Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5CoE/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313204591 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6313204591.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti povinnému X. O., vedenej pod sp. zn. EX 7814/13, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 426,39-Eur s prísl., o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 423 091 66, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/1511/2013-12 z 01.12.2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd nepripustil vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z. (ďalej aj ako „Združenie“) ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 03.10.2014 bolo súdu doručené oznámenie Združenia o jeho vstupe do exekučného konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, a to za účelom ochrany práv povinného ako spotrebiteľa. Vedľajšie účastníctvo môže nastať len v sporovom konaní a v exekučnom konaní, ktoré nie je konaním sporovým a jeho cieľom je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. Proti uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie. Namietalo v ňom nesprávne právne posúdenie veci a tiež nesprávne a nedostatočné označenie účastníkov konania, nakoľko v rozhodnutí absentujú identifikátory účastníkov konania, ako je napríklad adresa, v dôsledku čoho trpí rozhodnutie vadami. Poukázalo na § 93 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O.s.p.“) a na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/93/2009, podľa ktorých súd rozhoduje o pripustení vedľajšieho účastníka len vtedy, ak niektorý z účastníkov neprípustnosť jeho vstupu do konania namietne. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom nevyplýva, že by niekto z účastníkov neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania namietal. Súd preto rozhodoval arbitrárne a bez zákonného opodstatnenia. Názor okresného súdu o tom, že v exekučných veciach je pojmovo vylúčený vedľajší účastník je právne udržateľný len v prípade, ak by sa u vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu, ktorý však nie je potrebný v prípade právnickej osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p., a teda zameranej na ochranu práv podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z dôvodovej správy uviedol, že cieľom je rozšíriť ochranu práv na tie prípady, u ktorých existuje pre zabezpečenie ochrany dôležitý verejný záujem. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorého možnosť zavedenia vyplýva z čl. 8 Smernice 93/13/EHS. V tomto smere dal do pozornosti záver písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, Pohotovosť/Q., podľa ktorých sa má Smernica 93/13/ EHS vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka aj v exekučnom súdnom konaní. Všetky známe závery z teórie a praxe na problematiku vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní vychádzali z právnej úpravy platnej do 15.10.2008, teda do účinnosti novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z, ktorá zaviedla nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. a umožnila, aby do konania vstúpila ako vedľajší účastník právnická osoba zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, pri ktorej sa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva nevylučuje, preto je potrebné podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vychádzať z § 93 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoE/108/2013 zo dňa 30.08.2013 a sp. zn. 26CoE/82/2013 zo dňa 03.10.2013. V závere odvolania navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť tak, aby ho súd pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods.1 a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 19.09.2014 oznámilo Združenie svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného a žiadalo, aby o jeho podaní súd rozhodol. Združenie neoznačilo v jeho podaní vec, ktorej sa podanie týka a ani povinného, u ktorého uviedlo len meno a priezvisko, bez akejkoľvek bližšej identifikácie, vyžadovanej § 42 ods. 3 O.s.p. Okresný súd napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Podľa § 43 ods.3 O.s.p., na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada. Občiansky súdny poriadok v § 42 ods. 3 O.s.p. vymedzuje základné náležitosti podania určeného súdu tak, že z neho musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, vrátane označenia zástupcu, ktorej veci sa týka, ak ide o podanie týkajúce sa prebiehajúceho konania, ako aj označenie jeho obsahu a predovšetkým, aké právne následky sa ním v procesných vzťahoch sledujú. Podanie tiež musí obsahovať deň, v ktorý bolo vyhotovené a podpis podávateľa alebo jeho zástupcu. V prípade, že podanie stanovené náležitosti neobsahuje, Občiansky súdny poriadok v § 43 ods. 1 ukladá súdu, aby uznesením vyzval účastníka na doplnenie nesprávneho a neúplného podania v lehote, ktorú mu určí a ktorá nemôže byť kratšia, ako desať dní. V uznesení ho zároveň poučí, ako treba doplnenie vykonať. Nesprávnym podaním je také podanie, z ktorého nie je zrejmé, ktorej veci sa týka, aj keď ho navrhovateľ označil číslom konania, pretože neoznačil o vymoženie akej sumy sa jedná. Nedostatočné je aj označenie účastníkov exekučného konania len ich menom a priezviskom, bez uvedenia ich miesta bydliska, ktoré neumožňuje ich presnú identifikáciu. V prejednávanej veci oznámilo Združenie, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinného bez toho, aby v podaní označilo povinného okrem mena a priezviska, aj ďalšími údajmi, a to adresou trvalého, príp. prechodného pobytu, bez ktorého nie je účastník označený riadne. Takéto podanie Združenia, ktorým právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu súdu oznamuje svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane povinného za účelom ochrany jeho spotrebiteľských práv bez toho, aby vec a povinného dostatočne označila, je treba považovať zároveň aj za neúplné, keďže z neho nie je možné vôbec zistiť, koho práva mieni Združenie ochraňovať. Z takéhoto konania Združenia vyplýva, že nemalo žiadnu vedomosť v akej veci a koho práva vlastne v exekučnom konaní chráni. V tejto súvislosti vyznieva námietka Združenia v odvolaní, že rozhodnutie súdu neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti spočívajúce v nesprávnom a neúplnom označení účastníkov konania skôr zmätočne, ak rozhodnutiu okresného súdu vytýka chýbajúce náležitosti označenia povinného, ktorú povinnosť sám nesplnil. Okresný súd nemal oprávnenie na to, aby neúplné označenie účastníka exekučného sám dopĺňal. Ak však nerozhodol tak, že bez ďalšieho takto oznámenému vstupu vedľajšieho účastníka na strane povinného nepriznal účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, mal postupovať podľa § 43 O.s.p. a Združenie vyzvať uznesením na doplnenie podania o skutočnosť akej veci sa podanie týka, t.j. čo je predmetom exekučného konania a o označenie povinného, pretože sa jedná o vadu podania, ktorá je odstrániteľná. S prihliadnutím na rozsah odvolania považuje odvolací súd za nevyhnutné zaujať stanovisko aj k vecnej námietke Združenia obsiahnutej v odvolaní ohľadom jeho tvrdenia, že vedľajšie účastníctvo je prípustné aj v exekučnom konaní, s ktorým sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 93 ods. 1,2 O.s.p. (účinný do 31.12.2014), sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (ods.1). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (ods.2). Podľa § 255 ods. 1 O.s.p. sú účastníkmi konania pri výkone rozhodnutia rovnako, ako aj v exekučnom konaní podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a povinný. Iné osoby sa stávajú účastníkmi exekučného konania len pre tú časť konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Združenie založilo svoju argumentáciu v odvolaní na tom, že Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, preto je v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. potrebné naň aplikovať § 93 O.s.p. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku ako lex specialis. Ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. umožňuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis na exekučné konanie len v prípadoch, ak Exekučný poriadok určitú právnu problematiku neupravuje. Pokiaľ Exekučný poriadok v § 37 výslovne upravuje, ktorým subjektom v exekučnom konaní priznáva postavenie účastníkov exekučného konania, je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle týchto ustanovení Exekučného poriadku ako lex specialis, preto ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis na vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní nie je možné aplikovať. Exekučný poriadok procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo špecifík a osobitosti tohto vykonávacieho konania, ktoré nie je konaním sporovým a sleduje sa ním už len nútený výkon povinnosti uloženej exekučným titulom. Priamo z povahy vykonávacieho konania, ktorého účelom a sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej, dobrovoľne nesplnenej povinnosti povinného subjektu vo vzťahu k oprávnenému subjektu z exekučného titulu, ako aj z jeho podstaty je vylúčená účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému prináleží právo a ktorému vyplýva povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule, príp. toho, komu exekučný poriadok priznáva postavenie účastníka v exekučnom konaní. Odvolací súd poznamenáva, že totožné právne stanovisko bolo vyslovené vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp.zn. 6Cdo/211/2011, sp.zn. 6Cdo/207/2011, sp.zn. 1Cdo/106/2008). Občiansky súdny poriadok obsahuje úpravu účastníkov konania v § 92 až § 94 tak, že sú nimi navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých ako účastníkov konania stanoví zákon. Vedľajšie účastníctvo pripúšťa Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 93. Uvedené ustanovenie umožňuje, aby sa konania zúčastnila aj osoba odlišná od účastníka samotného, t.j. vedľajší účastník, pričom dôvodom jeho účasti v konaní je pomoc zvíťaziť v spore účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší účastník tak musí prejaviť záujem na výsledku konania, a to buď z dôvodu, že konečným rozhodnutím súdu bude dotknuté jeho právne postavenia alebo je jeho záujem na konaní daný predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Okruh účastníkov konania je však pre exekučné konanie upravený v § 37 Exekučného poriadku odlišne a osobitne od občianskeho súdneho konania, keďže exekučný poriadok má o účastníkoch špeciálne ustanovenie. Občiansky súdny poriadok sa pre určenie, kto je účastníkom exekučného konania práve z tohto dôvodu existencie odlišnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku nepoužije. Použitie § 93 O.s.p. je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené aj preto, že vedľajšie účastníctvo je možné len v sporovom konaní. (Soudní judikatúra 73/1999). Exekučný poriadok za účastníka exekučného konania vedľajšieho účastníka nepovažuje, preto exekučný súd postupoval správne, keď oznámenie Združenia, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník posúdil podľa obsahu ako procesný návrh, o ktorom je potrebné rozhodnúť. Ak vedľajší účastník oznamuje svoj vstup do exekučného konania, ktoré jeho vstup neumožňuje, potom v takomto konaní nikdy nemôžu nastať účinky jeho vstupu ako vedľajšieho účastníka do konania a súd na rozhodnutie o zamietnutí takéhoto oznámenia, príp. na rozhodnutie, ktorým vstup tretej osoby do exekučného konania ako vedľajšieho účastníka nepripustí, príp. takémuto oznámeniu vstupu vedľajšieho účastníka na strane povinného neprizná účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nepotrebuje návrh niektorého z účastníkov exekučného konania tak, ako to predpokladá ust. § 93 ods. 3 O.s.p. účinné do 31.12.2014, pretože súd v takomto prípade o oznámení Združenia rozhodne bez ďalšieho. Ani obsah záveru písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12 a ani rozsudok v tejto veci zo dňa 27.02.2014, vydané v prejudiciálnom konaní o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. proti žalovanému P. Q. za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nenasvedčuje tvrdeniu Združenia v odvolaní, že by malo by vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní prípustné. V závere cit. rozsudku Súdny dvor Európskej únie uviedol, že „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku.“ V bode 54 cit. rozsudku tiež uviedol, že „Pokiaľ ide o možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného článku, je potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13 a v bode 55 cit. rozsudku uviedol, že „Podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom.“. Ak teda okresný súd mienil o oznámení Združenia o jeho vstupe do exekučného konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného rozhodovať tak, že ho do exekučného konania nepripustí, mal skúmať, či jeho podanie obsahuje všetky náležitosti správneho a úplného podania, a teda či je označená riadne vec, o ktorej exekučný súd koná a povinný, na strane ktorého mienilo Združenie vystupovať tak, aby z neho bolo zrejmé, že má spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pretože aj § 169 O.s.p. vyžaduje, aby uznesenie súdu malo všetky zákonom predpísané náležitosti a aby bolo riadne doručené všetkým účastníkom konania, a to aj exekučného, čo vyplýva z § 168 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na § 251 ods. 4 O.s.p. a § 37 Exekučného poriadku. Aj keď okresný súd sám odstránil vadu podania týkajúcu sa označenia veci, o ktorej sa exekučné konanie vedie namiesto Združenia, ktoré mal vyzvať na jej odstránenie postupom podľa § 43 O.s.p., čo neurobil, zostala naďalej neodstránená vada jeho podania spočívajúca v označení povinného. Takýmto nesprávnym procesným postupom, ale aj nesprávnym rozhodnutím, v ktorom rovnako absentuje presné označenie povinného zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred súdom, v dôsledku čoho musel odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pretože nebol daný dôvod na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, keď podanie Združenia nemalo náležitosti stanovené zákonom, bude okresný súd v ďalšom konaní postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a vyzve Združenie uznesením na odstránenie vád jeho podania v označení povinného o jeho adresu spolu s poučením o tom, že nedoplnenie podania v určenej lehote má tie právne následky, ktoré sú uvedené v § 43 ods. 3 O.s.p. V prípade, ak na základe uznesenia, ktorým okresný súd vyzve Združenie v ním stanovenej lehote na doplnenie jeho oznámenia toto nedoplní, súd na podanie Združenia podľa ust. § 43 ods. 3 O.s.p. neprihliadne a v exekučnom konaní bude pokračovať. V prípade, že Združenie zákonom vyžadované údaje doplní, rozhodne okresný súd o jeho oznámení postupom, ktorý je naznačený vyššie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.