery činnosti „ Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom “. Správny orgán uviedol, že zámer činnosti, ktorý je svojimi parametrami podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní zaradený do kategórie č. 10 Vodné hospodárstvo, pod pol. Č. 1 Priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na zdržiavanie alebo akumuláciu vody vrátane suchých nádrží s výškou hrádze nad základnou líniou od 3m do 8m, podlieha zisťovaciemu konaniu, ktoré príslušný orgán vykonal podľa § 29 zákona o posudzovaní. Navrhovaná činnosť je riešená v dvoch variantách a hodnotí i nulový variant, ktorý definuje, ako variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala. Príslušný orgán podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní zaslal zámer na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutej obci a povoľujúcemu orgánu a tiež dotknutým orgánom. V rámci zisťovacieho konania zverejnil oznámenie po predložení zámeru na webovom sídle ministerstva a úradnej tabuli. Dotknutá obec - mesto Žiar nad Hronom informoval verejnosť obvyklým spôsobom v mieste na úradnej tabuli mesta. Mesto zverejnilo oznámenie po zaslaní zámeru i na internetovej stránke mesta. V zákonom stanovenom termíne sa k navrhovanej činnosti vyjadril rezortný orgán, dotknuté orgány, povoľujúci orgán a dotknutá obec. K zámeru sa tiež vyjadrila zainteresovaná verejnosť, fyzické osoby podľa § 24a zák. č. 24/2006 Z.z.. Žalovaný správny orgán jednotlivé stanoviská doručené k zámeru z dôvodu, že mu bolo doručené množstvo opakujúcich sa pripomienok, zhrnul do tematických skupín a zároveň ich sumárne vyhodnotil takto: Súlad s koncepciu HEP - navrhovaná činnosť bola ako prvá v okrese Žiar nad Hronm predmetom posudzovania v rokoch 1994 až 1996 (podľa zák. č. 127/1991 Zb.) so súhlasným záverečným stanoviskom. V zmysle usmernení MŹP je potrebné pre MVE uvedené v prílohe č. 3 HEP pri hodnotení zámerov Najdôležitejšie kritérium prínos pre dosiahnutie vytýčených cieľov HEP a splnenia záväzkov SR voči EÚ, nakoľko ich celkový environmentálny a celospoločenský prínos prevažuje nad hodnotením hradiska miestneho dopadu. Z týchto dôvodov považoval námietky k tejto téme za nedôvodné. Synergický vplyv viacerých MVE - téma bola zahrnutá v procese schvaľovania koncepcie HEP, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia platným a záväznýcm dokumetom vlády SR. Podľa vyhodnotenia správneho orgánu táto téma bola uspokojivo vyhodnotená v aj v predloženom zámere. Preto dôvodov ju správny orgán považoval za nedôvodnú. Ovplyvnenie vzdutím MVE na Lutilskom potoku - tieto skutočnosti sú v kompetencii povoľujúceho orgánu a nebudú riešené pri povoľovaní predmetnej činnosti. Súlad s územnoplánovacou dokumentáciou - navrhovaná činnosť je v súlade s územným plánom Mesta Žiar nad Hronom, ktorý bol prístupný širokej verejnosti i dotknutým orgánom na pripomienkovanie a ku ktorému vyjadrili všetci zainteresovaní súhlas na základe čoho bol schválený mestským zastupiteľstvom. Námietky k tejto tému sú poľa správneho orgánu nepodstatné. Umiestnenie navrhovanej činnosti - činnosť je situovaná v zastavenom území obce, mimo území NATURA. V tejto lokalite bola ako prvá v okrese Žiar nad Hronom predmetom posudzovania v roku 1994 - 96 (podľa zák. č. 127/1991 Zb.) a to so súhlasným stanoviskom orgánu životného prostredia. Aj pripomienky k tejto téme považoval správny orgán za nepodstatné. Protipovodňová ochrana daného územia - je riešená v súlade s plánom protipovodňových opatrení v záujmovej lokalite. Správca toku sa k zámeru vyjadril kladne. Rybovod (spochybňovanie činnosti) - návrh rybovodu je súladný s metodickou príručkou ŠOP SR. Téma rybovodu vrátane jeho monitoringu je datailne zapracovaná v zámere, preto správny orgán aj tieto pripomienky vyhodnotil ako nedôvodné. Negatívny vplyv na cestovný ruch - súčasťou zámeru je športová priepust . Predložený zámer nemá žiaden konkrétny negatívny vplyv na cestovný ruch a preto aj tieto pripomienky vyhodnotil ako nedôvodné. Možnosť vyplavovania kontaminantov z pôdy okolo skládky (odkalisko) do toku - odkalisko sa nachádza viac ako 1 km po prúde rieky pod MVE pri realizácii činnosti nedôjde k ovplyvňovaniu odkaliska. Námietky taktiež vyhodnotil ako nedôvodné. Vplyv činnosti na brehové porasty - pri realizácii nedôjde k výrubu brehových porastov. Táto téma je podľa vyhodnotenia žalovaného dostatočne zodpovedaná v zámere a pripomienky k tejto téme vyhodnotil ako nedôvodné. Vodárenský zdroj pitnej vody - spoločnosť Dalkia Industry, ako majiteľ vodárenského zdroja nepožaduje ďalšie posudzovanie a požiadala o zapracovania opatrenia, ktoré zabránia negatívnemu dopadu na vodárenský zdroj v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a povoľovacieho konania. Ekonomické hodnotenie - pripomienky v tomto smere správny orgán považoval za nedôvodné, pretože predmetom konania je hodnotenie vplyvov na životné prostredie a nie ekonomické hodnotenie zámeru. Žalovaný tiež uviedol, že mu boli doručené pripomienky verejnosti, týkajúce sa pôsobnosti dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré ako odborné organizácie námietky k danej problematike nevzniesli, vyjadrili kladné alebo nezainteresované stanovisko, resp. určili podmienky pre budúce povoľovacie procesy. V tejto súvislosti uzavrel, že podľa platného právneho poriadku sú predmetné otázky v pôsobnosti štátnych orgánov, ktorých stanovisko bolo požadované a doručené a preto považoval predmetné pripomienky verejnosti za neopodstatnené. Žalovaný v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy, navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania, najmä jeho u nosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov. Podľa významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, zdravie obyvateľstva, súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru. Prihliadol na stanoviská doručené k zámeru od rezortného orgánu, dotknutých orgánov a obce. Pretože neboli vznesené také pripomienky, pre ktoré by bolo potrebné stanoviť rozsah hodnotenia a následne posúdiť činnosť podľa zákona, správny orgán upustil od vypracovania správy o ohodnotení. Z dvoch navrhovaných variantných riešení pre realizáciu odporučil variant číslo 1 a zároveň stanovil na základe pripomienok a stanovísk dotknutých orgánov podmienky pre etapu prípravy a realizácii činnosti, ktoré budú súčasťou rozhodnutia povoľujúceho orgánu podľa osobitných predpisov. Uzavrel, že navrhovaná činnosť nemá vplyv na zdravie obyvateľstva, znečisťovanie prostredia, nezvyšuje riziko a s prihliadnutím najmä na súčasný stav využitia predmetného územia, súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, a s prihliadnutím na stanoviská rezortného orgánu, povoľujúce orgánu, dotknutých orgánov, dotknutej obce a verejnosti rozhodol tak, ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto rozhodnutiu žalobu na súde žalobcovia 1 až 3. Žalobou napadli rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu tvrdiac, že rozhodnutie je zmätočné a nezrozumiteľné. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, postupoval v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné. V postupe žalovaného sa nachádzajú vady, ktoré podľa ich názoru majú vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Navrhli napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a zároveň zaviazať žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania. V žalobe uvádzali najmä tieto skutočnosti: 1. navrhovanú činnosť „ Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom “ je nutné posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pri navrhovanej činnosti, ktorej podstatou je výstavba malej vodnej elektrárne, je daný predpoklad, že bude mať priamy aj nepriamy vplyv na životné prostredie. 2. Výrok rozhodnutia pôsobí zmätočne, zavádzajúco ak nedáva zmysel. Aby mohlo ísť o zákonné rozhodnutie, výrok rozhodnutia musí byť zrozumiteľný, jednoznačný a nepripúšťajúci zmätočný výklad. 3. Z rozhodnutia nie je možné určiť, na základe ktorých ustanovení právnych predpisov žalovaný dospel k rozhodnutiu. 4. Dôvody, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie súd nedostatočné a v niektorých prípadoch aj nepravdivé, respektíve zavádzajúce. 5. Čo sa týka stanovísk doručených zámeru žalovaný postupovala v rozpore s § 29 ods. 4, pričom rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustanovením § 29 ods. 7 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný bol pri rozhodovaní povinný prihliadať na všetky stanoviská, to znamená aj na stanoviská verejnosti. Žalovaný sa so stanoviskami verejnosti nevysporiadal vôbec. 6. Z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva zdôvodnenie postupu žalovaného a nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri rozhodovaní. 7. Nezákonným postupom a následne vydaným nezákonného rozhodnutia sú žalobcovia ukrátení na svojich právach, ktoré im vyplývajú v článku 44 a 45 Ústavy slovenskej republiky, ako aj zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13. 5. 2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že žaloba týka skutočností, ktoré boli dostatočne zdôvodnené príslušným orgánom na posudzovanie vplyvov na životné prostredie a podmienky stanovené žalobou napadnutého rozhodnutia sú pre povoľujúci orgán formou odporúčania (nie sú záväzné). Konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie je len predbežnej povahy. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že rozhodnutie vydané v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nezakladá pre žalobcov vo vzťahu k posudzovanej činnosti žiadne práva a povinností s konštitutívnym účinkom, nie je spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach, to znamená ani na základných právach a slobodách. Krajský súd uznesením č. k. 23S/77/2015 - 103 zo dňa 25.08.2015 pribral do konania účastníka správneho konania Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 47 502 011. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2015 žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. V rámci ústneho prednesu zopakovali žalobné námietky uvedené v písomnom vyhotovení žaloby. Zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.09.2015 poukázal na písomné vyjadrenie k podanej žalobe. Poukázal na správnosť postupu pri vydávaní rozhodnutia a tiež na to, že žalobou napádané rozhodnutie nemôže mať vplyv na práva žalobcov, pretože ak by sa navrhovateľ zámeru rozhodol, že túto činnosť nebude realizovať, nedôjde k podaniu žiadosti o územné rozhodnutie. Účastník konania Hydro Company, s.r.o., sa k veci vyjadril prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní konanom dňa 30.09.2015 tak, že žalobu je potrebné zamietnuť, z dôvodu, že toto rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania, alternatívne, že rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalobcov na náhradu trov konania. Uviedol, že konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bolo len zisťovacím konaním a ako také nemohlo ovplyvniť alebo mať nejaký vplyv na ľudské práva. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na rozhodnutie sp. zn. 3Sžp 52/2009 a 8Sžp 15/2011. Podľa jeho názoru rozhodnutie vychádza zo všeobecne záväzných právnych predpisov a žalovaný mal možnosť rozhodnúť tak, ako rozhodol. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p.. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523244'&ucin-k-dni='31.12.2014'> O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523247'&ucin-k-dni='31.12.2014'> O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523247'&ucin-k-dni='31.12.2014'> O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy na základe žaloby, musí najprv zistiť, či sú splnené predpoklady na postup podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Jednou z podmienok je tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach. Ak je táto náležitosť žaloby splnená, správny súd v priebehu konania na súde zisťuje, či je tvrdenie žalobcu pravdivé. Podľa čl. 44 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.44'&ucin-k- dni='31.12.2014'>,<aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.44'&ucin-k- dni='31.12.2014'>,<aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.44'&ucin-k- dni='31.12.2014'>,<aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.44'&ucin-k- dni='31.12.2014'>,<aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.44'&ucin-k- dni='31.12.2014'> Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie (1). Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo (2). Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky (3). Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov (4). Povinnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 4 ustanoví zákon (5). Podľa § 24 písm. d/ <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.%252324'&ucin-k-dni='31.12.2014'> zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'>; zainteresovaná verejnosť je verejnosť, ktorá má záujem, alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania. Medzi zainteresovanú verejnosť patrí najmä občianske združenie podporujúce ochranu životného prostredia podľa § 26. Podľa § 26 <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.%252326'&ucin-k-dni='31.12.2014'> zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'>; občianske združenie založené podľa osobitného predpisu za účelom ochrany životného prostredia, ktoré podá písomné stanovisko podľa § 23 ods. 4, § 30 ods. 5 alebo podľa § 35 ods. 3 má v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného zákona postavenie účastníka konania. Občianske združenie predloží príslušnému orgánu doklad o zaregistrovaní občianskeho združenia spolu s podaním písomného stanoviska. Také občianske združenie sa na účely tohto zákona považuje za zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. Žalobcovia sú občianskymi združeniami podporujúcimi ochranu životného prostredia. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy sa považuje za zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na priaznivé životné prostredie garantované čl. 44 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.44'&ucin- k-dni='31.12.2014'> Ústavy SR môže byť rozhodnutím súdu dotknuté. Súd považuje žalobcov za aktívne legitimovaných účastníkov pre podanie predmetnej žaloby, aj keď zákon (§ 26 zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'>) priznáva žalobcom postavenie účastníka konania v rámci následného povoľovacieho konania. Predmetný zákon v ustanovení § 23 ods. 4 umožňuje verejnosti podať písomne stanovisko k zámeru a v ustanovení § 29 ods. 7 citovaného zákona ukladá príslušnému orgánu vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. Ak zákon dáva možnosť zainteresovanej verejnosti podávať stanovisko, má takýto subjekt aj oprávnenie namietať proti vysporiadaniu sa s jeho stanoviskom. Iný výklad k účastníctvu zainteresovanej verejnosti a možnosti podania žaloby by bol v rozpore s čl. 44 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.44'&ucin-k-dni='31.12.2014'> Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 4 a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý ako medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má podľa čl. 7 ods. 5 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb. %2523%25C8l.7'&ucin-k-dni='31.12.2014'> Ústavy SR prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi, ktoré je zároveň potrebné vykladať v súlade s cieľmi tohto Dohovoru a s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na životné prostredie. Pokiaľ účastník konania Hydro Company, s.r.o., poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 3Sžp 52/2009 a 8Sžp 15/2011, a teda, že rozhodnutie žalovaného nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, krajský súd k tomuto uvádza, že označené rozhodnutia nijakým spôsobom nevylučujú zo súdneho prieskumu rozhodnutia vydané v rámci zisťovacieho konania o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V rozhodnutí sp. zn. 8Sžp 15/2011 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal povahou záverečného stanoviska pri posudzovaní navrhovanej činnosti a nie rozhodnutím o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa § 29 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.%252329'&ucin-k-dni='31.12.2014'> zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'>; ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5, vykoná príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona; pre náležitosti zámeru v zisťovacom konaní platí § 22 ods. 3 až 5. Podľa § 29 ods. 3 citovaného zákona; na zisťovacie konanie sa vzťahujú obdobne § 22 ods. 1,2,6 a 7 a § 23. Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona; ak ide o rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na: a/ povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b/ miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, c/ význam očakávaných vplyvov, d/ stanoviská podľa § 23 ods. 4. Podľa § 29 ods. 5 citovaného zákona; kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10. Podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona; príslušný orgán môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. Podľa § 29 ods. 7 citovaného zákona; o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona; zámer obsahuje najmä a) základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, b) základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť vykonávať, ako aj územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou ovplyvnené, c) základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti, najmä nároky na záber pôdy, energiu a suroviny, ako aj o miere znečistenia alebo poškodenia zložiek životného prostredia, d) základné vyhodnotenie výhod a nevýhod variantov riešenia navrhovanej činnosti, e) návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky. Podľa § 22 ods. 5 citovaného zákona; podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru obsahuje príloha č. 9. Podľa § 22 ods. 6 citovaného zákona; zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 4 a 5, vráti príslušný orgán bez zbytočného odkladu, najneskôr však do siedmich pracovných dní, navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho doplnenia. Podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona; rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanoviskosa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Z predloženého zámeru dňa 23.12.2014 a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že zámerom navrhovanej činnosti je „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“. Zámer činnosti svojimi parametrami podľa prílohy číslo 8 zákona je zaradený do kategórie číslo 10. Vodné hospodárstvo, položka číslo 1. , priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo akumuláciu vody vrátane suchých nádrži s výškou hrádze nad základnou líniou pod troch metrov do 8 metrov. Okresný úrad Žiar nad Hronom rozhodnutím zn. OU- ZH - OSZP - 2015/000782-N zo dňa 18.02.2015, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hornom“, rozhodol podľa § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. tak, že navrhovaná činnosť „ Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom “ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a že pre vykonanie navrhovanej činnosti sa odporúča variant č. 1. Žalobcovia v žalobe namietali, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné a nezrozumiteľné. Žalovaný podľa ich názoru nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, postupoval v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné. Žalobcovia tiež majú za to, že v postupe žalovaného sa nachádzajú vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Podľa § 2 <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.%25232'&ucin-k-dni='31.12.2014'> zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'> účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja; zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ustanovenie § 3 <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.%25233'&ucin-k-dni='31.12.2014'> zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'> vymedzuje základné pojmy na účely tohto zákona, pričom podľa písmena a/ vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi a podľa písmena b/ na účely tohto zákona hodnotenie vplyvov na životné prostredie je komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane porovnania s jestvujúcim stavom životného prostredia v mieste ich vykonávania a v oblasti jej predpokladaného vplyvu, vrátane prípravy správy o hodnotení, uskutočnení a konzultácii, zohľadnenia záverečného stanoviska, správy o hodnotení a výsledkov konzultácie, ak ide o rozhodovanie o poskytovanie informácii o rozhodnutí. Zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti upravené v § 29 <aspi:// module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.%252329'&ucin-k-dni='31.12.2014'> zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'> má viesť k záveru o tom, či sa navrhovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa tohto zákona. Hodnotenie vplyvov na životné prostredie je komplexné zistenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a neposudzovanie vplyvov na životné prostredie je výnimkou, ktorá môže byť pripustená len výnimočne za splnenia zákonom stanovených podmienok po vyhodnotení jednotlivých kritérií stanovených pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10. Nepripustiť posudzovanie navrhovanej činnosti podľa tohto zákona je výrazným zásahom do účelu zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'> vyplývajúceho z § 2 zákon preto stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré musí správny orgán zohľadniť a zhodnotiť, ako aj osobitné náležitosti rozhodnutia o tom, či sa navrhovaná činnosť (ne)bude posudzovať podľa tohto zákona. V zmysle § 29 ods. 7 zákona o posudzovaní rozhodnutie musí byť odôvodnené a príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4 zák. č. 24/2006 Z.z.. Súd považuje za dôvodnú žalobnú námietku žalobcov, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s rozsiahlymi pripomienkami v stanoviskách napr. Obce Ladmierska Vieska, Klubu slovenských turistov, občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky a iných. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že s pripomienkami sa v rozhodnutí vysporiadal v širšom kontexte. Preskúmaním obsahu odôvodnenia rozhodnutia a jednotlivých stanovísk súd dospel k záveru, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so stanoviskami, keď jednotlivé stanoviská doručené k zámeru zhrnul do tematických celkov a sumárne ich vyhodnotil Ak totiž správny orgán dospel k záveru o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať, mal osobitnú pozornosť venovať práve tým všetkým stanoviskám, ktoré nesúhlasili s uskutočnením predloženého zámeru a trvali na potrebe posudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona č. 24/2006 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='24/2006 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'>. Správny orgán je povinný dôsledne postupovať podľa § 22 pri posudzovaní podaného zámeru, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, či podaný zámer obsahuje zákonom stanovené náležitosti uvedené v odseku 4,5 citovaného ustanovenia predmetného zákona. Následne po vykonaní zisťovacieho konania na základe predloženého zámeru, po oboznámení sa s pripomienkami a stanoviskami podľa § 23 ods. 4 mal správny orgán možnosť vyžiadať si od navrhovateľa doplňujúce informácie, resp. ak to nepovažoval za potrebné, mal vydať také rozhodnutie, v odôvodnení ktorého by sa náležite vysporiadal so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4, pričom za také nemožno považovať vysporiadanie sa s pripomienkami len v širšom kontexte, ako to urobil žalovaný. Súd v zhode so žalobcami je názoru, že rozhodnutie je zmätočné a nezrozumiteľné. Ak žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 408/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v podstate rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať len podľa zákona 408/2011 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 24/2006 Z.z., čo by v praxi mohol vyvolať dojem, že navrhovaná činnosť nie je vylúčená s posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Za dôvodnú považoval súd tiež žalobnú námietku žalobcov, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a to z toho dôvodu, že pri svojom rozhodovaní žalovaný vychádzal aj z posudzovania ktoré bolo vykonané v rokoch 1994 až 1996 podľa zák. č. 127/1991 Zb., teda s podkladov ktoré boli vytvorené pred viac ako 20 rokmi, čo je z hľadiska aktuálnosti a teda aj prijateľnosti takéhoto posúdenia neakceptovateľné. Takýto postup žalované má tiež za následok vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Súd sa stotožnil s tvrdením v žalobe, že postup žalovaného, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia, je rozporný so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s Aarhuským dohovorom, pričom zároveň ním došlo k zásahu do základného práva žalobcov ustanoveného v článku 44 Ústavy SR, v dôsledku čoho z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úspešným žalobcom súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) a zohľadniac účelnosť vynaložených trov v súvislosti s uplatnením práva. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovil v zmysle § 11 ods. 4 Vyhlášky na sumu 139,83 Eur. V danom prípade právna zástupkyňa zastupovala troch žalobcov, preto tarifná odmena sa zníži o 50% (§ 13 ods. 2 Vyhlášky), takže základná sadzba tarifnej odmeny v danom prípade predstavuje 69,915 Eur za každého účastníka. Úkony právnej služby súd priznal nasledovne: 1. príprav a prevzatie zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/ Vyhlášky) ........69,915 Eur 2. podanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky) ...............................69,915 Eur 3. návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia ..................................69,915 Eur 4. zastupovanie na pojednávaní (25.08.2015)...........................................69,915 Eur 5. zastupovanie na pojednávaní (30.09.2015) ..........................................69,915 Eur Spolu za jedného účastníka ............................................................ 349,575 Eur Spolu odmena za právne služby za troch účastníkov ................... 1 048,725 Eur Režijný paušál ku každému úkonu právnej služby vo výške 8,39 Eur, teda za 5 úkonov spolu .................................................................................... 41,95 Eur Paušálna náhrada pri zastupovaní troch účastníkov spolu ........... 125,85 Eur Trovy právneho zastúpenia spolu ............................................... 1 174,57 Eur Pribratému účastníkovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na osobitnú právnu úpravu otázky náhrady trov konania v piatej časti O.s.p.. Ustanovenie § 250k O.s.p. upravuje možnosť priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi. Súd nemá zákonný podklad pre priznanie náhrady trov konania žalovanému, resp. pribratému účastníkovi konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p.. Nie je možné postupovať podľa § 142 a nasl. O.s.p. (za použitia § 246c O.s.p.) v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, nakoľko konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je konaním sporovým v zmysle tretej časti O.s.p.. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov, a výsledok kauzy závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo nie. Na tejto skutočnosti, ktorú musí súd zistiť v súlade s dispozičnou a koncentračnou zásadou vo vzťahu k žalobe a žalobcovi, nemôže nič zmeniť argumentácia pribratého účastníka konania a § 250 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka, byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu súd ani nepožadoval od pribratého účastníka písomné stanovisko k veci, toto bolo podané z jeho vlastnej iniciatívy a v podstate argumentácia v ňom obsiahnutá ani nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Účastník konania, ktorý bol pribratý do súdneho konania podľa § 250 ods. 1 druhá veta O.s.p. nie je zo zákona povinný byť právne zastúpený. Toto právo samozrejme môže realizovať, avšak v takom prípade je povinný si náklady spojené s právnym zastúpením znášať sám, keďže v zmysle vyššie uvedeného nemá právo na náhradu trov konania. K povahe postavenia pribratého účastníka konania v súdnom konaní a k otázke jeho náhrady trov konania zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 5Sžp/3/2012 z 29.02.2012, ktoré si súd osvojil pri rozhodovaní. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.