Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1198/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313200445 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6313200445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov : 1/ X.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou UHAĽ s. r. o., so sídlom Námestie SNP 6/11, Zvolen, IČO: 47 236 665 proti odporcovi Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského 28/B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, právne zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Slnečná 42, Banská Bystrica, v konaní o odstránenie stavby z pozemku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7C/8/2013-199 zo dňa 19. 06. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť odstrániť stavbu vodovodnú prípojku zakreslenú geometrickým plánom zo dňa 07. 05. 2014 v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, (výrok v poradí I.), p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť stavbu -vodovodnú prípojku zakreslenú geometrickým plánom č. 11929570-13/2014 zo dňa 7.5.2014, ktorá je postavená na pozemkoch KN parcele č. 2389/1 o výmere 3 874 m2 - trvalé trávnaté porasty a KN parcele č. 2389/3 o výmere 186 m2 - ostatné plochy, vedené v katastri nehnuteľností Okresného úradu, odbor katastrálny, D. pre k. ú. C., obec C. na LV č. XXXX vedené na navrhovateľku 2/ v celosti, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Navrhovatelia sa pôvodným návrhom zo dňa 9.1.2013 domáhali voči odporcovi odstránenia stavby - vodovodnej prípojky zriadenej a umiestnenej na pozemkoch vlastnícky patriacim navrhovateľom, nakoľko ide o vlastníctvo v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a to z dôvodu, že vodovodná prípojka je neoprávnenou stavbou podľa § 135c Občianskeho zákonníka, keďže odporca nemal právo zriadiť vodovodnú prípojku na pozemkoch navrhovateľov, nakoľko nemal k tomu ich súhlas. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že odporca požiadal navrhovateľov ako vlastníkov vyššie uvedených pozemkov o povolenie zriadiť vodovodnú prípojku a vykonanie stavebno- montážnych prác na ich pozemkoch. Navrhovatelia odporcovi udelili súhlas dňa 11.07.2011 , avšak pod podmienkou, že do 30 dní od jeho udelenia, teda v 30-dňovej lehote bude medzi navrhovateľmi a odporcom uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena za odplatu, v opačnom prípade súhlas navrhovateľov, ktorí udelili so zriadením vodovodnej prípojky na ich pozemkoch, ktoré im vlastnícky patria, stráca platnosť. Z obsahu spisu, ako i z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena nedošlo. Okresný súd mal za preukázané, že na KN parcelách č. 2389/1 a č. 2389/2 bola vybudovaná vodovodná prípojka na základe rozhodnutia stavebného úradu, teda Okresného úradu - odboru životného prostredia č. 16/98. K tejto stavbe vodovodnej prípojky dali súhlas vtedajší vlastníci pozemkov, a to pán H. a S.. S. I., v dôsledku čoho okresný súd vyvodil, že táto trasa vodovodnej prípojky bola vybudovaná na základe povolenia príslušného orgánu ochrany životného prostredia a na základe súhlasu pôvodných vlastníkov pozemkov (č.l. 44 spisu). Pozemok - parcelu KN č. 2389/2 nadobudli navrhovatelia 1/ a 2/, parcelu KN č. 2389/1 nadobudla výlučne navrhovateľka 2/ s tým, že boli uzrozumení, že na týchto pozemkoch je uložená vodovodná prípojka pre potreby D. jaskyne. Navrhovatelia nadobudli tieto pozemky v roku 2007, preto v prípade trasy vodovodnej prípojky, ktorá je vyznačená na geometrickom pláne overenom pod č. 203/14 okresný súd zdôraznil, že táto trasa vodovodnej prípojky bola zriadená na základe povolenia príslušného orgánu so súhlasom vlastníkov. Ak navrhovatelia uviedli v spodnej časti svojho súhlasu rozväzovaciu podmienku, tzn. že ich súhlas stratí platnosť pokiaľ nedôjde k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, strata tohto súhlasu nemohla mať, podľa okresného súdu, vplyv na skutočnosť, že predchádzajúci vlastníci dali súhlas so zriadením vodovodnej prípojky, preto aj pokiaľ nedošlo k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena a stratil účinnosť súhlas vlastníkov pozemkov, teda navrhovateľov k zriadeniu vodovodnej prípojky, tento sa nemohol týkať súhlasu k vstupu na pozemok, teda zriadenie vodovodnej prípojky, ktorý už dali vlastníci pozemkov v čase, keď sa trasa vodovodnej prípojky zachytená na geometrickom pláne overenom pod č. 203/14 zriaďovala, teda v roku 1998. V tomto rozsahu preto okresný súd návrh nepovažoval za dôvodný. Pokiaľ však ide o novú trasu vodovodnej prípojky, ktorá mala v podstate predĺžiť jestvujúcu vodovodnú prípojku až k rozvodu verejného vodovodu a mala viesť po parcele KN č. 2389/1 a parcele KN č. 2389/3, v tomto prípade okresný súd konštatoval, že nová trasa vodovodnej prípojky je zachytená na geometrickom pláne, ktorý bol overený pod č. 204/14, pričom súhlas k zriadeniu vodovodnej prípojky neobsahuje súhlas s výkopovými prácami a so zriadením vodovodnej prípojky výslovne na parcele KN č. 2389/3, teda stavba vodovodnej prípojky na tejto parcele je podľa názoru okresného súdu neoprávnená, pretože vlastníci pozemkov súhlas k nej nedali. V prípade súhlasu so zriadením vodovodnej prípojky v novej trase na parcele KN č. 2389/1, tento súhlas vlastníkov, teda navrhovateľov, stratil účinnosť, keďže do 30 dní od udelenia súhlasu nebola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, teda došlo k uplatneniu rozväzovacej podmienky. V tomto rozsahu považoval súd návrh za dôvodný a vyhovel mu. Ak namietal znenie zmluvy, ktorej obsahom bola rozväzovacia podmienka, odporca v konaní, okresný súd jednoznačne uviedol, že návrh tejto zmluvy o zriadení vecného bremena pripravoval práve odporca, teda v čase, keď túto zmluvu už pripravoval, lehota 30 dní uplynula, a teda bolo povinnosťou odporcu, aby v tom čase, keď predkladal navrhovateľom na podpis zmluvu o zriadení vecného bremena, si zabezpečil súhlas zo strany navrhovateľov, resp., aby zabezpečil doplnenie súhlasu so zriadením vodovodnej prípojky tak, aby dátum dokedy bolo potrebné uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorá bola podmienkou pre trvanie súhlasu, korešpondoval s dátumom uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena. Okresný súd považoval za nepochybné, že navrhovatelia mali záujem uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena, ako to vyplynulo aj z výpovede svedka X.. S. H., vtedajšieho štatutárneho orgánu Správy slovenských jaskýň (právneho predchodcu odporcu - pozn. odvolacieho súdu), rokovania medzi navrhovateľmi a štatutárnym orgánom boli úspešné a ten považoval za samozrejmé po udelení súhlasu na zriadenie vodovodnej prípojky zo strany navrhovateľov, že následne dôjde k uzavretiu predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena. Pokiaľ k nej následne nedošlo, tak nie z dôvodov na strane navrhovateľov, ktorí návrh tejto zmluvy podpísali (síce v septembri 2011), ale z dôvodov na strane odporcu, ktorý návrh zmluvy nepodpísal z dôvodu nevýhodnej ceny. Okresný súd na záver k námietke odporcu, že rozhodnutím Okresného úradu, odbor tvorby a ochrany životného prostredia Brezno č. 16/98 z 10.09.1998 bolo zriadené na predmetných pozemkoch vecné bremeno, okresný súd uviedol, že s týmto názorom sa nestotožňuje, nakoľko predmetné rozhodnutie vo svojej výrokovej časti vznik, resp. zriadenie vecného bremena neobsahuje a týmto rozhodnutím na predmetných pozemkoch vecné bremeno nevzniklo. Otázku záznamu vecného bremena nepovažoval za právne náležitú, nakoľko nie je predmetom súdneho konania, a preto sa ňou súd ďalej ani nezaoberal. O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť stavbu - vodovodnú prípojku (výrok v poradí I.), podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie odporca. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prioritne namietal, že písomné vyhotovenie napádaného rozhodnutia, doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 19. 08. 2014 obsahuje iné znenie výroku č. I. ako znenie vyplývajúce zo zápisnice o pojednávaní, ktorá mu bola prvostupňovým súdom doručená emailom dňa 03. 07. 2014. Ďalším odvolacím dôvodom, na ktorý odporca poukazoval je okolnosť, že odporca sa nepovažuje v súdnom konaní v časti výroku I. nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Uvedené tvrdenie odôvodňoval tým, že z výpovede svedka X.. S. N. vyplynulo, že odporca zabezpečil v roku 2011 za účelom zriadenia novej vodovodnej prípojky len výkopové práce, pričom zmluva na položenie „vodárenského potrubia“ medzi odporcom a Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a. s. uzavretá nebola, teda, Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť, a. s., zriadila predmetnú vodovodnú prípojku na svoje náklady, keď „uloženie potrubia a prepojenie prípojky“ odporcovi ani nevyúčtovala. Práve Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť, a. s., ( ďalej v texte len „vodárenská spoločnosť“ ) podľa odporcu, zriadila predmetnú vodovodnú prípojku na svoje náklady. Odporca následne okresnému súdu vytýkal, že jeho odôvodnenie nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ak v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia v procese aplikácie pozitívneho práva na zistený skutkový stav použil a ako ich použil, keď rozhodol o odstránení stavby. Najmä sa okresný súd nezaoberal tým, či osoba, ktorá zriadila predmetnú vodovodnú prípojku disponovala v momente jej zriadenia predmetným súhlasom vlastníkov pozemku, teda kedy navrhovatelia súhlas na vstup a práce na súkromnom pozemku podpísali, kedy bola táto vodovodná prípojka zrealizovaná a kedy bola na predmetný súhlas doplnená rozväzovacie podmienka, resp. či vôbec bola rozväzovacia podmienka navrhovateľmi do súhlasu doplnená platne. Nezaoberal sa ani procesom uzatvárania zmluvy o zriadení vecného bremena. Ďalším odvolacím dôvodom bola okolnosť, že stavba - vodovodná prípojka vlastníkov pozemku nijako neobmedzuje v užívaní tohto pozemku, navrhovatelia nepreukázali, že mienia na pozemku realizovať stavbu, alebo zamýšľajú o iných stavebných prácach. Napriek tomu, že mal ochotu uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o zriadení vecného bremena v časti ich pozemkov s predmetnou vodovodnou prípojkou, ktorá je zakreslená geometrickým plánom zo dňa 07. 05. 2014, úradne overeným pod č. 204/14, nepovažuje odstránenie predmetnej stavby časti vodovodnej prípojky za účelné. Na záver odporca zdôraznil, že je štátnou príspevkovou organizáciou, osobitnou organizáciou Ministerstva životného prostredia SR, teda nakladá s verejnými prostriedkami. Keďže mu súd uložil povinnosť odstrániť stavbu, nezriadil vecné bremeno za odporcom ponúkanú primeranú náhradu, odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka 2/ k odvolaniu odporcu v písomnom vyjadrení uviedla, že s napadnutým rozsudkom okresného súdu sa stotožňujú v celom rozsahu a považujú ho za vecne správny. Námietku odporcu týkajúcu sa rozdielneho obsahu výrokov v zápisnici a v písomne vyhotovenom rozhodnutí považujú za účelov a tendenčnú, pretože ich rozdielnosť je zjavná, išlo o zrejmú nesprávnosť, ktorá bola v zmysle zákona odstránená, nakoľko došlo len k nesprávnemu označeniu listu vlastníctva s tým, že pozemky boli správne špecifikované v geometrickom pláne, ktorý bol zahrnutý vo výroku napadnutého rozsudku, a preto ani vykonateľnosť rozsudku nie je pochybná. Chyba v zápisnici z pojednávania nie je podľa nich vadou, ktorá by robila rozhodnutie nevykonateľným a mala by byť dôvodom pre jeho zrušenie. Naviac, k zrejmej nesprávnosti došlo pri vyhotovovaní zápisnice z ústneho pojednávania, nie pri samotnom vyhlásení rozsudku, nakoľko ak by došlo pri vyhlásení rozhodnutia k vyššie uvedenej chybe, namietal by protokoláciu vyhláseného výroku odporca priamo na pojednávaní, na ktorom bol prítomný. Navrhovatelia boli pri vyhlásení rozsudku, preto práve oni podali námietky proti zneniu zápisnice, v ktorých žiadali o opravu zapísaného výroku vyhláseného rozsudku a jeho zosúladení s výrokom vyhláseným na pojednávaní. Následne im bola zo strany súdu doručená opravená zápisnica o pojednávaní zo dňa 19. 06. 2014, kde v časti vyhláseného rozsudku došlo k oprave zrejmej nesprávnosti pôvodnej zápisnice z pojednávania, a tak súčasné vyhotovenie zápisnice o pojednávaní je v súlade s vyhláseným rozhodnutím, ako aj výrokom písomného vyhotovenia rozsudku. Vzhľadom na túto skutočnosť nepovažujú námietku odporcu v tomto konaní za relevantnú. Ak však odporca namieta svoju pasívnu legitimáciu, k tomu uvádza, že jeho tvrdenie je zavádzajúce a nevyplýva zo skutkového stavu. Naviac, predmetnú námietku pasívnej vecnej legitimácie v spore namieta až v odvolacom konaní a vychádza z výsluchu svedka Ing. S. N., ktorého výpoveď si odporca prispôsobil tak, aby odvolací súd odviedol od skutočnej a podstatnej výpovede tohto svedka v konaní. Opätovne zdôraznila, že pri zriaďovaní vodovodnej prípojky jednali s právnym predchodcom odporcu, ktorý si od nich rovnako vyžiadal podmienený súhlas na zriadenie vodovodnej prípojky a pri zriaďovaní vodovodnej prípojky nikdy nejednali s vodárenskou spoločnosťou. Vodárenská spoločnosť síce zrealizovala práce v súvislosti s vodovodnou prípojkou, ale na žiadosť a v mene odporcu. Nemôže byť preto v postavení vlastníka tejto vodovodnej prípojky, ale len jej prevádzkovateľom v zmysle § 5 a § 17 zák. č. 442/2002 Z. z. o vodách. Vodovodná prípojka, ktorá bola na pozemku navrhovateľov neoprávnene zriadená, bola napojená na verejný vodovod, ktorý prevádzkuje vodárenská spoločnosť, preto je logické, že jej zriadenie si podmienila z hľadiska odbornosti a bezpečnosti práve vodárenská spoločnosť ako prevádzkovateľ verejného vodovodu. Dôkazom toho, že vlastníkom vodovodnej prípojky je odporca svedčí aj to, že dňa 20. 07. 2011 Štátna ochrana prírody ohlásila Obci Bystrá udržiavacie práce na vodovodnej prípojke Jaskyňa Bystrá - havarijný stav, pričom v tomto oznámení uviedla, že ide o udržiavacie práce, ktoré budú pozostávať zo zemných prác, výkop ryhy s položením vodovodného potrubia do pieskového lôžka, a podobne. V rámci týchto udržiavacích prác však došlo aj k zriadeniu vodovodnej prípojky, ktorá bola, ako vyplýva zo záverov súdu, zriadená neoprávnene a bez stavebného povolenia. Už len to, že ohlásenie stavebnému úradu podal odporca svedčí o tom, že práve odporca je vlastníkom predmetnej prípojky. Keďže podal ohlásenie stavebnému úradu, je v postavení stavebníka a za zriadenú stavbu zodpovedá bez ohľadu na to, kto ju reálne zriadil. Námietku pasívnej vecnej legitimácie odporcu preto nepovažovala za dôvodnú. Taktiež neobstojí námietka odporcu, že súd nevypočul svedka X.. N. D., riaditeľa odštepného závodu Banská Bystrica, Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť, a. s., ktorého výsluch navrhli práve navrhovatelia, (pričom oni nenamietajú, že by bolo za tohto času vykonaného dokazovania, potrebné ho vypočuť), ak skutočnosť, kto zodpovedá za zriadenú vodovodnú prípojku považoval súd už v čase rozhodnutia za zrejmú. Svedok bol nimi navrhnutý ešte predtým, než došlo k ďalšiemu dokazovaniu, z ktorého už vyšli najavo skutočnosti relevantné pre rozhodnutie, a teda navrhnutý výsluch tohto svedka už ďalej nebol potrebný. Keďže výsluch tohto svedka navrhli navrhovatelia i námietku voči súdu vo vzťahu k tomu, že vypočutý nebol, mohli podať výlučne oni, a nie odporca. Ak odporca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, aj túto námietku považuje za tendenčnú a špekulatívnu. Okresný súd v odôvodnení uviedol čo bolo obsahom návrhu a vyjadrení účastníkov v konaní, na strane 3. rozhodnutia uviedol aj ustanovenia právneho predpisu, ktorý aplikoval, na strane 6. a 7. uviedol, čo bolo dokazovaním preukázané a následne od strany 7. až 12. pojednával o tom, čo považoval za rozhodujúce, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako aj vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za presvedčivé a týka sa to aj okolností, či osoba, ktorá zriadila vodovodnú prípojku disponovala v momente jej zriadenia predmetným súhlasom vlastníkov pozemku. S uvedenou otázkou sa okresný súd podrobne vysporiadal na str. 8 ods. 3. Navrhovateľka 2/ sa nestotožnila ani s tvrdením odporcu v odvolaní, že v prípade, že podpísali zmluvu o zriadení vecného bremena až v septembri roku 2011, došlo tým k zmareniu rozväzovacej podmienky, a teda aj k strate platnosti súhlasu na zriadenie vodovodnej prípojky. Odporca si zrejme neuvedomil, že predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena pripravoval práve on a v čase, keď túto zmluvu pripravoval, uplynula už lehota 30 dní, k čomu teda došlo na jeho ťarchu. Navrhovatelia boli pripravení na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena a aj z výsluchu svedka Ing. S. H. vyplýva, že rokovania boli zo strany navrhovateľov úspešné. Ak na záver odporca v odvolaní namietal, že súd sa nezaoberal inými v zákone ustanovenými spôsobmi odstránenia protiprávneho stavu, konštatovala, že súd pri aplikácii ust. § 135c Občianskeho zákonníka nie je povinný posudzovať ostatné spôsoby, ktorými je možné usporiadať vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, najmä ak má za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je potrebné neoprávnenú stavbu odstrániť. Práve neoprávnená stavba je hrubým a podstatným zásahom do vlastníckeho práva majiteľa pozemku, ktorý má za následok obmedzenie vlastníckeho práva. Zriadenie vodovodnej prípojky považuje za hrubé porušenie vlastníckeho práva, pričom za súčasného stavu sú obmedzovaní v užívaní pozemku, pretože na mieste, kde je zriadená, je zakázané zriaďovať ďalšie stavby. Zároveň má táto skutočnosť aj vplyv na celkovú predajnú cenu predmetných pozemkov, keď nemožno opomenúť ani skutočnosť, že odporca ich pri vyžiadaní súhlasu na zriadenie vodovodnej prípojky uviedol do omylu. Skutočnosť, že po zániku súhlasu na zriadenie vodovodnej prípojky odporca túto prípojku neodstránil a žiadnym spôsobom obmedzenie vlastníckeho práva nenahradil, považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a v dôsledku toho rozhodnutie považujú za vecne správne. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť stavbu vodovodnú prípojku zakreslenú geometrickým plánom č. 11929570-13/2014 zo dňa 07. 05. 2014 úradne overeným pod č. 204/14 Okresným úradom, katastrálny odbor Brezno dňa 16. 05. 2014 (výrok v poradí I.), v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Výrok, ktorým okresný súd v zostávajúcej časti návrh navrhovateľov zamietol nebol odvolaním napadnutý, preto zostáva v zmysle ust. § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia § 219 O. s. p. umožňujú odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen v napadnutom výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že stavba vodovodnej prípojky - v rozsahu jeho prvého výroku - je neoprávnenou stavbou, a preto dôvodne nariadil jej odstránenie, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odkazuje, tento rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, najmä vo vzťahu k argumentom uvádzaným odporcom v odvolaní dodáva nasledovné : Pokiaľ odporca napádal nesprávnosť prvého výroku písomného vyhotovenia rozsudku oproti výroku, ktorý bol súdom vyhlásený na pojednávaní zo dňa 19. 06. 2014 a bol zachytený v zápisnici z pojednávania, odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupom podľa § 40 ods. 3 O. s. p. odstránil chyby v písaní či iné zrejmé nesprávnosti v zápisnici o pojednávaní. K uvedenej zrejmej nesprávnosti došlo pri vyhotovovaní zápisnice zo súdneho pojednávania. K oprave došlo práve na námietky navrhovateľov proti zneniu zápisnice, keď žiadali o opravu zapísaného výroku vyhláseného rozsudku a jeho zosúladení s výrokom vyhláseného rozsudku ako aj písomného vyhotovenia rozsudku, k čomu následne zákonným postupom aj došlo. Ani odvolací súd preto nepovažuje námietku v tomto rozsahu zo strany odporcu za dôvodnú. Naopak, odporca nenamietal chybnú protokoláciu vyhláseného výroku napadnutého rozsudku a ani nesprávnosť zápisnice z ústneho pojednávania. V zápisnici z ústneho pojednávania a rovnako aj v rozsudku súd prvého stupňa správne uviedol, že odporca je povinný odstrániť vodovodnú prípojku zakreslenú geometrickým plánom (s príslušným označením), rovnako správne špecifikoval aj pozemky ( KN parc. č. 2389/1 o výmere 3974 m2 - trvalé trávnaté porasty, vedená v Katastri nehnuteľností okresného úradu, odbor katastrálny Brezno pre k. ú. Valaská, obec Valaská a KN parc. č. 2389/3 o výmere 186 m2 - ostatné plochy, ktorá je vedená v Katastri nehnuteľností okresného úradu, odbor katastrálny Brezno pre k. ú. Valaská, obec Valaská), nesprávne však špecifikoval list vlastníctva, na ktorom je zapísaný vyššie uvedený pozemok s parcelou KN č. 2389/3, keď uviedol LV č. XXXX namiesto LV č. XXXX. V dôsledku nesprávne označeného listu vlastníctva preto došlo k zrejmej nesprávnosti, pretože príslušné pozemky boli správne špecifikované katastrálnym územím, číslom parciel, ich výmerou ako aj ich vyznačením v geometrickom pláne, ktorý bol zahrnutý vo výroku napadnutého rozsudku. Rovnako ak došlo len k chybe v písaní spočívajúcej v zmene mena osoby, ktorou bol geometrický plán vypracovaný (XX. a nie S.), išlo o geometrický plán, ktorý bol vyhotovený dňa XX. 05. 2014 a bol riadne úradne overený 16. 05. 2014 pod č. 204/14, ktorá skutočnosť nebola sporná, nejde o vadu konania, ako to tvrdil odporca, ale chybu v písaní, príp. zrejmú nesprávnosť, ak znenie a vyhotovenie geometrického plánu nie je pochybné. K zrejmej nesprávnosti v zápisnici o pojednávaní došlo pri vyhotovovaní zápisnice z ústneho pojednávania, teda nie pri samotnom vyhlásení rozsudku, ktorú skutočnosť však nenamietal ani samotný odporca, naopak, k oprave tohto znenia došlo na návrh navrhovateľov. Chyba v zápisnici o pojednávaní, k oprave ktorej došlo zákonným postupom, nie je vadou, ktorá by robila rozhodnutie nevykonateľným a mala by byť dôvodom pre jeho zrušenie. K pasívnej legitimácii odporcu odvolací súd dodáva nasledovné : Pod vecnou legitimáciou či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Predmetom konania bolo odstránenie stavby, ktorú považovali navrhovatelia za neoprávnenú. Stavba na cudzom pozemku je oprávnená, ak ju zriadi stavebník na základe dohody s vlastníkom pozemku. Z uvedeného teda vyplýva, že tým, komu vzniká povinnosť pre posúdenie oprávnenosti, či neoprávnenosti stavby na cudzom pozemku je „stavebník“, resp. vlastník stavby. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že samotný odporca dňa 20. 07. 2011 ohlásil Obci Bystrá udržiavacie práce na vodovodnej prípojke Jaskyňa Bystrá - havarijný stav, pričom v tomto oznámení uviedol, že ide o udržiavacie práce, ktoré budú pozostávať zo zemných prác, výkop ryhy s položením vodovodného potrubia do pieskového lôžka, a pod.. V rámci týchto udržiavacích prác však došlo k zriadeniu vodovodnej prípojky, ktorá bola ako vyplýva zo záverov okresného súdu zriadená neoprávnene a bez stavebného povolenia. Vyššie uvedené ohlásenie stavebnému úradu podal odporca, ktorá skutočnosť svedčí o tom, že práve odporca bol stavebníkom, po vykonaní stavby aj vlastníkom predmetnej vodovodnej prípojky. Stavebník za zriadenú stavbu zodpovedá bez ohľadu na to, kto ju reálne realizuje, kto ju „stavia“. Ak aj nedošlo medzi vodárenskou spoločnosťou a odporcom k výplate za zriadenie, ide o ich vzájomný vzťah, ktorý nemá vplyv na postavenie odporcu ako stavebníka a následného vlastníka, ak vodárenská spoločnosť stavbu zriaďovala v prospech odporcu, v jeho mene. Uvedenému nasvedčuje i tvrdenie odporcu v odvolaní, ak poukázal na to, že s vodárenskou spoločnosťou mal zmluvu na uzavretú, ale spochybňuje jej rozsah. Uvedenému nasvedčuje i okolnosť, že to bol práve odporca, ktorý rokoval s navrhovateľmi a žiadal o súhlas s jej zriadením, teda považoval sa za stavebníka, následne i vlastníka tejto vodovodnej prípojky. Ak v tejto súvislosti odporca namietal, že nebol vypočutý svedok X.. D., odvolací súd poznamenáva, že už z výsluchu svedkov X.. S. H., Ing. Jozefa N. okresný súd zistil, že tvrdenie odporcu v jeho vyjadrení zo dňa 03. 04. 2013 k žalobnému návrhu sa nezakladá na pravde, pretože odporca sa vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu prostredníctvom právneho zástupcu vyjadroval ku stavbe vodovodnej prípojky realizovanej v roku 1998 na základe rozhodnutia Okresného úradu v Brezne č. 16/98, pričom spor medzi navrhovateľmi a odporcom vznikol práve z dôvodu rekonštrukcie, resp. nutnosti zriadenia novej trasy vodovodnej prípojky pre Bystriansku jaskyňu po tom, ako sa zmenila trasa verejného vodovodu v obci Bystrá. Súd už z výpovede týchto svedkov zistil, že odporca nepožiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu vodovodnej prípojky, ale dňa 20. 07. 2011 ohlásil Obci Bystrá udržiavacie práce na vodovodnej prípojke Jaskyňa Bystrá - havarijný stav, pričom v tomto svojom oznámení uviedol, že udržiavacie práce budú pozostávať zo zemných prác, výkop ryhy s položením vodovodného potrubia do pieskového lôžka, zásypov ryhy a úpravy terénu vrátane odvodňovacieho rigolu do pôvodného stavu. Aj z oznámenia Obce Bystrá (zo dňa 02.08.2011) je zrejmé, že Obec Bystrá postúpila Obci Valaská - stavebnému úradu, oznámenie Správy slovenských jaskýň ako vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu. Keďže k svojmu ohláseniu Obecnému úradu Bystrá priložil odporca geometrický plán č. 17801591, súd vyžiadal z katastrálneho odboru Okresného úradu v Brezne tento geometrický plán, ktorý sa nachádza na č.l. 145 - 148 súdneho spisu, pričom je zrejmé, že išlo o geometrický plán, ktorý nebol vyhotovený za účelom zriadenia vecného bremena, ale ide o geometrický plán, ktorý slúžil na určenie vlastníckeho práva k parcelám tam zameraným a ktorý geometrický plán doručil odporca Obecnému úradu v Bystrej, keď mu ohlásil udržiavacie práce na existujúcej vodovodnej prípojke, pričom je zrejmé, že vôbec nešlo o práce udržiavacie, ale o vybudovanie novej trasy vodovodnej prípojky. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Brezne z 09.01.2008 nevyplýva rekonštrukcia vodovodnej prípojky po novej trase, ktorej trasa viedla z verejného vodovodu do Bystrianskej jaskyne. Navrhovatelia však žiadali odstrániť stavbu vodovodnej prípojky na ich pozemkoch z dôvodu, že ide o neoprávnenú stavbu, nie o stavbu nepovolenú, preto z tohto dôvodu okresný súd zameral dokazovanie na túto tvrdenú skutočnosť. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto rozsahu je podrobne uvedené na str. 9 až 12 a v tomto rozsahu na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Okresný súd teda dôvodne považoval výsluch navrhnutého svedka Ing. N. D. za nadbytočný vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou odvolateľa, ak tento v odvolaní namieta, že súd neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia v procese aplikácie pozitívneho práva na zistenie skutkového stavu použil, ak tieto sú uvedené na str. 2 a 3 odôvodnenia rozhodnutia. Okresný súd výslovne zdôraznil, že z vykonaného dokazovania zistil, že na KN parcelách č. 2389/1 a č. 2389/2 bola vybudovaná vodovodná prípojka na základe rozhodnutia stavebného úradu, teda Okresného úradu, odbor životného prostredia č. 16/98 a k tejto stavbe vodovodnej prípojky dali súhlas vtedajší vlastníci pozemkov, táto trasa vodovodnej prípojky bola vybudovaná na základe povolenia príslušného orgánu ochrany životného prostredia a na základe súhlasu pôvodných vlastníkov pozemkov. Navrhovatelia boli uzrozumení, že na týchto pozemkoch je uložená vodovodná prípojka pre potreby Bystrianskej jaskyne s tým, že ich nadobudli tieto v roku 2007. Teda v prípade trasy vodovodnej prípojky, ktorá je vyznačená na geometrickom pláne overenom pod č. 203/14 je okresný súd a aj súd odvolací toho názoru, že táto trasa vodovodnej prípojky bola zriadená na základe povolenia príslušného orgánu so súhlasom vlastníkov, preto ani nebol dôvod, aby súd nariadil odstránenie tejto časti vodovodnej prípojky, a to aj napriek tomu, že v navrhovanej zmluve o zriadení vecného bremena sa odplata medzi navrhovateľmi a odporcom mala týkať aj tejto časti zriadenej vodovodnej prípojky a v tomto rozsahu návrh navrhovateľov dôvodne zamietol. Pokiaľ teda aj navrhovatelia uviedli v spodnej časti svojho súhlasu rozväzovaciu podmienku, tzn. že ich súhlas stratí platnosť pokiaľ nedôjde k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, strata tohto súhlasu nemohla mať vplyv na skutočnosť, že predchádzajúci vlastníci dali súhlas so zriadením vodovodnej prípojky, preto aj pokiaľ nedošlo k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena a stratil účinnosť súhlas vlastníkov pozemkov, teda navrhovateľov k zriadeniu vodovodnej prípojky, tento sa nemohol týkať súhlasu k vstupu na pozemok, teda zriadenie vodovodnej prípojky, ktorý už dali vlastníci pozemkov v čase, keď sa trasa vodovodnej prípojky zachytená na geometrickom pláne overenom pod č. 203/14 zriaďovala, teda v roku 1998. Pokiaľ však ide o novú trasu vodovodnej prípojky, ktorá mala v podstate predĺžiť jestvujúcu vodovodnú prípojku až k rozvodu verejného vodovodu a mala viesť po parcele KN č. 2389/1 a parcele KN č. 2389/3, potom táto nová trasa vodovodnej prípojky je zachytená v geometrickom pláne, ktorý bol overený pod č. 204/14, pričom súhlas k zriadeniu vodovodnej prípojky neobsahuje súhlas s výkopovými prácami a so zriadením samotnej vodovodnej prípojky na KN parcele č. 2389/3, teda stavba vodovodnej prípojky na tejto parcele je podľa názoru súdu neoprávnená, pretože vlastníci pozemkov súhlas k nej nedali, a pokiaľ ide o súhlas so zriadením vodovodnej prípojky v novej trase na parcele KN č. 2389/1, podľa názoru prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, tento súhlas vlastníkov, teda navrhovateľov, stratil účinnosť, keďže do 30 dní od udelenia súhlasu nebola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena. Pokiaľ ide o ďalšie námietky odporcu týkajúce sa rozväzovacej podmienky, prípadne samotného znenia zmluvy o zriadení vecného bremena, v tomto rozsahu odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia na str. 11. a 12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 09. 10. 2000 pod sp. zn. 22Cdo 1997/2000, podľa ktorého: „Ak stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený ho užívať len dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastnícka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby“. Z uvedeného teda analogicky vyplýva, že práve v dôsledku rozväzovacej podmienky, ktorá bola dohodnutá v rámci zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania došlo následne k strate práva odporcu mať naďalej na pozemku navrhovateľov umiestnenú stavbu a neoprávnene tak následne zasahoval do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia tejto stavby. Ak odporca namieta, že nariadením odstránenia stavby ide o prísny a neprimeraný postih odporcu, odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä na dôsledky vo vzťahu k vlastníkovi pozemku, nie stavby. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je spravidla nepovolenou stavbou, t. j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu. Táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa ods. 3. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje priamo zákon. Naopak, vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3. V tomto odseku je dispozícia, ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka. Odporca uvedenú obranu procesným spôsobom nevzniesol. Keďže poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon, navrhovatelia sa dôvodne domáhali odstránenia stavby na ich pozemku na náklady odporcu ako neoprávneného stavebníka. Je potrebné prihliadnuť i na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, ak v tom čase predpokladal uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena za odplatu, ku ktorej nedošlo v dôsledku konania, či nekonania odporcu. Predpokladom postupu, ktorým sa uloží povinnosť stavbu odstrániť je to, že odstránenie stavby je účelné. Účelnosť však treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Naviac ak odporca v odvolaní namietal, že odstránenie predmetnej stavby časti vodovodnej prípojky nie je účelné, v tomto rozsahu „účelnosť“, či „neúčelnosť“ odstránenia tejto časti vodovodnej prípojky neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami vo vzťahu k navrhovateľom. Nedôvodné je aj tvrdenie, že uvedená žaloba mala zo strany navrhovateľov slúžiť ako nátlakový prostriedok na odporcu s cieľom prinútiť odporcu k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, ak uvedená zmluva nebola uzavretá práve zo strany odporcu napriek tomu, že k vypracovaniu tejto zmluvy došlo samotným odporcom, ktorý túto naformuloval a predložil navrhovateľom na podpis. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovatelia ako vlastníci pozemkov mali záujem usporiadať vzájomné vzťahy dohodou o zriadení vecného bremena, ku ktorej uzavretiu nedošlo práve z dôvodov na strane odporcu. Naviac, ak poukazuje odporca na účelnosť odstránenia stavby, zákon vyžaduje skúmanie tejto účelnosti najmä vo vzťahu k majiteľovi pozemku a nie vo vzťahu k majiteľovi tejto stavby. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Navrhovatelia počas celej doby zdôrazňovali, že neoprávnená stavba je hrubým a podstatným zásahom do ich vlastníckeho práva ako majiteľov pozemku, ktorý má za následok obmedzenie ich vlastníckeho práva. Navrhovateľka 2/ je za súčasného stavu obmedzená v užívaní pozemku, pretože na mieste kde je vodovodná prípojka zriadená je zakázané zriaďovať ďalšie stavby a zároveň táto skutočnosť má vplyv aj na celkovú predajnú cenu predmetných pozemkov. Nemožno opomenúť ani to, že odporca navrhovateľov pri vyžiadaní súhlasu na zriadenie vodovodnej prípojky uviedol do omylu, ak najprv súhlasil s podmienkou, že bude uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena za náhradu a následne k uzavretiu tejto zmluvy nedošlo z dôvodov na strane odporcu. Okresný, ale aj odvolací súd musí prihliadať na skutočnosť, že po zániku ( strate ) súhlasu na zriadenie vodovodnej prípojky odporca túto prípojku nielen neodstránil, ale žiadnym spôsobom im obmedzenie ich vlastníckeho práva nenahradil. Tým, že okresný súd postupoval v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka a dodržal zákonom vyžadovaný postup pre posúdenie nároku, teda pre rozhodnutie vo veci samej, nie je možné charakterizovať ako procesný postup súdu, v dôsledku ktorého by bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Pod pojmom odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010). Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym záverom okresného súdu spočívajúceho v tom, že rozhodnutím Okresného úradu, odbor tvorby a ochrany životného prostredia Brezno zo dňa 10.9.1998 č. 16/98 nebolo zriadené na predmetných pozemkoch vecné bremeno, ak vo výroková časť tohto rozhodnutia vznik, resp. zriadenie vecného bremena neobsahuje. Ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona č. 50/1976 Zb. zriadenie, resp. vznik vecného bremena neumožňuje. Otázkou záznamu vecného bremena sa okresný súd aj s prihliadnutím na hospodárnosť konania dôvodne nezaoberal. Odvolací súd teda na záver konštatuje, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku uplatneného v konaní, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p. ). Odvolací sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. odkazuje, a tento rozsudok v jeho napadnutej časti ( výrok v poradí I. ) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie odporcu za dôvodné s tým, že postupom súdu odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.