Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoKR/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200214 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114200214.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa Rebschule Tschida GmbH, Krotzen 1, A-7143 Apetlon, Rakúsko, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., M. R. Štefánika 73, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 151 proti odporcovi AGROSPOL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Olováry - Potočok 187, 991 22 Bušince, IČO: 36 039 276, zast. advokátom JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., Kukučínova č. 24, 974 01 Banská Bystrica o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi 1/2014-123 zo dňa 27. augusta 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi 1/2014-123 zo dňa 27. augusta 2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške 83,89 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím určil okresný súd, že pohľadávky prihlásené navrhovateľom prihláškou zo dňa 30.10.2013 s poradovým číslom 1-4 do reštrukturalizačného konania úpadcu - odporcu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2R 5/2013, a to pod č. 1/ - istina vo výške 210.936,10 Eur, úroky z omeškania vo výške 169. 397,58 Eur, náklady z uplatnenia vo výške 1.022,64 Eur, pod poradovým číslom 2/ - príslušenstvo k istine vo výške 25.726,34 Eur, pod poradovým číslom 3/ - trovy exekúcie vo výške 2.797,88 Eur a pod poradovým číslom 4/ - trovy exekúcie vo výške 4.000,- Eur sú čo do právneho dôvodu vzniku poradia, výšky a vymáhateľnosti oprávnené. Zároveň určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky pod poradovým číslom 1/ a 2/ je cena diela a jej príslušenstvo podľa rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb 48/2008-497 zo dňa 18.04. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11. 04.2012. Určil tiež, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky pod poradovým číslom 3/ a 4/ je náhrada trov navrhovateľa v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Veľký Krtíš č.k. 4Er 354/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Štoreka pod č.k. EX 1631/2012. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 795,45 Eur a k náhrade súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľom v reštrukturalizačnom konaní uplatnená suma prihláškou zo dňa 30.10.2013 pre pohľadávky pod por.č. 1/ až 4/ v celkovej sume 413.880,54 Eur, ktorú správca úpadcu poprel, bola na súde uplatnená včas, a to v 30-dennej lehote podľa § 124 ods.6 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR). Z pripojených spisov Okresného súdu Veľký Krtíš okresný súd zistil, že v konaní 7Cb 48/2008 bol vydaný rozsudok dňa 18.04.2011, ktorým bol odporca zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 210.936,10 Eur z dôvodu neuhradenej ceny diela za dodávku a výsadbu viniča a bol zaviazaný aj na zaplatenie 14,25% úroku z omeškania ročne z tejto sumy od 18.02.2008 do zaplatenia, vrátane náhrady trov odvolacieho konania, keďže proti rozhodnutiu okresného súdu podal odporca odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici o ňom dňa 11.04.2012rozhodol rozsudkom č.k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11.04.2012 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Z právoplatného rozhodnutia okresného súdu v uvedenej veci vyplýva, že suma 210.936,10 Eur bola uplatnená navrhovateľom voči odporcovi na základe dvoch zmlúv o dielo, predmetom ktorých bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi vinič a zabezpečiť jeho výsadbu v rozsahu uvedenom v kúpnych zmluvách. Zmluvné strany dňa 22.04.2005 uzavreli písomne zmluvu na dodávku viniča v špecifikácii 43000 ks Frankovka modrá, 54000 ks Zweigelt, 22000 ks Tramín červený, 22000 ks Roesler za cenu 0,7 Eur / ks a za cenu strojovej výsadby na jar 2005 0,1 Eur za výsadbu 1 ks s platobnými podmienkami 50% v januári 2006 a 50% v decembri 2006. Dňa 21.05.2005 účastníci konania podpísali písomne ďalšiu zmluvu, v ktorej prevzal navrhovateľ záväzok dodať a zabezpečiť pre odporcu výsadbu viniča 53000 ks Portugalské modré, 27000 ks Rulandské, 32100 ks Burgundské modré, 21500 ks Merlot, 6000 ks Veltlínske zelené, 6000 ks Burgundské biele pri cene 0,6 Eur /ks a pri cene strojovej výsadby 0,1 Eur / ks s platobnými podmienkami do 31.12.2005. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Navrhovateľ svoj záväzok dodať a zabezpečiť výsadbu predmetu plnenia splnil a faktúrou č. 5045/2008 zo dňa 09.02.2008 vyfakturoval odporcovi sumu 210.936,10 Eur s platobnými podmienkami zaplatenia ihneď. Objednanie, dodanie, výsadba a vyúčtovanie ceny medzi účastníkmi konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš sporné neboli. Okresný súd posúdil záväzkový vzťah ako vzťah zo zmluvy o dielo, pričom neprihliadol na námietky odporcu ohľadom vád dodaného diela s odôvodnením, že tieto si uplatnil neskoro, resp. nepreukázal včasné uplatnenie vád, s čím odporca nesúhlasil. Okresný súd prejednal vec a rozhodol o nej na základe toho, že obidvaja zástupcovia účastníkov konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš do zápisnice z pojednávania dňa 21.01.2009 (kópia je na čl. 36-37) zhodne potvrdili voľbu rozhodného slovenského práva na daný právny vzťah, preto okresný súd posudzoval vec podľa Obchodného zákonníka platného na území Slovenskej republiky. Okresný súd sa zaoberal aj otázkou právomoci rozhodovať vec podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého je právomoc súdu toho štátu, na území ktorého sa nachádza bydlisko odporcu pre prejednanie veci záväzná. Odporca nedostatok právomoci slovenského súdu vo veci konať, ako aj nesprávnu aplikáciu rozhodného práva počas konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš a ani v odvolacom konaní nenamietal, preto sa odvolací súd s takouto námietkou odporcu nemohol zaoberať. V rámci súhrnnej prihlášky pod por.č. 2 si navrhovateľ uplatnil v reštrukturalizačnom konaní voči odporcovi sumu 25.726,34 Eur ako náhradu trov prvostupňového konania vo veci 7Cb 48/2008, o ktorej rozhodol Okresný súd Veľký Krtíš dňa 08.06.2012, pričom na odvolanie odporcu takto priznané trovy prvostupňového konania potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí č.k. 41Cob 136/2012 dňa 04.09.2013. Z pripojeného spisu 7Cb 48/2008 vyplýva, že odporca prevzal rozhodnutie krajského súdu dňa 10.10.2013, t.j. 3 dni po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie na majetok odporcu podľa § 118 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z., preto rozhodnutie o priznaní trov prvostupňového konania nenadobudlo právoplatnosť, v dôsledku čoho nie je navrhovateľom uplatnená pohľadávka pohľadávkou judikovanou. Okresný súd sa preto zaoberal oprávnenosťou navrhovateľom uplatnenej pohľadávky trov prvostupňového konania vo výške 25.726,34 Eur, pričom zistil, že takto vypočítaná suma trov právneho zastúpenia zodpovedajúca čiastke 12.387,44 Eur a trovám konania v sume 13.338,90 Eur, spolu 25.726,34 Eur je vypočítaná a uplatnená navrhovateľom v správnej výške, pričom náhrada trov súdneho konania sa považuje za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods.3 OZ. Navrhovateľ si uplatnil v súhrnnej prihláške pod por.č. 3 pohľadávku vo výške 2.797,88 Eur, ktorá zodpovedá trovám exekúcie na základe vyúčtovania trov právneho zastúpenia v exekúcii vedenej exekútor JUDr. Ing. Štorekom pod č.k. EX 1631/2012 na základe faktúry č. 13065 a na základe vyčíslenia trov exekučného konania založenom v spise na čl. 26. Z pripojeného exekučného spisu Okresný súd Veľký Krtíš 4Er 354/2012 súd zistil, že na základe uvedených právoplatných rozhodnutí si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil svoj nárok v rámci exekučného konania v celkovej sume 339.027,51 Eur a po prepočítaní jednotlivých položiek súdom tento dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka je vypočítaná v správnej výške. V správnej výške bola uplatnená navrhovateľom súhrnnou prihláškou pod por.č. 4 aj suma 4.000,- Eur, ktorá zodpovedá vyplateným preddavkom na trovy exekučného konania, čo okresný súd preskúmal z pripojeného exekučného spisu EX 1631/2012, ktorú sumu navrhovateľ exekútorovi uhradil dňa 23.07.2012. Správca úpadcu poprel navrhovateľom prihlásenú pohľadávku z dôvodu pochybenia Okresného súdu Veľký Krtíš a Krajského súdu Banská Bystrica pri vydaní ich právoplatných rozhodnutí, keď súdy neprihliadli na podstatný argument odporcu o tom, že neexistuje žiadna dohoda o voľbe rozhodného práva, pretože vyjadrenie právnych zástupcov na pojednávaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš dňa 21.01.2009 nie je vyjadrením účastníkov konania a súd nikdy otázku voľby práva neskúmal. Odkázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Rím I, čl. 4 ods.1 písm. a/ a b/, v zmysle ktorého sa malo na daný vzťah aplikovať rakúske právo, t.j. právo krajiny obvyklého pobytu predajcu pri zmluve o predaji tovaru alebo právo krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb vzhľadom k tomu, že k výslovnej a jednoznačnej dohode o voľbe slovenského práva podľa čl. III bod 1 uvedeného Nariadenia nedošlo. Neskôr odporca argumentoval aplikáciou Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980. Namietal tiež nesprávnu aplikáciu 2-ročnej lehoty na uplatnenie vád diela súdom, pretože podľa neho mala byť táto lehota až 5- ročná, keďže predmetom diela zo strany navrhovateľa bolo aj vytvorenie konštrukcie vinohradov, ktoré sa považujú za stavbu. Toto tvrdenie odporca však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že advokáti, ktorí prejavili na pojednávaní súhlas s aplikáciou rozhodného slovenského práva mali udelené plné moci od účastníkov konania pre celé konanie na všetky úkony a touto skutočnosťou sa zaoberal a zdôvodňoval ju aj Okresný súd Veľký Krtíš, a to aj v súvislosti s riešením otázky právomoci slovenského súdu konať vo veci podľa Nariadenia Brusel I, preto tvrdenie odporcu o tom, že v pôvodnom konaní otázka voľby rozhodného práva nebola predmetom dokazovania nepovažoval za dôvodné. Všetky odporcom namietané skutočnosti už posudzoval okresný súd a aj krajský súd v rámci odvolacieho konania, okrem otázky rozhodného práva, pretože v odvolaní odporcu proti prvostupňovému rozsudku v konaní 7Cb 48/2008 odporca žiadne námietky o voľbe rozhodného práva neuviedol. Okresný súd preto tvrdenia odporcu vo vyjadrení považoval len za účelové, nedôvodné a nepreukázané. Odkázal tiež na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 94/2013-14, ktoré sa nachádza v pripojenom spise 7Cb 48/2008 na str. 627, z ktorého vyplýva, že tie isté dôvody, ktoré odporca vzniesol v prejednávanej veci, boli obsahom jeho sťažnosti na Ústavný súd SR, ktorá bola pre zjavnú neopodstatnenosť jeho tvrdení odmietnutá. Rovnako bol odložený aj podnet odporcu na mimoriadne dovolanie, ktoré podal odporca na Okresnú prokuratúru Veľký Krtíš, odloženie ktorého preskúmala Generálna prokuratúra dňa 12.04.2013, ktorá ho taktiež odložila bez opatrenia na podanie mimoriadneho dovolania. Vzhľadom k tomu, že predmetom incidenčného konania nie je oprávnenie súdu skúmať správnosť alebo nesprávnosť právoplatných rozhodnutí vydaných o nárokoch medzi účastníkmi konania, ale určiť či je alebo nie je daný právny dôvod, výška, poradie a vymáhateľnosť navrhovateľom uplatnenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, a to o to viac, že podľa § 159 ods.2 O.s.p. je výrok právoplatného rozsudku súdu záväzný pre účastníkov, ako aj pre všetky orgány, a teda aj pre konajúci súd a tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania a vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že už v pôvodnom konaní bola dostatočným spôsobom preukazovaná a zdôvodnená voľba rozhodného práva, právomoc slovenského súdu vec prejednať a rozhodnúť, otázka včasnosti, resp. oneskoreného reklamovania vád dodaného diela zo strany odporcu, preto okresný súd vychádzal z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš v znení odvolacieho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, preto pohľadávku navrhovateľa pod por.č. 1/ - 4/ v celkovej výške 413.880,54 Eur posúdil čo do právneho dôvodu, vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti ako oprávnenú. Za oprávnenú považoval aj pohľadávku navrhovateľa vo výške 169.397,58 Eur ako úroky z omeškania podľa § 369 Obch. zák. v sadzbe 14,25% ročne z istiny 210.936,10 Eur od 18.02.2008 do 05.10.2013, ktoré vychádzajú zo splatnosti faktúry č. 5045/2008 vystavenej dňa 09.02.2008, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím okresného súdu č.k. 7Cb 48/2008-497. Okresný súd určil aj pravosť pohľadávky vo výške 1.022,64 Eur ako trovy odvolacieho konania priznané právoplatným rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 41Cob 161/2011 a aj pohľadávku vo výške 25.726,34 Eur ako trovy prvostupňového konania prihlásené pod por.č. 2/ majúce charakter príslušenstva k pohľadávke, t.j. k istine cene diela podľa § 121 ods.3 OZ. Súd určil aj pravosť pohľadávky vo výške 2.797,88 Eur, ktorá zodpovedá trovám právneho zastúpenia navrhovateľa v exekučnom konaní a tieto považoval za účelne vynaložené na vymáhanie nároku voči odporcovi ako povinnému, a to bez ohľadu na to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu povolenia reštrukturalizácie. Súd určil aj pravosť pohľadávky vo výške 4.000,- Eur prihlásenej pod por.č. 4/ ako náhradu trov navrhovateľa v exekučnom konaní z titulu vyplateného preddavku na trovy exekúcie, ktoré posúdil ako nevyhnutné a potrebné na účelné vymáhanie nároku, pretože bez zloženia preddavku na trovy exekúcie by došlo z dôvodu jeho nezaplatenia k zastaveniu exekúcie. Okresný súd posúdil odlišne právny základ pohľadávky pod por.č. 3/ a 4/ a určil, že sa jedná o trovy exekúcie ako príslušenstvo k pohľadávke podľa § 121 ods.3 OZ a pokiaľ navrhovateľ žiadal určiť, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky pod por.č. 1/ a 2/ je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, určil súd ako právny dôvod pohľadávky pod por.č. 1/ a 2/ cenu diela a jej príslušenstvo podľa vyššie uvedených citovaných rozsudkov. Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v tej časti, v ktorej žiadal určiť, že ním uplatnená pohľadávka sa považuje za zistenú a nespornú, pretože v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku je s touto skutočnosťou spojený zákonný dôsledok zistenia tejto pohľadávky, čo znamená, že okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku sa zo zákona považuje pohľadávka za zistenú, preto by bolo takéto rozhodovanie nadbytočné. Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa aj v tej časti, v ktorej sa domáhal určenia, že ním prihlásená pohľadávka je nesporná, pretože pokiaľ by sa jednalo o nespornú pohľadávku, neexistoval by predmet tohto konania. Z tohto dôvodu bolo preto nevyhnutné pre vysporiadanie vzájomných práv a povinností účastníkov konania určiť rozsudkom v jeho výroku právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť a oprávnenosť navrhovateľom prihlásenej pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto rozsudku sa takto určená pohľadávka súdom považuje zo zákona za zistenú. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods.3 O.s.p. tak, že priznal plnú náhradu trov konania navrhovateľovi, avšak v inej výške, než si uplatnil, pretože pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 11 ods.1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, keďže sa jedná o nárok, ktorý nie je možné vyčísliť. Náhradu trov konania v celom rozsahu priznal navrhovateľovi z dôvodu, že jeho neúspech v konaní bol len v nepatrnej časti. Keďže bol navrhovateľ oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh podľa § 4 ods.2 písm.r/ zák.č. 71/1992 Zb., určil v zmysle § 2 ods.2 cit. zák. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby na účet súdu odporcovi. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu v celom rozsahu odvolanie. Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu k voľbe rozhodného práva, pretože k žiadnej dohode o voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi ústne ani písomne nedošlo. Vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov konania nemôžu suplovať voľbu rozhodného práva medzi zmluvnými stranami, ak na takýto úkon nebol právny zástupca odporcu nikdy splnomocnený. Štatutárny zástupca odporcu na prvom pojednávaní, na ktorom malo dôjsť k dohode o voľbe rozhodného práva nebol prítomný. Právny zástupca je len procesne splnomocneným zástupcom strany v spore, preto nemá právo robiť za klienta žiadne hmotnoprávne úkony a ani vyjadrovať sa k voľbe rozhodného práva. Zotrval preto na svojom tvrdení, že podľa čl. 4 ods.1 a 2 Rímskeho dohovoru, ako aj § 10 ods.1 a 2 písm.a/ zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keďže v zmluvnom vzťahu vystupujú zmluvné strany s rozličnými miestami sídla a keď navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom v Rakúsku a odporca je právnickou osobou na území Slovenskej republiky, je rozhodným právom podľa názoru odporcu právo rakúske, ktoré mal okresný súd v prejednávanej veci aplikovať. Správca konkurznej podstaty preto poprel pohľadávky navrhovateľa správne. Zotrval na svojom tvrdení, že na základe zmluvy nemal navrhovateľ pre odporcu vykonať len dodávku a výsadbu sadeníc viniča, ale tak ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí mu poskytnúť aj poradenskú činnosť pri pestovaní viniča. Zmluva o dielo tak nebola ukončená zasadením sadeníc viniča, ale mala pokračovať až do doby spracovania minimálne prvej úrody zo sadeníc dodaných navrhovateľom, čo potvrdil aj štatutárny zástupca navrhovateľa a až vtedy bolo dielo podľa jeho názoru riadne ukončené a odporcovi vzniklo právo reklamovať vady diela bezodkladne potom, ako sa o nich dozvedel. Nesúhlasil preto s tým, že by bol vady diela reklamoval neskoro. Navyše sa o chorobe viniča, výskyt ktorej bol v sadeniciach dodaných navrhovateľom preukázaný a ktorý sa začína prejavovať až od druhého roka po výsadbe dozvedel zo znaleckého posudku, čo potvrdila aj svedecká výpoveď Ing. Gašpara Vaneka, pričom na potvrdenie tejto choroby je potrebné vykonať špecializovaný toxikologický test. Výpadky v raste a vývoji sadeníc bolo preto možné zistiť len v druhom a treťom roku výsadby. Navrhovateľ nikdy odporcu neupozornil na možnosť výskytu takejto choroby sadeníc a neodporúčal mu ani vykonať testy, ktoré by túto chorobu mohli v rannom štádiu odhaliť. Bol toho názoru, že navrhovateľ mohol ako odborník rozpoznať, že sadenice sú napadnuté hubovitým ochorením najskôr v roku 2007, kedy bol objednaný aj znalecký posudok u Ing. Vaneka. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že sa s týmto znaleckým posudkom oboznámil až počas konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš, pretože ho už mal skôr, čo potvrdil Ing. Knežovič. Svedčia o tom aj e-maily, ktoré zaslal odporca navrhovateľovi, v ktorých odporca označil choroby viniča, preto považoval reklamáciu diela za riadnu a včasnú. Postup okresného súdu považoval za nesprávny aj pri vykonávaní dôkazov, pretože napriek množstvu dôkazov týkajúcich sa sporu, ktoré odporca predložil súdu tieto nevzal do úvahy a ani ich nevyhodnotil, preto rozhodnutie okresného súdu považoval za neodôvodnené. Bol toho názoru, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol, prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu právo na náhradu trov konania. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, výšku ktorých vypočítal v sume 1.509,52 Eur. Vo vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa správne určil oprávnenosť pohľadávok navrhovateľa prihlásených do reštrukturalizácie odporcu pod por. č. 1/ - 4/ a správne určil aj právny dôvod vzniku pohľadávok pod por.č. 3/ a 4/, pričom vychádzal z právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš a z exekučných spisov, v ktorých sú navrhovateľom uplatnené exekučné trovy vyčíslené a preskúmateľné. Nesúhlasil s tvrdením odporcu o tom, že rozhodným právom by malo byť právo rakúske, pretože niekoľkokrát a niekoľkými rozhodnutiami bolo potvrdené, že rozhodným právom v prejednávanej veci je právo slovenské, na ktorom sa účastníci sporu dohodli. Ak spochybňuje odporca takéto dojednanie, spochybňuje aj rozhodnutie súdov a aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, pričom takáto dohoda o voľbe slovenského právneho poriadku ako rozhodného práva jednoznačne vyplýva zo zápisnice z pojednávania ešte zo dňa 21.01.2009. Po celú dobu vykonávania dokazovania nikdy odporca túto skutočnosť nenamietal a ani mu nevadilo, že sa koná podľa slovenského právneho poriadku, a nie podľa právneho poriadku rakúskeho. Podľa jeho názoru preto súdy správne určili, že rozhodným právom je slovenský právny poriadok. Odmietol tiež tvrdenie odporcu, že predmetom zmluvy o dielo bola aj poradenská činnosť pri pestovaní viniča, predmetom diela bola iba dodávka sadeníc viniča, ktoré navrhovateľ dodal a odporca ich cenu nezaplatil, pričom posledná splátka mala byť v decembri 2006. Z jeho konania preto vyplýva, že nemal v úmysle za vykonané dielo zaplatiť. Ak malo dielo vady, bol povinný tieto včas a riadne reklamovať tak, ako to vyplýva z § 562 ods.2 písm.a/ Obch. zák., najneskôr však do 2 rokov od vykonania diela podľa § 562 ods.2 písm.c/ Obch. zák., ktorú povinnosť nesplnil. Právne relevantným spôsobom si ani neuplatnil voči navrhovateľovi konkrétny nárok z vadného plnenia a o možných vadách sa prvýkrát zmienil až dňa 04.04.2008 potom, ako ho navrhovateľ vyzval k úhrade faktúry pokusom o zmier pred podaním žaloby. Pokiaľ ide o vady diela, a teda Petriho chorobu na sadeniciach, poukázal navrhovateľ na výpoveď svedka Ing. Knezoviča, ktorý uviedol, že prvé príznaky sa prejavili už na jeseň roku 2005, kedy už mohol odporca vady diela reklamovať, čo nespravil. Dielo bolo vykonané navrhovateľom dňa 27.05.2005, preto lehota na oznámenie vád uplynula odporcovi dňa 27.05.2007. Do dnešného dňa nie je navrhovateľovi známy rozsah vád a ani výška škody spôsobená vadami. O tom, že dielo malo mať vady sa dozvedel navrhovateľ až z posudku Ing. Vaneka počas konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš, avšak k odberu vzoriek týmto znalcom navrhovateľ prizvaný nebol, preto nevie posúdiť, či a aké vzorky znalec skúmal a či sa týkali tých sadeníc viniča, ktoré dodal práve navrhovateľ. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na majetok odporcu bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 2R 5/2013-153 zo dňa 01.10.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 193/2013 dňa 07.10.2013 povolená reštrukturalizácia, účinky ktorej s poukazom na § 199 ods.9 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) nastali nasledujúci deň po zverejnení, t.j. ku dňu 08.10.2013. Navrhovateľ si do reštrukturalizačného konania prihlásil súhrnnou prihláškou dňa 30.10.2013 pohľadávku v celkovej výške 413.880,54 Eur, ktorú správca úpadcu poprel z dôvodu, že pri vydaní právoplatných rozhodnutí, na základe ktorých si navrhovateľ uplatnil do reštrukturalizácie nimi priznané pohľadávky došlo k pochybeniu Okresného súdu Veľký Krtíš, ako aj Krajského súdu Banská Bystrica, a to z toho dôvodu, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Veľký Krtíš č.k. 7Cb 48/2008 prejednal a rozhodol okresný súd pohľadávku navrhovateľa voči úpadcovi podľa slovenského právneho poriadku napriek tomu, že medzi nimi neexistovala dohoda o voľbe rozhodného práva. Právomoc slovenského súdu konať vo veci odvodil súd z odd. 1, čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podľa bydliska odporcu. Na dôvodoch popretia pohľadávky prihlásenej navrhovateľom do reštrukturalizačného konania trval odporca aj v podanom odvolaní a tvrdil, že v konaní vedenom Okresným súdom Veľký Krtíš pod č.k. 7C 48/2008 nedošlo dňa 21.01.2009 k žiadnej dohode o voľbe rozhodného práva, pretože pojednávania sa zúčastnili len právni zástupcovia, ktorí takéto oprávnenie na uzavretie dohody o rozhodnom práve nemali, preto okresný súd voľbu rozhodného práva pri prejednaní a rozhodovaní tejto veci neskúmal. Podľa jeho názoru sa s poukazom na Nariadenie Brusel I a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Rím I malo postupovať podľa čl. 4 ods.1 písm.a/ a b/ a na prejednávanú vec sa malo aplikovať rakúske právo, t.j. právo krajiny obvyklého pobytu predajcu pri zmluve o predaji tovaru alebo právo krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Neskôr právny zástupca odporcu zmenil právnu argumentáciu a poukázal na Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980. Z obsahu spisu 7Cb 48/2008, ako aj z rozhodnutia vydaného v tejto veci dňa 18.04.2011, ktoré bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 161/2011 dňa 11.04.2012 vyplýva, že v ňom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 210.936,10 Eur ako cenu diela za dodávku a výsadbu viniča, úroky z omeškania v sume 169.397,58 Eur, na ktoré bol odporca zaviazaný, v dôsledku čoho sa stalo rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatné a vykonateľné. Rozhodnutím odvolacieho súdu boli priznané navrhovateľovi aj trovy odvolacieho konania vo výške 1.022,64 Eur. K dodaniu a výsadbe viniča došlo medzi navrhovateľom a odporcom na základe písomnej Zmluvy zo dňa 22.04.2005, v ktorej bol predmet presne špecifikovaný a následne uzavreli ďalšiu Zmluvu dňa 21.05.2005 o dodávke a zabezpečení výsadby viniča, ktorej predmet bol tiež presne špecifikovaný. Faktúru za navrhovateľom dodané plnenie č. 5045/2008 zo dňa 9.02.2008 na sumu 210.936,10 Eur odporca nezaplatil, preto okresný súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 210.936,10 Eur a 14,25% úroku z omeškania z tejto sumy od 18.02.2008 do zaplatenia. Okresný súd vychádzal pri prejednaní veci zo súhlasného vyjadrenia obidvoch zástupcov účastníkov konania zaprotokolovaného v zápisnici z pojednávania zo dňa 21.01.2009, ktorí potvrdili voľbu rozhodného slovenského práva na daný právny vzťah, preto okresný súd pri rozhodovaní tejto veci nemal o aplikácii slovenského práva žiadne pochybnosti. Žiaden z účastníkov ani v priebehu konania túto skutočnosť nerozporovali. Okresný súd sa zaoberal aj otázkou právomoci slovenského súdu konať o veci, a to z toho dôvodu, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom s medzinárodným prvkom, ktorým sú rôzne sídla účastníkov zmluvy v členských štátoch Európskej únie, preto právomoc slovenského súdu vec prejednať odvodil z odd. 1, čl. 2, bod 1 Nariadenia Brusel I. z titulu, že na území Slovenskej republiky sa nachádza bydlisko odporcu, čo odporca v konaní nenamietal. Námietky nesprávnej aplikácie práva Slovenskej republiky, ako aj neskúmanie právomoci súdu Slovenskej republiky konať o návrhu navrhovateľa neriešil ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 41Cob 161/2011, ktorý je pripojený a ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené ako vecne správne. Na základe uvedeného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš a rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica ako právoplatných a vykonateľných titulov si navrhovateľ pod por.č. 1 uplatnil v prihláške neuhradenú cenu diela, vypočítaný úrok z omeškania za obdobie od 18.02.2008 do 05.10.2013, t.j. ku dňu predchádzajúcemu povolenia reštrukturalizácie na odporcu a sumu 1.022,64 Eur ako trovy, ktoré vznikli v odvolacom konaní. Okresný súd Veľký Krtíš sa vo vyššie uvedenej veci zaoberal aj námietkou odporcu o vadnosti diela vykonaného navrhovateľom, s ktorým sa vysporiadal okresný súd tak, že odporca neuplatnil včas vady, čo namietol aj navrhovateľ, preto na jeho tvrdenia ohľadom vadnosti a reklamácie navrhovateľom poskytnutého plnenia neprihliadol. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IÚS 94/2013-14, ktoré je pripojené v spise 7Cb 48/2008 na str. 627 vyplýva, že ústavná sťažnosť, ktorú podal v prejednávanej veci odporca na Ústavný súd SR bola pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnutá, pričom v ods.21 tohto uznesenia (str. 7) Ústavný súd SR konštatoval, že ako súd prvého, tak aj druhého stupňa sa ústavne konformným spôsobom vysporiadali s právnou otázkou rozhodného práva, preto k porušeniu základných práv odporcu ako sťažovateľa nedošlo. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR. Podľa vyjadrenia Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš založeného v spise na čl. 86 podal odporca aj podnet na mimoriadne dovolanie, ktorý bol ako nedôvodný odložený, rovnako ako bol odložený aj opakovaný podnet odporcu, ktorým žiadal preskúmať odloženie jeho podnet na mimoriadne dovolanie okresnou prokuratúrou, keďže Generálna prokuratúra SR dňa 12.04.2013 bez opatrenia na podanie mimoriadneho dovolania podnet odporcu odložila. Pohľadávka uplatnená navrhovateľom pod por.č. 2 sa týka príslušenstva k istine vo výške 25.726,34 Eur, zodpovedajúceho náhrade trov prvostupňového konania vo veci 7Cb 48/2008, o ktorých rozhodol Okresný súd Veľký Krtíš dňa 08.06.2012 a ktoré boli rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 04.09.2013 spolu s istinou a príslušenstvom potvrdené rozhodnutím zo dňa 04.09.2013. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu prevzal odporca až dňa 10.10.2013, t.j. 3 dni po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie na jeho majetok. Keďže došlo zo zákona k prerušeniu tohto konania ku dňu 08.10.2013, nestala sa navrhovateľom uplatnená pohľadávka na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 25.726,34 Eur právoplatne judikovanou pohľadávkou, v dôsledku čoho ju okresný súd čo do základu a výšky preskúmal. Dospel k záveru, že právnemu zástupcovi navrhovateľa bola súdom priznaná odmena v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. vo výške 12.387,44 Eur. Správne mu bola priznaná aj náhrada súdneho poplatku vo výške 12.763,99 Eur, náklady za preklad listín vo výške 324,91 Eur a zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 250,- Eur, čo vyplýva aj z pripojeného spisu 7Cb 48/2008. Trovy konania v celkovej sume 13.338,90 Eur posúdil súd podľa § 121 ods.3 OZ ako príslušenstvo pohľadávky. Navrhovateľ si v súhrnnej prihláške pod por.č. 3 uplatnil pohľadávku vo výške 2.797,88 Eur ako trovy exekúcie v exekučnom konaní EX 1631/2012 za 5 úkonov právnej pomoci, pričom aj tieto trovy predstavujú príslušenstvo k prihlásenej pohľadávke podľa § 121 ods.3 OZ k istine, ktorá predstavuje cenu diela, čo preskúmal aj podľa exekučného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš 4Er 354/2012. Ako poslednú pohľadávku si prihlásil prihláškou pod por.č. 4 sumu 4.000,- Eur za vyplatené preddavky na trovy exekučného konania, na ktoré bol vyzvaný exekútorom a ktoré mu zaplatil dňa 23.07.2012. Po podrobnom preskúmaní veci okresný súd dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa pod por.č. 1 až 4 v celkovej výške 413.880,54 Eur je čo do právneho dôvodu vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti oprávnená v časti nároku týkajúceho sa úrokov z omeškania vo výške 169.397,58 Eur, ktoré boli priznané podľa § 369 Obch. zák. v sadzbe 14,25% ročne z dlžnej sumy a vyčíslené od 18.02.2008 do 05.10.2013 určil okresný súd ako príslušenstvo k istine predstavujúce cenu diela priznanú vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu ako súdu odvolacieho, preto okrem istiny, úrokov a nákladov vzniknutých navrhovateľovi v súvislosti s uplatnením práva vo výške 1.022,64 Eur a pre pohľadávku pod por.č. 2 označenú ako príslušenstvo k istine vo výške 25.726,34 Eur určil okresný súd okrem oprávnenosti ich právny dôvod vzniku, cenu diela a príslušenstvo podľa rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb 48/2008 zo dňa 18.04.2011 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 161/2011 zo dňa 11.04.2012. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky pod por.č. 3 a 4 určil exekučné konanie, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod č.k. 4Er 354/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Štoreka pod č.k. EX 1631/2012. Podľa posúdenia okresného súdu sa jednalo o trovy exekúcie ako príslušenstvo k pohľadávke podľa § 121 ods.3 OZ v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia, že ním uplatnená pohľadávka sa považuje za zistenú a nespornú okresný súd jeho návrh zamietol, pretože v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v prejednávanej veci zákonný dôsledok zistenia pohľadávky nastane právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Nevyhovel ani návrhu navrhovateľa v tej časti, aby určil, že ním prihlásená pohľadávka je nesporná, pretože ak by sa jednalo o nespornú pohľadávku, nebol by dôvod podávať určovaciu žalobu na súd. Právoplatnosťou rozhodnutia v prejednávanej veci sa zo zákona považuje súdom určená pohľadávka za zistenú. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Podľa ods. 2, písm. a) cit. ust. vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy. Podľa čl. 3, bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Pri obchodných spoločnostiach a u právnických osôb sa v prípade neprítomnosti dôkazu o opaku za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú svoje registrované sídlo. Podľa čl. 4, bod 1 cit. Nariadenia, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začne; tento štát sa ďalej označuje ako "štát, v ktorom sa konanie začne." Podľa § 124 ods.4 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) v znení ku dňu 08.10.2013 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Podľa ods.6 cit. ust. rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, keď vyhovel incidenčnej žalobe podanej navrhovateľom v reštrukturalizačnom konaní na určenie právneho dôvodu vzniku, poradia, výšky a vymáhateľnosti pohľadávok, ktoré si prihlásil do reštrukturalizácie povolenej na majetok dlžníka. Správne určil aj právny dôvod vzniku pohľadávky uplatnenej navrhovateľom pôvodne v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš titulom ceny diela vrátane úroku z omeškania, ktorého výšku stanovil okresný súd v súlade s § 369 ods.1 Obch. zák. v sadzbe 14,25% ročne z istiny 210.936,10 Eur od 18.02.2008 do 05.10.2013, keď vychádzal zo základnej úrokovej sadzby NBS platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu stanovenej vo výške 4,25%, čo pri jej zvýšení o 10% zodpovedá výške úroku 14,25% ročne. Navrhovateľ si prihlásil pohľadávky do reštrukturalizácie na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu tak, ako to správne okresný súd v konaní zistil. Správne zistil aj tú skutočnosť, že odporca bol povinný na základe zmluvy, ktorú uzavrel s navrhovateľom zaplatiť za ním dodané dielo cenu, na ktorej sa dohodol, čo bolo predmetom rozsiahleho dokazovania v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš vedenom pod č.k. 7Cb 48/2008. Vo vzťahu k námietke odporcu o nedostatku dohody o voľbe rozhodného slovenského práva, ako aj ohľadom jeho argumentácie o včas uplatnených vadách správne odkázal okresný súd v prejednávanej veci na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš 7Cb 48/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41Cob 161/2011, právny názor ktorých bol pre okresný súd v prejednávanej veci záväzný, preto nemal žiaden dôvod sa od nich odchýliť. Námietku o tom, že slovenské právo, podľa ktorého okresný súd rozhodoval nie je v prejednávanej veci platne dohodnutým rozhodným právom vzniesol odporca až v exekučnom konaní tak, ako to tvrdil navrhovateľ, pričom počas celého konania na súde prvého, ale ani druhého stupňa týmto tvrdením neargumentoval. Okresný súd nemal preto žiaden relevantný dôvod neaplikovať na prejednávanú vec slovenský právny poriadok, keď proti jeho aplikácii a proti dohode účastníkmi splnomocnených právnych zástupcov vykonanej pred okresným súdom pred začatím prvého pojednávania žiaden z účastníkov nenamietal. Tvrdenia odporcu v prejednávanej veci o tom, že sa Okresný súd Veľký Krtíš pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny 210.936,10 Eur s prísl. nevysporiadal s otázkou voľby rozhodného práva a právomocou vo veci konať nie je preto pravdivé. Účastníci konania, ako aj okresný súd boli zhodného názoru v tom, že prejednávaná vec je tzv. vecou s európskym medzinárodným prvkom, preto je pri posudzovaní medzinárodnej právomoci slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie incidenčnej žaloby, ako aj na aplikáciu rozhodného práva podstatné poukázať aj na výklad čánkov 3 a 4 Nariadenia Rady (ES) o konkurznom konaní č. 1346/2000, ktoré majú prednosť pred aplikáciou § 10 ods.1 a 2 písm.a/ zák.č. 97/1963 Zb.o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa ako vnútroštátny právny predpis použije len vtedy, ak daný vzťah neupravujú priamo použiteľné predpisy Európskej únie, medzi ktoré pre konkurzné, ako aj reštrukturalizačné konanie, vrátane konaní incidenčných patrí najmä Nariadenie o konkurznom konaní. Okresný súd postupoval správne, keď vychádzal pri prejednaní tejto veci z dohody účastníkov zmluvného vzťahu o voľbe rozhodného práva, ktorá má prednosť pred inými spôsobmi jeho určenia. Je však dôležité poukázať aj na čl. 4 Nariadenia o konkurznom konaní, ktorý je vyjadrením obsahu bodu 23 jeho Preambuly, keďže Nariadenie o konkurznom konaní stanovuje v oblasti svojej pôsobnosti jednotné pravidlá pre kolízne normy jednotlivých štátov, ktoré nahrádzajú predpisy medzinárodného práva súkromného, ktoré v nich platia. Z čl. 4 Nariadenia o konkurznom konaní, ktorý upravuje kolíznu problematiku z hmotnoprávneho hľadiska a určuje, ktoré hmotné právo je výlučne rozhodné pre dané konkurzné, či reštrukturalizačné konanie a v rámci neho prebiehajúce incidenčné konania preto vyplýva, že pokiaľ nie je stanovené inak, mali by byť v konkurznom, ale aj reštrukturalizačnom konaní použité právne predpisy štátu, ktorý tieto konania začal (lex concursus). Keďže reštrukturalizačné konanie, v rámci ktorého prebieha incidenčné konanie o pravosť pohľadávky bolo začaté v Slovenskej republike, riadia sa pravidlá týkajúce sa incidenčného konania, vrátane procesných pravidiel, ktoré určujú, že ide o incidenčný spor, na prejednanie kterého je príslušný konkurzný, resp. reštrukturalizačný súd, slovenským právom (lex concursus). Lex concursus určuje procesné, ale aj hmotnoprávne účinky konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania na osoby a právne vzťahy a upravuje podmienky pre jeho začatie, vedenie a skončenie. (Výklad pojmu začatie konkurzného konania podal Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 2. mája 2006 v prípade Eurofood IFSC Ltd., C-341/04). Aj keby nebola uzavretá dohoda o voľbe rozhodného práva, bolo by pre preto pre prejednanie incidenčnej žaloby rozhodným právom právo Slovenskej republiky. Odvolací súd neprihliadol ani na argumenty odporcu o tom, že sa okresný, ako aj krajský súd nevysporiadali s jeho námietkou týkajúcou sa ním tvrdenej včasnej reklamácie vád navrhovateľom dodaného plnenia, pretože tak, ako to v konaní pred súdom prvého stupňa vyšlo najavo, bol odporca povinný zaplatiť za vykonané dielo navrhovateľovi cenu diela v troch splátkach, a to k 31.12.2005, k januáru 2006 a k decembru 2006, čo doteraz nesplnil. Pokiaľ odporca neoznámil navrhovateľovi vady diela bez zbytočného odkladu tak, ako to pre neho vyplývalo z § 562 ods.2 písm.a/ Obch.zák. najneskôr do dvoch rokov od vykonania diela podľa § 562 ods.2 písm.c/ Obch. zák. právne relevantným spôsobom, a to napriek tomu, že o Petriho chorobe na viniči, prvé príznaky ktorej sa prejavili už na jeseň roku 2005 vedel minimálne od tohto obdobia a ani ich nereklamoval, domáhanie sa práv zo zodpovednosti za vadné plnenie po uplynutí zákonom stanovenej 2-ročnej lehote už možné nie je, čo navrhovateľ v súdnom konaní namietol. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom incidenčného konania je len určiť, či je daný ten právny dôvod veriteľom uplatneného nároku v reštrukturalizácii, aký uviedol v prihláške, či je správne požadovaná výška, poradie a vymáhateľnosť navrhovateľom uplatnenej pohľadávky, a nie preskúmavať vecnú správnosť právoplatných rozhodnutí súdov, ktorými už bola navrhovateľovi pohľadávka voči odporcovi raz priznaná, a to aj preto, že ich výrokmi sú viazaní nielen všetci účastníci, ale aj všetky orgány tak, ako to vyplýva z § 159 ods.2 O.s.p.. Výrok právoplatných rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo medzi tými istými účastníkmi o povinnosti odporcu plniť síce tvorí z hľadiska materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania a vo vzťahu k tomu istému predmetu, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie prekážku právoplatne rozhodnutej veci, avšak rozhodnutie, v ktorom bol odporca zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi cenu diela s príslušenstvom nie je prekážkou na podanie žaloby v rámci incidenčného konania a súd pri rozhodovaní o nároku uplatnenom navrhovateľom v reštrukturalizácii s prihliadnutím na § 159 ods.2 O.s.p. z neho vychádza. Záver okresného súdu, že je daná mezinárodná právomoc, ako aj miestna a vecná príslušnosť slovenských súdov pre prejednanie a rozhodnutie incidenčnej žaloby a že je na prejednávanú vec potrebné aplikovať právo Slovenskej republiky je vo výsledku vecne správny a odvolanie, a to ani z ostatných, odporcom uvádzaných dôvodov nie je opodstatnené. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj keď odporca podal odvolanie proti všetkým výrokovým vetám rozhodnutia okresného súdu, preskúmal rozhodnutie len v časti prvej, druhej, tretej, piatej a šiestej výrokovej vety, keďže štvrtou výrokovou vetou, ktorou bol návrh navrhovateľa čiastočne zamietnutý nemohla byť odporcovi na jeho právach spôsobená žiadna ujma. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Aj keď si navrhovateľ uplatnil za vyjadrenie k odvolaniu odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 1.509,52 Eur, pričom pri určení tarifnej odmeny vychádzal z výšky ním uplatnenej pohľadávky, odvolací súd, a to aj s prihliadnutím na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky priznal navrhovateľovi právo na odmenu podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov len vo výške 1/13 výpočtového základu, pretože predmetom incidenčnej žaloby je určenie pravosti pohľadávky, a nie určenie výšky peňažného nároku, keďže predmet tohto konania nie je možné vyjadriť hodnotou veci a ani práva v peniazoch. ( Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 534/2011-8 zo dňa13. decembra 2011) Odmena pre právneho zástupcu za vyjadrenie k odvolaniu odporcu doručené súdu dňa 03.11.2014 zodpovedá sume 61,87 Eur, režijný paušál je v sume 8,04 Eur a s pripočítaním 20% DPH z týchto súm je celková odmena vo výške 83,89 Eur, a to v súlade s § 11 ods.1, § 13a ods.1, písm.c), § 16 ods.3 a § 18 ods.3 cit. vyhl. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.