KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica19. 11. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/409/2015 z 19. 11. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2015, sp. zn. 2CoE/409/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115208564.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/409/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208564
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208564.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti
povinnej: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX T. T., korešpondenčná adresa: E. XX, XXX
XX J., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 452,33 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn.
EX 1238/15 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska
17, 960 01 Zvolen, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Er/1209/2015-27 zo dňa 14. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1209/2015-27 zo dňa 14. septembra 2015
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/1209/2015-27
zo dňa 14. septembra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. N1009486 zo dňa 23. júna 2010 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“). Exekučný súd
považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi pôvodným veriteľom a povinnou dňa 04. septembra 2006
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ v rámci
zmluvy vystupoval ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov,
naopak, povinná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
ale vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označená v zmluve menom, priezviskom a rodným
číslom. Oprávnený predložil súdu návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky nachádzajúci sa v čl.
10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok. Z obsahu rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky
spory vzniknuté medzi pôvodným veriteľom a povinným musia byť riešené v rozhodcovskom konaní
pred vybraným rozhodcovským súdom. Takáto rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za ustanovenie
spôsobujúce nerovnováhu v postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej zaradenie do prílohy
zmluvy, ktorá je celá pripravená na formulárovom tlačive vopred pripravenom pôvodným veriteľom
a konkrétne údaje o povinnej sa do nej len vpisujú. Povinná ako spotrebiteľ mohla zmluvu len
odmietnuť ako celok alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Exekučný súd preto považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, pretože
núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na
spravodlivý proces pred nezávislým súdom bez toho, aby mal voľbu rozhodcovské konanie vylúčiť.
Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinná) dovolával, a preto
na základe vyššie uvedeného dospel exekučný súd k záveru, že uzatvorená rozhodcovská doložka



je absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k
záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal
odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému
možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru
odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať
len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k
záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej
veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil
aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade
so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal
na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93b
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,
že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný
súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa,
dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by
prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v
závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako
súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by prvostupňový súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného



zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlúčiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane
zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na
súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský
rozsudok JUDr. Jána Huňadyho, JUDr. Jozefa Nováka a JUDr. Heleny Markovičovej, rozhodcov Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým
bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 452,33 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol
vydaný pod sp. zn. N1009486 dňa 23. marca 2010, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 20. júla 2010 a
vykonateľnosť 24. júla 2010. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola
dohodnutá medzi zmluvnými stranami v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. augusta 2006.
Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Banka v súlade s § 93b zákona o bankách
ponúka Klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, v nasledujúcom znení: Banka a Klient sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik Zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. Podľa bodu
10.2.3 týchto obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu a/alebo
Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má sa za to, že
ju prijal. Podľa bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok rozhodcovským súdom sa rozumie Stály
rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., IČO: 35862882, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3157/B.

Odvolací súd zo spisu zistil, že konaniu vedenému na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 2Er/1209/2015 predchádza konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
4Er/2114/2010. Lustráciou v systéme Register - podateľňa Krajského súdu v Banskej Bystrici odvolací
súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/2114/2010-13 zo dňa 28. februára
2011 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoE/259/2011 zo dňa 30. júna
2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu,
že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a
ako taká bola už od počiatku neplatnou. Podkladom pre rozhodnutie bol rovnaký exekučný titul, teda
Rozhodcovský rozsudok sp. zn. N1009486 zo dňa 23. júna 2010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).



Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Odvolací súd uvádza, že
prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v každom
štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú
vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom konania zisťovanie,
či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému na podklade toho istého,
predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu rozhodnuté tak, že exekúcia je
neprípustná práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. Takého rozhodnutie
je potom, pre každé ďalšie exekučné konanie začaté na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie toho istého „exekučného titulu“, rozhodnutím, ktoré tvorí prekážku rozhodnutej veci.

Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci
tým, že pred vydaním napadnutého uznesenia si mal overiť skutočnosť, či o uplatnenom nároku, ktorý
vychádza z rovnakého tvrdeného skutkového stavu medzi rovnakými účastníkmi, aký bol uplatnený v
predchádzajúcom exekučnom konaní, už nebolo raz právoplatne rozhodnuté o zastavení konania. V
takom prípade mal exekučný súd s poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p., podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.
konanie zastaviť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 2Er/1209/2015

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam