Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200615 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200615.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľky: H. G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX R. R., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 3Us 1622/2010, 3N 3527/2015-KaBB , R.z.: 19039/2015 zo dňa 23. marca 2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. 3Us 1622/2010, 3N 3527/2015-KaBB; R.z.: 19039/2015 zo dňa 23. marca 2015 z r u š u j e podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II/ Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím sp.zn. 3Us 1622/2010, 3N 3527/2015-KaBB, R.z.: 19039/2015 zo dňa 23.03.2015 podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi odňal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutím Centra sp.zn. 3Us 1622/10 zo dňa 19.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2012, bol oprávnenej osobe priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bola jej určená advokátka C.. H. U. na jej zastupovanie v konaní pred Okresným súdom v Martine, vedenom pod sp.zn. 15C 165/2011, o ochranu osobnosti a náhradu škody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady liečebných nákladov a ušlej mzdy v sume 36.915,40 Eur. Dňa 17.02.2015 bolo Centru doručené od určenej advokátky oznámenie o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci oprávnenej osobe z dôvodu, že jej oprávnená osoba neposkytla potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti malo spočívať v tom, že oprávnená osoba požiadala, aby bol „napadnutý znalecký posudok č. 64/2014“, ktorý bol v jej právnej veci vypracovaný v konaní 15C 165/2011. Advokátka vyzvala oprávnenú osobu o oznámenie, z akých dôvodov a prečo nie je podľa jej názoru znalecký posudok „holistický“ a objektívny, v čom vidí jeho nedostatky a či požaduje výsluch znalcov. Oprávnená osoba žiadnym spôsobom nešpecifikovala svoje požiadavky týkajúce sa predmetného konania. E-mailom zo dňa 09.03.2015 vytkla určenej advokátke „nekvalitu zastupovania“ a požiadala ju o „revíziu rozhodnutí“. Konštatoval, že v zmysle § 14 os. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. stratila oprávnená osoba nárok na poskytnutie právnej pomoci, keďže neposkytla určenej advokátke potrebnú súčinnosť tým, že jej neposkytla potrebné informácie a údaje. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľka. Uvádzala, že odporca uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že určená advokátka dňa 17.02.2015 doručila Centru oznámenie o odstúpení od zmluvy, pričom ako dôvod odporca uvádza, že navrhovateľka neposkytla potrebnú súčinnosť a spomína jej e-mail z 09.03.2015. Namietala, že ona ešte predtým doručila Centru právnej pomoci Banská Bystrica, a to dňa 15.02.2015, oznámenie o tom, že advokátka C.. H. U. zrejme nekoná v jej záujme. V oznámení uviedla, že po jej upozornení e-mailom na nesplniteľnosť jej požiadaviek (napr. termínová kolízia, neoznámenie termínu pojednávania a pod.) sa jej e-mailom vyhrážala s tým, že požiada o zrušenia mandátnej zmluvy. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že odporca vydal rozhodnutie, ktoré ignoruje jej oznámenie a zásadu známu už z rímskeho práva „AUDIATUR ET ALTERA PARS“. Poukazuje to podľa odvolateľky na neprofesionalitu postupu Centra právnej pomoci. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.06.2015, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že medzičasom bola navrhovateľke priznaná právna pomoc a určená advokátka C.. N. L. na poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie oprávnenej osoby v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici o preskúmanie rozhodnutia odporcu sp.zn.: „3Us 1622/2010 - 3N 3527/2015-KaBB z 23.03.2015“, keď následne z dôvodu neuzavretia dohody o zastupovaní s určenou advokátkou došlo k vydaniu zmenového rozhodnutia, ktorým bol určený advokát Mgr. Ľubomír Janíček. Súd nariadil nový termín pojednávania na deň 29.10.2015, na ktorý prizval navrhovateľku aj určeného advokáta a zároveň boli vyzvaní predložiť súdu dohodu o poskytovaní právnej pomoci s určeným advokátom. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že určenému advokátovi nedôveruje, preto nie je ochotná uzavrieť dohodu o zastupovaní s ním. Súd preto pokračoval v konaní bez právneho zastúpenia navrhovateľky, s čím napokon aj samotná navrhovateľka súhlasila. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporcu, vydané pod sp.zn. 3Us 1622/2010, 3N 3527/2015-KaBB, r.z.: 19039/2015 z 23.03.2015, pričom dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi; Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.; na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Správny orgán postupoval v predmetnom správnom konaní podľa Správneho poriadku - zákona č. 71/1967 Zb.. V zmysle zásad zakotvených v ustanovení § 3 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a vždy im dať príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5). Všeobecné zásady vykonávania a hodnotenia dôkazov v správnom konaní upravuje ustanovenie § 34 zákona č. 71/1967 Zb.. V nasledujúcich ustanoveniach (§ 35 až 38) sú upravené najtypickejšie dôkazy a spôsoby ich vykonávania, pričom výpočet týchto dôkazov nie je taxatívny a správny orgán môže použiť aj ďalšie dôkazy, rozhodujúcim je to, že môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu veci. Predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti, ktorých pravdivosť musí byť v správnom konaní zistená, a ktoré majú význam pre to, aby bol získaný predpoklad pre správne posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci. Účastník konania má všeobecnú povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností, pričom na podporu svojich tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3). Správny orgán je však oprávnený, ak si to vyžaduje záujem na zistení skutočného stavu veci, vykonať aj také dôkazy, ktoré účastník nenavrhne. Jedná sa o preukazovanie skutočností zjavne potrebných pre správne rozhodnutie vo veci. Záverečným štádiom dokazovania je hodnotenie dôkazov, pričom proces hodnotenia dôkazov je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pri ktorom sa berie do úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že rozhodnutie napadnuté odvolaním bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Odporca sa v konaní nevysporiadal s tvrdením navrhovateľky, že signalizovala už dňa 15.02.2015 skutočnosť, že advokátka zrejme nekoná v jej záujme, že jej dávala nesplniteľné úlohy v krátkych termínoch a podobne. Odporca žiadnym spôsobom, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, sa nevysporiadal s touto tvrdenou skutočnosťou. Preto pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia uvádzal len stanovisko určenej advokátky C.. H. U., jeho rozhodnutie vyznieva jednostranne, ak zároveň nebolo vyhodnotené ani podanie navrhovateľky. S. odporcu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie na konfrontovanie tvrdenia navrhovateľky a určenej advokátky C.. H. U. na preukázanie skutočností, ktoré predpokladá zákon č. 327/2005 Z.z. pre odňatie právnej pomoci. Napokon na vhodnosť vypočutia určenej advokátky C.. H. U. poukázal samotný zástupca odporcu, ktorý ju navrhol vypočuť, avšak v súdnom konaní. Súd má za to, že takéto dokazovanie v preskúmavacom súdnom konaní presahuje rámec preskúmavacieho konania súdom, keďže súdy posudzujú zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konaní z hľadiska, či postupovali v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Súd zastáva názor, že nedostatky v dokazovaní, resp. pokiaľ vyvstane potreba doplnenia dokazovania v správnom konaní, je v prvom rade vhodné tieto nedostatky odstrániť v samotnom správnom konaní, nakoľko doplnenie dokazovania, vyhodnotenie dôkazov, môže vyústiť do iného rozhodnutia vydaného správnym orgánom. Pokiaľ by súd sám vykonal dokazovanie, v podstate by účastníkovi konania odňal jednu inštanciu. Správny orgán v ďalšom konaní vykoná dokazovanie v naznačenom smere, vyhodnotí dôkazy na preukázanie skutočností, či boli splnené zákonné predpoklady k odňatiu právnej pomoci, či naozaj navrhovateľka neposkytovala potrebnú súčinnosť. Po vykonaní doplňujúceho dokazovania vyhodnotí dôkazy a zistenia, ku ktorým dospel, náležite odôvodní. Nie je pritom vylúčené, že správny orgán dospeje k rovnakému záveru, avšak záver o potrebe odňatia právnej pomoci je potrebné náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré vyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľke, ktorá v konaní síce mala úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., avšak z dôvodu, že žiadne trovy si neuplatnila, jej súd náhradu trov konania nepriznal. Keďže v konaní bola úspešná, nevznikla jej ani poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250s a contr. O.s.p.).