Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313206847 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6313206847.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Viera Žembová, advokátka, so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno o zaplatenie zmenkovej sumy 49,58 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Brezno, č. k. 7Cb/245/2013-95 zo dňa 19. septembra 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Brezno, č. k. 7Cb/245/2013-95 zo dňa 19. septembra 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu vo výške 49,58 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 827,88 Eur od 24.01.2011 do 06.06.2012, zo sumy 438,73 Eur od 07.06.2012 do 12.07.2012, zo sumy 49,58 Eur od 13.07.2012 do zaplatenia, 6%-ný ročný úrok zo sumy 827,88 Eur od 06.05.2011 do 06.06.2012, zo sumy 438,73 Eur od 07.06.2012 do 12.07.2012, zo sumy 49,58 Eur od 13.07.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,76 Eur. Zároveň ho zaviazal k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 88,15 Eur navrhovateľovi. Prvostupňový súd tak v plnom rozsahu vyhovel navrhovateľovi, ktorý sa návrhom zo dňa 28.03.2013 domáhal podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie") voči odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 767,42 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 31.05.2010 na zmenkovú sumu 827,88 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom odporca doposiaľ zaplatil 778,30 Eur, z čoho na zmenkovú sumu uhradil 778,30 Eur a na úroky 0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Z navrhovateľom predloženej zmenky okresný súd zistil, že nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva zo zmenky, ktorú navrhovateľ súdu predložil v origináli. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na ktorého bola zmenka vystavená, teda od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky, súd nezistil nedostatok zákonných náležitostí zmenky a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky v zmysle čl. I. § 17 Zák. č. 191/1950, teda námietky na základe ktorých by súd mohol vykonať dokazovanie o tom, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka a následne o oprávnenosti námietok voči záväzku z právneho vzťahu s pôvodným veriteľom. Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 88,15 Eur vrátane DPH. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že dohoda o zabezpečení poskytnutého plnenia zmenkou bola súčasťou zmluvy o úvere. Súd mal teda z úradnej povinnosti predloženú zmluvu o úvere vzhľadom k zabezpečovaciemu charakteru zmenky a k rešpektovaniu zásady ochrany spotrebiteľa preskúmať z hľadiska platnosti tohto právneho úkonu. Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril odporca so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. obsahuje tzv. neprijateľné zmluvné podmienky. Jednou z takýchto neprijateľných zmluvných podmienok je značná nerovnováha v právach a povinnostiach medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporcom, spočívajúca vo výške dojednaných úrokov a v dohode o zabezpečení poskytnutého úveru vystavenou zmenkou. Ustanovenia v úverovej zmluve neboli medzi pôvodnou spoločnosťou poskytujúcou úver s odporkyňou individuálne dojednané, boli vopred naformulované a aj tým spôsobujú hrubé narušenie rovnováhy zmluvných strán v prospech odporcu ako spotrebiteľa. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch zmenkových záväzkov, preto nie je schopný posúdiť právne dôsledky uzatvorenej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou. Spotrebiteľ nevie, že ide o výrazné posilnenie práva poskytovateľa úveru a jeho vymožiteľnosti na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť, aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Takáto dohoda o zabezpečení pohľadávky je nielen neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale ide aj o priamy rozpor so zákonom, ktorý má rovnaký dôsledok, ako zakotvenie neprijateľných zmluvných podmienok podľa zák. č. 258/2001 Z.z. Dojednanie denného úroku 0,25% denne predstavuje ročný úrok 91,25% ročne. Ak medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporcom bol podľa úverovej zmluvy dojednaný takýto úrok, ide o zmluvu neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva, ako aj dohoda o vystavení zmenky predstavujú v oboch prípadoch neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú neplatnosť takýchto právnych úkonov. Vzhľadom na súvislosť zmenky s úverovou zmluvou nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. Odporca uviedol, že prvostupňový súd mal pri rozhodovaní vo veci v rámci ochrany spotrebiteľa skúmať platnosť celej úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporcom a mal v tejto súvislosti skúmať aj platnosť vystavenej zmenky zabezpečujúcej splatenie úveru. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná trovy konania. K odvolaniu odporcu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Vo vyjadrení uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ uviedol, že súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone zmenkovom a šekovom. Dokázal ňou jasne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Upozornil na ust. čl. I. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ vo vyjadrení odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 OSP. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP a v zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca vystavil blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku pri vystavení zmenky vyplnené neboli. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako zmenka na videnie (pri predložení) splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke bolo určené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená „bez protestu“. Na rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa v konaní. Výšku zmenkového úroku 0,25 % denne vyplnil do zmenky vystaviteľ pri jej podpise. Prvostupňový súd zaslal v zmysle Nariadenia odporcovi tlačivo „C“ - tlačivo na odpoveď, ktoré odporca prevzal dňa 08. 07. 2014 a súdu ho vyplnené naspäť nezaslal. V 30-dňovej lehote však doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu na uplatnenie pohľadávky, v ktorom uviedol, že súd by mal v konaní ako predbežnú otázku posúdiť otázku platnosti celej úverovej zmluvy vo väzbe na ktorú zmenka vznikla a mal by posúdiť jej platnosť jednotlivých jej dojednaní, najmä o úrokoch. Dojednaný zmenkovú úrok vo výške 0,25% denne označil za porušenie zásad poctivého obchodného styku a navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti, týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke. Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie. Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka obsahuje: 1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3.) údaj zročnosti; 4.) údaj miesta kde sa má platiť; 5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6.) dátum a miesto vystavenia zmenky; 7.) podpis vystaviteľa Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň. Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil. Odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá bola v čase vystavenia blankozmenkou a do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku úročenia dohodnutou zmenkovou úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. Zmenka bola následne indosovaná na súčasného majiteľa zmenky, ktorý je navrhovateľom v konaní. Odporca v odvolaní namietol platnosť úverovej zmluvy uzavretej medzi ním a prvým majiteľom zmenky a s poukazom na právo na ochranu spotrebiteľa označil zmluvné dojednania z príslušnej úverovej zmluvy ako neprijateľné zmluvné podmienky. Napadol tiež platnosť dohody o vystavení zmenky. Predmetom konania však nie je plnenie povinnosti odporcu z úverovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov (kauzy), pre ktoré bola vystavená, prvostupňový súd správne postupoval, keď nevykonával dokazovanie smerom k obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi odporcom a prvým majiteľom zmenky. Predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, preto ani nebol dôvod posudzovať platnosť tejto zmluvy a skúmať, či obsahuje prijateľné podmienky tak, ako je to uvedené v odvolaní odporcu. Predmetom konania je uplatnenie nároku zo zmenky. Aj za predpokladu, že by mal odporca námietky voči prvému majiteľovi zmenky, ktoré by mohli súvisieť s kauzálnou zmluvou (kauzálne námietky), po indosácii zmenky je možnosť vzniesť tieto kauzálne námietky aj voči súčasnému majiteľovi zmenky podmienená splnením podmienok upravených v čl. I §17 Zákona zmenkového a šekového. V zmysle tohto ustanovenia odporca môže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na vzťahoch odporcu k pôvodnému majiteľovi zmenky iba za predpokladu, ak súčasný majiteľ (navrhovateľ) pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu odporcu ako dlžníka zo zmenky. Takúto námietku však v priebehu prvostupňového, ani odvolacieho konania odporca nevzniesol a zároveň nepreukazoval. Z tohto dôvodu na kauzálne námietky odporcu nie je možné v tomto konaní prihliadnuť. Odporca v odvolaní poukázal na rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi. Nárok navrhovateľa sa však neopiera o práva veriteľa z úverovej zmluvy. Navrhovateľ nadobudol zmenkové práva indosamentom, čo v zmysle zmenkovej teórie znamená, že sa stal originárnym nadobúdateľom práv. Jeho práva nie sú odvodené a ani závislé od práv jeho predchodcu. Navrhovateľ úverovú zmluvu s odporcom neuzatváral a ani mu neposkytoval finančné prostriedky, preto nie je možné vyvodiť, že pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rozpore s dobrými mravmi. Odporca v priebehu prvostupňového konania, rovnako ako v odvolaní, namietol výšku dojednaného denného úroku 0,25% denne. Zmenkový úrok v namietanej výške 0,25% denne bol pritom vpísaný do blankozmenky už v čase jej vystavenia, čím sa vystaviteľ zaviazal pre prípad nesplnenia svojej povinnosti splatiť zmenkovú istinu pri predložení majiteľovi zmenky aj zmenkové úroky vo výške 0,25% denne. Táto výška zmenkových úrokov nebola dopísaná do zmenky prvým majiteľom zmenky, ani navrhovateľom, ako nadobúdateľom zmenky a ako sankcia pre prípad nezaplatenia zmenkovej sumy bola súčasťou vystavenej zmenky, čiže túto povinnosť na seba dobrovoľne prevzal odporca ako vystaviteľ sám svojim podpisom na zmenke. Ich výška vyplýva aj z čl. I § 5 ZZŠ, okrem toho, že sa na ich úhradu dobrovoľne zaviazal. Odporca v odvolaní namietol, že prvostupňový súd mal z úradnej povinnosti predloženú zmluvu o úvere vzhľadom k zabezpečovaciemu charakteru zmenky a rešpektovaniu zásady ochrany spotrebiteľa preskúmať z hľadiska platnosti tohto právneho úkonu. Takýto postup súdu by však bol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Zmenková prísnosť sa prejavuje nielen pri nárokoch na náležitosti zmenky, ale aj v konaní, ktorým majiteľ uplatňuje svoje právo zo zmenky. V zmenkovom konaní je súd predovšetkým povinný rešpektovať rovnosť strán. Vykonanie dokazovania sa riadi procesnými pravidlami upravenými v Občianskom súdnom poriadku a v danom prípade aj Nariadením, ktoré má z procesného hľadiska povahu lex specialis. Ani jedna z týchto procesných noriem pritom nepripúšťa, aby súd iniciatívne nahrádzal procesnú aktivitu strán vlastnými návrhmi na dokazovanie. I keď v zmysle §120 ods.1 OSP je súd oprávnený výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, takéto dokazovanie súd vykonáva za účelom preukázania tvrdenia, ktoré účastníci v konaní uviedli. Citované ustanovenia nezakladá súdu právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu. Postup súdu, ktorým by ex offo vznášal v zmenkovom konaní námietky v mene odporcu by nemal oporu v platnom práve a zasahoval by do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Spájanie navrhovateľa, ktorý zmenku nadobudol indosamentom s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I §10 a čl. I §17 Zákona zmenkového a šekového. Vtedy by bol súd povinný vyhodnocovať kauzálny vzťah medzi pôvodnými zmenkovými subjektmi a vyvodzovať z neho prípadné dôsledky. Nie je ale oprávnený urobiť to za dlžníka. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že odporca vystavil zmenku, z ktorej mu vznikla povinnosť uhradiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu. Navrhovateľ zmenku riadne predložil. Odporca nepreukázal, že by zmenkovú sumu navrhovateľovi zaplatil, preto je odporca povinný navrhovateľovi uhradiť zmenkovú sumu aj s príslušenstvom tak, ako sa k tomu zaviazal pri vystavení zmenky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa čl. 16 Nariadenia. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,99 Eur bez DPH. Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach 6Mcdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 a 6Mcdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014 v odôvodnení citovaných rozhodnutí uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Ako odvolací súd zistil, podania navrhovateľa v prejednávanej veci majú charakter formulárových podaní, ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v SR riešia individualizáciou odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v cit. rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované (formulárové) vyjadrenia sú súdy povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Účastníkovi tak nie je odňatá možnosť zvoliť si v konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia skutočnosti, či účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie právneho zastúpenia, alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi, ktorý by bez využitia týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí (konaní v skutkovo a právne totožných právnych sporoch) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých prípadoch, kedy je vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne reaguje na špecifiká prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní charakter všeobecných formulárových vyjadrení a nie je možné označiť ho za individualizované. Odvolací súd preto navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.