Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/136/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201079 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015201079.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu: E. L. HORAL, Klastava 67, 969 01 Baďan, IČO: 32 030 983, právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarikova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: OPS/ BEZ/2015/35450-218/2015 zo dňa 09.07.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 29/15-1.0/ pok/r zo dňa 24.03.2015 bola podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 5000,- Eur. Účastník konania (v tomto konaní žalobca ) v pozícii zamestnávateľa, porušil podľa prvostupňového správneho orgánu zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 4. 12. 2014 o 12:10 hod. (v čase výkonu inšpekcie práce ) na pracovisku na Biofarme Počúvadlo 134 využíval závislú prácu fyzických osôb, a to H. V. a K. H., pričom s uvedenými fyzickými osobami nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona číslo 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodol druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím sp. zn.: OPS/BEZ/2015/35450-218/2015 zo dňa 09.07.2015, napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Odvolací správny orgán konštatoval že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že H. V. pre neho vykonával prácu, len aby si odpracoval dlh, odvolací správny orgán uviedol, že v predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že menovaní vykonávali závislú prácu a tým, že s nimi účastník konania neuzavrel žiadny pracovnoprávny vzťah sa dopustil nelegálneho zamestnávania. Odvolací správny orgán sa stotožnil s právnym názorom Inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak ako to uviedol vo výroku prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. Druhostupňový správny orgán dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania uvádzaná v odvolaní nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorou navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 07. 2015, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24. 03. 2015 zrušiť. Žalobca svoju žalobu odôvodnil v podstate tým, že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie tak odporuje zákonu ako aj základným zásadám správneho konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu vychádza predovšetkým zo zápisníc o podaní informácii z dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných správnym orgánom ručne dňa 04. 12. 2014 s H. V. a K. H., pričom žalobcovi tieto zápisnice neboli vôbec predložené k dispozícií a oboznámeniu, aj napriek tomu, že tvorili podklad pre napádané rozhodnutia a ako osoba obvinená zo správneho deliktu mal byť riadne a náležite oboznámení s každým dôkazom získaným v správnom konaní. Čerpaním z informácií formou týchto zápisníc správny orgán nepostupoval zákonne a ústavne konformným spôsobom, išlo o jednostranný a arbitrárny postup. Jediný doklad, ktorý mal žalobca k dispozícii pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, bol protokol zo dňa 11. 12. 2014. Žalobca tiež namietal, že správny orgán činnosti vykonávanej uvedenými fyzickými osobami vyhodnotil ako závislú prácu a tým, že s nimi žalobca neuzavrel žiadny pracovnoprávny vzťah sa dopustil podľa žalovaného správneho orgánu nelegálneho zamestnávania. Takéto odôvodnenie rozhodnutia podľa žalobcu odporuje zistenému skutkovému stavu, kedy dané práce boli vykonávané za palivové drevo, ktoré už bolo poskytnuté, p. V. ho mal k dispozícii a mohol ním nakladať podľa vlastného uváženia. Tiež nie je zrejmé, ako správny orgán prišiel k záveru, že išlo o závislú prácu, keďže vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o kamarátsku výpomoc za poskytnuté drevo. Žalobca poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona číslo 311/2001 Z.z. zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 04. 12. 2014 ale aj na aktuálne znenie tohto ustanovenia. Podľa jeho názoru z napádaných správnych rozhodnutí nie je dostatočne zrejmé, ktorú úpravu závislej práce správne orgány aplikovali, teda akú účinnosť zákonníka práce aplikovali na posudzovaný prípad, na základe akých dôvodov a úvah. Žalobca tiež vyjadril názor že správny orgán musí pri postihovaní nelegálnej práce preukázať obvinenému, to znamená žalobcovi, naplnenie znakov závislej práce. V tejto súvislosti poukázal na to, že odlišovať závislú prácu od medziľudskej výpomocí je nevyhnutné. Pojem závislá práca predstavuje jeden z kľúčových termínov pre pochopenie problematiky nelegálneho zamestnávania, výpomoci či alternatívnych zmluvných typov. Pri posudzovaní, v akom vzťahu sa osoba vykonávajúca určitú prácu nachádza voči zadávateľovi práce, je rozhodujúce, či sú naplnené znaky závislej práce, a to bez ohľadu na to, či medzi nimi bola uzavretá zmluva alebo nie. Žalobca tiež namietal to, že napádané rozhodnutia druhého a prvého stupňa nemajú oporu v spoľahlivo a dostatočne zistenom skutkovom a právnom stave veci. Žalovaný správny orgán si z dostupných informácií, z predložených dôkazov, z celého spisového materiálu k danej veci, nezistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil zistený stav, nesprávne ho právne posúdil a svojim konaním a rozhodnutím spôsobil, že výkon daného rozhodnutia môže mať pre žalobcu likvidačný charakter. Poukázal na to že trestno- právne princípy sa analogicky vzťahujú a aplikujú aj v správnom konaní a trestaní, pričom trestanie za správny delikt podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Správne orgány so žalobcom v prejednávanej veci jednali celkom dva krát. Nedostal sa mu riadneho a náležitého poučenia o právach aj v zmysle zákona číslo 372/1990 Zb. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Skutočnosť že počas kontroly nelegálneho zamestnávania žalobca zamestnával H. V. a K. H. je dôkazne podložená nielen samotným protokolom, ale aj zápisnicami spísanými s menovanými dňa 04. 12. 2014. V oboch zápisniciach obaja jednoznačne potvrdili, že nemajú medzi sebou uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe uviedol, že s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedol žalobca ako aj zamestnanci v zápisniciach, považuje jeho tvrdenia za účelové. P. V. uviedol, že pre žalobcu vykonával prácu približne 2 mesiace 2 krát do týždňa a doteraz mu žalobca vyplatil 2 krát po 100,- Eur. P. H. uviedol, že za vykonanú prácu mal dostať 150,- Eur. Prácu začal pre žalobcu vykonávať od 03. 12. 2014 a žalobca mu ukázal, čo má vykonať. Obaja menovaní mali možnosť oboznámiť sa so skutočnosťami uvedenými v zápisniciach ešte pred ich podpísaním, prípadne uviesť dôvody odmietnutia podpísania týchto dôkazných listín. Žalovaný tiež vo vyjadrení uviedol, že žalobca v zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom o dôvode prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku uviedol, že evidenciu pracovného času nevedie z dôvodu, že na je pracovisku celé dní. Je teda nepravdepodobné, aby v takomto prípade nevedel o prítomnosti p. H. na pracovisku. Zápisnice spísané s menovanými navyše jednoznačne potvrdzujú, že sa v ich prípade jednalo o výkon závislej práce, čo žalobca spochybňuje. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán jednoznačne preukázal, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa ustanovenia § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálne zamestnáva. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z.z., Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 1 ods. 2 a 3 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce z znení účinnom k 04.12.2014, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným spočíva v rozdielnom hodnotení vykonaných dôkazov, konkrétne výpovedí p. V. , p. H. a samotného žalobcu spísaných v zápisniciach o podaní informácií, teda z akého dôvodu sa p. V. a p. H. nachádzali v priestoroch pracoviska žalobcu. Žalobca hodnotí vykonané dokazovanie odlišne od toho, ako to urobil v správnom konaní žalovaný. Úlohou súdu v konaní podľa piatej časti O.s.p. je preskúmať, či napadnuté rozhodnutie je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom. Súdny prieskum zákonnosti sa obmedzuje len na tie dôvody, pre ktoré žalobca tvrdí, že žalovaný nekonal podľa zákona alebo nekonal na základe zákona. Predmetom prieskumu súd teda úvahy žalovaného, ktorý vyhodnotil vykonané dôkazy, a ktorými dospel k zisteniu skutočností, ktoré boli z podkladov rozhodnutia. Žalobcove tvrdenie o nezákonnosti spočívajúce v tom, že žalovaný dospel k nesprávnemu zisteniu prítomnosti p. V. a p. H. v priestoroch žalobcu a teda na mieste výkonu inšpekcie práce, nie je dôvodné. P. V. a p. H. do zápisnice o podaní informácie uviedli v podstate zhodne, že na Biofarme Počúvadlo 134 vykonávajú stavebné práce, na ktorých sa dohodli s p. L. ústne. P. V. uviedol, že pracuje 2 mesiace a dostal 200,- Eur. P. H. uviedol, že pracuje od 03.12.2014 a za vykonané práce má dostať 150,- Eur. Obaja menovaný boli pri spisovaní zápisníc riadne poučený aj následkoch nepravdivých a neúplných informácií. O prítomnosti oboch menovaných na Biofarme Počúvadlo 134 vedel aj žalobca, ktorý v zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom o dôvode prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku uviedol, že obom menovaným dal „robotu zapucovať žľaby v dojárni a murárske práce pod obkladačky“. Uviedol tiež, že menovaní V. a H. pracujú od 02.12.2014 asi od 9.00 hod do 15.00 hod.. Uviedol, že pracovný čas oboch menovaných neeviduje, z dôvodu, že je na farme celé dni. Aj žalobca bol riadne poučený o následkoch uvádzanie nepravdivých informácií. Vyhodnotenie všetkých týchto informácií ako korešpondujúcich je v súlade s ich obsahom. Úvaha správneho orgánu, ktorou hodnotil uvedené výpovede je v súlade s obsahom vyjadrení a nevybočuje z medzí logického uvažovania. Tiež nie je dôvodná žalobná námietky žalobcu o nenaplnení znakov závislej práce. Správny orgán v súlade so zákonom, konkrétne § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného v čase vykonávania inšpekcie, t.j. 04.12.2014, podľa ktorého závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu, vyhodnotil vzťah ako závislú prácu. Z obsahu výpovední tak p. V. ako aj p. H. jednoznačne možno uzavrieť, že obaja menovaný vykonávali prácu pre žalobcu, čo potvrdil aj samotný žalobca, že im dal „robotu“, vykonávali prácu podľa jeho pokynov - „zapucovať žľaby v dojárni a murárske práce pod obkladačky“, vykonávali prácu pre žalobcu osobne, minimálne od 2.12.2014 v čase od 9.00 hod do 15.00 hod., čo uviedol žalobca v zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom o dôvode prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. Obaja menovaný zhodne uviedli, že prácu je im sľúbená odmena resp. mzda. P. V. uviedol, že za 2 mesiace dostal 200,- Eur. P. H. uviedol, že za vykonané práce má dostať 150,- Eur. Nedôvodný je potom aj odkaz žalobcu na judikatúru, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 80/2008 a to jednak z dôvodu, že v uvedenom rozhodnutí sa posudzovala závislá práca z pohľadu daní z príjmov tzv. „Švarc systém“ a tiež z dôvodu, že na základe vyššie uvedeného možno jednoznačne uzavrieť, že v posudzovanej veci išlo v prípade p. V. a p. H. o závislú prácu tak ako bola definovaná v § 1 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase vykonávania inšpekcie. Z citácie samotného ustanovenia § 1 ods. 2 Zákonníka práce v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu na strane 5 je jednoznačne možné uzavrieť, že závislú prácu správne orgány posudzovali podľa účinného ustanovenia v čase vykonávania inšpekcie, t.j. 04.12.2014. Preto aj ďalšie námietka žalobcu vo vzťahu k aplikácii účinného Zákonníka práce na posudzovaný prípad je nedôvodná. Nedôvodná je tiež žalobná námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu. Inšpektorát práce, spoľahlivo zistil skutkový stav na základe výpovední zachytených v zápisniciach, popísal podrobne skutkový stav, čo vyplýva hlavne z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že sa nemal možnosť oboznámiť z podkladmi, ktoré tvorili základ pre rozhodnutie, súd zastáva názor, že ani táto námietka nie je dôvodná. Zo správneho spisu vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania o správnom delikte, v ktorom boli uvedené doklady preukazujúce porušenie povinností. Žalobca bol zároveň vyzvaný na vyjadrenie sa a na predloženie dôkazov na objasnenie skutkového stavu. Zároveň bol žalobca poučený, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, Inšpektorát práce bude mať za to, že žalobca je oboznámený s podkladmi pre rozhodnutia a že nemá žiadne námietky a návrhy na dokazovanie. Žalobca na výzvu Inšpektorátu práce reagoval podaním zo dňa 16.2.2015 tak, že uviedol okrem iného: „Z vnútorného hľadiska som si istý, že na prvom mieste je človek a to predovšetkým človek v núdzi. V našej oblasti je to na dennom poriadku kde celé rodiny žujú z jedného dňa na druhý a na túto situáciu sa v mnohých prípadoch nedá prejsť bez povšimnutia. Preto úctivo žiadam o prehodntenie správneho konania a opustenie od postihu pokuty nakoľko som si vedomí, že som neporušil žiadny právny predpis a videl som človeka v núdzi.“ Žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Nedôvodná je zároveň námietka žalobcu týkajúca sa analogického postupu podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v súvislosti so správnym trestaním. V rámci procesu rozhodovania sa tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup nevykazuje také znaky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenia napadnutých rozhodnutí. Inšpektorát práce uložil pokutu v najnižšej možnej výške 5000,- Eur ( § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z.). Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.