Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/324/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208705 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208705.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 981 01 Bratislava proti povinnému L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G. G., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.594,77 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1472/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1244/2015-11 zo dňa 26. mája 2015 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1244/2015-11 zo dňa 26. mája 2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd konanie v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho s tým, že oprávnenému a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 22.04.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podkladom ktorej je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882 pod sp. zn. IIBB12100095 zo dňa 25.11.2011. Okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Okresný súd mal zo súdneho spisu sp. zn. 2Er/3563/2012 preukázané, že oprávnený sa na podklade rozhodcovského rozsudku IIBB12100095 zo dňa 25.11.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.594,77 Eur s príslušenstvom. V predmetnej veci okresný súd uznesením č. k. 2Er/3563/2012-15 zo dňa 26.02.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3CoE/125/2013-54 zo dňa 27.11.2013 dňa 03.01.2014. Následne súd, uznesením č. k. 2Er/3563/2012-79 zo dňa 24.11.2014 exekučné konanie zastavil. Pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, okresný súd už o rovnakej veci (rovnaký nárok oprávneného, ten istý exekučný titul, tí istí účastníci exekučného konania), právoplatne rozhodol, keď po zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, exekučné konanie uznesením číslo konania 2Er/3563/2012-79 zo dňa 24.11.2014 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2014. Okresný súd bol toho názoru, že o uplatnenom nároku v tomto exekučnom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté v exekučnom konaní, vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2Er/3563/2012. Uznesenie č. k. 2Er/3563/2012-79 zo dňa 24.11.2014 teda založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci „res idicata“, a preto súd rozhodol tak, že exekučné konanie pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, podľa § 103, 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil. Súdny exekútor súdu oznámil, že trovy konania si neuplatňuje, preto mu trovy exekučného konania nepriznal. Nakoľko oprávnený, ktorý si uplatnil trovy exekúcie, v konaní úspech nemal, súd mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov exekučného konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podmienky exekučného konania vzhľadom k prekážke veci rozhodnutej súd skúma až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre jej posúdenie bude obsah exekučného príkazu. V predchádzajúcom exekučnom konaní, nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní nastať. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 205/2011 zo dňa 01.02.2012 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2012 zo dňa 13.06.2012, podľa ktorých vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov mal oprávnený za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Oprávnený v odvolaní tiež uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opiera o svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej veci. Takýto výklad považoval oprávnený za neprípustný najmä z dôvodu, že nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú úpravu procesných práv a povinností účastníkov exekučného konania, než akú upravuje Exekučný poriadok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Oprávnený tiež namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietajú a tiež namietal neprimerané zvýhodnenie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Súd mal v prvom rade rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ten však napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil, čo je podľa oprávneného v rozpore so zákonom. Súd nesprávne postupoval, keď v štádiu vydania poverenia konanie zastavil, čím oprávnenému odňal právo konať pred súdom. Oprávnený na záver namietal, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 25.11.2011 pod sp. zn. IIB12100095 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882. Následne bola okresnému súdu dňa 22.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 25.11.2011 pod sp. zn. IIB12100095 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882 bola žalovanému - povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - oprávnenému dlžnú sumu 1.594,77 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného spoločnosť Poštová banka, a.s. a povinný uzavreli dňa 14.09.2007. Rozhodcovská doložka je upravená v čl. 11.2 Obchodných podmienok, od ktorej si odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 2Er/3563/2012, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 25.11.2011 pod sp. zn. IIB12100095 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882. Zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/3563/2012 súd zistil, že dňa 28.12.2012 podal oprávnený proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. sp. zn. IIB12100095 zo dňa 25.11.2011 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Následne okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením č. k. 2Er/3563/2012-15 zo dňa 26.02.2013 tak, že ju zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 3CoE/125/2013-54 zo dňa 27.11.2013 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.01.2014. Následne postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku okresný súd uznesením č. k. 2Er/3563/2012-79 zo dňa 24.11.2014 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2014. Okresný súd na základe tohto zistenia dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky pre to, aby exekučné konanie v už raz právoplatne skončenej exekučnej veci tých istých účastníkov a na podklade toho istého exekučného konania prebiehalo, preto napadnutým uznesením v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p. exekučné konanie zastavil. Tento záver okresného súdu považoval odvolací súd za správny. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Exekučný súd ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúma splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o neodstrániteľné podmienky dôvodom na zastavenie exekučného konania. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, avšak v takých prípadoch, pre ktoré nie je v Exekučnom poriadku obsiahnutá právna úprava pre procesný postup exekučného súdu je s prihliadnutím na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. nevyhnutné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom súdnom poriadku ako lex generalis. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa preto na zistenie, či sú splnené zákonné procesné podmienky nevyhnutné pre vedenie exekučného konania aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje právnu úpravu za akých podmienok by mohol o opakovanom návrhu oprávneného podaného na základe toho istého nevykonateľného exekučného titulu ďalej konať, je potrebné vychádzať zo zásady „ne bis in idem“, ktorá platí nielen v konaní vedenom na všeobecnom súde, ale aj pre konanie v exekučných veciach, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo. V zmysle § 103 O.s.p. súd je povinný v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky konania na to, aby súdne konanie mohlo začať a aby v ňom mohol súd vec prejednať a rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Medzi procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p.. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania, pretože súd už nemôže konať o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Z dôvodu, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je podľa § 251 ods. 4 O.s.p. potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil obdobný právny názor. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní. Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/3563/2012 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1244/2015 ten istý oprávnený spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 ako právny nástupca pôvodného veriteľa spoločnosti Poštová banka, a.s. podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 25.11.2011 pod sp. zn. IIB12100095 Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 862 882 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 30.01.2012 a vykonateľnosti 03.02.2012. Exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/3563/2012 bolo právoplatne zastavené postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku potom, ako okresný súd uznesením č. k. 2Er/3563/2012-15 zo dňa 26.02.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3CoE/125/2013-54 zo dňa 27.11.2013 právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady ne bis in idem, nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať. Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že aj keď zastavenie konania nie je vo svojej podstate prekážkou pre podávanie opakujúcich sa návrhov na začatie exekúcie, a to aj na základe tých istých exekučných titulov, nebolo by možné ani v budúcnosti, ak by oprávnený podal aj viac návrhov na vykonanie exekúcie na podklade tohto istého nevykonateľného exekučného titulu viesť opätovne exekučné konanie práve z dôvodu rešpektovania zásady ne bis in idem, v dôsledku čoho by muselo byť každé jedno neskôr začaté exekučné konanie vždy len zastavené, a teda by skončilo rovnakým spôsobom. Odvolací súd považoval tvrdenie oprávneného, že podmienky exekučného konania vzhľadom k prekážke veci rozhodnutej súd skúma až po vydaní exekučného príkazu za irelevantné, nakoľko v tomto aj v predchádzajúcom konaní oprávnený predložil spolu s návrhmi na vykonanie exekúcie rovnaký exekučný titul, práve pre nespôsobilosť ktorého bola v predchádzajúcom konaní súdnemu exekútorovi zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda ten, keďže mu nebolo udelené poverenie, nemohol ani vydať exekučný príkaz. V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“. Keďže existencia niektorej z neodstrániteľných podmienok konania je dôvodom na zastavenie konania, okresný súd správne rozhodol, keď exekučné konanie zastavil, v dôsledku čoho odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.