Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1013/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313207675 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6313207675.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, T., zastúpenej Združením na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpeného MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, v konaní o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 6C/269/2013-182 zo dňa 24. 01. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Arbitrážneho súdu, Košice sp. zn. 3C/1299/2012 dňa 19. 01. 2012 a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6C/269/2013. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa vo veci samej domáha toho, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. 3C/1299/2012 a to z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov konania, ďalej pre existenciu dôvodov, pre ktoré je možné žiadať obnovu konania a pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľka požiadala v žalobnom návrhu zároveň o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku, keďže tento je v súčasnosti právoplatným exekučným titulom a navrhovateľke hrozí na jeho podklade začatie exekučného konania. Okresný súd uviedol, že navrhovateľka doložila do súdneho spisu spolu so žalobou predmetný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/1299/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorým bola odporkyni (v tomto konaní navrhovateľke) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v tomto konaní odporcovi) sumu vo výške 51,45 € a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €, do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. V uvedenej súvislosti okresný súd konštatoval, že predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a teda je, pre prípad exekúcie, spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (Zákon o rozhodcovskom konaní) a uviedol, že v danom prípade je možné konštatovať, že nejde o žalobný návrh zjavne nedôvodný, do spisu boli doložené listiny, z ktorých vyplýva, že existuje reálna možnosť pre posúdenie zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi, z ktorých vyplývala možnosť prejednať spor pred rozhodcovským súdom z hľadiska ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ďalej, že existuje možnosť preskúmania dodržania zásady rovnosti účastníkov konania v rozhodcovskom konaní, ako aj možnosť preskúmania prípadnej existencie dôvodov, pre ktoré možno žiadať obnovu konania, preto pre prípad, že by v konaní o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku došiel k záveru, že existuje niektorý z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, považoval okresný súd za vhodné, aby do meritórneho rozhodnutia o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola vykonávaná exekúcia na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu okresný súd návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovel. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru je uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku nezákonné a nepreskúmateľné, pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie, ktorým povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku riadne neodôvodnil. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že z uvedených dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2 OSP za použitia ust. § 221 ods. 1 písm. d/ a f/ OSP podáva proti predmetnému uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uviedol, že pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom je nepochybné, že a/ ide o vykonateľné rozhodnutie rovnako ako právoplatný rozsudok súdu v súlade s ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, b/ je možná jednoznačná a nepochybná identifikácia osoby navrhovateľa a odporcu, c/ je v ňom obsiahnuté presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia, d/ je v ňom jednoznačne uvedená lehota na dobrovoľné splnenie povinností. Rozhodcovský rozsudok teda podľa odporcu spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok má v súlade s § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní účinky právoplatného rozsudku (§ 159 ods. 1 OSP). Zdôraznil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený iba postupom podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ sa tak nestane, sú výroky rozhodcovského rozsudku záväzné, pričom tiež platí zásada res iudicate, podľa ktorej, len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 OSP). V uvedenej súvislosti poukázal odporca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/147/02 zo dňa 10. 06. 2003. Ďalej uviedol, že odklad vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu je dočasným a preventívnym procesným úkonom, ktorým sa na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Takto plní odklad vykonateľnosti významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, pomáha odklad vykonateľnosti predchádzať možného vzniku škody, alebo nemajetkovej ujmy. Táto môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiacich procesov reparácie a satisfakcie. Odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku však predstavuje vážne narušenie vlastnosti právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť a záväznosť a nimi založené právne istoty. Podľa odbornej literatúry súd, ktorý rozhoduje o odklade vykonateľnosti musí preto vždy zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie. Dôvody vedúce k povoleniu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia by teda mal mať súd dostatočne preukázané a mali by byť dostatočne závažné, nakoľko ide o vážny zásah do záväznosti právoplatného rozhodnutia a teda aj do právnej istoty. Odporca v odolaní poukázal na ust. § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že pri obnove konania podľa § 233 OSP môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie. Procesným predpokladom odkladu vykonateľnosti podľa § 233 OSP je teda pravdepodobnosť vyhovenia návrhu na obnovu konania. Odporca v odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/85/99, kde v súvislosti s odkladom vykonateľnosti v dovolacom konaní NS SR konštatoval, že odloženie vykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, kedy priebeh dovolacieho konania vedie k záveru, že v ňom dovolateľ bude mať úspech a odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcie. Okresný súd Brezno sa podľa odporcu pri rozhodovaní o vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku nezaoberal návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku po vecnej stránke, vlastnou úvahou a teda vlastnou činnosťou nebral podľa odporcu vôbec do úvahy, či návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie alebo návrh zamietne, pričom podľa odporcu súd prvého stupňa iba prihliadol na tvrdenia navrhovateľky. Odporca v odvolaní poukázal ďalej na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co 296/2013 zo dňa 30. 09. 2013, ďalej na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 96/2014 zo dňa 21. 02. 2014 a uviedol, že podľa jeho názoru uznesenie okresného súdu nebolo riadne odôvodnené a preto odporuje ust. § 157 ods. 2 OSP. Zdôraznil, že ak v odôvodnení rozsudku či uznesenia prvostupňového súdu chýbajú skutočnosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, takéto rozhodnutie je v prípade podania odvolania nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a musí dôjsť k jeho zrušeniu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 03. 1998 sp. zn. 2Obo 8/98). Odporca v odvolaní ďalej zdôraznil, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s porušením práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Brezno trpí viacerými vadami, na ktoré odporca v odvolaní poukázal, preto je potrebné ho pre jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť zrušiť. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 40 ods. 2,3 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je ochrana navrhovateľa návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou) na podklade takéhoto rozhodnutia rozhodcovského súdu. Iba vykonanie exekúcie môže totiž spôsobiť nezvratný stav, pretože exekučné prepisy nepripúšťajú navrátenie do pôvodného stavu (§ 61 Exekučného poriadku). Ak teda okresný súd dospel k záveru, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by mohla byť spôsobená ujma na právach navrhovateľky a to v podobe nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, tak odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že okresný súd nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, čím podľa tvrdenia odporcu zasiahol do práva odporcu na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1,2 Ústavy SR odvolací súd uvádza, že forma uznesenia, v akej je predmetné uznesenie vyhotovené obsahuje všetky podstatné náležitosti uznesenia (záhlavie, výrok, odôvodnenie). Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, podľa akého ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní okresný súd rozhodol a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Okresný súd jasne a zreteľne v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že nejde o žalobný návrh zjavne nedôvodný a že boli do spisu zo strany navrhovateľky doložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že existuje (po vykonanom dokazovaní) aj pravdepodobnosť, že súd návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie, preto pre prípad, že je daný niektorý z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku považoval okresný súd za vhodné, aby povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že neobstojí odvolacia námietka odporcu, že sa okresný súd nezaoberal návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku po vecnej stránke a že vlastnou úvahou nebral vôbec do úvahy či návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie alebo nie. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že medze v akých sa okresný súd dotkol (pre účely posúdenia dôvodnosti návrhu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku) samotného návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú plne dostačujúce, pretože v opačnom prípade by pri rozhodovaní o procesnom návrhu (bez vykonaného dokazovania vo veci samej) prejudikoval výsledok sporu, čo je neprípustné. Po preskúmaní veci z dôvodov vymedzených v odvolaní odvolací súd uvádza, že okresný správne rozhodol, svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP jasne a zrozumiteľne odôvodnil, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil konštatujúc, že pokiaľ odporca v odvolaní v súvislosti so záväznosťou rozhodcovského rozsudku poukázal na ust. § 135 ods. 2 OSP, tak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odporca v rámci uvedenej odvolacej námietky, pri ktorej poukázal na znenie ust. § 135 ods. 2 OSP zjavne opomenul zákonnú možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplývajúcu zo Zákona o rozhodcovskom konaní za splnenia presne v zákone vymedzených predpokladov, ktorých existencia bude predmetom skúmania a rozhodovania okresného súdu o návrhu vo veci samej. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.