Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200655 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200655.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: L. N., nar. XX. W. XXXX, A. XXX, XXX XX Z. H., zast. Advokátska kancelária JUDr. Radovan Szárszoi, s.r.o., so sídlom AK Bakošova 14464/30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovanému: Starosta Obce Podkonice, Podkonice 178, 976 41 Podkonice, IČO 00 313 670, zastúpený JUDr. Stanislavom Hlinkom, advokátom so sídlom AK Námestie Slobody č. 6208/5, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 108/2015 zo dňa 30. marca 2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 108/2015 zo dňa 30. marca 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 514,66 Eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,-Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 444,66 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
Obecný úrad Obce Podkonice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím č. DP 70/2015 zo dňa 10. marca 2015 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií žiadateľa (žalobcu) z 05. marca 2015 podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie týkajúce sa záznamu o jazde motorového vozidla - knihu jázd sprístupnil. Vo vzťahu k ostatným informáciám uvedeným v žiadosti o sprístupnenie informácie rozhodol tak, že tieto nemôže sprístupniť. Zároveň rozhodol podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. tak, že žiadateľ je povinný uhradiť Obci Podkonice náklady súvisiace so spracovaním informácie. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že dňa 05. marca 2015 mu bola doručená žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácií ohľadom služobných ciest, nákladov na prevádzku motorového vozidla, účelnosti, hospodárnosti využitia motorového vozidla prenajatého od Poľnohospodárskeho družstva Podkonice. Prvostupňový správny orgán sprístupnil informácie týkajúce sa druhu služobných ciest a ich účelu a zároveň nákupu pohonných hmôt, a to v rozsahu prefotené knihy jázd za obdobie od 05. januára 2015 do 02. marca 2015 a pokladničné doklady o nákupe PHM. Vo vzťahu k ostatným informáciám prvostupňový správny orgán uviedol, že ich nemôže sprístupniť, nakoľko ich nemá k dispozícii.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Starosta Obce Podkonice (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. 108/2015 zo dňa 30. marca 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s ustanovením
§ 53 a nasledujúce zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žiadateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa oboznámil s podanou žiadosťou o sprístupnenie informácie, odvolaním proti napadnutému rozhodnutiu obecného úradu, ako aj s ďalšími pre rozhodnutie vo veci potrebnými listinnými podkladmi a mal za to, že odvolanie je podané oprávnenou osobou a včas. Poukázal tiež na dôvody odvolania, ktorými bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán ako povinná osoba odmietol sprístupniť všetky požadované informácie. Žalovaný zároveň konštatoval, že starosta obce ako verejný činiteľ, predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán nemá stanovený pracovný čas a v prípade naliehavých úloh, vyplývajúcich mu z funkcie, musí niekedy parkovať služobné motorové vozidlo pred svojím rodinným domom, aby sa čím skôr dostal na obecný úrad alebo príslušný orgán, pričom nevyužíva služobné motorové vozidlo na súkromné účely. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že sa s procesným postupom a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu stotožnil a považoval ho za zákonné.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal aby súd rozhodnutie žalovaného č. 108/2015 zo dňa 30. marca 2015, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. DP 70/2015 zo dňa 10. marca 2015 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Žalobca poukázal na priebeh správneho konania a obsah žiadosti o sprístupnenie informácií, skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu mu bolo doručené v zákonnej lehote, ktorým rozhodnutím boli sprístupnené informácie týkajúce sa záznamu o jazde motorového vozidla s tým, že ostatné informácie uvedené v žiadosti o sprístupnenie informácií nemôžu byť sprístupnené. Zdôraznil, že v časti odôvodnenia prvostupňový správny orgán len stručne skonštatoval dôvod, že informácie správny orgán nemôže sprístupniť, nakoľko ich nemá k dispozícii. Zdôraznil, že v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu opakovane požadoval sprístupnenie všetkých informácií uvedených v podanej žiadosti. Z dôvodu transparentného využívania motorového vozidla požadoval informáciu, aký verejnoprospešný účel bol 16. februára (2015) večer, nakoľko motorové vozidlo určené výlučne pre zamestnancov obecného úradu bolo zaparkované vo večerných hodinách pred rodinným domom starostu. Zároveň v podanom odvolaní namietal aj neúplnosť sprístupnených informácií v knihe jázd, v ktorej absentovalo použitie motorového vozidla dňa 12. februára 2015, a to napriek skutočnosti, že uvedené vozidlo sa preukázateľne používalo. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že žalovaný sa mal pri vybavení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 05. marca 2015 riadiť Smernicou o používaní služobných vozidiel v podmienkach Obce Podkonice, schválenie ktorej je v kompetencii obecného zastupiteľstva. Znenie smernice by malo podrobne špecifikovať spôsob a podmienky prevádzkovania služobných vozidiel žalovaného, ako aj podmienky evidencie služobných ciest zamestnancov Obecného úradu Obce Podkonice, ako aj ich povinnosti pri používaní služobných vozidiel. Žalobca uviedol, že nemá informáciu, či žalovaný takouto smernicou vôbec disponuje. Žalovaný ako povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa právnych predpisov musí mať k dispozícii. Ak ich v rozpore s právnymi predpismi k dispozícii nemá, mal by si ich spracovať, resp. doplniť a sprístupniť žiadateľovi informácie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o tom, že požadované informácie nemôže sprístupniť, pretože ich nemá, považoval žalobca bez ďalšieho za nedostatočné a zakladajúce nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako i napadnuté rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. V písomnom vyjadrení zdôraznil, že žalovaný nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Zb., ale je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona. Takéto osoby sú povinné zverejňovať informácie iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti a v rozsahu zverených úsekov štátnej správy a na úseku samosprávy. Žalovaný napriek skutočnosti, že požadované informácie nemajú pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej žalovaný vykonáva rozhodovaciu činnosť, sprístupnil žalobcovi informácie, ktoré mal k dispozícii, a to knihu jázd, pokladničné doklady o nákupe PHM a doklad o kúpe zimných pneumatík. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný sa má pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácie riadiť Smernicou o používaní služobných vozidiel v podmienkach Obce Podkonice, schválenie tejto je v kompetencii obecného zastupiteľstva. Žalobca ako poslanec obecného zastupiteľstva návrh takej smernice obecnému zastupiteľstvu nepredložil a námietky nevzniesol ani pri schvaľovaní zmluvy o
nájme osobného motorového vozidla na dobu určitú. Obci Podkonice vyplýva len povinnosť viesť knihu jázd, mať Smernicu o používaní služobných motorových vozidiel v podmienkach Obce Podkonice je vnútornou záležitosťou orgánov obce a vzhľadom na krátkosť času nájmu osobného motorového vozidla obecné zastupiteľstvo nepovažovalo za potrebné mať takúto smernicu. Povinnosť mať takúto smernicu nevyplýva žalovanému zo žiadneho právneho predpisu. Žalobca ako poslanec Obecného zastupiteľstva neinicioval kontrolu používania motorového vozidla. Pokiaľ ide o žalobcu, tento v období od 26. februára 2015 do 03. júna 2015 podal 16 podaní na úseku práva na informácie, a to i napriek tomu, že ako poslanec obecného zastupiteľstva má možnosť požadované informácie získať priamo na zasadaní mestského zastupiteľstva, čím žalobca neúmerne zaťažuje Obecný úrad Obce Podkonice, na ktorom pracuje len jedna zamestnankyňa. Žalovaný má za to, že žalobca svojími žiadosťami sleduje iný cieľ, ako získať požadované informácie, ktorým cieľom je znepríjemniť a sťažiť výkon funkcie Starostu Obce Podkonice. Žalobca svojími žiadosťami zneužíva právo na informácie, jeho žiadosti sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku jeho žiadosti vedú k tomu, že starosta obce a zamestnanec obce sa nemôžu venovať svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyselných žiadostí žalobcu. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobcovi nie je možné priznať právnu ochranu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konania a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch podanej žaloby a mal za to, že informácie neboli poskytnuté v rozsahu, ktoré požadoval sprístupniť. Poskytnuté informácie požadoval za nedostatočné najprv vo vzťahu, že nebol nimi uvedený účel služobnej cesty, najmä služobnej cesty vykonanej 16. februára 2015. Žalobca zdôraznil, že v knihe jázd nebol vôbec uvedený dátum 12. februára 2015, kedy bolo motorové vozidlo videné v Banskej Bystrici. Podľa jeho názoru pohyb motorového vozidla nezodpovedá rozsahu výkonu funkcie starostu a žiadosťou o poskytnutie informácií chcel overiť, či je motorové vozidlo využívané v súlade so zásadami riadneho hospodárenia obce a účelného nakladania s finančnými prostriedkami občanov.
Žalovaný navrhol na pojednávaní žalobu zamietnuť. Mal za to, že išlo o informáciu o prevádzkových nákladoch, ktoré nespadajú pod režim výkonu samosprávy v zmysle § 2 ods. 1 a nebol nebol povinný takúto informáciu poskytnúť. Povinnosť vyhotoviť alebo prijať smernicu o používaní motorových vozidiel obec nemá a smernicu ani nemá k dispozícii. Žalobca chcel zasahovať do právomoci hlavného kontrolóra, chcel kontrolovať nakladanie s financiami. K výpisom z knihy jázd a k parkovaniu motorového vozidla vo večerných hodinách pri dome starostu vzdialeného 600 metrov od obecného úradu uviedol, že ide o skutočnosť, že na takú blízku vzdialenosť sa neoplatí vypisovať knihu jázd a tieto kilometre sa potom rozpočítajú pri cestách, ktoré trvajú viac kilometrov. Použitie motorového vozidla dňa 12. februára 2015 v Banskej Bystrici mohlo byť len na služobné účely a mohlo sa to pozabudnúť zapísať do knihy jázd.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 05. marca 2015 bola Obecnému úradu Obce Podkonice doručená žiadosť žiadateľa (žalobcu) o sprístupnenie informácie „aké služobné cesty (menovite podľa dní) boli vykonávané motorovým vozidlom, ktoré si obecný úrad Podkonice prenajal od Poľnohospodárskeho družstva Podkonice v mesiacoch január a február 2015. Za akým účelom alebo s kým bolo prípadne rokované na týchto služobných cestách (uviesť požadujem z dôvodu možného overenia transparentnosti, jedného z cieľov pána starostu). Pri každej služobnej ceste žiadam uviesť, koľko kilometrov bolo prejdených na jednotlivých služobných cestách v mesiacoch január 2015 a február 2015. Zároveň žiadam informácie, aké boli náklady v mesiaci január (samostatne uviesť) a február (samostatne uviesť) na nákup pohonných hmôt do prenajatého motorového vozidla, ktorým pracovníci obecného úradu vykonávajú služobné cesty“. Zároveň žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu, „aký verejnoprospešný účel bol 16.2. večer, keďže motorové vozidlo bolo zaparkované vo večerných hodinách pred rodinným domom, v ktorom má pán starosta trvalý pobyt. Obdobne uviesť účel aj pre ďalšie dni, kedy stálo auto pred rodinným domom“. Prvostupňový správny orgán o žiadosti žiadateľa rozhodol v zákonnej lehote dňa 10. marca 2015, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 13. marca 2015. Prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že požadované informácie týkajúce sa záznamu o jazde motorového vozidla - knihu jázd žiadateľovi sprístupnila zároveň, že ostatné informácie v žiadosti o sprístupnenie informácii nemôže sprístupniť.
Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podanom v zákonnej lehote namietal rozsah poskytnutej informácie, nakoľko prvostupňový správny orgán opomenul alebo zámerne odmietol sprístupniť informáciu o využití motorového vozidla v čase, kedy vo večerných hodinách bolo zaparkované pred domom starostu a zároveň podľa odôvodnenia odvolania absentovala informácia o použití motorového vozidla dňa 12. februára 2015, nakoľko toho dňa bolo motorové vozidlo videné v Banskej Bystrici v čase o 13:19hod.. Žalobca v odvolaní žiadal informáciu z akého dôvodu toto použitie motorového vozidla nie je zaznamenané v knihe jázd. Žalobca mal v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zato, že povinná osoba odmietla sprístupniť všetky požadované informácie, ktoré by mala mať k dispozícii. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa 30. marca 2015, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len konštatoval, že starosta obce ako verejný činiteľ, predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce nemá stanovený pracovný čas a v prípade naliehavých úloh, vyplývajúcich mu z funkcie, musí niekedy parkovať služobné motorové vozidlo pred svojím rodinným domom, aby sa čím skôr dostal na obecný úrad alebo na príslušný štátny orgán. Ďalej žalovaný uviedol, že služobné motorové vozidlo nevyužíva na súkromné účely.
Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Podľa § 2 ods.1, 2 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
Podľa § 4 zákona č.211/2000 Z.z., žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
Podľa § 14 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
Podľa § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
Podľa § 16 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
Podľa § 17 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
Podľa § 19 ods.1-4 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.
Podľa § 22 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 59 ods.3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
Podľa § 60a Správneho poriadku, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
Podľa § 47 ods.3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.
Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca mal zato, že dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietal, že žalovaný sa pri vybavení žiadosti neriadil Smernicou o používaní služobných motorových vozidiel v podmienkach Obce Podkonice, ktorá by mala podrobne špecifikovať spôsob a podmienky prevádzkovania služobných vozidiel žalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že požadované informácie nemôže sprístupniť, pretože ich nemá k dispozícii, žalobca považoval za nedostatočné a spôsobujúce nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, nakoľko žalovaný mal mať podrobnú evidenciu o prevádzke služobného motorového vozidla a jeho nákladoch.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 zákona), najmä definuje subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie (povinné osoby), povinne zverejňované informácie, ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, spôsob a postup sprístupňovania informácií na žiadosť vrátane postupov, ktorými sú povinné osoby pri sprístupňovaní informácií viazané. Prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa realizuje právo na informácie, pričom platí, že žiadateľ (fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie), má zásadne právo žiadať akúkoľvek informáciu. Rozsah poskytnutých informácií je limitovaný rozsahom rozhodovacej činnosti povinných osôb a zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak poskytovanie informácií povinnými osobami (§ 2 zákona) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žiadané informácie spadajú pod režim zákona č.211/2000 Z.z., nakoľko ide o informácie týkajúce sa hospodárenia obce s verejnými prostriedkami, so svojím majetkom a tiež týkajúce sa účelného využívania finančných zdrojov obce. Informácia o vykonaných služobných cestách, ich účele a nákladoch s nimi spojenými má nesporne súvis s rozhodovacou činnosťou obce v oblasti samosprávy. Má sa zato, že obec je povinnou osobou podľa § 2 ods.1 zákona č.210/2000 Z.z. a nie podľa § 2 ods. 2 ako v žalobe mylne uvádza žalobca. Pokiaľ požadované informácie prvostupňový správny orgán sprístupnil v rozsahu fotokópie knihy jázd za mesiace január a február 2015 a fotokópií pokladničných dokladov o nákupe pohonných hmôt, postupoval v súlade so zákonom o verejnom prístupe k informáciám. Kniha jázd obsahuje dátum vykonania služobnej cesty, cieľ cesty, stav tachometra, čas využitia motorového vozidla s údajom, či bolo motorové vozidlo využité na služobné účely. Ďalšia časť požadovanej informácie týkajúca sa nákladov na použitie motorového vozidla bola v dostatočnom rozsahu sprístupnená fotokópiami pokladničných dokladov o nákupe pohonných hmôt a dokladom o vykonanom servise. Ostatné informácie prvostupňový správny orgán nesprístupnil, nakoľko ich nemá k dispozícii. V kontexte žaloby celkom zrejme ide o informáciu týkajúceho sa použitia motorového vozidla dňa 16. februára 2015, kedy malo motorové vozidlo parkovať pred domom, kde má starosta Obce Podkonice trvalé bydlisko.
Z podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že zo sprístupnenej informácie žalobca zistil, že mu nebola poskytnutá informácia o použití motorového vozidla dňa 12. februára 2015 (kedy malo byť motorové vozidlo videné v Banskej Bystrici) a z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že s touto odvolacou námietkou sa nijakým spôsobom nevysporiadal a odvolaciu námietku ponechal nepovšimnutú. Z hľadiska zákona č. 211/2000 Z.z. nie je rozhodujúce, kde sa vozidlo v namietanom čase nachádzalo, či bolo užívané starostom obce alebo inou oprávnenou osobou a či bolo využité na služobné účely. Z hľadiska zákona o slobodnom prístupe k informáciám je podstatné, že žalobca na podstatnú odvolaciu námietku odpoveď nedostal, nakoľko odkaz, že starosta obce nepoužíva motorové vozidlo na služobné účely nie je dostatočný.
Nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s podstatnou odvolacou námietkou žalobcu, táto vada spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu konštatovanú vadu nemá, nakoľko až po sprístupnení informácie rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sa žalobca dozvedel, že mu neboli poskytnuté všetky informácie o použití služobného motorového vozidla. Žalovaný bude v ďalšom konaní povinný sa vysporiadať s vyššie uvedenou odvolacou námietkou ohľadne pohybu motorového vozidla dňa 12. februára 2015
Pokiaľ však žalobca v žalobe argumentoval, že žalovaný musí mať podrobnú evidenciu o prevádzke služobného motorového vozidla a jeho nákladoch na základe Smernice o používaní služobných vozidiel v podmienkach obce Podkonice, jeho argumentácia je nesprávna, nakoľko žalovanému z právneho predpisu nevyplýva povinnosť takúto smernicu mať. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 11 ods.4 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ide o kompetenciu obecného zastupiteľstva. Sám je pritom poslancom obecného zastupiteľstva a nepreukázal a ani nepreukazoval, že legislatívnu iniciatívu v tomto smere vyvinul.
Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkým odvolacími námietkami žalobcu a preto súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods.2 písm.d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobca bola v konaní plne úspešný, a preto súd žalovaného zaviazal, aby mu nahradil trovy konania. Žalobca, ktorý bola v konaní zastúpený zástupcom - ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Radovan Szárszoi s.r.o., na základe plnej moci zo dňa 15. mája 2015, vyčíslil náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,-Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za tri úkony poskytnutej právnej služby stanovenej podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), a to: - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 15. mája 2015, podľa § 13a ods.1 písm.a) Vyhlášky, - písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 18. mája 2015, podľa § 13a ods.1 písm.c) Vyhlášky, - účasť na pojednávaní dňa 16. októbra 2015, podľa § 13a ods.1 písm.d) Vyhlášky.
Podľa Vyhlášky predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2015 sumu 139,83 Eur a režijný paušál sumu 8,39 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 444,66 Eur (3 úkony právnej služby podľa § 13a Vyhlášky (3x139,83 Eur) + 3x režijný paušál á 8,39 Eur). Trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 Eur predstavujú spolu sumu 514,66 Eur. Súd postupujúc podľa § 149 ods.1 O.s.p. zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.