Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/277/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214167 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114214167.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka, sídlom Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnému: C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D. - J., štátny občan SR, zast. opatrovníkom R. G., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.937,98 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota, sp. zn. EX 677/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2145/2014-19 zo dňa 6.8.2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok vydaný, pod sp. zn. 275/10/13 zo dňa 16.12.2013. Z odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o revolvingovom úvere (uzatvorená medzi oprávnený a povinným dňa 29.11.2012) posúdil ako spotrebiteľský. Exekučný súd v danom prípade mal za preukázané, že znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákonné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Takto uzavretú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú. Konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, ktorá bola v rozpore so zákonom a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. Uviedol, že postup exekučného súdu fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to zásadu prekážky veci zahájenej. Právo povinného - spotrebiteľa -bolo z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít (všeobecný súd alebo rozhodcovský súd). Povinný mal možnosť v zmysle bodu 7 rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť do 14 dní. Oprávnený bol presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy. Poukázal na to, že v danom prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, a súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Vo svojej odvolacej argumentácii poukázal napr. aj na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE/445/2014 zo dňa 20.11.2014, Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 CoE/4/2014-42 zo dňa 31.1.2014. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 127,29 Eur. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Zo spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd právomoc konať v danej veci vyvodil z Rozhodcovskej zmluvy k úveru zo dňa 29.11.2012. Rozhodcovský súd vzťah zo zmluvy medzi oprávneným a povinným posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že bola dojednaná v súlade so zákonom. Okresný súd sa stotožnil s názorom, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, táto skutočnosť napokon nie je vo veci sporná. Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia po tom, ako dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá upravuje riešenie sporov zmluvných strán, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľa núti podriadiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. V spise sa nachádza Rozhodcovská zmluva označená č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2012. Podľa zmluvy dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (čl. 2). Obsahom zmluvy je aj právo dlžníka odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy (čl. 7 tejto zmluvy). Podľa § 43c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať existenciu rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia. Z Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve (doložke). Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd SR v Uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. Odvolací súd nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, v časti týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, ktorá obsahuje jasné a zrozumiteľné vyhlásenie veriteľa o tom, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej spory majú byť riešené v rozhodcovskom konaní a zároveň oprávnenie spotrebiteľa od nej odstúpiť v primeranej 14 dňovej lehote, nemôže byť považovaná za zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu, ktorú povinný podpísal v Banskej Bystrici dňa 28.11.2012 a oprávnený v Bratislave dňa 29.11.2012. Z toho je zrejmé, že pokiaľ mala zmluva vzniknúť, muselo prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oprávnený neprezentoval doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy dlžníkovi. Táto skutočnosť nebola oprávneným prezentovaná, a teda odvolací súd má za preukázané, že exekučný súd predčasne rozhodol, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, keďže neposudzoval, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne i materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou, čo v danom prípade znamená, že oprávnený akceptoval návrh povinného. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože ide o nulitný (ničotný) akt. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje aj na možnosť skúmania ďalších neprijateľných podmienok ex offo. Okresný súd taktiež rozhodne o trovách konania uplatnených oprávneným (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.