Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3CoE/123/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202201 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114202201.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702, proti povinnému: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX H. H., o vymoženie pohľadávky vo výške 164,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/288/2014-18 zo dňa 03.07.2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím okresný súd rozhodol, že vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/288/2014 je neprípustný. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 04.04.2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. do exekučného konania za účelom ochrany práv povinného ako spotrebiteľa. Súd poukázal na ust. § 93 zák. č. 99/1963 Z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) a konštatoval, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môže nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. Ust. § 93 ods. 3/ O.s.p. pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým, ale cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím. Na opodstatnenosti záveru o neprípustnosti vstupu združenia do exekučného konania nemení nič ani skutočnosť, že vôľu vstúpiť do exekučného konania ako vedľajší účastník prejavila taká právnická osoba zriadená na ochranu spotrebiteľa, ktorá za určitých podmienok môže byť- ak to dovoľuje alebo nevylučuje povaha a predmet konania- účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane povinného do predmetného konania je neprípustný. Proti tomuto uzneseniu podalo Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolateľ poukázal na ust. § 93 ods. 3/ O.s.p. a v tomto smere na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/93/2009, R 57/2009. Podľa odvolateľa z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z ust. § 93 ods. 3/ O.s.p. pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Takéto rozhodnutie má črty súdnej svojvôle. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. S účinnosťou od 15.10.2008 bola do O.s.p. zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastníci podľa ust. § 93 ods. 2/ O.s.p. Druhú skupinu účastníkov na rozdiel od prvej legitimizuje na vstup do konania samotný zákon. V konkrétnom prípade ide o zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Nastáva teda nová situácia, kedy pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplýva iba zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky. Vedľajšia intervencia je preto ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa, pričom takáto možnosť vyplýva z čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/ EHS. Odvolateľ ďalej uviedol, že vstup do exekučného konania realizuje z vlastného podnetu, nakoľko aj po začatí exekučného konania je v určitých prípadoch potrebné chrániť práva spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že výkladom § 25 ods. 1/ Zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam postavenie účastníka konania nielen v prípade, ak je samotným navrhovateľom, t.j. podá návrh na začatie konania vo veci samej, ale aj v prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania. Predmetné ustanovenie pritom nerozlišuje medzi konaním exekučným a občianskym, preto nie je s ohľadom na zmysel tohto ustanovenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa možné a správne vykladať toto ustanovenie reštriktívne. V tomto smere poukázal na judikát Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2010. Namietal, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec neobsahuje. Ak teda tento osobitný právny predpis výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania, je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ust. § 93 O.s.p., čo priamo ukladá ust. § 251 ods. 4/ O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučného konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/108/2013 zo dňa 30.08.2013 a sp. zn. 26CoE/82/2013 zo dňa 03.10.2013. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, že vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť. Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 20.01.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi oprávneným doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podaním zo dňa 27.01.2014 požiadal súdny exekútor okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 14.04.2014 poverenie č. 5601 118820, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1/ Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu- rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/71/2013-30 zo dňa 13.06.2013 na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 164,24 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2014 oznámilo Združenie svoj vstup do predmetného exekučného konania. Následne okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného v predmetnom exekučnom konaní je neprípustný. Podľa § 37 ods. 1/ Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 37 ods. 2/ Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 37 ods. 3/ Exekučného poriadku veta prvá, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Podľa § 93 ods.1/ O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods.2/ O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods.3/ O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 251 ods. 4/ O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Z ust. § 251 ods. 4/ O.s.p. je zrejmé, že O.s.p. sa ako lex generalis použije na exekučné konanie len v prípade, ak osobitný právny predpis, upravujúci exekučné konanie- Exekučný poriadok určitú právnu problematiku neupravuje. Pokiaľ teda Exekučný poriadok výslovne ustanovuje, kto je účastníkom exekučného konania (§ 37 Exekučného poriadku), je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, ako lex specialis a aplikácia ustanovení O.s.p., ako lex generalis na právnu problematiku účastníctva v exekučnom konaní je vylúčená. Exekučný poriadok procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo špecifík a osobitosti tohto konania- vykonávacieho konania, sledujúceho už len nútený výkon právoplatne a vykonateľne uloženej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. V prípade vykonávacieho konania, ktorého účelom a sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej dobrovoľne nesplnenej povinnosti konkrétneho povinného subjektu vo vzťahu ku konkrétnemu oprávnenému subjektu z exekučného titulu, je už priamo z podstaty tohto vykonávacieho konania vylúčená účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému prináleží právo a ktorému vyplýva povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule. Odvolací súd poznamenáva, že totožné právne stanovisko bolo vyslovené už aj v početných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 6Cdo/211/2011, sp. zn. 6Cdo/207/2011). V predmetných rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že v exekučných konaniach je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené, pretože exekučné konanie nie je konaním sporovým a ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je v exekučných konaniach aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že pokiaľ súdy nižšieho stupňa v exekučnom konaní nepripustili vedľajšie účastníctvo, ich rozhodnutia plne rešpektovali platnú procesnú úpravu a neodňali žiadnemu zo subjektov možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu je vecne správne, preto ho podľa ust. § 219 ods. 1/ O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.