Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200722 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: W.. W. W., LL.M., nar. XX. W. XXXX, N. XXXX/X, XXX XX Z. Z., zast. JUDr. Jánom Miadokom, advokátom so sídlom AK Banská Bystrica, Nám. SNP 2, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 17566-2/2015-BA zo dňa 26. marca 2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 700-2111750514-GC04/14 zo dňa 31. júla 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 178 ods.1 písm.a) deviaty bod a § 240 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) predpísala žalobcovi za obdobie júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005 a júl 2007 penále v sume 917,38 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na povinnosť fyzickej osoby, povinnej platiť poistné a príspevky, poistné a príspevky odvádzať na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu, pričom príspevky a poistné sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a príspevky. Fyzickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedli poistné a príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. Penále bolo predpísané z dôvodu, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné a príspevky, tieto neodviedol včas vo vyššie uvedených mesiacoch. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je jeho príloha obsahujúca spôsob výpočtu predpísaného penále. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré žalovaný svojím rozhodnutím č.17566-2/2015-BA zo dňa 26. marca 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odvolacom konaní bolo potvrdené, že žalobca ako účastník konania ako zárobkovo činná osoba poistné za mesiace júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005 a júl 2007 uhradil po zákonom stanovenej lehote, čím porušil ustanovenie § 143 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.. Prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi ako účastníkovi konania penále vo výške 0,05% v sume 917,38 Eur podľa § 240 ods.1 a 2 zákona č.461/2003 Z.z., a to odo dňa splatnosti poistného do dňa jeho úhrady. Odvolanie podané účastníkom konania nezakladalo dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko povinnosť uhrádzať poistné riadne a včas žalobcovi vyplývala z ustanovenia § 143 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.. Sociálna poisťovňa bola pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné bolo zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške, penále bolo predpísané prvostupňovým správnym orgánom v zmysle príslušných právnych predpisov. Účastníkovi konania bolo v minulosti pritom umožnené splatiť dlžné poistné formou uznania dlhu, nakoľko dňa 15. novembra 2010 uzavrel so Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica písomnú dohodu (uznanie dlhu), ktorou uznal svoj dlh na poistnom zahŕňajúci predpísanú pohľadávku a zaviazal sa dlžnú sumu uhradiť formou mesačných splátok. Uznanie dlhu pritom nie je riadna forma splátkového kalendára podľa § 146 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. a dohodnuté splátky dlžných súm nie sú zvýšené o úroky vo výške diskontnej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok. Z uvedeného dôvodu nebolo možné aplikovať ustanovenie § 146 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z.. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Oneskorené uhradenie poistného bolo v rámci odvolacieho konania preukázané a preto bola Sociálna poisťovňa povinná v zmysle zákona penále predpísať. Ustanovenie § 293bl ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. sa na účastníka konania nevzťahuje, nakoľko poistné bolo uhradené po zákonom stanovenej lehote (po 30. apríli 2010). V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Mal zato, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vrátane postupu, na základe ktorého boli rozhodnutia vydané, boli nezákonné, vydané na úplne nesprávnom skutkovom a právnom základe. Napadnuté rozhodnutie a ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nemajú oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, sú založené na zákonom nedovolenej interpretácii a aplikácii zákona zo strany orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a sú vydané v absolútnom rozpore so základnými zásadami a základnými pravidlami správneho konania. Žalobca poukázal na ustanovenia § 3 ods.1-3 a § 4 ods.1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), pričom mal zato, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný svojím rozhodnutím nechráni práva a záujmy žalobcu a nevyžaduje od neho plnenie povinností v súlade so zákonmi. Bez uvedenia relevantného dôvodu s odstupom desiatich rokov požaduje od žalobcu penále za dodatočne zaplatené poistné. Žalovaný ako správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a neposkytol mu žiadnu príležitosť, aby svoje práva, povinnosti a záujmy účinne, riadne a včas obhájil alebo splnil. Vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s desaťročným oneskorením nemožno považovať za najvhodnejší spôsob a správne vybavenie veci a ani za hospodárne a bez zbytočného zaťažovania prebiehajúce správne konanie. Žalobca postup správneho orgánu pri výkone verejnej moci považoval na nesúladný s právnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky a zároveň v priamom rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný sám žalobcovi navrhol, resp. povolil splácanie zmeškaného poistného vo výške 928,30 Eur postupnými mesačnými splátkami vo výške 50 Eur, počnúc prvou splátkou dňa 30. novembra 2010, z čoho vyplýva, že žalobcovi boli povolené splátky na splácanie dlhu v súlade s ustanovením § 146 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.. Zároveň medzi účastníkmi konania došlo k spolupráci smerujúcej k zaplateniu zmeškaného poistného. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, žalobcovi nielen povolila splátky, ale určila aj výšku jednotlivých splátok a termín ich splatnosti. Žalobca nemal pochybnosti o tom, že zo strany žalovaného išlo o povolenie splátok. Nie je zrejmé, prečo žalovaný v prípade vyrubeného penále neposkytol žalobcovi nutnú súčinnosť a nutnú spoluprácu tak, ako mu to vyplýva z ustanovení Správneho poriadku. Žalobca považoval za nesprávnu argumentáciu žalovaného, podľa ktorej mu ako účastníkovi konania bolo umožnené splatiť dlžné poistné formou uznania dlhu. Uznanie dlhu nemôže byť zamieňané za termín „povolenie splátok“, resp. za „termín umožnenie splácania dlžného poistného“. Splácanie dlhu môže byť povolené len na základe povolenia splátok alebo súhlasu so splátkami zo strany veriteľa, ktoré si dlžník dohodne s veriteľom, ale nie na základe uznania dlhu. Žalobca považoval za jednoznačné, že zameškané poistné zaplatil na základe povolenia žalovaného na splácanie pohľadávky veriteľa pravidelnými mesačnými splátkami, splácanie poistného tak bolo vykonávané na základe povolenia splátok dlžníkovi poisťovňou a teda v súlade s ustanovením § 146 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.. V takom prípade mal žalovaný aplikovať tiež ustanovenie § 146 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z., podľa ktorého na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Žalobca zdôraznil, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný ako správny orgán dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebol uzatvorený splátkový kalendár a z toho dôvodu mu nemôže odpustiť penále. Za zmätočné žalobca považoval aj konštatovanie žalovaného, podľa ktorého nakoľko uznanie dlhu nie je riadna forma splátkového kalendára podľa § 146 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. a dohodnuté splátky nie sú zvýšené o úroky vo výške diskontnej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok, ustanovenie § 146 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z. nie je možné na daný prípad aplikovať. Žalovaný sa tak v napadnutom rozhodnutí dopustil svojvoľnej, arbitrárnej, zákonom nedovolenej interpretácie, ktorou sa snažil naoktrojovať právny názor, ktorý nemá oporu v ustanoveniach § 146 ods.1 a 146 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z.. Žalobca sa priklonil k názoru, že ak mu žalovaný v minulosti povolil splátky dlžných súm poistného a žalobca splátky platil riadne a včas, nemôže mu byť podľa platného právneho stavu za tie isté dlžné sumy vyrubené penále. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby odviesť poistné na sociálne poistenie, lehotu jeho splatnosti a následky porušenia povinnosti odviesť poistné riadne a včas. Zdôraznil, že ustanovenie § 146 ods.1 resp. § 146 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z. sa vzťahuje len na poistencov a to pri splnení ďalších podmienok ustanovených v zákone. Žalobca pritom nebol od 1. augusta 2007 povinný odvádzať poistné, nakoľko mal pozastavené prevádzkovanie živnosti. Živnostenské oprávnenie žalobcovi zaniklo dňa 26. októbra 2010. Žalovaný mal zato, že žalobca dňa 15. novembra 2010 podľa § 558 Občianskeho zákonníka svoj dlh voči nemu uznal a zároveň sa zaviazal splácať svoj záväzok pravidelnými mesačnými splátkami. V čase uznania dlhu už nebol osobou povinnou odvádzať poistné a nespĺňal tak základné podmienky podmieňujúce povolenie splátok dlžných súm poistného podľa § 146 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ustanovení Správneho poriadku žalovaný poukázal na ustanovenie § 172 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., ktorý vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní (Správneho poriadku). Vo vzťahu k začatiu konania poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, podľa ktorého za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi potrebnými pre rozhodnutie. Žalobca mal možnosť svoje práva, povinnosti a záujmy obhájiť v rámci odvolacieho konania, v rámci ktorého však žalobca nezákonnosť predpísania penále nepreukázal. V spornom období žalobca považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu svoje odvodové povinnosti neplnil. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zásady dobrých mravov, táto sa uplatňuje v súkromnom práve, ktoré umožňuje na základe dispozitívnych ustanovení odchýliť sa od platnej právnej úpravy. Právo sociálneho zabezpečenia ako oblasť verejného práva je vybudované na kogentných ustanoveniach, ktoré nedovoľujú odchýliť sa od zákona a jednotlivé ustanovenia sú záväzné ako pre výkonné orgány, tak aj pre povinné subjekty. Žalovaný mal zato, že žalobcovi bolo penále predpísané v súlade s ustanoveniami zákona č.461/2003 Z.z. a teda z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne. S prihliadnutím na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne predvolaný, zásielku s termínom pojednávania prevzal prostredníctvom splnomocnenca dňa 18. novembra 2015, na pojednávanie sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili a o jeho odročenie z dôležitých dôvodov nepožiadali. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že povoliť odklad splátok možno len rozhodnutím a to len aktívnym fyzickým osobám schopným platiť, resp. plniť odvodové povinnosti. S osobami, ktoré nie sú aktívne, je možné v rámci ústretového prístupu dohodnúť splátkový kalendár, ako tomu bolo v danom prípade. Inak správny orgán nemá možnosť povoliť odklad splátok. Dohoda o splátkach je výhodná aj z dôvodu, že odo dňa uzavretia dohody neplynú penále. Aj v danom prípade žalobca môže požiadať o odpustenie dlhu. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd žalobu zamietol. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 18. októbra 2010 vyplnil registračný list fyzickej osoby - prihlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom začiatku podnikania dňa 10. januára 2003 a dátumom vzniku poistenia 1. júla 2004. Toho istého dňa (18. októbra 2010) žalobca vyplnil odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom zániku poistenia 30. júna 2005. Tak isto 18. októbra 2010 žalobca vyplnil prihlášku a tiež odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom vzniku poistenia 1. júla 2007 a dátumom zániku poistenia 31. júla 2008. Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 17. septembra 2014, Obvodného úradu Banská Bystrica, číslo živnostenského registra: 601-20257, žalobca bol držiteľom živnostenského listu od 10. januára 2003, resp. od 12. augusta 2004, s pozastaveným oprávnením od 1. augusta 2007 do 1. augusta 2009 a zánikom oprávnenia pre jednotlivé predmety podnikania dňa 26. októbra 2010. Od 7. júla 2014 je opätovne držiteľom živnostenského oprávnenia, stav aktívny. Žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č.43/2005 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, ako odvádzateľ bol evidovaný od 1. júla 2004 do 30. júna 2005 a od 1. júla 2007 do 31. júla 2007. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že dlh žalobcu na poistnom ku dňu 29. októbra 2010 predstavoval sumu 928,30 Eur. Žalobca dňa 15. novembra 2010 podpísal na listine s hlavičkou žalovaného „Uznanie dlhu 1100-2150060110-GC04/10 zo dňa 8. novembra 2010“, kde vyhlásil, že ako dlžník uznáva svoj dlh voči žalovanému, ktorý ku dňu 8. novembra 2010 predstavoval sumu 928,30 Eur, pričom pohľadávka žalovaného vznikla z titulu dlžných súm poistného za obdobie júl 2004 až jún 2005 a júl 2007. Zároveň sa žalobca zaviazal pohľadávku žalovaného splácať pravidelne mesačne vo výške 50 Eur vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 30. novembra 2010 o výške poslednej, dvanástej splátky, 378,30 Eur. Žalobca vyhlásil, že berie na vedomie, že v prípade neuhradenia splátky v správnej sume a včas sa dlh stane zročným a veriteľ bude oprávnený postúpiť k vymáhaniu pohľadávky cestou súdneho exekútora. Z obsahu listiny vyplýva, že dlžník bol vyzvaný po podpísaní listiny doručiť jedno vyhotovenie uznania dlhu Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím číslo 700-2111750514-GC04/14 zo dňa 31.júla 2014 žalobcovi predpísal penále, rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 11. augusta 2014. V zákonnej lehote dňa 22. augusta 2014 podal žalobca proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 1. apríla 2015. Podľa § 244 ods.1 O.s.p, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 3 ods.1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods.2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods.4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 4 ods.1 Správneho poriadku, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Podľa § 172 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 172 ods.3 zákona č.461/2003 Z.z., konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Podľa § 141 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 142 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 143 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 146 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2013, (1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. (2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok. (3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. (4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Podľa § 146 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2013, (1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. (2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, použije sa ročná úroková sadzba 10%. (3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. (4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Podľa § 240 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa nepredpíše penále, ak za kontrolované obdobie nie je viac ako 100 Sk. Podľa § 240 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2005, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2005, Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk. Podľa § 240 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2010, Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. Podľa § 172 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 172 ods.3 zákona č.461/2003 Z.z., konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Podľa § 172 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z., predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Podľa § 178 ods.1 písm.a) bod 9 zákona č.461/2003 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále. Podľa § 178 ods.1 písm.a) bod 10 zákona č.461/2003 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm dávok, poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. Podľa § 184 ods.8 zákona č.461/2003 Z.z., nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 185 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z., konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 209 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 210 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). Podľa § 124 zákona č.461/2003 Z.z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namietal spôsob a postup správnych orgánov pri výkone verejnej moci s poukazom na ustanovenia Správneho poriadku, ktorými sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neriadili a zároveň namietal nesprávnu aplikáciu Zákona o sociálnom poistení v tom, že správne orgány nesprávne vyhodnotili skutočnosť, že žalobca v minulosti svoj dlh na poistnom splácal v splátkach za súhlasu (povolenia) žalovaného. Žalobca mal zato, že došlo k povoleniu zaplatenia dlhu v splátkach podľa § 146 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. a pre možnosť uplatnenia penále mali správne orgány aplikovať ustanovenie § 146 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z., podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Iné žalobné námietky žalobca nemal. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho postupu správnych orgánov a nedostatočnej aplikácie ustanovení Správneho poriadku, súd poukazuje na § 172 a nasl. Zákona č. 461/2003 Z.z. upravujúce postup orgánov Sociálnej poisťovne vo veciach sociálneho poistenia. Súd nemá pochybnosť o tom, že konanie, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie, je iným (nedávkovým) konaním, v ktorom organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhoduje o uložení penále podľa ustanovení zákona č.461/2003 Z.z.. Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa pritom nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§172 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.), ktorým je zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok. Zákon o sociálnom poistení v citovanom ustanovení výslovne vo veciach sociálneho poistenia vylučuje použitie Správneho poriadku. Konaniu správnych orgánov a ich rozhodnutiam tak nemožno vyčítať, že sú v absolútnom rozpore so základnými zásadami a základnými pravidlami správneho konania obsiahnutými v ustanoveniach Správneho poriadku. Ustanovenia zákona č.461/2003 Z.z. upravujúce konanie vo veciach sociálneho poistenia boli dodržané, vo veci uloženia penále rozhodovala vecne a miestne príslušná organizačná zložka (pobočka) Sociálnej poisťovne. Konanie začalo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (§ 184 ods.8 citovaného zákona) a bolo začaté dňa, keď organizačná zložka urobila voči žalobcovi ako účastníkovi konania prvý úkon (§185 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z.). Za prvý úkon je možné pritom považovať doručenie prvostupňového rozhodnutia a Sociálna poisťovňa konajúca podľa zákona č.461/2003 Z.z. nemá povinnosť o začatí konania upovedomovať všetkých známych účastníkov konania. Rovnako Zákon o sociálnom poistení Sociálnej poisťovni neukladá povinnosť pred vydaním rozhodnutia (tu o predpísaní penále) dať možnosť účastníkovi sa k podkladu a spôsobu jeho zistenia vyjadriť. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho postupu a nedostatočnej aplikácie ustanovení Správneho poriadku preto nie je dôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca neodviedol splatné poistné riadne a včas podľa ustanovení §§ 141 - 143 zákona č.461/2003 Z.z., prihlášku i odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby vyplnil až 18. októbra 2010 za obdobia v rozhodnutí špecifikovaných mesiacov roka 2004, 2005, resp. 2007. Žalobca splatné poistné zaplatil až následne a dostal sa tak do omeškania s platením poistného. Spornou skutočnosťou bolo to, či Sociálna poisťovňa mohla penále prepísať a to vzhľadom na znenie ustanovenia § 146 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z. a obsah listiny označenej ako „Uznanie dlhu“ zo dňa 8. novembra 2010. K uvedenému súd uvádza, že podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti organizačnej zložky - pobočky Sociálnej poisťovne patrí rozhodovať okrem iného v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm poistného (§ 178 ods.1 písm.a) bod 10 zákona č.461/2003 Z.z.), pričom pobočka Sociálnej poisťovne vo veciach uvedených v § 178 ods.1 písm. a) vydáva rozhodnutie (§ 210 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.) a rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne (§ 209 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.). Nakoľko takéto rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne o povolení zaplatenia poistného v splátkach vydané nebolo a žalobca jeho neexistenciu nenamietal, nemožno konštatovať, že došlo k povoleniu splátok poistného podľa § 146 ods.1 citovaného zákona, ktorého následkom by bola nemožnosť predpísania penále podľa § 146 ods.4 citovaného zákona. Listina označená ako „Uznanie dlhu“ zo dňa 8. novembra 2010 takýmto rozhodnutím o povolení zaplatenia poistného v splátkach nie je, nakoľko napriek tomu, že je spísané na hlavičkovom papieri Sociálnej poisťovne, nemá náležitosti rozhodnutia podľa § 209 zákona č.461/2003 Z.z. a vyjadruje len záväzok žalobcu ako dlžníka dlh voči Sociálnej poisťovni v tejto listine označenej ako „Uznanie dlhu“ uvedenej výške zaplatiť v splátkach o výške splátky 50 Eur mesačne v lehotách, ktoré sú v listine označenej ako „Uznanie dlhu“ uvedené. Z dôvodu neexistencie rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného ani žalobná námietka o potrebe aplikácie ustanovenia § 146 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z. nie je dôvodná. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom pokiaľ aplikoval ustanovenie § 240 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. a žalobcovi predpísal penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma zo strany žalobcu zaplatená. Výška prepísaného penále v konaní namietaná nebola. Pokiaľ žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, konal v súlade so Zákonom o sociálnom poistení. Postup v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Ustanovenia piatej časti O.s.p. obsahujúce komplexnú úpravu trov konania, neumožňujú žalovanému, ktorý na pojednávaní nárok na náhradu trov uplatnil, priznať náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.