Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/544/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110206497 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6110206497.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľky V. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, Detva, v konaní právne zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. SNP 70/36, Zvolen, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 31 595 545, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Horná 25, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 2 892 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/88/2010-335 zo dňa 04. 02. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41 € od 30. 03. 2010 do 28. 07. 2013, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41 € od 12. 07. 2013 do 28. 07. 2013, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1 170,50 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený vo U., a.s., pobočka A., pod č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 56 € na účet Okresného súdu Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 1 643,66 € na účet Okresného súdu Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, rozsudok okresného súdu, potvrdzuje. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie istiny vo výške 182,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 182,59 € od 29. 03. 2010 až do zaplatenia, zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41 € od 30. 03. 2010 do 28. 07. 2013, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41 € od 29. 03. 2010 do 30. 03. 2010 návrh zamietol. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1170,50 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Odporcu tiež zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 56 € na účet Okresného súdu Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a zaplatiť trovy štátu vo výške 1 643,66 € na účet Okresného súdu Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka si podaným návrhom uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví vo výške 2 892 € titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania a trovami konania. Odporca čiastočne navrhovateľke plnil na základe znaleckého posudku č. 31/2013 zo dňa 27. 05. 2013 umu 934,41 € a to dňa 29. 07. 2013. V priebehu konania zobrala navrhovateľka návrh na začatie konania podľa ust. § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte aj OSP) čiastočne späť a to v sume 2 891,41 € a vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 957 € od 29. 03. 2010 do zaplatenia. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 01. 10. 2013 uznesením konanie v časti o zaplatenie istiny 2 891,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 957 € od 29. 03. 2010 až do zaplatenia, zastavil. Zároveň uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovateľka sa domáha, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 182,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 934,41 € od 29. 03. 2010 do 28. 07. 2013 a vo výške 9 % ročne zo sumy 182,59 € s príslušenstvom od 29. 03. 2010 do zaplatenia. Okresný súd konštatoval, že predmetom konania zostala istina vo výške 182,59 € titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku č. 31/2013 zo dňa 27. 05. 2013. Z návrhu navrhovateľky okresný súd zistil, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28. 02. 2008 utrpela navrhovateľka ťažké a závažné poškodenie zdravia s trvalými následkami, za ktoré zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla Škoda Octavia EČV: RS303 BA v zmysle § 427 ods. 2 a § 428 Občianskeho zákonníka a súčasne v jednej osobe vodič vozidla podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vodič motorového vozidla bol za spôsobenie dopravnej nehody uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/172/2008 zo dňa 09. 10. 2008 za ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, nakoľko navrhovateľka utrpela pomliaždenie prednej hrudnej steny, zlomeninu deviateho rebra vľavo, pomliaždenie brušnej steny prednej, oboch kolien a zlomeninu nosovej prepášky, ktoré si vyžiadali PN od 29. 02. 2008 do 01. 04. 2008. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že navrhovateľka pripojila k návrhu na začatie konania lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vydaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. Na žalovanú sumu vydal okresný súd dňa 20. 04. 2010 platobný rozkaz č. k. 7Ro/76/2010, proti ktorému podal odporca odpor. Z odporu proti platobnému rozkazu okresný súd zistil, že navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priamo u poisťovateľa podaním zo dňa 16. 03. 2010, prílohou ktorého bol iba lekársky posudok. Listom zo dňa 28. 04. 2010 úsek likvidácie odporcu vyzval právneho zástupcu navrhovateľky na preukázanie uplatnených nárokov poškodenej doložením zdravotnej dokumentácie. Právny zástupca navrhovateľky odporcovi oznámil, že uvedenú požiadavku odporcu považuje za neopodstatnenú. Navrhovateľka vo vyjadrení k odporu uviedla, že pokiaľ mal odporca pochybnosti o správnosti predloženého lekárskeho posudku nebránila sa tomu, aby poisťovňa (odporca) sama požiadala o vypracovanie lekárskeho posudku alebo znaleckého posudku, pričom bola pripravená predložiť na tento účel zdravotnú dokumentáciu lekárovi alebo znalcovi. Uviedla, že odporca jej plnil bolestné a vecnú škodu, kde tiež najprv spochybňoval znalecký posudok a lekársky posudok, potom však vykonal plnenie. Pokiaľ ide o námietku odporca, že mu navrhovateľka odmietla predložiť zdravotnú dokumentáciu, navrhovateľka v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že poisťovňa sa mohla obrátiť na ošetrujúceho lekára alebo lekára, ktorý vypracoval lekársky posudok, nakoľko odporca nemá právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie navrhovateľky a to s poukazom na ust. § 25 zákona o zdravotnej starostlivosti. Okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, Y.. C. C.. Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2011 zo dňa 07. 04. 2011 okresný súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bolo možné pokladať za ustálený dňa 14. 01. 2010, a to po doliečení po septoplastike. K bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľky pri dopravnej nehode znalec uviedol, že nemôže priznať navrhovateľke bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko nenachádza u navrhovateľky žiadne príznaky v súvislosti s utrpeným úrazom. Upozornil na možnosť použitia § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a požiadať lekára v odbore ORL o nové ohodnotenie v súvislosti s operačnou septoplastikou, ak toto nebolo predmetom pôvodného bodového ohodnotenia. Uviedol, že stav navrhovateľky je definitívne vyriešený vzhľadom na posledné lekárske nálezy a povaha jednotlivých následkov je buď už upravená alebo nie je v príčinnej súvislosti s úrazom. Navrhovateľka absolvovala korekčný výkon na nosovej priehradke a následky sú odstránené. Podľa zdravotnej dokumentácie už v roku 2007 trpela generalizovaným kostno-kĺbnym ochorením na podklade degeneratívnych zmien. Pri nehode bola pripútaná bezpečnostným pásom. Znalec zároveň uviedol, že nemožno predpokladať vznik poškodenia mediálneho menisku v súvislosti s uvedeným úrazom, pričom pneumologické vyšetrenie tiež nepreukázalo žiadnu funkčnú ani inú poruchu následkom úrazu. Okresný súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania s prihliadnutím na obsah lekárskych správ Y.. U. zo dňa 26. 05. 2011 a 02. 06. 2011, Y.. S. zo dňa 13. 05. 2011 a lekárskeho posudku Y.. U. zo dňa 06. 06. 2011. Z doplnenia znaleckého dokazovania, kde sa znalec vyjadril k nálezom MUDr. U., MUDr. S. a k lekárskemu posudku MUDr. U. okresný súd zistil, že znalec vylúčil akékoľvek sťaženie spoločenského uplatnenia, čo odôvodnil tým, že následky poranenia nosa boli úplne odstránené Navrhovateľka s uvedenými závermi znaleckého posudku vypracovaného MUDr. C. nesúhlasila, preto súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Y.. Y. F.. Zo záverov znaleckého posudku č. 31/2013, ktorý vypracoval MUDr. Y. F. dňa 27. 05. 2013 okresný súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky po dopravnej nehode bolo možné považovať za ustálený dňa 14. 01. 2010, kedy jej bola ukončená bezprostredná liečba po zraneniach pri uvedenej dopravnej nehode. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil znalec Y.. Y. F. 75 - timi bodmi podľa položky 265 b zák. č. 437/2004 Z. z. , pričom uviedol, že výška odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je 75 bodov x 375,22 Sk, čo je spolu 28 141,10 Sk t. j. 934,41 €. Odporca k záverom znaleckého posudku č. 31/2013 zo dňa 27. 05. 2013 uviedol, že sa stotožňuje so závermi predmetného znaleckého posudku a žiadnym spôsobom ho nerozporuje. Navrhovateľka k záverom znaleckého posudku č. 31/2013 zo dňa 27. 05. 2013 uviedla, že nemá voči nemu zásadné výhrady a netrvá na výsluchu znalca. Na základe záverov znaleckého dokazovania vykonaného znalcom MUDr. Y. F. odporca v konečnom dôsledku plnil navrhovateľke titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 934,41 €, tak ako to vyplýva z likvidačnej správy poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu potom navrhovateľka zobrala návrh späť v časti o zaplatenie 2 891,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 957 € od 29. 03. 2010 do zaplatenia, na základe čoho súd konanie v tejto časti zastavil. Vo vzťahu k návrhu navrhovateľky, aby súd pripustil rozšírenie návrhu o sumu 182,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 182,59 € od 29. 03. 2010 od 29. 03. 2010 do zaplatenia z toho dôvodu, že znalec v znaleckom posudku pochybil pri stanovení sumy za 1 bod, okresný súd uviedol, že mal za to, že nárok navrhovateľky v zmysle rozšíreného návrhu, ktorý pripustil na pojednávanie dňa 01. 10. 2013 na sumu 182,59 € s prísl., je premlčaný a v tejto časti návrh zamietol spolu s príslušenstvom zo sumy 182,59 €. Konštatoval, že zo znaleckého posudku JUDr. Y. F. č. 31/2013 zistil, že zdravotný stav navrhovateľky sa považuje za ustálený dňom 14. 01. 2010, a teda v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. začala plynúť subjektívna premlčacia doba odo dňa 14. 01. 2010, čo znamená, že pokiaľ došlo k rozšíreniu návrhu v roku 2013 bolo to po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že v podaní zo dňa 16. 03. 1010 si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví - sťaženie spoločenského uplatnenia priamo proti poisťovateľovi. Prílohou bol iba lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. V uvedenej súvislosti poukázal odporca na ust. § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Listom zo dňa 28. 04. 2010 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa k preukázaniu uplatnených nárokov doložením zdravotnej dokumentácie, kde sú diagnostikované ťažkosti uvádzané v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. Právny zástupca navrhovateľky listom zo dňa 05. 05. 2010 odporcovi oznámil, že požiadavku odporcu považuje za neopodstatnenú. Odporca v zmysle § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla šetril uplatnený nárok, ktorý však navrhovateľka v zákonnej lehote nepreukázala zdravotnou dokumentáciou v zmysle § 15 zák. č. 381/2001 Zb. a preto podľa odporcu nemá nárok na úroky z omeškania, nakoľko odporca nemôže byť v omeškaní od 30. 03. 2010, pretože žaloba bola podaná dňa 29. 03. 2010, táto žaloba bola odporcovi doručená ako príloha platobného rozkazu až dňa 06. 05. 1010, proti ktorému podal odporca odpor. Následne vypracovaným Znaleckým posudkom č. 7/2011 zo dňa 07. 04. 2011 nebolo navrhovateľke priznané žiadne bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. rovnako ako Doplnkom k znaleckému posudku č. 7/2011 zo dňa 12. 03. 2012. Až Znaleckým posudkom č. 31/2013 zo dňa 27. 05. 2013 súdny znalec MUDr. F. priznal navrhovateľke sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 75 bodov. Odporcovi bol doručený tento znalecký posudok dňa 11. 07. 2013 a dňa 18. 07. 2013 zaplatil odporca navrhovateľke na základe jeho záverov 934,41 €. Odporca v odvolaní poukázal na to, že navrhovateľka svoj nárok odporcovi preukázala až znaleckým posudkom č. 31/2013 zo dňa 27. 05. 2013, ktorý mu bol doručený dňa 11. 07. 2013, avšak len v sume 934,41 €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, podľa názoru odporcu, navrhovateľka nemá právo na úroky z omeškania. Odporca v odvolaní ďalej zaujal stanovisko k rozhodnutiu okresného súdu aj v časti trov konania a v časti trov štátu, ako aj v časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 56 €, pričom uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu o trovách konania a to z toho dôvodu, že navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť v sume 2 891,41 € s prísl., pričom z uvedenej sumy bola žaloba dôvodná len vo výške 934,41 €. V sume 1 957 € žaloba nebola dôvodná t. zn., že navrhovateľka nezobrala žalobu späť pre správanie odporcu. Úspech navrhovateľky v konaní je menší ako úspech odporcu a preto odporca má za to, že v konaní malo byť rozhodnuté o náhrade trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti podľa názoru odporcu, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP a súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a to tak, že žalobu v časti návrhu na priznanie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41 € od 30. 03. 2010 do 28. 07. 2013 zamietne a zaviaže navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania za odpor vo výške 173,50 € a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, alebo zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a vec mu vráti na ďalšie konanie. K obsahu odvolania odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a vo vyjadrení uviedla, že podané odvolanie smerujúce voči II., IV., V. a VI. výroku rozsudku okresného súdu v zásade odporca odôvodňuje tvrdením, že nemôže byť v omeškaní s plnením svojho dlhu od 30. 03. 2010, keďže pridržiavajúc sa ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. navrhovateľka svoj návrh preukázala až znaleckým posudkom č. 31/2013 vypracovaným MUDr. F. dňa 27. 05. 2013, ktorý bol odporcovi doručený dňa 11. 07. 2013 a aj to len vo výške 934,41 €. Zároveň odporca tvrdí, že úspech navrhovateľky je v konaní menší ako úspech odporcu, preto mal súd rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 OSP. Uvedené argumenty odporcu obsiahnuté v odvolaní navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu označila za účelové a tendenčné, nekorešpondujúce so skutkovým a právnym stavom veci. Uviedla, že nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že odporca sa nedostal do omeškania dňom 30. 03. 2010, pretože súd priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41 € odo dňa 30. 03. 2010 správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a súdnou praxou, nakoľko samotný návrh navrhovateľky zo dňa 29. 03. 2010 možno zároveň chápať aj ako podanie, ktorým navrhovateľka požiadala odporcu o plnenie a teda aj úroky jej prislúchajú dňom nasledujúcim odo dňa podania návrhu. Naviac, navrhovateľka si pred podaním návrhu na začatie konania uplatnila nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia u odporcu aj mimosúdne podaním zo dňa 11. 03. 2010 s pripojeným lekárskym posudkom, pričom odporca listom zo dňa 28. 04. 2010 odmietol navrhovateľke plnenie poskytnúť. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu ďalej uviedla, že okresný súd postupoval správne a dôvodne aj v prípade trov konania, keďže o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 OSP a ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá OSP, nakoľko návrh na začatie konania bol zo strany navrhovateľky podaný dôvodne a opodstatnene po skutkovej a aj právnej stránke, pričom rozhodnutie súdu o výške plnenia titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia záviselo od znaleckého dokazovania. Navrhovateľka upravila návrh na začatie konania čiastočným späťvzatím návrhu bezodkladne po doručení a oboznámení sa zo závermi znaleckého posudku Y.. M. F. č. 31/2013 a obdržaní plnenia odporcu. Odporca od počiatku pristupoval k nároku navrhovateľky titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vyhýbavo a negatívne - spochybňoval skutkový základ nároku tvrdeniami, že navrhovateľka nebola pripútaná, že trvalé následky mala po vrodených vadách a nerešpektoval postup predpísaný zákonom č. 437/2004 Z. z. k otázke možnosti preskúmania lekárskeho posudku ošetrujúcimi lekármi. Súd pristúpil k náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľky na základe ich vyčíslenia trov a rešpektujúc príslušné ustanovenia vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal navrhovateľke uplatňovanú sumu trov konania, pričom hodnota jedného úkonu vychádzala zo sumy 934,40 €. Rovnako okresný súd podľa navrhovateľky postupoval v medziach zákona keď určil, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 56 €, nakoľko navrhovateľka je podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdnych poplatkov a keďže odporca bol v konaní neúspešný teda povinnosť zaplatiť súdny poplatok prešla na neho. Rovnako správne bolo podľa navrhovateľky rozhodnutie okresného súdu aj vo vzťahu k povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu. Uvedené rozhodnutie je podľa navrhovateľky v súlade s ust. § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platil. Ak sa u niektorého z účastníkov objavia predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Vzhľadom k tomu, že u odporcu nebola splnená podmienka pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a odporca bol v konaní neúspešný, súd mu správne uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 1 643,66 €, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je podľa názoru navrhovateľky náležitý a zákonný aj z hľadiska jeho odôvodnenia, v obsahu ktorého súd zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom rozviedol predmet návrhu a dôvody, na základe ktorých sa navrhovateľ domáhal uplatneného nároku. Stručne a výstižne ozrejmil skutkový a právny základ veci, vrátane na vec vzťahujúcej sa a aplikovanej právnej úpravy a uviedol z akých dôvodov, úvah a právnych záverov pri rozhodnutí vychádzal. Rozsudok je kompatibilný aj z pohľadu práva účastníkov na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na riadne a preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom podľa § 219 OSP potvrdil a priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si navrhovateľka uplatnila v celkovej výške 37,54 €. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41 € od 30. 03. 2010 do 28. 07. 2013, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku; vo výroku ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1 170,50 € na účet jej právneho zástupcu, vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 56 € na účet Okresného súdu Banská Bystrica a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť štátu trovy vo výške 1 643,66 € na účet Okresného súdu Banská Bystrica, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Predmetom konania je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľky pri dopravnej nehode dňa 28. 02. 2008. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je rovnako ako náhrada za bolesť upravená v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 cit. zákona pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť stav v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré má preukazateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podmienkou úspešného uplatnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vypracovanie lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku môžu zainteresované osoby (poškodený, právnická alebo fyzická osoba zodpovedná za poškodenie zdravia, poskytovateľ náhrady) žiadať vypracovanie znaleckého posudku. V danom prípade žalovaná poisťovňa (poskytovateľ náhrady) neakceptovala lekársky posudok predložený navrhovateľkou. Okresný súd najprv nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. C. C., potom doplnenie znaleckého posudku vypracovaného Y.. C. C. pod č. 7/2011 dňa 07. 04. 2011 a napokon nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Y.. Y. F., ktorého závery účastníci konania v konečnom dôsledku akceptovali, pričom odporca navrhovateľke na základe uvedeného Znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Y. F. pod č. 31/2013 dňa 27. 05. 2013 (potom čo mu bol predmetný znalecký posudok doručený) plnil titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 934,41 €. Po úhrade uvedenej sumy zo strany odporcu a čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľky zostala sporná istina zodpovedajúca náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 182, 59 € s prísl. a sporné zostali aj uplatnené úroky z omeškania za omeškanie s úhradou sumy 934, 41 € a to vo vzťahu k ustáleniu počiatku omeškania. Okresný súd priznal navrhovateľke, tak ako bolo vyššie uvedené, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934, 41 € od 30. 03. 2010 do 28. 07. 2013, pričom vychádzal zo záveru, že právo uplatniť si úroky z omeškania vzniklo navrhovateľke odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu na začatie konania. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že takéto posúdenie nároku na úrok z omeškania nie je správne. V uvedenej súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že z ust. § 563 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V zmysle ustálenej judikatúry NS SR za kvalifikované požiadanie dlžníka o splnenie dlhu treba považovať aj žalobu; dňom zročnosti však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby odporcovi. V danom prípade žaloba bola doručená odporcovi spolu s platobným rozkazom č. k. 7Ro/76/2010 zo dňa 20. 04. 2010, čo bolo podľa potvrdenia o doručení zásielky (doručenky) dňa 06. 05. 2010. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca odpor, kde rozporoval navrhovateľkou predložený lekársky posudok. V záujme zistenia skutkového stavu vo vzťahu k výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nariadil okresný súd, tak ako bolo vyššie uvedené, znalecké dokazovanie znalcom Y.. C. C. a kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Y.. Y. F.. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď si navrhovateľka v zmysle ustálenej judikatúry NS SR mohla voči odporcovi uplatniť právo na úroky z omeškania za omeškanie s úhradou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania odporcovi, z hľadiska posúdenia nároku na úroky z omeškania je podstatné tiež to, že v čase doručenia žaloby odporcovi nebola ustálená výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom táto bola ustálená až Znaleckým posudkom č. 31/2013 vypracovaným znalcom Y.. Y. F. dňa 27. 05. 2013, ktorý bol doručený odporcovi dňa 11. 07. 2013, preto sa odporca dostal do omeškania s úhradou dlhu titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu bol doručený predmetný znalecký posudok, teda dňa 12. 07. 2013. Odporca tvrdil, že sumu 934,41 € zodpovedajúcu náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia plnil navrhovateľke dňa. 18. 07. 2013; zo spisu je však zrejmé, že uvedená suma bola navrhovateľke uhradená dňa 29. 07. 2013, čo preukazuje ústrižok poštovej poukážky nachádzajúci sa v spise na č. l. 269. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak. Ak teda odporca plnil navrhovateľke titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého výška bola ustálená Znaleckým posudkom č. 31/2013 zo dňa. 27. 05. 2013 až dňa 29. 07. 2013, dostal sa v období od 12. 07. 2013 do 28. 07. 2013 do omeškania s plnením dlhu vzniknutého titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a teda za uvedené obdobie patrí navrhovateľke úrok z omeškania za omeškanie s úhradou sumy 934, 41 € vo výške 9 % ročne. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu (vo výroku rozsudku okresného súdu označeného ako odporkyňa) zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41od 30. 03. 2010 do 28. 07. 2013, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 934,41 € od 12. 07. 2013 do 28. 07. 2013, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z obsahu odvolania vyplýva, že odporca v odvolaní namietal aj rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd priznal navrhovateľke aplikujúc ust. § 142 ods. 3 OSP náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 170,50 €. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách právneho zastúpenia, ktoré vznikli navrhovateľke v rámci prvostupňového konania, odporca v odvolaní argumentoval tým, že okresný súd mal aplikovať ust. § 142 ods. 2 OSP, pretože úspech navrhovateľky v konaní bol menší ako úspech odporcu. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval správne, keď na rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli navrhovateľke v rámci prvostupňového konania aplikoval ust. § 142 ods. 3 OSP, pretože tak ako sa v uvedenom ustanovení uvádza, výška plnenia závisela v tomto prípade od znaleckého posudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách štátu a rozhodnutie o povinnosti odporcu uhradiť súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania v sume 56 € na účet okresného súdu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd po preskúmaní veci poukazuje na ust. § 148 ods. 1 OSP, kde sa uvádza, že ak sú u niektorého účastníka splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov štátu sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosti nahradiť trovy štátu je úplne alebo sčasti zbavený ten účastník konania, u ktorého sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. ch) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, preto by bolo v rozpore s účelom a zmyslom ust. § 148 ods. 1 OSP, ak by bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť štátu trovy vo výške 1 643,66 € na účet okresného súdu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 219 OSP potvrdil. Uvedené sa rovnako týka aj odporcom namietanej povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 56 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorá povinnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. prešla na odporcu, pretože aj keď nebola navrhovateľka v konaní v celom rozsahu úspešná, výška plnenia závisela od znaleckého posudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 2 OSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.