Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/221/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208650 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208650.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, XXX XX W. W., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 639,10 Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 1471/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1226/2015-10 zo dňa 26.05.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil. Druhou výrokovou vetou súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Treťou výrokovou vetou oprávnenému trovy exekučného konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 1 639,10 Eur a príslušenstva na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod spis. značkou IIC1110009 zo dňa 21.10.2011. Zo spisového materiálu pod sp. zn. 1Er/3440/2012 súd zistil, že uznesením č. k. 1Er/3440/2012-11 zo dňa 28.12.2012, právoplatným dňa 30.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12CoE/111/2013-37 zo dňa 29.11.2013, už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIC1110009 zo dňa 21.10.2011. Následne okresný súd exekučné konanie zastavil rozhodnutím č.k. 1Er/3440/2012-63 zo dňa 06.05.2014 (správne má byť uvedené 30.04.2014), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2014. Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci aplikoval s odkazom na § 251 ods.4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej neupravuje. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovane návrh na vykonanie exekúcie totožného oprávneného voči totožnému povinnému opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená, exekučný súd pre prekážku už raz právoplatne rozhodnutej veci nemohol žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. Nakoľko o nároku uplatnenom v tomto exekučnom konaní už bolo rozhodnuté v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 1Er/3440/2012, uznesením č.k. 1Er/3440/2012-63 zo dňa 06.05.2014 (správne má byť uvedené 30.04.2014), uvedené rozhodnutie súdu založilo prekážku res iducata, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú je potrebné exekučné konanie zastaviť. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia, pričom oprávnený očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu v prejednávanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania, čím došlo k prekročeniu zákonných limitov pre prieskumnú činnosť súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Podľa oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo zastavením exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3/ O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však vo svojom predmete nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. K obsahu práva na spravodlivý súdny proces poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 252/04, II. ÚS 85/06, I.ÚS 96/94 a II.ÚS 380/2013. K prekážke veci rozsúdenej poukázal na právne závery prijaté v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 205/2011 a 5 ECdo 40/2013. Ďalej uviedol, že súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. II. ÚS 499/2012. Zároveň porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje na základe jeho postavenia. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný. Pritom je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Bol toho názoru, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca, ktorým je Poštová banka, a.s. postupoval v súlade s § 93b ods. 1) zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou v súlade s ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach výroku okresného súdu o zastavení exekučného konania v rozsahu danom ust. § 212 ods.1) O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil. Zo predloženého spisu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831 04 Bratislava, IČO 35 862 882 pod sp. zn. IIC1110009 zo dňa 21.10.2011 (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská č. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO 31 340 890 a povinný uzavreli dňa 12.12.2008. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktorú v čl. 11.2 odkázali Obchodné podmienky pre úver, ktoré v zmysle čl. 3 ods. 3 zmluvy o úvere tvorili jej neoddeliteľnú súčasť. Na rozhodcovskú doložku vo Všeobecných obchodných podmienkach priamo odkazuje aj čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere. Podľa čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok si zmluvné strany upravili riešenie ich vzájomných sporov pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „rozhodcovský súd“) podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, pokiaľ bude žalobcom v príslušnom spore banka ako veriteľ a alternatívnym spôsobom výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, pokiaľ bude žalobcom v príslušnom spore dlžník, resp. povinný. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 1Er/3440/2012, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. IIC1110009 zo dňa 21.10.2011. Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er/3440/2012 odvolací súd zistil, že oprávnený podal v roku 2012 proti povinnému na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. IIC1110009 zo dňa 21.10.2011 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd postupom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o nároku oprávneného voči povinnému na podklade uvedeného exekučného titulu zamietnutím žiadosti súdneho exekútora z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, keďže bol vydaný orgánom s nedostatkom právomoci na konanie a vydanie rozhodnutia o nároku oprávneného. Svoj právny záver dôvodil súd rozhodcovskou doložkou, ktorá spĺňala znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 12CoE/111/2013-37 zo dňa 29.11.2013 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2014. Rozhodnutím č.k. 1Er/3440/2012-63 zo dňa 30.04.2014, právoplatným vo výroku o zastavení exekúcie dňa 04.06.2014 bolo exekučné konanie v súlade s ust. § 44 ods. 3) veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 zastavené. Podľa § 251 ods. 1) O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4) O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3) O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4) O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4) O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní. Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er/3440/2012 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1226/2015 ten istý oprávnený spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 ako právny nástupca pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 21.10.2011 pod sp. zn. IIC1110009 rozhodcovským súdom, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 02.01.2012 a vykonateľnosti dňa 06.01.2012. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er/3440/2012 bolo právoplatne zastavené postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 potom, ako okresný súd uznesením č. k. 1Er/3440/2012-11 zo dňa 28.12.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoE/111/2013-37 zo dňa 29.11.2013 právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3) O.s.p., nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1) O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.