Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/83/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200653 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200653.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: X. D., nar. XX. A. XXXX, N. XXX, XXX XX I. T., zast. Advokátska kancelária JUDr. Radovan Szárszoi, s.r.o., so sídlom AK Bakošova 14464/30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 491, proti žalovanému: Starosta Obce Podkonice, so sídlom Podkonice 178, 976 41 Podkonice, IČO 00313670, zast. JUDr. Stanislavom Hlinkom, advokátom so sídlom AK Námestie Slobody č. 6208/5, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. DP 62/2015 zo dňa 10. marca 2015, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Starosta obce Podkonice (ďalej aj „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. DP 62/2015 zo dňa 10. marca 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v konaní podľa § 14 a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Obecného úradu Obce Podkonice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) o nesprístupnení informácie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že Obecnému úradu Obce Podkonice bola dňa 17. februára 2015 doručená žiadosť, v ktorej žiadateľ (žalobca) žiadal sprístupniť informáciu, akým spôsobom bola vypočítaná úspora uvedená v Podkonickom spravodaji, ročník 13, č. 2, február 2015, a to spolu s kalkuláciou cien, scanov zmlúv a iných obchodných dokumentov, vrátane informácie, či zmena telekomunikačných služieb bola vykonaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č.25/2006 Z.z.). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Obecný úrad Obce Podkonice listom č. 38/2015 zo dňa 26. februára 2015 požadované informácie sprístupnil v rozsahu faktúr obchodnej spoločnosti Slovak Telekom a.s. za rok 2014, ponukou služieb Axfone, s.r.o. a informáciou, že zmena telekomunikačného operátora bude vykonaná v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z. Ohľadne ostatných informácií žalovaný poukázal na skutočnosť, že tieto žalobcovi nesprístupnil, nakoľko boli nad rámec § 3 zákona č. 211/2000 Z.z.; v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že lehota na sprístupnenie informácií nebola dodržaná z dôvodu zabezpečovania dôležitejších úloh Obce Podkonice. Žalovaný sa v rámci svojho rozhodovania oboznámil so žiadosťou o sprístupnenie informácií, odvolaním proti rozhodnutiu obecného úradu, s ďalšími pre rozhodnutie vo veci potrebnými listinnými podkladmi a mal za to, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán, i keď po lehote, sprístupnil informácie žiadateľovi, ktoré mal k dispozícii a ktoré nepodliehajú obmedzeniu prístupu k
informáciám. Žalovaný sa stotožnil s procesným postupom a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, považoval ho za zákonné.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného č. DP 62/2015 zo dňa 10. marca 2015, ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Obce Podkonice zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Žalobca poukázal na priebeh správneho konania, skutočnosť, že žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená dňa 17. februára 2015. Nakoľko nebola dodržaná lehota stanovená v § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., žalobca mal za to, že došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým došlo k odmietnutiu poskytnutia požadovaných informácií. Za deň doručenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia považoval 02. marec 2015. Poukázal na skutočnosť, že následne dňa 03. marca 2015 podal proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, ktorým opakovane žiadal o sprístupnenie informácií. Po podaní odvolania bolo žalobcovi toho istého dňa doručené od žalovaného sprístupnenie požadovaných informácií v rozsahu fotokópií faktúr obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za rok 2014 s odkazom na ponuku služieb spoločnosti Axfone, s.r.o. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16. marca 2015. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že postup žalovaného bol nezákonný, keď odvolanie žalobcu zamietol, prvostupňové fiktívne rozhodnutie však nepotvrdil a zároveň výrok svojho rozhodnutia odôvodnil dodatočným sprístupnením považovaných informácií. Zdôraznil, že vzhľadom k skutočnosti, že prvostupňový správny orgán nedodržal zákonnú lehotu na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácie, má sa za to, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informácie. Z uvedeného dôvodu odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané dôvodne a včas. Poukázal na skutočnosť, že inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Fiktívne rozhodnutie však povinným osobám neumožňuje ostať nečinnými, nakoľko zákon č. 211/2000 Z.z. im výslovne v § 18 ods. 2 ukladá vždy povinnosť o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby, ktorú skutočnosť mnohokrát potvrdili aj súdy. Žalobca zdôraznil, že každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, nakoľko neobsahuje odôvodnenie. Mal za to, že postupom žalovaného bol porušený zákon č. 211/2000 Z.z., nakoľko dôvodné odvolanie žalobcu proti fiktívnemu (nepreskúmateľnému) rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a uplatnil nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že žalobca vo svojej žiadosti v skutočnosti nežiadal sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., ale položil žalovanému otázky, na ktoré žiadal odpoveď. Žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého povinné osoby sú povinné sprístupňovať informácie iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti. Položené otázky v žiadosti žalobcu týkajúce sa prevádzkových informácií žalovaného nemožno subsumovať pod povinnosť podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.. Napriek skutočnosti, že požadované informácie nemajú pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej žalovaný vykonáva rozhodovaciu činnosť, sprístupnil žalobcovi informácie, ktoré mal k dispozícii, a to listom č. DP 38/2015 zo dňa 26. februára 2015. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že uvedený list bol starostom obce podpísaný dňa 26. februára 2015, na poštovú prepravu mal byť podaný 27. februára 2015. V dôsledku neprítomnosti zamestnankyne v zamestnaní bol uvedený list s požadovanými informáciami podaný na poštovú prepravu až dňa 02. marca 2015. Na základe uvedeného má žalovaný za preukázané, že nešlo o nečinnosť žalovaného a mienil žiadosti o poskytnutie informácie vyhovieť. Má však za to, že žalobca svojimi žiadosťami sleduje iný cieľ, ako získať sprístupnenie požadovaných informácií, a to znepríjemniť a sťažiť výkon funkcie starostu Obce Podkonice, nakoľko žalobca svojimi žiadosťami zneužíva právo na informácie. Žiadosti žalobcu sú v rozpore princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku jeho žiadosti vedú k tomu, že starosta obce a zamestnanec obce sa nemôžu venovať svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyselných žiadostí žalobcu. V dôsledku uvedeného nie je možné žalobcovi priznať právnu ochranu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby, mal za to, že postup žalovaného bol v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Nakoľko žiadosť o sprístupnenie informácií mala všetky náležitosti a žalobca nebol vyzvaný na odstránenie vád, momentom doručenia žiadosti začala plynúť 8 dňová lehota na sprístupnenie informácií, ktorá nebola dodržaná. Má za to, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Pokiaľ aj následne bolo doručené žalobcovi sprístupnenie informácií, bolo tak po zákonnej lehote. Za nezákonný považoval postup žalovaného, ktorý odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu zamietol. Zdôraznil, že každé fiktívne rozhodnutie je nepreskúmateľné a malo by byť zrušené. Z uvedeného dôvodu žiadal fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalobca na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že informácia, ktorá mu bola poskytnutá povinnou osobou oneskorene, pre neho dostatočná nebola. Nakoľko povinná osoba mu dostatočne neposkytla požadovanú informáciu, žiada aby jeho právo na poskytnutie informácie bolo zachované.
Zástupca žalovaného na pojednávaní vyjadril názor, že žalovaný listom z 26. februára 2015 žalobcovi sprístupnil požadované informácie v rozsahu, v akom ich mal prístupné, alebo dostupné, dôvod nesprístupnenia vo svojom liste aj uviedol. Mal za to, že fiktívne rozhodnutie vydané nebolo, nakoľko informácie poskytnuté boli. Zdôraznil, že len v prípade úplnej nečinnosti povinnej osoby nastupuje fikcia, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie. V prípade ak povinná osoba nebola nečinná a sprístupnila požadované informácie, nemôže ísť o fiktívne rozhodnutie. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17. februára 2015 bola Obecnému úradu Obce Podkonice doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie „na základe akých podkladov a akým spôsobom bola vypočítaná úspora, ktorá bola uvedená v Podkonickom spravodaji, ročník 13, č. 2 na február 2015 strana 3, jej horná polovica, v článku „Teplý január a studená sprcha“, autorom ktorého je X.. K. C., starosta Obce Podkonice“. Žalobca ako žiadateľ spolu s kalkuláciou žiadal zaslať scany zmlúv, resp. iných obchodných dokumentov, ktoré boli použité pre výpočet úspory. Žiadal tiež o informáciu, „či zmena telekomunikačného operátora bola vykonaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ak áno, podľa ktorých, ak nie, prečo tak nebolo urobené“. Listom datovaným zo dňa 26. februára 2015 odoslaným na poštovú prepravu dňa 02. marca 2015 Obec Podkonice ako povinná osoba žiadateľovi (žalobcovi) sprístupnila informácie v rozsahu faktúr obchodnej spoločnosti Slovak Telekom a.s. za rok 2014, ponuky služieb Axfone, s.r.o. a zároveň v liste uviedla, že zmena telekomunikačného operátora bude vykonaná v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z. Obec Podkonice zároveň oznámila, že ostatné požadované informácie nemajú oporu v zákone. Z obsahu administratívneho spisu súd tiež zistil, že dňa 03. marca 2015 bolo Obecnému úradu Obce Podkonice doručené odvolanie žiadateľa (žalobcu) proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. V odvolaní žiadateľ uviedol, že obec Podkonice ako povinná osoba svojou nečinnosťou porušila ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., a to z dôvodu, že povinná osoba mala povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnenie informácií v prípade, že žiadosti nevyhovie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 16. marca 2015.
Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Podľa § 2 ods.1, 2 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
(2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
Podľa § 4 zákona č.211/2000 Z.z., žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
Podľa § 14 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
Podľa § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
Podľa § 16 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
Podľa § 17 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
Podľa § 19 ods.1-4 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.
Podľa § 22 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 59 ods.3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.
Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl v tom, že prvostupňový správny orgán ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2010 Z.z. v zákonnej lehote o jeho žiadosti o poskytnutie informácie nerozhodol, pričom sa má zato, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informácie. Podstatnou námietkou žalobcu bola námietka, že jeho odvolanie voči takémuto fiktívnemu rozhodnutiu bolo dôvodné, podané v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a nečinnosť povinnej osoby (v tomto prípade prvostupňového správneho orgánu) a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Mal zato, že každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca zároveň namietal nesprávnosť postupu žalovaného v tom, že nedodržal ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalovaný odvolanie žalobcu zamietol, prvostupňové fiktívne rozhodnutie však nepotvrdil a výrok svojho rozhodnutia odôvodnil dodatočným sprístupnením požadovaných informácii.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 zákona), najmä definuje subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie (povinné osoby), povinne zverejňované informácie ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, spôsob a postup sprístupňovania informácií na žiadosť vrátane postupov, ktorými sú povinné osoby pri sprístupňovaní informácií viazané. Prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa realizuje právo na informácie, pričom platí, že žiadateľ (fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie), má zásadne právo žiadať akúkoľvek informáciu. Rozsah poskytnutých informácií je limitovaný rozsahom rozhodovacej činnosti povinných osôb a zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak poskytovanie informácií povinnými osobami (§ 2 zákona) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom.
V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácie bola Obecnému úradu Obce Podkonice ako povinnej osobe podľa § 2 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z. doručená dňa 17. februára 2015, vybavená mala byť zmysle § 17 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z. do 27. februára 2015. Napriek skutočnosti, že informácia mala byť sprístupnená listom datovaným 26. februára 2015, tento bol preukázateľne expedovaný na poštovú prepravu 2. marca 2015 a doručený žiadateľovi (žalobcovi) 3. marca 2015. V čase, keď žalobca podával odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu (3. marca 2015), listom, ktorým boli informácie poskytnuté nedisponoval a v súlade s § 18 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z. sa mohol domnievať, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým požadované informácie odmietla poskytnúť, pričom dôvodne za deň doručenia rozhodnutia o nesprístupnení informácie považoval 2. marec 2015.
Vychádzajúc z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám však vyššie uvedený skutkový stav nemožno bez ďalšieho považovať za taký, ktorý má za následok vydanie fiktívneho rozhodnutia (o nesprístupnení informácie) predovšetkým z toho dôvodu, že povinná osoba v tomto prípade nebola úplne
nečinná. Z listu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žiadateľovi požadovanú informáciu v zákonnej lehote mienil sprístupniť v rozsahu, v akom ju ako povinná osoba mal k dispozícii a to v rozsahu faktúr od prevádzkovateľa telekomunikačnej siete za predchádzajúce obdobie a zároveň odkazom na ponuku iného telekomunikačného operátora, pričom v rámci sprístupnenia informácie žiadateľovi zaslal fotokópie faktúr za rok 2014. V konečnom dôsledku tak požadovaná informácia bola žiadateľovi vo vyššie uvedenom rozsahu reálne sprístupnená, nakoľko sa do jeho dispozície dostala dňa 3. marca 2015 v poobedňajších hodinách, prakticky bezprostredne potom, ako podal odvolanie proti „fiktívnemu“ rozhodnutiu. V tomto smere sa súd priklonil k takému výkladu zákona č.211/2000 Z.z., podľa ktorého faktické vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.5 Sži 8/2012 vyplýva, že „faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo formou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Zavedením inštitútu fiktívneho rozhodnutia zákonodarca poskytol účastníkovi konania priamy nástroj na ochranu pred prieťahmi v konaní, kedy miesto opatrenia proti nečinnosti má účastník právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré malo byť v ustanovenej lehote vydané, a správny orgán túto lehotu nerešpektoval“. Obdobný názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 5 Sži 1/2012 („využitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia prichádza do úvahy iba v prípade úplnej nečinnosti správneho orgánu“) ako aj v rozhodnutí 5 Sži 21/2013, podľa ktorého „Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená“. V tomto smere súd prihliadol na lehotu odo dňa 27. februára 2015, kedy by inak podľa zákona došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia do sprístupnenia informácií listom doručeným dňa 3. marca 2015, pričom dni 28. februára a 1. marca 2015 pripadli na dni pracovného voľna. Pokiaľ teda bola požadovaná informácia sprístupnená, nemohla nastať fikcia zamietavého rozhodnutia. Námietka žalobcu o tom, že jeho odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu bolo dôvodné tak nie je na mieste, nakoľko nenastala fikcia zamietavého rozhodnutia v dôsledku, že prvostupňový správny orgán nebol nečinný.
Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v rozpore so zákonom rozhodol tak, že napadnutým rozhodnutím jeho odvolanie zamietol bez toho, aby výrokom potvrdil prvostupňové (fiktívne) rozhodnutie, súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Pokiaľ sa má zato, že fikcia fiktívneho rozhodnutia nenastala v dôsledku, že informácia bola žalobcovi sprístupnená, rozhodnutie žalovaného nemohlo obsahovať aj výrok o potvrdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Ak bol žalobca nespokojný s rozsahom sprístupnených informácií, bolo namieste, aby po doručení listu, ktorým žalovaný informácie sprístupnil, tento rozsah aj namietal, čo však neurobil ani v podanom odvolaní, ktorým napáda „fiktívne“ rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a takýto dôvod nezákonnosti rozhodnutia neuviedol ani v podanej žalobe. Pokiaľ má žalobca zato, že nedostal požadovanú informáciu o tom, či zmena telekomunikačného operátora bola vykonaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z.z., v tomto smere ide o žiadosť, resp. dopyt na názor, prípadne na právne stanovisko žalovaného k realizovanej zmene telekomunikačného operátora, ktorý nie je informáciou v zmysle zákona č.211/2000 Z.z..
Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Ustanovenia piatej časti O.s.p. obsahujúce komplexnú úpravu trov konania, neumožňujú žalovanému, ktorý nárok na náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia uplatnil, priznať náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.