Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/866/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210424 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312210424.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO : 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO : 36 862 711, proti odporcovi : W. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. Z., V. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO : 42 305 675, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Nemčianska 25, o zaplatenia 198,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 11.06.2014 proti rozsudku Okresného súdu Brezno číslo konania 3C/43/2013-71 zo dňa 28.05.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO : 42 305 675, p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO : 42 305 675, trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko konštatoval, že právny predchodca navrhovateľa, ako dodávateľ telekomunikačných služieb, si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v uzatvorenej zmluve s odporcom, avšak súd mal z konkretizovaného rozhodnutia súdu preukázané, že súdy rozsudkami vyhlásili konkrétnu zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute za neprijateľnú, a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Nakoľko sa tak stalo po uzatvorení zmluvy o pripojení právneho predchodcu s odporcom, súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že samotným uzatvorením zmluvy teda dodávateľ neporušil povinnosť zákazu ďalšieho používania takejto podmienky, vyplývajúcej z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka, ale ak zákon zakazuje ďalšie používanie tejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľom, potom je zrejmé, že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov z už uzatvorených zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom zmluvná pokuta zakotvená. Nárok v rozpore so zákonom nemožno priznať, preto súd návrh v celom rozsahu ako nezákonný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže procesne úspešný účastník konania - odporca si trovy konania neuplatnil, súd priznal náhradu trov konania len vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu voči navrhovateľovi, ako procesne neúspešnému účastníkovi konania a uložil mu povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 62,56 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti výroku rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za neúčelné, pričom účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa - by malo byť vzhľadom na odbornú pripravenosť schopné a spôsobilé zastupovať spotrebiteľov bez potreby právneho zastúpenia a malo by teda disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľských združení, mohlo by poskytnúť ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi. S poukazom na účelnosť trov konania navrhovateľ poukázal na hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Navrhovateľ tak podotkol, že považuje potom za otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa, alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Navrhovateľ sa domnieva, že vedľajší účastník nepoukázal na žiadnu inú skutočnosť, na ktorú by súdy nemali povinnosť prihliadať aj z úradnej povinnosti. Za podstatnú podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania navrhovateľ považuje najmä súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Na podporu svojich odvolacích argumentov navrhovateľ poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. V konaniach, kde vystupuje spotrebiteľ, je jeho ochrana zabezpečená povinnosťou súdu prihliadať na mnohé skutočnosti v prospech spotrebiteľa aj ex offo. V závere odvolania navrhovateľ poukázal aj na poskytnuté dotácie Ministerstvom hospodárstva SR konkrétnemu spotrebiteľskému združeniu. Na základe všetkých uvedených skutočností so záverom, že trovy vedľajšieho účastníka navrhovateľ považuje za neúčelné a nehospodárne, potom navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu trov konania neprizná. Pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vyvracal jeho odvolacie argumenty o neúčelnosti náhrady trov právneho zastúpenia. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravujúceho, že vedľajší účastník má v konaní práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (okrem iného) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným advokátom, pričom samozrejme má i právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. Vedľajší účastník zdôraznil, že návrh proti spotrebiteľovi bol zamietnutý v dôsledku jeho aktivity a jeho účasť v konaní bola preto efektívna, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty, a ktorého závery boli aj prenesené do odôvodnenia rozsudku okresného súdu, boli dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa a teda mali priamy vplyv na spôsob skončenia veci. Vedľajší účastník vyvracia aj argumenty navrhovateľa, že spotrebiteľské združenie musí byť zo svojej povahy schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach. Článok 29 Ústavy SR zaručuje právo združovať sa každému a výkon tohto práva nie je možné obmedziť mimo prípadov ustanovených zákonom. Vedľajší účastník nemá vo svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním, preto z dôvodu zabezpečenia čím najvyššej miery ochrany práv spotrebiteľa využíva služby splnomocneného advokáta. Pokiaľ navrhovateľ poukázal v odvolaní na finančnú pomoc poskytnutú inému spotrebiteľskému združeniu zo strany MH SR, vedľajší účastník uviedol, že doposiaľ o žiadnu pomoc zo strany ministerstva nepožiadal a ani žiadnu podporu nedostal. Vedľajší účastník uviedol, že nevidí žiaden súvis medzi rozhodovaním súdu o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania a skutočnosťou, že spotrebiteľ má možnosť vysloviť nesúhlas s jeho vstupom alebo zotrvaním v spore na jeho strane. V závere vyjadrenia k odvolaniu vedľajší účastník zhrnul, že mu vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastúpenia, ktoré si riadne uplatnil a má na ne zákonný nárok. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a v prípade úspechu si uplatnil a vyčíslil aj trovy právneho zastúpenia. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.). Súd meritórne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3C/43/2013-71 zo dňa 28.05.2014 a návrh ako nedôvodný zamietol, pričom v odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne súdne rozhodnutie, v ktorom za obdobnej skutkovej i právnej situácie súdy /okresný aj krajský súd v dôsledku odvolania/ určili konkrétne znenie zmluvnej podmienky obsiahnutej aj v Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXX uzatvorenou medzi T-Mobile Slovensko, a.s., a odporcom dňa 21.06.2007, v čl. 1 bode 2 posledná veta a bode 4 prvá veta, za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku. S poukazom na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka potom súd konštatoval, že pokiaľ zákon zakazuje ďalšie používanie takejto zmluvnej podmienky v zmluvách so spotrebiteľom, považoval súd za zakázané konanie aj uplatnenie nárokov z už uzatvorených zmlúv obsahujúcich totožnú neplatnú zmluvnú podmienku. Rozsudok súdu vo veci samej už nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.). Procesne úspešným účastníkom tak je odporca a vedľajší účastník na jeho strane, ktorým v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. prináleží právo na náhradu trov konania za predpokladu vyplývajúceho z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.. Ohľadom úvahy súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania však je nevyhnutné dôsledne skúmať účelnosť vynaloženia a dôvodnosť uplatnenia trov, ktorých náhrada sa má priznať a vždy v každej veci vychádzať z konkrétnych okolností daného konania. Nie všetky trovy konania aj procesne úspešného účastníka možno mať za účelne vynaložené na bránenie či uplatňovanie práva. V konkrétnom prípade HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO : 42 305 675, ohlásilo svoj vstup do konania na strane odporcu procesným podaním zo dňa 20.03.2013, s ohľadom na predmet konania - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu a vzhľadom na postavenie odporcu, ako spotrebiteľa. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že ide o právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom jej vstup do konania umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Procesným podaním zo dňa 02.04.2014 vedľajší účastník HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO : 42 305 675, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Nemčianska 25, sa vyjadril k meritu veci a okrem iného poukázal na nezákonnosť uplatneného nároku voči odporcovi s poukazom na konkrétne súdne rozhodnutia a z dôvodov, na základe ktorých aj súd meritórne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie právne zdôvodnil. Súd vo veci meritórne rozhodol a nárok voči odporcovi zamietol v dôsledku konkrétnych a právne opodstatnených argumentov produkovaných vedľajším účastníkom a táto skutočnosť je potom zásadná aj z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov konania. Procesný úspech odporcu v konaní bol v priamej príčinnej súvislosti s aktivitou vedľajšieho účastníka, ktorý na podporu jeho záujmov produkoval konkrétne argumenty spochybňujúce zákonnosť uplatneného nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, tieto argumenty vyplývali priamo z dôsledného rešpektovania spotrebiteľského práva a preto je zrejmé, že pôsobenie tohto vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní bolo účelné a efektívne. Jeho procesné úkony mali zásadný vplyv na ďalší priebeh konania a na výsledok konania a preto mu prináleží právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Navrhovateľ argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného vzťahu na ochranu a hájenie práv, ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom. Tento záver nie je udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18, § 24, § 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore so základnými a nosnými zásadami súdneho konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu a zásadu rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom ponímaní „každému účastníkovi konania“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status fyzickej či právnickej osoby, a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel založenia. V občianskom súdnom konaní majú všetci účastníci rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.). Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by vedľajší účastník nemal právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom. V súlade s ustanovením § 137 O.s.p. sú trovy konania, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát. Z uvedeného dôvodu potom súd 1. stupňa správne podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p., po konštatovaní plného procesného úspechu odporcu, uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže si trovy konania riadne a včas uplatnil a vyčíslil a to za úkony právnej služby tak, ako si ich uplatnil (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd -vyjadrenie k návrhu a meritu), 2 x po 23,24 eur + týmto úkonom prináležiaci režijný paušál 2 x 8,04 eur, takže odvolací súd konštatuje priznanie výlučne len nevyhnutných a aj účelných trov prvostupňového konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi jeho kvalifikovaným právnym zastúpením. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že ani odvolacia námietka navrhovateľa poukazujúca na nutnosť udelenia súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane a povinnosť súdu vyžiadať si súhlas odporcu s účasťou spotrebiteľského združenia v konaní, nie je opodstatnená, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania v súlade s právnou úpravou účinnou a platnou v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu vedľajšieho účastníka, podľa ustanovení § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu - HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO : 42 305 675, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Nemčianska 25, potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, IČO : 42 305 675, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Nemčianska 25, nepriznal náhradu trov druhostupňového konania, aj napriek tomu, že si trovy odvolacieho konania riadne uplatnil. Odvolací súd striktne vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania a povinnosti súdu skúmať účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia trov v konaní, nepovažoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu za nevyhnutné, nakoľko sa vyjadroval len k odvolaniu navrhovateľa ohľadom trov konania, ktorých skúmanie účelnosti však prináleží výlučne súdu v zmysle platnej právnej úpravy. Odvolanie navrhovateľa mu bolo súdom len dané na vedomie, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa preto nebolo potrebné a trovy spojené s týmto vyjadrením odvolací súd neuznal ako účelne vynaložené. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.