Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/124/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200996 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200996.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: A. H., R. XXXX/XX, XXX XX T. T., O.: XX XXX XXX, právne zast. Advokátska kancelária Peter Fischer - advokát, Horná 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 997 770, proti žalovaným: 1/ Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcia so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, 2/ Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, Dolná 46, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. SK/0245/99/2015 zo dňa 20. mája 2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III/ Súd konanie voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici č. P/0334/06/14 z 12.02.2015 bola žalobcovi: A. H., R. XXXX/XX, XXX XX T. T., O.: XX XXX XXX (ďalej v texte žalobkyňa) uložená pokuta vo výške 250,- Eur za zistené porušenia v jeho prevádzke EL GREKO, Skuteckého 1, Banská Bystrica. Žalobkyňa rozhodnutie o uložení pokuty prebrala osobne na Slovenskej pošte 1, Horná 1, Banská Bystrica, dňa 03.03.2015. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podala žalobkyňa odvolanie 17.03.2015. Dňa 09.06.2015 bolo doručené žalobkyni oznámenie žalovaného 1/, že v dôsledku zmeškania lehoty na podanie odvolania, sa rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu stalo právoplatné a vykonateľné s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie bolo doručené v zmysle fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku dňa 20.02.2015 a lehota na podanie odvolania márne uplynula dňa 09.03.2015. Dňa 07.08.2015 bola na súde podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti O.s.p.. Žalobkyňaa sa žalobou domáhala, aby súd zrušil Oznámenie o zmeškaní lehoty na podanie odvolania č. SK/0245/99/2015, ktoré vykonal žalovaný 1/ dňa 20.05.2015, a aby vec vrátil na ďalšie konanie, resp. navrhovala súdu, aby zrušil rozhodnutie žalovaného vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný 2/ rozhodoval sankciou, ktorá je likvidačná. Odôvodnenie rozhodnutia je formálne, všeobecné. V žalobe namietala a uvádzala najmä tieto skutočnosti: 1. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia žalovaným 1/ je v rozpore s jeho účelom daným zákonom. Žalobkyňa pri preberaní poštovej zásielky postupovala v súlade s „upozornením“ o trvaní lehoty na vyzdvihnutie zásielky na poštovom tlačive: Oznámenie o uložení zásielky. Zásielka bola uložená 17.02.2015 a žalobkyňa si ju prebrala osobne dňa 03.03.2015. Pri preberaní zásielky postupovala žalobkyňa štandardným spôsobom. Ani pri najlepšej vôli ju nemohlo napadnúť, že predmetnú zásielku žalovaný 1/ považuje od 17.02.2015 za uloženú, využijúc inštitút fikcie doručenia a od tohto dátumu počíta trvanie lehoty na odvolanie. 2. Ide o nezákonný postup, ak správny orgán pri doručovaní písomnosti, o to viac, ak ide o rozhodnutie o priestupkoch, využije inštitút fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku v priamej nadväznosti na uvedenie účastníka konania do omylu firmou zabezpečujúcou prepravu zásielok. 3. Ak by sa postupom, ktorým konal žalovaný, vykonávalo doručovanie všeobecne, nastal by stav obrovskej právnej neistoty vo všetkých správnych aj súdnych konaniach. Účelom inštitútu fikcie doručenia je zabrániť znehospodárňovaniu konania. Cieľ tohto právneho nástroja nemôže byť represívne poškodzovať účastníka konania uvedeného do omylu pri uplatňovaní svojich práv a právom chránených záujmov. 4. Od soboty 14.02.2015 do soboty 21.02.2015 sa žalobkyňa nachádzala mimo miesta doručenia a nemohla vedieť, že jej 16., resp. 17.02.2015 pošta doručuje zásielku. Žalovaný ani z dôvodu absencie zákonného predpokladu nemohol využiť inštitút fikcie doručenia. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na základe zistení inšpektorov SOI pri kontrole vykonanej dňa 20.08.2014 bolo zistené, že žalobkyňa porušila povinnosť predávať výrobky v správnej hmotnosti a povinnosť umiestniť reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 250,- Eur za porušenie § 4 ods. 1 písm. a/ a § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie po zákonom stanovenej lehote 17.03.2015. Žalobkyňa bola vyzvaná dňa 08.04.2015, aby v lehote do 3 dní od doručenia výzvy preukázala dôvod neprevzatia doporučenej zásielky v rozhodujúcom čase, t.j. v čase uloženia zásielky od 17.02.2015 do 20.02.2015 s upozornením, že inak bude odvolanie zamietnuté. Výzva bola žalobkyňou prevzatá dňa 27.04.2015 s uplatnením fikcie doručenia a žalobkyňa na výzvu reagovala listom doručeným žalovanému dňa 30.04.2015. K žalobným námietkam žalovaný 1/ uvádzal, že Oznámenie o zmeškaní lehoty na podanie odvolania, ako aj jemu predchádzajúce konanie, bolo v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a žalobkyňa nebola predmetným Oznámením a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Poukázal na znenie ustanovenia § 24 ods. 1 a § 24 ods. 2 Správneho poriadku, na procesný postup pri doručovaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. V danom prípade neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol zrealizovaný dňa 16.02.2015, opakované doručenie dňa 17.02.2015. Nakoľko nový pokus o doručenie zostal bezvýsledný, doručovateľ uložil písomnosť na pošte dňa 17.02.2015 a správny orgán v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku uplatnil fikciu doručenia. Žalobkyňa si zásielku do 3 dní od jej uloženia nevyzdvihla. Posledný deň tejto trojdňovej lehoty sa považuje za deň doručenia, v danom prípade 20.02.2015. Prvým dňom lehoty na podanie odvolania bol 21.02.2015 a posledným dňom bol 09.03.2015. Poukázal na povahu doručenky ako verejnej listiny s tým, že údaje na doručenke zachytávajú postup pri doručovaní a kým nie je preukázaný opak (dôkazné bremeno znáša žalobca), považujú sa údaje na doručenke za pravdivé. Ak teda žalobkyňa spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinná o tom predložiť dôkaz a preukázať svoje tvrdenie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžd/20/2011. Žalovaný umožnil žalobkyni predmetnou výzvou preukázať dôvod neprevzatia doporučenej zásielky v rozhodujúcom čase, t.j. v čase uloženia zásielky. Žalovaný uviedol, že po oneskorene podanom odvolaní preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj celé konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu z toho pohľadu, či nevznikol dôvod pre obnovu konania, resp. zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Nezistil žiadny z taxatívne vymedzených zákonných dôvodov pre uplatnenie predmetných inštitútov, preto vydal Oznámenie o zmeškaní lehoty na podanie odvolania, v ktorom zároveň žalobkyňu na uvedenú skutočnosť upozornil. Za meritum veci žalovaný považoval procesnú stránku správneho konania, konkrétne skutočnosť, že žalobkyňa podala odvolanie po zákonom stanovenej lehote pri uplatnení fikcie doručenia, následkom čoho bolo vydanie Oznámenia o zmeškaní lehoty na podanie odvolania a nie problematika riešená v rámci právoplatného prvostupňového rozhodnutia, preto sa žalovaný nevyjadroval k samotným námietkam žalobkyne uvedeným v predmetnom odvolaní, k vecnej stránke prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného sa žalobkyňa nemôže vyviniť zo zmeškanej lehoty na podanie odvolania tvrdením, že nemohla predpokladať, že správny orgán uplatní inštitút fikcie doručenia, na uplatnenie ktorého boli dodržané všetky zákonné predpoklady. To, že sa žalobkyňa nenachádzala v mieste doručovania v období od 14.02.2015 do 21.02.2015, je nepodložené tvrdenie žalobkyne. Žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/237/2010 a na uznesenie NS SR sp.zn. 6Sžo/134/2008. Žalobkyňa nepreukázala relevantným spôsobom skutočnosť, že sa v čase doručovania rozhodnutia nachádzala mimo miesta doručovania, pričom žalobkyňa sa v čase doručovania v mieste doručovania na adrese miesta podnikania uvedenej v živnostenskom registri nachádzala. Uzavrel, že žalovaný pri doručovaní rozhodnutia postupoval zákonným spôsobom, keď uplatnil fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobkyňa nepreukázala nepravdivosť údajov uvedených na predmetnej doručenke, preukazujúcej postup pri doručovaní s datovaním prvého pokusu o doručenie, opakovaného doručenia, ako aj uloženia zásielky na pošte. Tvrdenia ohľadne uvedenia žalobkyne do omylu poštou nie sú ničím podložené, nemajú vplyv na spoľahlivo preukázané skutočnosti. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že fikcia doručenia uvedená v ustanovení § 24 ods. 2 Správneho poriadku nebola správne aplikovaná. Žalobkyňa konala na základe písomného oznámenia o uložení zásielky, v poučení ktorého bolo uvedené, že si zásielku môže vyzdvihnúť v lehote 18 dní od uloženia na pošte. Pri prvom doručení nebola doma, bola mimo svojho bydliska, a to v Banskej Štiavnici, o čom predložil čestné prehlásenie rodičov, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa starala o starú matku. Namietal, že pre uplatnenie fikcie doručenia neboli splnené zákonné predpoklady, pretože žalobkyňa sa v čase doručovania nenachádzala na mieste doručenia. K meritu veci namietal, že uložená sankcia bola pre žalobkyňu likvidačná. V dôsledku takýchto neprimeraných zaťažení bola nútená zrušiť svoju živnosť. Namietol nedostatočnú individualizáciu výšky sankcie. Rozhodnutie označil za formálne. Poverený zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní trval na správnom aplikovaní ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, v ktorom je určený spôsob, akým sa doručujú dôležité písomnosti určené do vlastných rúk, v ktorom je konštruovaná aj fikcia, na ktorú správny orgán musí zo zákona prihliadať, pokiaľ sú splnené podmienky pre využitie fikcie doručenia. V danom prípade doručovali rozhodnutie, preto nebol dôvod zvoliť iný spôsob doručovania v zmysle § 25 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, napriek tomu, že išlo o doručovanie písomnosti fyzickej osobe - podnikateľovi. Mal za to, že žalovaný 1/ dostatočne skúmal podmienky uplatnenia fikcie, keď žalobkyňu vyzval preukázať dôvody, pre ktoré neprevzala zásielku. Na výzvu uviedla, že nič jej nebolo doručené, preto ju neprevzala. Tvrdenia, že žalobkyňa bola v čase doručovania v Štiavnických Baniach a starala sa o svoju starú mamu, považoval za účelové, a to z dôvodu, že na inom mieste žaloby uvádzala, že v čase, kedy bolo doručované rozhodnutie, bola na rizikovom tehotenstve. Namietol, že rizikové tehotenstvo sa spája s práceneschopnosťou, preto minimálne Sociálna poisťovňa má mať informáciu o tom, kde sa mala zdržiavať a je teda preskúmateľné, či sa zdržiavala, alebo či sa nezdržiavala v mieste doručovania. S poukazom na tvrdené rizikové tehotenstvo žalobkyne, spochybňoval opateru, starostlivosť o nevládneho človeka. Na prejednanie veci súd v súlade s § 250g O.s.p. nariadil pojednávanie. Na pojednávaní okrem vyjadrení zástupcov účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výzvou žalovaného 1/ zo dňa 08.04.2015 a odpoveďou žalobkyne na výzvu zo dňa 28.04.2015, ako aj oboznámením s čestnými prehláseniami rodičov žalobkyne aj C. S. a O.. D. S. zo dňa 05.08.2015. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného 1/ o zmeškaní lehoty na podanie odvolania, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a to z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na riadnom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia - Oznámenia žalovaného 1/ č. SK/0245/99/2015 zo dňa 20.05.2015, ktorým žalovaný 1/ oznámil žalobkyni zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. P/0334/06/14 z 12.02.2015. Keďže primárne je podmienkou prípustnosti žaloby podanej podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., aby žaloba smerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.), súd sa zaoberal zákonnosťou postupu žalovaného 1/, ktorý neuskutočnil odvolacie konanie na základe odvolania podaného žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu majúc za to, že lehota na podanie odvolania márne uplynula 09.03.2015, aplikujúc fikciu doručenia dňa 20.02.2015, ako tretí deň od uloženia zásielky v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a teda odvolanie podané na poštovú prepravu 17.03.2015 považoval za podané oneskorene po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, pričom v dôsledku márneho uplynula odvolacej lehoty prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok); dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku; ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Z doručenky ozrejmujúcej priebeh doručovania prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyni bolo dňa 16.02.2015 neúspešne doručované odvolaním napadnuté rozhodnutie, dňa 17.02.2015 bolo vykonané opakované doručenie a v tento deň bola zásielka uložená na pošte. Žalobkyňa si dňa 03.03.2015 predmetné rozhodnutie osobne prevzala. Súdy judikovali (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sžo 181/2008 zo dňa 29.01.2009, ale aj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 65/2010-49 z 27.10.2010), že na uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: 1/ adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý; 2/ adresát písomnosti sa v mieste doručenia zdržiaval; 3/ doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu; 4/ nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný. K tomu, aby správny orgán opodstatnene pristúpil k použitiu fikcie doručenia, musí byť splnenie podmienok preukázané. V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa nebola v uvedené dni zastihnutá, bola poučená doručovateľom o opakovanom doručení, a aj tento pokus o doručenie zostal bezvýsledný. V konaní pred súdom sa rozchádzali tvrdenia žalobkyne a žalovaného 1/ o preukázaní skutočnosti, či sa žalobkyňa počas doručovania zdržiavala v mieste doručenia a teda, či správny orgán v správnom konaní mohol pri doručení prvostupňového rozhodnutia aplikovať fikciu doručenia. Preskúmaním veci, oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, s čestnými prehláseniami rodičov žalobkyne, súd dospel k záveru, že postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatovali, že rozhodujúcou je skutočnosť, či adresát mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte a s tým súvisiaca skutočnosť, či adresát, ktorý nebol zastihnutý na adrese doručenia, sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby, skutočne zdržiaval, pričom tento predpoklad nie je daný nielen pri dlhodobej neprítomnosti adresáta na tomto mieste, ale aj pri krátkodobom (prechodnom) pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a podobne. Žalovaný 1/ postupoval v zhode s uvedenou judikatúrou súdov, ak pristúpil k výzve žalobkyne na preukázanie skutočnosti, kde sa v čase doručenia zdržiavala. Pokiaľ by žalobkyňa bola hodnoverným spôsobom preukázala, že sa v čase doručenia v mieste doručenia nezdržiavala, fikcia doručenia by nemohla byť použitá. Z odpovede žalobkyne na výzvu žalovaného 1/ zo dňa 08.04.2015, aby preukázala dôvod neprevzatia doporučenej zásielky v rozhodujúcom čase, žalobkyňa v liste zo dňa 28.04.2015 uviedla: „Dôvod neprevzatia doporučenej zásielky v rozhodujúcom čase je ten, že vo vami uvádzanom čase, t.j. od 17.02.2015 do 20.02.2015 mi nebola doručená absolútne žiadna doporučená zásielka zo Slovenskej obchodnej inšpekcie, a ani mi nebolo doručené žiadne oznámenie o uložení doporučenej zásielky na pošte. Z tohto dôvodu som teda nemohla žiadnu zásielku prebrať ...“. V tomto liste žalobkyňa neodôvodňuje neprevzatie doporučenej zásielky tým, že by sa v čase jej doručovania na adrese doručovania nezdržiavala. Preto žalovaný 1/ dospel k správnemu záveru o tom, že nastali účinky doručenia písomnosti ex lege po uplynutí stanovenej doby (tretí deň od uloženia), hoci žalobkyňa písomnosť fakticky neprevzala. Zákonom stanovené predpoklady v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku boli splnené. Pokiaľ žalobkyňa v súdnom konaní odôvodňuje neprevzatie zásielky v rozhodnej dobe inými skutočnosťami, na podporu čoho predložila aj čestné prehlásenia svojich rodičov o tom, že v dňoch 14.02.2015 (sobota) do 21.02.2015 (sobota) sa nezdržiavala v mieste trvalého bydliska, nakoľko bola v R. T. u starej mamy, ktorá potrebovala sústavnú zdravotnú starostlivosť pre akútnu virózu spojenú s vysokým vekom a nemohla sa o seba sama starať, súd poukazuje na to, že adresát je povinný hodnoverným spôsobom preukázať, že sa v mieste doručenia nezdržiaval. Tvrdenia žalobkyne súd nepovažuje za hodnoverne preukázané. Vypovedaciu schopnosť čestných prehlásení oslabuje skutočnosť, že žalobkyňa takýto dôkaz predložila až v súdnom konaní, pričom na výzvu žalovaného 1/ v správnom konaní sa nebránila tvrdením, že sa v čase doručovania nezdržiavala v mieste doručovania. Poukazovanie žalobkyne, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorým jej bola uložená sankcia, je pre ňu likvidačné a v dôsledku toho bola nútená ukončiť podnikateľskú činnosť, súd poznamenáva, že rozhodnutie bolo vydané správnym orgánom prvého stupňa dňa 12.2.2015, pričom z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že k zrušeniu živnosti v časti - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne na adrese Skuteckého 1, 974 01 Banská Bystrica, došlo dňom 09.03.2015, preto uvedené tvrdenie je irelevantné pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Navyše, súd neposudzoval zákonnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, t.j. nezaoberal sa správnosťou rozhodnutia vydaného správnym orgánom prvého stupňa, ktorým bola uložená sankcia. Tým, že súd dospel k záveru, že fikcia doručenia bola žalovaným 1/ aplikovaná správne, a teda odvolanie bolo podané po lehote, o čom žalovaný 1/ upovedomil neformálnym spôsobom žalobkyňu v súlade s § 60 Správneho poriadku, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Súd sa nestotožnil s tvrdením v žalobe, že uplatnenie inštitúcie fikcie doručenia žalovaným 1/ je v rozpore s jeho účelom daným zákonom. Fikcia doručenia je svojou podstatou významný inštitút, majúci charakter opatrenia na zefektívnenie vymožiteľnosti práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy. Bez fikcie doručenia by totiž adresáti písomnosti nechtiac, ale často aj zámerne (napr. pri rozhodnutiach o uložení sankcií) zablokovali účinky rozhodnutí do praxe (prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc., prof. JUDr. Marián Vrabko, CSc.: Niekoľko úvah k „fikcii doručenia“, ako opatreniu na vymožiteľnosť práva - Justičná revue 10/2015). Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžd 20/2012 z 25.04.2012 vyplýva, že fikcia nemôže byť použitá tak, aby spôsobila vedome ujmu na právach a právom chránených záujmoch dotknutej osoby. V záujme predídenia tomu žalovaný 1/ vyzval žalobkyňu, aby preukázala hodnoverným spôsobom, že neboli splnené zákonné podmienky fikcie doručenia, k čomu však, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v predmetnom konaní nedošlo. Súd nemohol prihliadnuť ani na argumentáciu žalobkyne, ak tvrdila, že ju ani pri najlepšej vôli nemohlo napadnúť, že predmetnú zásielku žalovaný 1/ považuje od 17.02.2015 za uloženú, a že využijúc inštitút fikcie doručenia bude od fiktívneho dátumu doručenia počítať plynutie lehoty na odvolanie, pričom súd poukazuje na to, že každý si má chrániť svoje práva v zmysle zásady „Právo svedčí bdelým“. Navyše, v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol. Voči žalovanému 2/ súd konanie zastavil, aplikujúc ustanovenie § 250d ods. 3 O.s.p.. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 a contr. O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.