KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica12. 5. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/1063/2014 z 12. 5. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. mája 2015, sp. zn. 15Co/1063/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6213200735.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1063/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213209001
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213200735.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr: Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa S. P., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom H. X. XX, XXX XX T. X., adresa na doručovanie M. XX, XXX XX U., proti
odporkyni E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom, T. XXX/XX, T. X., o zníženie výživného, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/112/2013 - 174, zo dňa 21. 08. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného
voči odporkyni naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/41/2008 - 123 zo
dňa 14. 05. 2009 vo výške 150,- eur mesačne. Poukázal na ust. § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3
a § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní okresný súd došiel k záveru, že
odporkyňa nie je schopná sama sa živiť, pretože študuje na vysokej škole a sústavne sa pripravuje
na svoje budúce povolanie dennou formou. Mal preukázané, že navrhovateľ je riadne zamestnaný,
dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 488,56 eur a okrem toho mu zamestnávateľ
vypláca aj diéty v priemernej mesačnej výške 766,50 eur, z ktorých časť potrebuje na zabezpečenie
stravovania v zahraničí. Odporkyňa žije spolu so svojou starou matkou P. W., ktorá zabezpečuje všetky
jej potreby týkajúce sa bývania, ošatenia, výživy, štúdia mimo miesta bydliska, ubytovania na internáte,
cestovného do školy, stravovania a ostatné životné potreby a tiež záujmy odporkyne primerané jej
veku. Odporkyňa poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne, výživné od navrhovateľa vo
výške 150,- eur mesačne a náhradné výživné vo výške 108,- eur. Iný príjem nemá, nevlastní žiadny
majetok. S prihliadnutím na príjmy a výdavky u navrhovateľa, okresný súd nezistil takú podstatnú zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. pričom odporkyni, ktorá mala vo veci plný
úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia rozhodnutia a
vrátenie veci okresnému súdu na nové prejednanie. Mal za to, že okresný súd dospel k rozhodnutiu
na základe krivej výpovede odporkyne, ktorá nepreukázala, že sa nedokáže sama živiť. Štúdium
odporkyne na vysokej škole nepovažoval za potrebné z dôvodu, že odporkyňa nepreukázala, že bez
vysokoškolského vzdelania by ju neprijali do zamestnania. V odvolaní ďalej namietal, že odporkyňa
zatajuje kontakt so svojou matkou, ktorá jej dáva peniaze. Uviedol, že odporkyňa na sociálnej sieti sa
prezentuje ako bohatá osoba, vystavuje fotky z rôznych osláv a hýrenia. V odvolaní navrhovateľ tiež



namietol skutkové zistenia ohľadne vyplácania diét v priemernej výške 766,50 eur s odôvodnením, že v
spise sa žiadny doklad od zamestnávateľa o vyplácaní diét v tejto výške nenachádza. Ďalej poukázal
na to, že z dôvodu zameškaného výživného mu bol odobratý vodičský preukaz, pričom tento potrebuje
pre výkon svojho zamestnania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa súhlasila s rozhodnutím Okresného
súdu Veľký Krtíš.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a obmedzuje sa len
na konštatovanie správnosti dôvodov.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v
spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí nielen jeho vek, ale aj zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa
zamestnať, schopnosť vykonávať prácu odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.

Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky
výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na
strane oprávnenej osoby zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená,
že ich životná úroveň by mala byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.

Okresný súd správne posúdil nielen odôvodnené potreby oprávnenej osoby, odporkyne, ale prihliadol
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, teda navrhovateľa.

Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa nepreukázala, že sa nedokáže sama živiť.
Odporkyňa preukázala, že začala študovať na vysokej škole dennou formou, a to na Fakulte
zdravotníctva SZU Banská Bystrica, v študijnom odbore, ktorý nie je možné študovať externou formou.
Vzhľadom na to, že odporkyňa ukončila Strednú zdravotnícku školu v Lučenci s študijnom odbore
zdravotnícky asistent, jej štúdium na vysokej škole Fakulte zdravotníctva SZU Banská Bystrica je
potrebné považovať za zvyšovanie si kvalifikácie v odbore zdravotníctva. Štúdium na vysokej škole
dennou formou je potrebné považovať za stav, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. Zvyšovanie si
kvalifikácie za účelom vytvorenia si lepších možností uplatnenia na trhu práce nie je možné posudzovať
v neprospech takejto osoby, pričom za takéto obdobie oprávnená osoba má nárok na výživné s
prihliadnutím na odôvodnené potreby. Pri posudzovaní okresným súdom zárobkových schopností,
možností navrhovateľa nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že okresný súd nemal preukázané
vyplácanie diét navrhovateľovi v priemernej výške 766,50 eur. Okresný súd mal riadne preukázané,
že navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti TIR Service, s. r. o., Bratislava, pričom na základe
žiadosti okresného súdu o oznámenie priemerného zárobku na zadnej strane tlačiva (č. l. 127 spisu)
zamestnávateľ navrhovateľa uviedol vyplatenie diét po mesiacoch od júna 2013 do marca 2014 s
priemerom 766,50 eur. Zároveň potvrdil aj príjem navrhovateľa (č. l. 128 spisu) za obdobie máj 2013 až
marec 2014 v priemere 488,56 eur. Uvedené listiny sú riadne založené do spisu a súd na základe nich



mal preukázaný čistý priemerný mesačný zárobok navrhovateľa, ako aj vyplácanie diét. Nie je pravdivé
tvrdenie navrhovateľa, že v spise nie je o uvedených údajoch žiadny doklad.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na fotografie odporkyne zverejnené na sociálnej sieti, z ktorých
by malo vyplývať, že odporkyňa sa prezentuje ako bohatá osoba a nie ako človek, ktorý nemá financie
na základné životné potreby, v zmysle § 205a O. s. p. zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v
odvolacom konaní v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, iba v
obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti,
ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy
a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť na
nové dôkazy predkladané v odvolacom konaní, ktorých hodnotenie zo strany navrhovateľa je veľmi
subjektívne.

Čo sa týka poukazu navrhovateľa na skutočnosť, že mu bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu
dlžného výživného, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka sa nevzťahuje na konanie
o zníženie výživného, preto sa touto námietkou bližšie nezaoberal. Exekúcia príkazom na zadržanie
vodičského preukazu podľa § 179a zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, je spôsobom
vykonávania exekúcie vrámci exekučného konania. Exekučné konanie je samostatným konaním na
exekučnom súde. Vydanie príkazu exekútorom na vrátenie vodičského preukazu sa viaže na pominutie
dôvodov exekúcie.

Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím
okresného súdu, preto rozsudok okresného súdu bol ako vecne správny potvrdený.

Odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, osobitné trovy odvolacieho konania jej nevznikli,
preto odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v súlade s § 224 ods. 1 v nadväznosti
na § 142 ods. 1 O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijate pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6213209001

  1. 21. 8. 2014Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1C/112/2013 z 21. 8. 2014potvrdené
  2. 12. 5. 2015Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/1063/2014 z 12. 5. 2015 (toto rozhodnutie)