Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/582/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210401 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312210401.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni D. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, právne zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nemčianska cesta 25, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 158,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/61/2013-65 zo dňa 28. 05. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (tretí výrok) p o t v r d z u j e s tým, že má správne znieť: Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 80,93 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675 trovy odvolacieho konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Viliama Glézla, advokáta, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, vedený vo I. V., a. s., pobočka zahraničnej banky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 28. 05. 2014 návrh navrhovateľ zamietol (prvý výrok), odporkyni náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 80,93 Eur (tretí výrok). Nárok uplatňovaný navrhovateľom vo výške 158,-Eur prvostupňový súd zamietol z dôvodu, že ide o nárok uplatňovaný zo zmluvnej pokuty, ktorý je v rozpore so zákonom a nemožno ho priznať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) s tým, že odporkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jej patrí náhrada trov konania. Odporkyni však žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli, preto jej ich náhradu okresný súd nepriznal. Na strane odporkyne vystupoval vedľajší účastník, ktorý si nárok na náhradu trov konania uplatnil, pričom podľa názoru okresného súdu vo vyjadrení namietal práve tie skutočnosti týkajúce sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, na základe ktorých bol návrh zamietnutý. Keďže odporkyňa bola v celom rozsahu úspešná, má vedľajší účastník, ktorého v konaní zastupoval advokát, právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Tieto trovy právneho zastúpenia vyhodnotil okresný súd ako účelné s tým, že každý sa v konaní môže nechať zastúpiť advokátom a má vždy právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených trov. Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v celkovej výške 80,93 Eur, a to odmenu za tri úkony právnej služby - príprava a prevzatie obhajoby (správne má byť zastúpenia) 24,90 Eur, odvolanie 12,45 Eur a písomné podanie na súd - vyjadrenie 19,92 Eur a trikrát režijnú paušálnu náhradu, z toho dvakrát po 7,81 Eur a jedenkrát 8,04 Eur. Výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd vypočítal zo sumy, ktorú mala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi v čase vykonania konkrétneho úkonu právnej služby s tým, že poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3M Cdo 17/2010 zo dňa 23. 05. 2012. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu, do výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka s tým, že trovy právneho zastúpenia v tomto prípade neboli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie práva. Združenie v pozícii vedľajšieho účastníka bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľov a má oproti ostatným občianskym združeniam zvýhodnené postavenie už tým, že nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Zámerom zákonodarcu bolo podľa názoru navrhovateľa zvýhodnenie takýchto skupín občianskych združení pred ostatnými s tým, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby povinného zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ďalej uviedol, že nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Sám vedľajší účastník teda neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Zdôraznil ďalej hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní s tým, že vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Ďalej ešte v odvolaní poukázal na to, že vedľajší účastní je odborne spôsobilý subjekt a vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden prínos a nepoukázal na iné skutočnosti než na tie, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Ďalej ešte poukázal na to, že podstatnou podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na stranu ktorého má vedľajší účastník do konania vstúpiť. Ak aj prvostupňový súd vyzval odporcu na vyjadrenie, či so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí, v tomto prípade nie je možné použiť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p. Navyše Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských združení, a to prostredníctvom dotácií ako aj podporou odbornosti spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Navrhovateľ ďalej ešte rozsiahlo poukazoval na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutú časť rozsudku okresného súdu tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý uviedol, že vedľajší účastník má v konaní (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a preto má pravo i na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS/78/03, II. ÚS 31/04 a pod.), z ktorej vyplýva, že trovy právneho zastúpenia treba v zásade v každom prípade považovať za účelné. Kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty, boli dôvodom zamietnutia návrhu, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia konania. Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonal, možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporkyne. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, nemožno ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Vedľajší účastník nemá vo svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním, preto z dôvodu zabezpečenia čím najvyššej miery ochrany práv spotrebiteľa využíva služby splnomocneného advokáta, ako osoby, ktorá je v prvom rade povolaná chrániť práva subjektov v súdnom konaní. Poukázal na to, že pokiaľ spotrebiteľ po tom, čo ho okresný súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania upovedomil, tento vstup podľa § 93 ods. 3 O. s. p. nenamietal a ani z jeho iného postupu v konaní nemožno vyvodiť, že by so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasil, pričom vstup vedľajšieho účastníka na jeho stranu bol účelný (došlo k zamietnutiu žaloby), preto argumenty navrhovateľa je možné považovať za účelové. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko zmluva o pripojení uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je ďalej potrebné primárne zodpovedať na otázky, či HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Aj keď právna úprava vedľajšieho účastníctva upravená v Občianskom súdnom poriadku v ustanovení § 93 bola novelizovaná zákonom č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na toto konanie sa vzťahuje právna úprava vedľajšieho účastníctva v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, ktorej bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom vo Zvolene (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V posudzovanom prípade súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., aplikujúc zásadu úspechu resp. neúspechu v konaní (zásadu zodpovednosti za výsledok konania). Zo súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ si voči odporkyni uplatňoval nárok na zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty. Na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom (bez uvedenia dôvodu) okresný súd zastavil konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 90,95 Eur s príslušenstvom. Predmetom konania, o ktorom okresný súd potom rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 05. 2014, bol navrhovateľom uplatňovaný nárok vo výške 158,- Eur. S ohľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že dôslednejšie by v predmetnom prípade bolo rozhodovanie o náhrade trov konania aj podľa § 146 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého mala byť navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane, nakoľko procesne zavinil zastavenie konania. V časti konania, kde nedošlo k zastaveniu na základe späťvzatia návrhu, bola plne úspešná odporkyňa, nakoľko súd návrh zamietol, a teda jej ako aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Aj pri kombinácii uvedených dvoch postupov pri rozhodovaní o náhrade trov konania je však zrejmé, že navrhovateľ je ten účastník konania, ktorému vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni ako aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane a skutočnosť, že okresný súd neaplikoval aj ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. nemala na konečné rozhodnutie o náhrade trov konania žiadny vplyv. Úkony vykonané právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, a to prevzatie a príprava zastupovania, odvolanie proti procesnému rozhodnutiu o prerušení konania, ktorému bolo odvolacím súdom vyhovené a vyjadrenie vo veci samej, vyhodnotil aj odvolací súd ako účelné, a preto aj s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal. Podľa ustanovenia § 164 O. s. p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. Vzhľadom na to, že vo výroku rozsudku ohľadne trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne došlo z titulu inej zrejmej nesprávnosti uvedeniu, že okresný súd mu priznáva trovy odvolacieho konania, hoci správne malo byť uvedené, že mu priznáva trovy konania, preto potom odvolací súd v súlade s ustanovením § 222, § 164 O. s. p. opravil tretí výrok rozsudku, ktorý správne znie: „Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 80,93 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa i vedľajší účastník na strane odporkyne boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však odporkyňa do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania (predstavujúcich trovy právneho zastúpenia) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Odvolací súd preto uložil povinnosť navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v celkovej sume 16,34 Eur. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 18,- Eur, ktorú odvolací súd nepovažuje za správnu. Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní pozostávajúcu z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej v sume 8,30 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 158,- Eur - podľa § 10 ods. 1, s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“) a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.