Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200848 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200848.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľky: Q. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX H. S. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 6358/2015-KaZA, r.z.: 35672/2015 zo dňa 02. júna 2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 6358/2015-KaZA; R.z.: 35672/2015 zo dňa 02. júna 2015 p o t v r d z u j e . II/ Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III/ Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľke podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytnutie právnej pomoci, o ktorú požiadala žiadosťou doručenou odporcovi dňa 27.04.2015 vo veci „určenia vlastníckeho práva k pozemku č. 868 katastrálne územie Poluvsie“. Odporca odôvodnil rozhodnutie poukazom na ustanovenie § 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a zákona č. 327/2005 Z.z., § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, ako aj § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. s tým, že navrhovateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze a v predmetnej veci nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona. V posudzovanom období október 2014 až apríl 2015 mala navrhovateľka priemerný čistý započítateľný príjem 427,30 Eur (rok 2014) a 434,- Eur (rok 2015). Príjem navrhovateľky predstavoval starobný a vdovský dôchodok. Poukázal na ustanovenie § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, v zmysle ktorého 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu posudzovanú plnoletú fyzickú osobu predstavuje sumu 316,94 Eur. Keďže započítateľný príjem navrhovateľky v rozhodnom období presiahol výšku 1,6-násobku životného minima pre jednu dospelú osobu, žiadateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca sa zaoberal aj možnou aplikáciou ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorého Centrum môže výnimočne poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby aj v prípade, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, avšak ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Konštatoval, že navrhovateľka je vlastníčkou rodinného domu. Z čestného prehlásenia navrhovateľky zo dňa 07.05.2015 vyplýva, že býva v rodinnom dome so synom a nevestou. Platí im 200,- Eur na bývanie a stravu. Na lieky minie mesačne cca 30,- - 50,- Eur. Konštatoval, že na použitie ustanovenia § 6b zákona č. 327/2005 Z.z. nie je právny nárok a je výlučne na úvahe Centra, či toto ustanovenie použije. Aké okolnosti Centrum pri skúmaní žiadosti podľa tohto ustanovenia posudzuje, vyplýva z Usmernenia Centra právnej pomoci č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012, v zmysle ktorého Centrum posúdilo príjem žiadateľky a jej pravidelné nevyhnutné výdavky. Tiež sa Centrum zaoberalo povahou sporu, v ktorom žiadateľka žiadala poskytnutie právnej pomoci, za účelom posúdenia, či existujú primerané okolnosti na jej poskytnutie. Uzavrel, že Centrum nepriznalo právnu pomoc navrhovateľke, pretože na základe údajov uvedených v žiadosti a z priložených listinných dôkazov, malo preukázané, že žiadateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z.. Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní uvádzala, že žiada o právnu pomoc, aby jej boli vydané katastrom v Žiline vlastnícke listy z jeho pozemku, na ktorom bývajú 58 rokov. Uznesením zo dňa 23.07.2015 súd vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podaného odvolania, nakoľko z odvolania nebolo zrejmé, voči akému rozhodnutiu smeruje a rovnako navrhovateľka neuviedla rozsah, v akom napáda rozhodnutie a postup odporcu, taktiež absentoval konečný návrh, ako má súd vo veci rozhodnúť. Na výzvu súdu o odstránenie vád odvolania navrhovateľka reagovala listom zo dňa 10.08.2015, v ktorom označila napadnuté rozhodnutie odporcu a uviedla, že žiada zrušiť toto rozhodnutie v celom rozsahu a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie. Súd opätovne vyzval uznesením zo dňa 21.08.2015 navrhovateľku na uvedenie dôvodov, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu, ako príslušného správneho orgánu, na čo navrhovateľka reagovala listom zo dňa 14.09.2015 uvedením, že dôvodom je skutočnosť, že nemá peniaze, lebo od roku 1989 si nemôže ten pozemok vysporiadať, pretože právnici ju preháňajú, stojí to peniaze a nič sa nevybaví, nevyrieši. Chce si to zaplatiť, ale nie naraz, postupne z dôchodku. Žiada o urýchlené riešenie vysporiadania jej pozemku, pretože začali ďalšie problémy, keďže sused vedľa jej chalupy začal stavať dvojmetrový betónový múr. Žiadala o okamžité zastavenie pokračovania s výstavbou a tiež, aby súd poslal štátnu kontrolu, prípadne aj políciu, aj televíziu. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.07.2015 zotrvával v celom rozsahu na svojom rozhodnutí. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa odporca nezúčastnil napriek riadnemu predvolaniu. Keďže nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd pokračoval v konaní. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že právnici pre ňu ešte nič nevybavili, pričom vo veci konali už traja. Keby jej vrátili peniaze advokáti, ktorým už veľa vyplatila, tak by si mohla zaplatiť ďalších advokátov. Je poranená, musí nosiť ortézu. Má poškodené kolená, platničky, chrbticu a nosí palice. Nevie, kde má na to zobrať peniaze. Uvádzala, že toto by nedopustil ani prezident Gustáv Husák, pretože keď sa na toho obrátila, ten zastavil súdy a nesmelo sa s tým pokračovať. Dr. Gustáv Husák poslal kontrolu a zasahovala aj Generálna prokuratúra Dr. Brunclík a minister spravodlivosti Dr. Ťapák. Uvádzala, že odporcovi dala podklady o výške jej príjmu, potvrdila, že poberá dôchodok vo výške 434,- Eur, avšak uvádzala, že má aj ďalšie výdavky, ktoré treba zohľadniť, napr. na stravu, bývanie. Žije v rodinnom dome spolu so synom a nevestou, obaja sú zamestnaní. Peniaze od detí nemôže brať, tie jej nemôžu pomáhať, pretože oni sami nemajú. Má štyri vnúčatá, traja ešte študujú a jedna vnučka pracuje v Čechách. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok nebol podaný dôvodne, preto rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"). Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona, a k je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom, c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. V danom prípade navrhovateľka považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, pretože odporca nezohľadnil jeho skutočné náklady na bývanie, stravovanie. Krajský súd sa stotožnil so závermi odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ktorý zistil, že započítateľný príjem navrhovateľky presahuje 1,6-násobok životného minima pre jednu posudzovanú plnoletú fyzickú osobu (zároveň logicky presahuje aj výšku 1,4-násobku), a preto navrhovateľka nespĺňa jednu so zákonom stanovených podmienok pre priznanie bezplatnej právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ale ani podmienku priznania právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona. Zo spisového materiálu je nesporné, že navrhovateľka mala v rozhodnom období započítateľný príjem 434,- Eur mesačne. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime je od 01.07.2013 platná suma životného minima pre jednu posudzovanú plnoletú fyzickú osobu vo výške 198,09 Eur, z čoho 1,6-násobok predstavuje sumu 316,94 Eur. Súd považuje za nesporne preukázanú skutočnosť, že príjem navrhovateľky presahoval výšku 1,6-násobku životného minima. Odporca postupoval správne, ak po zistení skutočnosti, že žiadateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze, posudzoval možnú aplikáciu ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré ustanovenie umožňuje priznať právnu pomoc, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, pričom zákon podmieňuje priznanie právnej pomoci v takomto prípade primeranosťou okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Jednotný postup Centier právnej pomoci pri priznávaní právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aplikujúc ustanovenie § 6b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z., upravuje Usmernenie č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012 riaditeľky Centra právnej pomoci, obsahom ktorého je aj bližšie popísanie primeraných okolností žiadanej právnej pomoci, ktoré sa majú zohľadňovať. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014 vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci s plnou úhradou, je namieste takúto žiadosť posudzovať ako žiadosť pre všetky formy právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytovanú Centrom právnej pomoci v zmysle zákona, vrátane ustanovenia § 6b. Odporca teda postupoval správne, keď sa zaoberal možnosťou priznania právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. Centrum môže požiadať aj samo riaditeľa Centra o stanovisko k návrhu na priznanie právnej pomoci, avšak podmienkou pre takýto postup je, že žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona, t.j. že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Ovšem to, či tak bude postupovať, závisí od vlastného uváženia, zohľadniac všetky dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä či poskytnutie právnej pomoci je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Odporca zrozumiteľne odôvodnil, prečo v danom prípade nezvolil postup za aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. Súd sa so závermi odporcu stotožňuje a navyše poznamenáva, že predmetná právna úprava dáva možnosť Centru takúto právnu pomoc poskytnúť, a nie povinnosť. Zákon správnemu orgánu zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Odporca vo vzájomnej súvislosti posúdil rozsah prekročenia podmienky materiálnej núdze, ako aj povahu veci, pre ktorú navrhovateľka žiadala poskytnúť právnu pomoc, pričom dospel k záveru, že poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci by nebolo primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, s čím sa súd stotožňuje. Súd poukazuje na to, že nepriznanie právnej pomoci Centrom ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a ani nevylučuje podanie návrhu v predmetnej veci samotnou žiadateľkou (bez právneho zastúpenia). Tiež nie je vylúčené, že navrhovateľke by v súdnom konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože zákon č. 327/2005 Z.z. upravuje iné kritériá pri posudzovaní odkázanosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako Občiansky súdny poriadok pri posudzovaní žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (§ 138 O.s.p.). Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 (a contr.) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v platnom znení, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ súdneho konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený iba ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, čo ovšem nie je prípad navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.