Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200899 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: I. Y., IČO: 34 723 706, miesto podnikania: Uhlisko 371, 976 75 Jasenia, zapísaný v Živnostenskom registri Obvodného úradu Brezno č. živnostenského registra: 604-4480, zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 762995/2015 zo dňa 08.06.2015, č. 763529/2015 zo dňa 08.06.2015, č. 765423/2015 zo dňa 08.06.2015, č. 766399/2015 zo dňa 08.06.2015, č. 766775/2015 zo dňa 08.06.2015, č. 767180/2015 zo dňa 08.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č: 9601403/5/183331/2015Sch zo dňa 26.01.2015 bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrúbený platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) rozdiel dane v sume 6 543,00 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 762995/2015 zo dňa 08.06.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca, ktorý navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/112/2015. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601403/5/183504/2015Sch zo dňa 26.01.2015 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrúbil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 20 432,00 Eur. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. 763529/2015 zo dňa 08.06.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, ktorá bola zapísaná na krajskom súde do registra pod sp. zn. 23S/150/2015. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601403/5/183777/2015/Sch zo dňa 26.01.2015 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 v znení neskorších predpisov vyrúbil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) rozdiel dane v sume 17 399,13 Eur. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. 765423/2015 zo dňa 08.06.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu (žalovaného) podal žalobu žalobca, ktorá bola zapísaná na krajskom súde do registra pod sp. zn. 23S/151/2015. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601403/5/183942/2015/Sch zo dňa 26.01.2015 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrúbil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) rozdiel dane v sume 26 500,85 Eur. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 766399/2015 zo dňa 08.06.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobcu a vec bola zaregistrovaná na krajskom súde pod sp. zn. 23S/152/2015. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601403/5/184158/2015/Sch zo dňa 26.01.2015 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrúbil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) rozdiel dane v sume 13 181,35 Eur. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 766775/2015 zo dňa 08.06.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti žalovaného podal žalobu žalobcu a na základe podanej žaloby bola vec zaregistrovaná na krajskom súde pod sp. zn. 23S/153/2015. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601403/5/191179/2005/Sch zo dňa 26.01.2015 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 v znení neskorších predpisov určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) rozdiel dane v sume 18 608,76 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 5 890,55 Eur a vyrúbil daň v sume 12 718,21 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 23.10.2013 bol 5 890,55 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola 12 718,21 Eur, rozdiel v sume 18 608,76 Eur, nadmerný odpočet (čas nadmerného odpočtu) odpočítaný z vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období bol 620,74 Eur, rozdiel na úhrade dane bol 13 338,95 Eur. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 767180/2015 zo dňa 08.06.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/154/2015. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli v podstate odôvodnené tým, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet daní je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru, alebo služieb. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň ako vzniká daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane nasleduje preukázanie dodržania zákonných vecných a časových podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 51 zákona o DPH. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotno-právnej povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie faktúr s predpísaným obsahom a ich úhradami. Daňové doklady musia jednoznačne preukázať prijatie zdaniteľného plnenia t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotno-právne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Samotná existencia faktúry a zaúčtovanie daňových dokladov (faktúr) v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb), pretože podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania, ako platiteľ. Predloženými dôkazmi a svojimi tvrdeniami daňový subjekt dostatočne nepreukázal a preverovaním správcu dane sa tiež nepreukázalo, že kto vecné plnenie z predložených faktúr deklarujúcich dodanie motorovej nafty uskutočnil a tým nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočítanie dane z preverovaných faktúr podľa ustanovení zákona o DPH. Daňový subjekt Martin Y. si za kontrolované zdaňovacie obdobie neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z preverovaných faktúr za dodanie motorovej nafty, na ktorých ako dodávateľ bola uvedená spoločnosť VIBET K+L, s.r.o., Kuzmányho 2, Banská Bystrica, pretože šetrením správcu dane bolo zistené, že spoločnosť VIBET K+L, s.r.o., od termínu 25.04.2013, kedy sa stal konateľom spoločnosti C. D. z Českej republiky, motorovú naftu daňovému subjektu I. Y. nedodala a tým spoločnosti VIBET K+L s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, čím bol porušený § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože právo odpočítať daň z tovaru alebo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť. Zároveň faktúry, na ktorých bola spoločnosť VIBET K+L s.r.o. uvedená ako dodávateľ, spoločnosť VIBET K+L s.r.o. nevystavila, čím platiteľ nesplnil podmienky ust. § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, keď právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní daní má faktúra od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V týchto súvislostiach žalovaný poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, podľa ktorého NS SR opätovne poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci z ktorými tak činní. Žaloby žalobcu, ktoré napadli na krajskom súde pod sp. zn. 23S/112/2015, 23S/150/2015, 23S/151/2015, 23S/152/2015, 23S/153/2015, 23S/154/2015 súd na pojednávaní dňa 09.12.2015 z dôvodov hospodárnosti konania a z dôvodu, že sa jednalo o tých istých účastníkov konania spojil s tým, že všetkých 6 vecí vedie súd pod spoločnou spisovou značkou 23S/112/2015. Súd takto postupoval v súlade s § 112 ods. 1 O.s.p. Vo všetkých 6 žalobách žalobca navrhoval napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloby boli v podstate odôvodnené tým, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné najmä z dôvodov: 1/ porušenie procesného postupu v daňovom konaní 2/ neexistencia materiálnych dôvodov pre vydanie rozhodnutí 3/ nedôvodné prenášanie zodpovednosti na žalobcu ohľadne dôkazného bremena 4/ rozpor s Európskou judikatúrou 5/ porušenie základných zásad daňového konania. K porušeniu procesného postupu v daňovom konaní žalobca poukázal na judikát NÚS/238/2006 a k nezákonnému postupu žalobca uvádzal, najmä fakt, že výzvou Daňového úradu v Banskej Bystrici zo dňa 26.11.2014 bol žalobca výslovne vyzvaný, aby predložil „písomné vyjadrenie k protokolu“ a označenie dôkazov tak, ako je uvedené v poslednom odseku predmetnej výzvy. Daňový subjekt (žalobca) si splnil túto povinnosť a písomné vyjadrenie zo dňa 19.01.2015 podal v stanovenej lehote (22.01.2015). Dňa 06.02.2015 obdržal právny zástupca rozhodnutie zo dňa 26.01.2015, ktoré však nijako nereflektovalo na splnenú výzvu. O to prekvapivejší vyznieva fakt, že dňa 17.02.2015 (teda po dvoch týždňoch) obdržal oznámenie správcu dane (datované zo dňa 23.01.2015), v ktorom správca dane uvádza, že vyjadrenie v písomnej forme k protokolu považuje za nepodané. Podanie však obsahovalo aj prílohy, ktoré je vždy možné podať aj písomne vrátane plnomocenstva, či iných dokladov. O týchto dokladoch rozhodnutia nepojednávaniu a teda sú nepreskúmateľné, ako sa z ich existenciou vysporiadali. Týmto správca dane hrubo zasiahol do práv a právom chránených záujmu daňového subjektu, porušil právny poriadok, pretože konal v rozpore s vlastnou výzvou zo dňa 26.11.2014. K neexistencii materiálnych dôvodov pre vydanie rozhodnutia a nedôvodné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu, žalobca uviedol, že vyčerpal zákonné dôkazné bremeno predložením všetkých dokladov, ktoré mohol zákonne získať. Naopak, žalovaný v tomto smere aj sám mohol získať ďalšie doklady, čo neurobil (výpisy z mýtneho systému, výpisy z telefonických hovorov, zoznam osôb, ktoré mohli vyberať finančné prostriedky z účtu dodávateľa žalobcu). V rozhodnutí žalovaného nie je uvedené, že akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s výdajkami z cisterien, ktoré obsahovali relevantné údaje o čase, množstve pohonných hmôt a sú výsledkom riadneho stáčania meracieho zariadenia, ktoré boli žalovanému (resp. prvostupňovému orgánu) predložené. Žalobca ďalej žalovanému vytýkal, že pokiaľ ide o materiálny podklad faktúr, v tomto smere preukázal niekoľko faktúr, ktoré možno považovať za objektívne preukázané: a/ úhrady žalobcu boli vykonávané v prospech účtu v peňažnom ústave, pričom sa jednalo o ten istý účet. S ohľadom na ust. zákona č. 483/2001 Z. z. sa jedná o bankové tajomstvo, kto je majiteľom účtu a preto skutočnosť, že sumy faktúr boli skutočne pripísané, si mohol správca dane preveriť. Preveriť mal aj mohol to, kto z tohto účtu, na ktorý daňový subjekt platil, finančné prostriedky vyberal. b/ pokiaľ ide o reálnosť obchodu, daňový úrad sa nezaoberal podstatou veci, pretože v prvom rade firma prevádzkujúca kamiónovú dopravu v takom rozsahu ako žalobca, musí jednoznačne do svojich vozidiel tankovať, nakoľko tieto vozidlá jazdili počas celého roka 2013, z ohľadom na odjazdené kilometre je logické, že spotrebovali pohonné hmoty. Skutočnosť, že vozidlá naozaj riadne jazdili, vyplýva nie len z tachometrov, ale aj z evidencie mýtneho systému SR. Nákup týchto pohonných hmôt daňový subjekt preukázal teda nielen faktúrami, ale aj ich prílohami, čo sú výstupy z tankovacieho zariadenia na cisterne, ktorá stáčala do benkaloru na Uľanskej ceste v areáli firmy pohonné hmoty. Z týmito dokladmi sa nejako správca dane nevysporiadal. Rovnaký postup ako je opísaný pod bodom a/, b/, platil aj právny vzťah s inými dodávateľmi (napr. Tanker s.r.o.). Je potom v rozpore s princípom právnej istoty, keď správca dane rovnaký postup pri jednom dodávateľovi je akceptovateľný a v druhom prípade ho správca dane neakceptuje. g/ žalobca preukazateľne odobral pohonné hmoty v rozsahu podľa faktúr a stáčacích dokladov (rovnaké doklady predkladajú aj iné dodávateľské spoločnosti, nakoľko stáčací list je určený priamo cisternou pri dodaní a obsahuje údaje o hodnote odobratého paliva ako aj o teplote vzduchu, čo má vplyv na rozťažnosť a hmotnosť paliva tzv. odchýlku merania) h/ žalobca urobil úhrady výlučne prevodom na účet (stále ten istý účet) i/ právny vzťah so spoločnosťou VIBER K+L s.r.o. sa ničím nelíšil od právnych vzťahov s inými dodávateľmi j/ vozidlá, ktoré dovážali pohonné hmoty daňovému subjektu boli najmä dve vozidlá: bielej farby, Mercedes plus cisterna (pravdepodobne Senecká EČV) a tyrkysovo-zelená SCANIA plus cisterna (Levická EVČ). Tieto vozidlá na noc často parkovali aj v areáli dopravcu Z. C. zo F. T. R., ktorý taktiež odoberal pohonné hmoty od tohto subjektu. Správca dane tieto tvrdenia nejako neskúmal a nepreveroval. k/ pred každou dodávkou žalobca osobne telefonicky komunikoval ohľadne dodávky, o čom predložil žalobca podrobné výpisy z hovorov zo septembra 2013, keď farebne vyznačil telefonát s vodičmi dodávateľských cisterien (telefón I XXXXXXXXX, II XXXXXXXXXX). Jedná sa o dôkazy, ktoré boli získané a dodatočne dňa 29.12.2014 preto ich nemohol predložiť v rámci kontroly. Žalobca však disponuje s právomocou, aby bolo zistené, komu tieto telefónne čísla patria, avšak daňový úrad mohol zistiť mená týchto osôb, ktorí pracovali ako vodiči dodávateľských cisterien. K námietke rozporu s Európskou judikatúrou a základnými zásadami konania žalobca uviedol, že správca daní nemôže prenášať dôkazné bremeno na subjekt tam, kde objektívne nesiaha objektívnosť daňového subjektu. Zisťovanie objektívnej pravdy sa u subjektu dostatočne preukázalo dokladmi, pričom subjekt nenesie a nemôže niesť zodpovednosť za vyjadrenia, vnútorné problémy, či vedenie účastníctva tretích osôb, alebo ďalšie správanie. V tejto súvislosti poukazoval žalobca na rozsudok R18/2011, R1/2011, R NS SR 4Sžf/18/2011, 3Sžf/1/2001, na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-354/03, C-355/03, C-484/03. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na princípy a zásady zákona o správe daní (zásada zákonnosti, zásada súčinnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada rovnosti, zásada primeranosti zaťaženia daňového subjektu, v zásade proporcionality). V súvislosti s dokazovaním odkazoval žalobca na rozsudky NS SR sp. zn. 7Sž/124/01, Sž/131-137/01, 3Sžf/1/2001. Na pojednávaní dňa 09.12.2015 zástupca žalobcu a naďalej trval na žalobách a podrobnejšie zdôvodňoval argumenty uvedené v žalobe. K žalobám žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhoval všetky žaloby žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že námietka žalobcu v súvislosti s porušením procesného postupu v daňovom konaní sa netýka daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún, júl, august 2013, táto námietka sa týka až zdaňovacieho obdobia za mesiac september 2013. K protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún, júl, august 2013 sa žalobca písomne nevyjadril a túto skutočnosť nenamietal ani v odvolaní podanom voči príslušným rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún, júl, august 2013. K námietke žaloby týkajúcej sa postupov pri podaní vyjadrenia k protokolu, žalovaný uviedol, že Daňový úrad Banská Bystrica o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2013 vyhotovil protokol č. 9601403/5/5207474/2014/Sch zo dňa 26.11.2014, ktorý doručil osobne žalobcovi I. Y. dňa 27.11.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie a k zisteniam uvedeným v protokole. Splnomocnení zástupca žalobcu AK URBÁNI & Partners s.r.o. doručil dňa 22.01.2015 na Daňový úrad Banská Bystrica v listinnej podobe písomné vyjadrenie k zisteniam v predmetnom protokole. V zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov povinnosť doručovať podanie elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 cit. zákona má podľa písmena c/ advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. Ustanovenie § 14 ods. 1 uvedené v zákone č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov je platné už odo dňa 01.01.2012, len jeho účinnosť bola posunutá odo dňa 01.01.2014, advokát ktorý podával písomné vyjadrenie k protokolu mal doručiť podanie v elektronickej podobe a ak sa tak nestalo správca dane ho považoval za nepodané. Napriek tomu, že to zákon výslovne neukladá dňa 23.01.2015, t.j. na druhý deň po doručení vyjadrenia žalobcu, vydal správca dane oznámenie č. 9601403/5/173495/Sch zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu, v ktorom mu oznámil, že jeho podanie vo veci vyjadrenia k protokolu v písomnej forme sa považuje za nepodané, pretože nebolo podané v súlade s ust. § 13 a 14 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Je potrebné rozlišovať medzi formou vyjadrenia (vyjadrenie môže byť urobené písomne prípadne ústne do zápisnice) a spôsobom doručenia písomného vyjadrenia (písomné vyjadrenie môže byť doručené poštou, osobne, faxom, mailom, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne). V danom prípade mal žalobca písomné vyjadrenie doručiť Finančnej správe elektronickými prostriedkami. Pokiaľ advokát zastupujúci žalobcu pri správe daní tak neurobil, nemôže žalobca potom tvrdiť, že správca dane zasiahol do práva a právom chránených záujmom daňového subjektu a že porušil právny poriadok. Správca dane na vyjadrenie reagoval, samotné písomné vyjadrenie k protokolu síce správca dane neakceptoval, ale splnomocnenie žalobcu pre AK URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré boli prílohou neakceptovaného písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu, správca dane akceptoval, o čom svedčí fakt, že následne písomnosti zasiela na adresu splnomocneného zástupcu žalobcu. Číselný rad písomností v správnom spise nasleduje chronologicky za sebou podľa dátumu vydania, to preukazuje, že predmetné oznámenie bolo vydané skôr, ako odvolaním napadnuté rozhodnutie, len samotným doručením sa stalo, že bolo doručené neskôr, ako vydané rozhodnutie. Z obsahu predloženého neakceptovaného vyjadrenia žalobcu k protokolu vyplýva, že jeho námietky sú rovnaké ako v podanom odvolaní a rovnaké ako v žalobe, žalovaný odvolací orgán sa s týmito námietkami vysporiadal vo svojom rozhodnutí o odvolaní, ktoré je predmetom žaloby vo veci sp. zn. 23S/154/2015. K námietke žalobcu ohľadom nedôvodného prenášania zodpovednosti na žalobcu ohľadne dôkazného bremena žalovaný uviedol, že vzhľadom na zásadu opatrnosti, by daňový subjekt mal mať základné informácie o dodávateľskej spoločnosti, z ktorou vstupuje do obchodných vzťahov a to minimálne adresa sídla spoločnosti, resp. prevádzky, meno konateľa, prípade mená osôb, ktoré dodávku tovaru dodali, EČV vozidla, ktoré tovar priviezlo a pod. V danom prípade žalobca I. Y. pri ústnom pojednávaní dňa 15.04.2015 v zápisnici č. 9601403/5/1498039/2014/Sch uviedol, že nemá vedomosť, kde sídli spoločnosť VIBET K+L s.r.o., resp. kde má adresu prevádzky, kto je majiteľom spoločnosti VIBET K+L s.r.o. Motorovú naftu nakupoval a obchody uzatváral s vodičom cisterny, ktorý mu priviezol motorovú naftu priamo na jeho prevádzku v Banskej Bystrici - Uľanky. Meno vodiča a EVČ cisterien, ktoré dovážali motorovú naftu nevedel uviesť. Podľa tvrdenia žalobcu vodič mu doviezol motorovú naftu na prevádzku do Uľanky, tá bola stočená do benkalora. Vodič mu odovzdal faktúru za dodanú motorovú naftu a následne platiteľ uhradil túto faktúru bezhotovostne na účet. Identita platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné obchody a platiteľa v prospech, ktorého sa zdaniteľný obchod uskutočňuje je deklarovaná na faktúre, ale zároveň musí zodpovedať skutočnému stavu. Ide o tzv. osobný charakter zdaniteľných obchodov dane z pridanej hodnoty, pri ktorom identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné obchody v prospech iného platiteľa je vedená na faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, pretože len tak je možné splniť podmienky na uplatnenie odpočítania dane určené v ust. zákona o DPH (§ 49 zákona o DPH). Daňový subjekt je povinný preverovať svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Znakom jednej zo zásad obchodného práva t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania spoločnosti a z toho plynie očakávanie, že jednotlivé daňové subjekty, resp. ich zástupcovia majú presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktoré vykonávajú, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak konajú. Ak takéto vedomosti daňovému subjektu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnuté v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov oprávnené (takýto názor bol v súvislosti s preukazovaním nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty judikovaný aj v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 06.07.2010). Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru. Uskutočnenie dodanie tovaru, alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru, alebo služby). V súlade s ust. zákona č. 563/2009 Z. z. (§ 24 a §45) je práve daňový subjekt ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Tieto názory boli v súvislosti s preukazovaním nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty opakovane judikované v rozsudkoch NS SR sp. zn. 2Sžf/52/2011, 2Žf4/2009, 3Žf/100/2012. V súvislosti s materiálnym podkladom faktúr a poukazovanie na niektoré ďalšie fakty, ktoré podľa žalobcu možno považovať za objektívne, žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybnili, že by žalobca motorovú naftu pre potrebu svojho podnikania nepotreboval alebo nenakupoval. Avšak daňový subjekt nepreukázal správcovi dane napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že motorová nafta bola dodaná v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedenom na faktúrach, teda spoločnosťou VIBET K+L, s.r.o. Úhrada faktúra a ani totožnosť osoby, ktorá z účtu vyberala finančné prostriedky, nie je samo o sebe preukázaním dodania tovaru osobou deklarovanou na faktúre a splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Správca dane spochybnil skutočnosť, že kto bol dodávateľom motorovej nafty z konkrétnych faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bolo spochybnené, že fakturovanú motorovú naftu skutočne nakúpil od deklarovaného dodávateľa VIBET K+L, s.r.o. V prípade dodania motorovej nafty od deklarovaného dodávateľa VIBET K+L nejde o rovnaký postup, ako v právnych vzťahoch s inými dodávateľmi a v iných časových obdobiach, napr. pri dodávke nafty od dodávateľa Tanker s.r.o. Existencia cisterien pravdepodobne dovážajúcich motorovú naftu pre žalobcu bez uvedenia, kto je ich majiteľom, resp. uvedenia evidenčných čísel, nedokazuje, že dodávateľom motorovej nafty je skutočne spoločnosť VIBET K+L, s.r.o. Predložené výpisy z hovorov z roku 2013 nie sú relevantným dôkazov preukazujúcim tvrdenie daňového subjektu, že motorovú naftu nakúpil od dodávateľa VIBET K+L, s.r.o. K námietke žalobcu ohľadom rozporu s Európskou judikatúrou a základnými zásadami konania žalovaný uviedol, že správca dane v daňovej kontrole dôsledne viedol daňové konanie v súčinnosti so žalobcom a postupoval pritom v súlade s ust. zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok zákon a o DPH pri uplatnení odpočítania dane z faktúr za dodanie motorovej nafty od deklarovaného dodávateľa VIBET K+L, s.r.o., preto nemohla byť porušená ani zásada neutrality dane, a nemohol byť žalobca zbavený ani bremena DPH, pretože mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr. Na pojednávaní dňa 09.12.2015 zástupca žalovaného trval na vydaných rozhodnutiach a na námietkach uvedených vo vyjadrení. Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobách a po preskúmaní vecí a postupu dospel k záveru, že na strane žalovaného nebolo zistené také pochybenie, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a preto žaloby žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Daňový úrad v Banskej Bystrici vykonal u platiteľa dani z pridanej hodnoty I. Y., O. XXX, XXX XX N. daňové kontroly na zaistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február, apríl, máj, jún, júl, august 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9601403/5/5207578/2014/Sch zo dňa 26.11.2014, protokol spolu s výzvou zo dňa 26.11.2014 bol daňovému subjektu doručený dňa 27.11.2014. Platiteľ (žalobca) nepodal písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 35 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Za zdaňovacie obdobie september 2013 vykonal daňový úrad kontrolu a vyhotovil protokol č. 9601403/5/5207479/2014/Sch zo dňa 26.11.2014. Protokol spolu s výzvou zo dňa 26.11.2014 bol daňovému subjektu doručený dňa 27.11.2014. Dňa 21.01.2015, v termíne na podanie vyjadrenia sa k zisteným skutočnostiam uvedeným v protokole splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril k protokolu z daňovej kontroly na zaistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti v písomnej forme. Nakoľko uvedené vyjadrenie nebolo v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ podané elektronicky, považoval správny orgán takéto podanie za nepodané. Na základe vykonaného dokazovania vydal správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutia, ktorými kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi) za zdaňovacie obdobie apríl až september 2013 vyrúbil na dani z pridanej hodnoty rozdiel dani, tak ako to vyplýva z rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Z dôvodov rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici vyplýva, že žalobca (daňový subjekt) si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z predložených faktúr, na ktorých ako dodávateľ bola uvedená spoločnosť VIBET K+L, s.r.o., Kuzmányho 2, Banská Bystrica, nakoľko šetreniami správcu dane bolo zistené, že spoločnosť VIBET K+L, s.r.o. od termínu 25.04.2013, kedy sa stal konateľom spoločnosti Pavol Schlesinger, motorovú naftu I. Y. (žalobcovi) nedodala a tým nevznikla daňová povinnosť spoločnosti VIBET K+L, s.r.o., ale neznámej osobe, čím bol porušený § 49 ods. 1 zákona č. 220/2009 Z. z. dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovaru, alebo službe vznikla daňová povinnosť. Zároveň faktúry, na ktorých bola uvedená ako dodávateľ spoločnosť VIBET K+L, s.r.o., nevystavila, čím platiteľ nespĺňa podmienky § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, keď právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici podal žalobca odvolania a na základne podaných odvolaní rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutými rozhodnutiami všetkých 6 prvostupňových rozhodnutí správneho orgánu potvrdil. Proti všetkým 6 rozhodnutiam druhostupňového správneho orgánu - žalovaného podal žaloby žalobca, v ktorých sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného v 6 napadnutých veciach, ktoré boli vydané po daňových kontrolách za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún, júl, august 2013 a po samostatnej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie september 2013. K jednotlivým námietkam žalobcu súd zaujal nasledujúce stanovisko: 1. Námietka v súvislosti s porušením procesného postupu v daňovom konaní. Je pravdou, že prvostupňový právny orgán sa dopustil procesného pochybenia, keď k písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.01.2015 zaujal stanovisko, podľa ktorého vyjadrenie v písomnej forme k protokolu doručené poštou považuje za nepodané. K tomuto postupu správneho orgánu súd uvádza: toto procesné pochybenie nie je takého charakteru, ktoré by malo mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Námietky boli podané ešte v čase, keď neboli vydané ani prvostupňové rozhodnutia. Iná situácia by bola v prípade, ak by správny orgán v súvislosti s tým, že by odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo podané písomnou formou cestou poštového doručovateľa a správny orgán by bol nečinný v podstate z dôvodu, že odvolanie nebolo podané elektronickou formou a že by správny orgán považoval takéto odvolanie za nepodané a nepredložil by vec na rozhodnutie druhostupňovému správnemu orgánu. Išlo by o konanie proti nečinnosti správneho orgánu, čo sa v danom prípade nestalo, pretože námietky, ktoré žalobca uviedol vo vyjadrení zo dňa 19.01.2015 mal žalobca možnosť použiť v odvolaní čo sa aj stalo a s týmito námietkami sa potom druhostupňový správny orgán - žalovaný na základe podaných odvolaní aj zaoberal. Nebolo teda porušené právo žalobcu na ochranu pred druhostupňovým správnym orgánom a nebolo porušené ani jeho právo na súdnu ochranu. 2. K námietke o neexistencii materiálnych dôvodov pre vydanie rozhodnutí a nedôvodné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu súd uvádza: Podľa § 24 ods. 1 písm. a, b, c zákona č. 569/2009 Z. z. (zákona o správe daní, Daňový poriadok), daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť, a úplnosť evidencií záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastním. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Podľa § 49 ods. zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vznikne platiteľovi v deň , keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet daní je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru, alebo služby, alebo platiteľovi dane, na ktorého je prenesená daňová povinnosť. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi). Pred splnením zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie faktúr s predpísaným obsahom a ich úhradami. Daňové doklady musia jednoznačne preukázať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ vznikli u správcu dane pochybnosti o dodaní zdaniteľného tovaru, má právo si preveriť, či zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotno-právne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Samotná existencia faktúr a zúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva, ešte nezakladá podmienku možnosti úspešného uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb), pretože podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V daných prípadoch bol tovar - dodanie nafty fakturovaný spoločnosťou VIBET K+L, s.r.o., ktorej konateľom mal byť C. D.. Dňa 03.09.2014 bol na Finančnom úrade pre Olomoucký kraj územné pracovisko v Olomouci vypočutý svedok C. D., z ktorého výpovede vyplynulo, že obchodná spoločnosť VIBET K+L, s.r.o., nikdy neobchodovala s I. Y., nikdy neboli uzatvorené žiadne obchodné zmluvy. Vystavené faktúry pre I. Y. konateľ - C. D. nikdy nevidel, nikdy nepodpísal a nebolo mu známe, že by spoločnosť tieto faktúry vystavila. O úhrade faktúr nevedel. Nemal vedomosť o tom, že by firma VIBET K+L, s.r.o., obchodovala s pohonnými hmotami. Firma nevlastnila žiaden majetok a to vôbec nie cisternu. O preprave t.j. o mieste nákladky a výkladky motorovej nafty, o objednávkach, o záznamoch, o prevádzke nákladných motorových vozidiel nevedel nič povedať. C. D. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce v ČR - krajskej pobočky v Olomouci odo dňa 02.01.2013, dostáva sociálny príspevok 3 410,- Kč mesačne od magistrátu mesta Olomouc. Nepodniká, nie je nikde zamestnaný a okrem príjmu sociálneho príspevku iné príjmy nemá. Býva vonku, trvalé bydlisko nemá, stravu dostáva v azylovom dome na ulici Wurmanova 5, v B.. Pokiaľ ide o dodanie tovaru, povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že došlo k vecnému, reálnemu plneniu, čo sa žalobcovi preukázať nepodarilo. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na ďalšie fakty, ktoré možno považovať podľa neho za objektívne preukázané, súd k tomu uvádza: úhrady žalobcu v prospech účtu v peňažnom ústave a preverovanie, kto z tohto účtu vyberal, nepotvrdzuje dodanie tovaru od spoločnosti VIBET K+L, s.r.o. To, že žalobca vykonával kamiónovú prepravu a že jazdil počas celého roka 2013, čo vyplýva z tachometrov, evidencie, mýtneho systému, výstupy z tankovacieho zariadenia na cisterne, taktiež nepreukazujú, že nafta bola dodaná spoločnosťou VIBET K+L, s.r.o. Správne orgány nespochybnili dodanie motorovej nafty od dodávateľa napr. Tanker s.r.o., na druhej strane boli spochybnené dodávky od firmy VIBET K+L, s.r.o., nemožno preto hovoriť o rovnakých právnych vzťahoch a porušenie princípu právnej istoty. Odobratie pohonných hmôt v rozsahu a podľa faktúr a stáčacích dokladov taktiež nepreukazuje dodanie tovaru od spoločnosti VIBET K+L, s.r.o. Dovážanie pohonných hmôt žalobcovi neidentifikovanými vozidlami podľa farby (biela farba, tyrkysovo zelená farba) bez EVČ taktiež nenasvedčuje dodanie tovaru od spoločnosti VIBET K+L, s.r.o. Výpisy z telefonických hovorov zo septembra 2013 hodnoverným spôsobom nepreukazujú, že motorovú naftu zakúpil žalobca od dodávateľa VIBET K+L, s.r.o. Súd mal preukázané, že žalovaný a i správny orgán prvého stupňa pri vydávaní rozhodnutí v danom prípade nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj z výsledkov ďalšieho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či dodávky nafty boli dodávateľom uskutočnené. Ani žalobcovi a ani správnym orgánom sa nepodarilo dodanie tovaru preukázať. Dôkazné bremeno na preukázaním uskutočneného obchodu bolo na žalobcovi. Žalobca však v celom daňovom konaní nevedel preukázať, že obchodnú transakciu uskutočnil s dodávateľom, ktorého dokladmi deklaroval nákup nafty, hoci pri dodržaní zásad bežnej opatrnosti v obchodnom styku je nezvyklé obchodovať s osobou, o ktorej nemá preukázané, že má oprávnenie konať za spoločnosť dodávateľa a nevykonal žiadne opatrenia na zadovážení zistení o dodávateľskej spoločnosti a osôb oprávnených konať za túto spoločnosť. Žalobca ako daňový subjekt v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa uskutočnili obchody fakturované dodávateľskou spoločnosťou VIBET K+L, s.r.o. 3. K námietke žalobcu ohľadom rozporu s Európskou judikatúrou a základnými zásadami konania súd prijal nasledujúci záver: poukazovanie na judikatúry Európskeho súdu a na základné zásady, resp. princípy zákona o správe daní bez toho, aby bol uvedený rozpor medzi rozhodovacou činnosťou správnych orgánov a judikatúrou súdneho dvora, resp. so zásadami a princípmi zákona o správe daní, je kontraproduktívne. Rozhodujúcou skutočnosťou v predmetných veciach, o ktorých rozhodoval súd je to, že žalobca nepreukázal skutočné, reálne dodanie tovaru od dodávateľa. Poukazovanie na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 je v danom prípade nepoužiteľné, pretože uvedený rozsudok vychádzal z toho, že daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo v predmetných prípadoch nebolo preukázané. Nejedná sa o sporné dodávky od subdodávateľov. Žalobca, ktorý v žalobe citoval niektoré zásady zákona o správe daní, ústavné princípy a poukazoval na režim odpočtov zavedených smernicou rady 77/388/EHS (šiesta smernica), v žalobe neuviedol v čom malo dôjsť k porušeniu zákonnosti v súvislosti s citovanými zásadami, ústavnými princípmi a šiestou smernicou. Krajský súd z uvedených dôvodov preto po preskúmaní vecí a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že na strane správnych orgánov nedošlo v predmetných veciach k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, preto žaloby žalobcu zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.